ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 13. februára 2014 (*)
„Odvolanie – Chránené zemepisné označenia – Nariadenie (ES) č. 1234/2007 – Register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín – Databáza E‑Bacchus – Tokaj“
Vo veci C‑31/13 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. januára 2013,
Maďarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľ,
ďalší účastníci konania:
Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, B. Schima a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,
žalovaná v prvostupňovom konaní,
Slovenská republika, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa,
vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory M. Ilešič (spravodajca), sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh, C. Toader a E. Jarašiūnas,
generálny advokát: P. Cruz Villalón,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. novembra 2013,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Maďarsko sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 8. novembra 2012, Maďarsko/Komisia (T‑194/10, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd odmietol žalobu smerujúcu k zrušeniu zápisu chráneného označenia pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ z 26. februára 2010 (ďalej len „sporný zápis“), ktoré sa s označením Slovenska ako krajiny pôvodu nachádza v elektronickom registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín (ďalej len „databáza E‑Bacchus“), ako neprípustnú.
Právny rámec
Nariadenie (ES) č. 1493/1999
2 Článok 54 nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 03/026, s. 25) stanovuje:
„1. Pod akostnými vínami vyrobenými vo vymedzených regiónoch (ďalej iba ‚akostné vína psr‘) sa rozumejú vína, ktoré zodpovedajú ustanoveniam tejto hlavy a ustanoveniam Spoločenstva a členských štátov prijatých v tejto súvislosti.
…
4. Členské štáty oznámia Komisii zoznam akostných vín psr ktoré uznali, pričom pre každé z týchto akostných vín psr budú uvedené podrobnosti o vnútroštátnych ustanoveniach upravujúcich ich výrobu.
5. Komisia tento zoznam uverejní v sérii ‚C‘ Úradného vestníka Európskych spoločenstiev.“
3 Toto nariadenie bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 148, s. 1).
Nariadenia (ES) č. 479/2008 a 1234/2007
4 Odôvodnenie 5 nariadenia č. 479/2008 stanovovalo, že je „vhodné zásadne zmeniť režim Spoločenstva, ktorý sa uplatňuje na sektor vína“.
5 V odôvodnení 36 tohto nariadenia bolo teda uvedené:
„Označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré už v Spoločenstve existujú, by sa mali z dôvodu právnej istoty vyňať z uplatňovania nového postupu preskúmania. Dotknuté členské štáty by však mali poskytnúť Komisii základné informácie a akty, na základe ktorých boli tieto označenia pôvodu a zemepisné označenia uznané na vnútroštátnej úrovni, pričom, ak tak neučinia, mali by stratiť nárok na ochranu ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia. Rozsah rušenia existujúcich označení pôvodu a zemepisných označení by mal byť z dôvodov právnej istoty obmedzený.“
6 Podľa článku 51 ods. 1 nariadenia č. 479/2008 boli názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkami 51 a 54 nariadenia č. 1493/1999, automaticky chránené aj podľa nariadenia č. 479/2008.
7 Nariadenie č. 479/2008 bolo zrušené nariadením Rady (ES) č. 491/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 154, s. 1), s účinnosťou od 1. augusta 2009.
8 Článok 3 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 491/2009 stanovuje, že odkazy na zrušené nariadenie, čiže nariadenie č. 479/2008, sa považujú za odkazy na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, s. 1), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1140/2009 z 20. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 312, s. 4, ďalej len „nariadenie č. 1234/2007“), a majú sa vykladať v súlade s príslušnou korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe XXII uvedeného nariadenia.
9 Z uvedených korelačných tabuliek vyplýva, že článok 51 nariadenia č. 479/2008 zodpovedá článku 118s nariadenia č. 1234/2007.
10 Nariadenie č. 1234/2007 teda v súlade s nariadením č. 491/2009 a s účinnosťou od 1. augusta 2009 prebralo nariadenie č. 479/2008.
11 Článok 118i nariadenia č. 1234/2007 stanovuje:
„Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, prijme… rozhodnutie, ktorým prizná ochranu označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v tomto pododdiele a sú v súlade s právom Spoločenstva, alebo žiadosť zamietne, ak tieto podmienky nie sú splnené.“
12 Článok 118n nariadenia č. 1234/2007 stanovuje:
„Komisia zriadi a následne spravuje verejnosti prístupný elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín.“
13 Článok 118s nariadenia č. 1234/2007 s nadpisom „Existujúce chránené názvy vín“ stanovuje:
„1. Názvy vín, ktoré sú chránené v súlade s článkami 51 a 54 nariadenia (ES) č. 1493/1999 a článkom 28 nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov… sú automaticky chránené podľa tohto nariadenia. Komisia ich zapíše do registra ustanoveného v článku 118n tohto nariadenia.
2. Pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1, členské štáty zašlú Komisii:
a) technickú dokumentáciu…;
b) vnútroštátne rozhodnutia o schválení.
3. Názvy vín uvedené v odseku 1, v prípade ktorých sa informácie uvedené v odseku 2 nepredložia do 31. decembra 2011, strácajú ochranu podľa tohto nariadenia. Komisia vykoná príslušný formálny úkon, ktorým sa takéto názvy odstránia z registra ustanoveného v článku 118n.
4. Článok 118r sa neuplatňuje, pokiaľ ide o existujúce chránené názvy vín uvedené v odseku 1.
Komisia môže z vlastného podnetu a v súlade s postupom uvedeným v článku 195 ods. 4 do 31. decembra 2014 rozhodnúť o zrušení ochrany existujúcich chránených názvov vín uvedených v odseku 1, ak nespĺňajú podmienky ustanovené v článku 118b.“
14 V súlade s článkom 118n nariadenia č. 1234/2007 databáza E‑Bacchus nahradila uverejňovanie zoznamov akostných vín psr v Úradnom vestníku Európskej únie s účinnosťou od 1. augusta 2009. Táto databáza obsahuje chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia vín pochádzajúcich z členských štátov v súlade s nariadením č. 1234/2007, ako aj označenia pôvodu a zemepisné označenia týkajúce sa vín z tretích krajín, ktoré sú chránené v súlade s bilaterálnymi dohodami uzavretými medzi Európskou úniou a týmito tretími krajinami.
15 Článok 71 nariadenie Komisie (ES) č. 607/2009 zo 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 193, s. 60), vo svojom odseku 2 stanovuje:
„Komisia prijíma každé rozhodnutie o zrušení príslušného označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v súlade s článkom 51 ods. 4 nariadenia (ES) č. 479/2008 na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii podľa článku 51 ods. 2 uvedeného nariadenia.“
16 Článok 73 nariadenia č. 607/2009 s nadpisom „Prechodné ustanovenia“ stanovuje v odsekoch 1 a 2:
„1. Názvy vín uznané členskými štátmi ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie do 1. augusta 2009, ktoré Komisia neuverejnila podľa článku 54 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1493/1999 alebo článku 28 nariadenia (ES) č. 753/2002, sú predmetom postupu ustanoveného v článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 479/2008.
2. Každá zmena a doplnenie špecifikácie výrobku v súvislosti s názvami vín chránenými podľa článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 479/2008 alebo názvami vín nechránenými podľa článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 479/2008, ktoré členský štát zaregistroval najneskôr 1. augusta 2009, sú predmetom postupu uvedeného v článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 479/2008 za predpokladu, že sa rozhodnutie členského štátu o schválení a technická dokumentácia, ako sa ustanovuje v článku 35 ods. 1 nariadenia (ES) č. 479/2008 oznámi Komisii najneskôr do 31. decembra 2011.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
17 V zoznamoch akostných vín psr uverejnených Komisiou v Úradnom vestníku Európskej únie 17. februára 2006 (Ú. v. EÚ C 41, s. 1) a 10. mája 2007 (Ú. v. EÚ C 106, s. 1) v súlade s článkom 54 ods. 5 nariadenia č. 1493/1999 bolo uvedené chránené označenie pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ označujúce vína pochádzajúce z vinohradníckeho regiónu Tokaj na Slovensku. Toto chránené označenie pôvodu bolo zapísané Komisiou na základe údajov poskytnutých slovenskými orgánmi, podľa ktorých bolo toto chránené označenie pôvodu uvedené v § 8 a 34 zákona č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve zo 17. marca 2005 (ďalej len „zákon č. 182/2005“).
18 Naproti tomu posledný zoznam akostných vín psr uverejnený 31. júla 2009 (Ú. v. EÚ C 187, s. 1) pred zavedením databázy E‑Bacchus stanovoval – na rozdiel od predchádzajúcich zoznamov – chránené označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ a odkazoval na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 237/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach udeľovania výsadbových práv a ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve z 13. mája 2005 (ďalej len „vyhláška č. 237/2005“). Táto zmena sa vykonala na základe žiadosti slovenskej vlády.
19 Chránené označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ bolo 1. augusta 2009 zapísané do databázy E‑Bacchus.
20 Dňa 30. novembra 2009 slovenské orgány zaslali Komisii list, ktorým ju žiadali o nahradenie chráneného označenia pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ v tejto databáze chráneným označením pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“, či dokonca chráneným označením pôvodu „Tokaj“. Na podporu svojej žiadosti uviedli, že označenia boli v skutočnosti tie, ktoré sa nachádzali v ich vnútroštátnej právnej úprave účinnej 1. augusta 2009, a to v zákone č. 182/2005 a vo vyhláške č. 237/2005.
21 Komisia v liste, ktorý zaslala slovenským orgánom 18. februára 2010, konštatovala, že v týchto ustanoveniach sa nachádza len výraz „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Zamietla preto žiadosť slovenskej vlády o zápis chráneného označenia pôvodu „Tokaj“ do uvedenej databázy. Podľa Komisie sa pojem „Tokaj“ nenachádza vo vnútroštátnych ustanoveniach samostatne, ale ako súčasť výrazov zložených z viacerých slov, ako napríklad „Vinohradnícka oblasť Tokaj“, „Akostné víno pochádzajúce z vinohradníckej oblasti Tokaj“ alebo „Tokajské víno“.
22 Dňa 26. februára 2010 však vyhovela ostatným tvrdeniam predloženým slovenskými orgánmi v liste z 30. novembra 2009 a zmenila v súlade so slovenskými ustanoveniami účinnými 1. augusta 2009 informácie uvedené v databáze E‑Bacchus tak, aby tieto informácie zodpovedali presnému zneniu dotknutých ustanovení, a teda vykonala sporný zápis.
23 Maďarské orgány v liste z 5. marca 2010 zaslanom Komisii tento zápis napadli. Tvrdili, že správne chránené označenie pôvodu malo byť „Tokajská vinohradnícka oblasť“ a nie „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Poukazovali na novú slovenskú legislatívu v oblasti vinárstva, t. j. zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve z 30. júna 2009 (ďalej len „zákon č. 313/2009“), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2009 a v ktorom bol uvedený výraz „Tokajská vinohradnícka oblasť“.
24 Dňa 27. apríla 2010 slovenský parlament prijal nový zákon, ktorým bol zmenený zákon č. 313/2009 a zaviedlo sa chránené označenie pôvodu „Tokaj“. Tento nový zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2010.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
25 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. apríla 2010 podalo Maďarsko žalobu, ktorou sa domáhalo zrušenia sporného zápisu.
26 Uznesením z 13. septembra 2010 sa vyhovelo návrhu Slovenskej republiky na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.
27 Na pojednávaní pred Všeobecným súdom vzniesla Komisia námietku neprípustnosti, pričom tvrdila, že sporný zápis nepredstavuje „napadnuteľný akt“ v zmysle článku 263 ZFEÚ. Opierajúc sa o rozsudok Všeobecného súdu z 11. mája 2010, Abadía Retuerta/ÚHVT (CUVÉE PALOMAR) (T‑237/08, Zb. s. II‑1583, bod 101), tvrdila, že ochrana chráneného označenia pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ vychádza zo slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy, takže sporný zápis nemá žiadne právne účinky.
28 Všeobecný súd napadnutým rozsudkom odmietol žalobu Maďarska ako neprípustnú z dôvodu, že sporný zápis nemal právne účinky, a teda nepredstavoval „napadnuteľný akt“ v zmysle článku 263 ZFEÚ. Všeobecný súd založil svoje rozhodnutie najmä na tom, že ochrana vín, ktoré boli už chránené podľa nariadenia č. 1493/1999, má na základe článku 118s ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 automatickú povahu. V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 21 napadnutého rozsudku uviedol:
„Z automatickej povahy ochrany názvov vín, ktoré sú už chránené podľa nariadenia č. 1493/1999, zakladajúcej sa na článku 118s ods. 1 nariadenia č. 1234/2007… vyplýva, že pokiaľ ide o uvedené názvy vín, zápis do databázy E‑Bacchus nie je nevyhnutný na to, aby tieto názvy vín boli chránené na úrovni Únie. Názvy dotknutých vín sú totiž chránené ‚automaticky‘ podľa nariadenia č. 1234/2007… bez toho, aby táto ochrana závisela od ich zápisu do uvedenej databázy. Tento zápis je len dôsledkom automatického prenesenia už existujúcej ochrany z jedného právneho režimu do druhého, a nepredstavuje podmienku tejto ochrany. Z toho vyplýva, že keďže chránené označenie pôvodu ‚Vinohradnícka oblasť Tokaj‘ patrí medzi názvy vín, ktoré boli chránené už podľa nariadenia č. 1493/1999, jeho zápis do databázy E‑Bacchus nebol nevyhnutný na to, aby toto chránené označenie pôvodu požívalo ochranu na úrovni Únie.“
29 Pokiaľ ide konkrétne o ochranu podľa nariadenia č. 1493/1999, Všeobecný súd v bode 23 napadnutého rozsudku rozhodol, že „ochrana Spoločenstva názvov vín zavedená [uvedeným nariadením] sa zakladá na názvoch vín, ako boli stanovené právnymi predpismi členských štátov, pri dodržaní relevantných ustanovení daného nariadenia. Táto ochrana nie je výsledkom autonómneho postupu Spoločenstva ani mechanizmu, ktorým by sa zemepisné označenia uznané členskými štátmi na konci zhrnuli do aktu Spoločenstva so záväznou povahou [pozri v tomto zmysle rozsudok Abadía Retuerta/ÚHVT (CUVÉE PALOMAR), už citovaný, bod 97]“.
30 Všeobecný súd teda rozhodol, že tento záver nemožno spochybniť ani chybným publikovaním chráneného označenia pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ v zozname akostných vín psr, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie 31. júla 2009, ani prijatím zákona č. 313/2009.
31 V tejto súvislosti Všeobecný súd na jednej strane v bode 26 napadnutého rozsudku uviedol, že chybné uverejnenie v sérii C Úradného vestníka Európskej únie „nespochybňuje ochranu, ktorú nariadenie č. 1493/1999 poskytuje označeniam pôvodu požívajúcim ochranu podľa slovenskej právnej úpravy, vrátane označenia ‚Vinohradnícka oblasť Tokaj‘“, pretože má len informatívny charakter.
32 Na druhej strane Všeobecný súd v bode 28 svojho rozsudku uviedol, že zákon č. 313/2009, ktorý zrušil zákon č. 182/2005 a vyhlášku č. 237/2005 a ktorý stanovuje, že slovenský vinohradnícky región zahŕňa aj „Tokajskú vinohradnícku oblasť“, nadobudol účinnosť 1. septembra 2009, kým na zápis do databázy E‑Bacchus boli relevantné len právne úpravy účinné 1. augusta 2009.
33 Navyše Všeobecný súd v bodoch 29 a 30 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu Maďarska, podľa ktorej sa mal uplatniť článok 73 ods. 2 nariadenia č. 607/2009, pretože toto ustanovenie predpokladá existenciu špecifikácie výrobku súvisiacu s názvami vín. Dospel k záveru, že zákon č. 313/2009 nemožno považovať za zmenu týkajúcu sa špecifikácie výrobku dotknutých názvov, pretože v momente zmeny databázy E‑Bacchus, t. j. 26. februára 2010, Slovenská republika nepredložila Komisii nijakú špecifikáciu výrobku týkajúcu sa označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ ani „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“.
34 Všeobecný súd zamietol tiež ďalšie tvrdenia, ktoré Maďarsko predložilo na podporu prípustnosti žaloby.
35 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že vzhľadom na dôležitosť databázy E‑Bacchus ako zdroja informácií pre tretie dotknuté osoby treba túto databázu považovať za databázu s právnymi účinkami voči tretím osobám, Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku rozhodol, že uvedený informačný účel nemôže významne zmeniť situáciu týchto tretích osôb, pretože namietateľnosť vnútroštátnych ustanovení, ktorými Slovenská republika vytvorila túto ochranu, vyplýva z uverejnenia daných ustanovení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nie zo zápisu do tejto databázy.
36 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie Maďarska, že ochrana priznaná zápisom do databázy E‑Bacchus nie je automatická, keďže Komisia je povinná overiť, či sú podmienky umožňujúce priznať túto ochranu splnené, Všeobecný súd v bodoch 34 a 35 napadnutého rozsudku rozhodol, že hoci článok 118s ods. 4 nariadenia č. 1234/2007 priznáva Komisii až do 31. decembra 2014 právomoc zrušiť za určitých okolností automatickú ochranu označení chránených v súlade s nariadením č. 1493/1999, túto právomoc môže skutočne využiť až po predložení technickej dokumentácie zahŕňajúcej špecifikáciu výrobku. V momente sporného zápisu však Slovenská republika nepredložila Komisii špecifikáciu výrobku. Komisia teda nevykonala v danom momente preskúmanie podľa článku 118s ods. 4 nariadenia č. 1234/2007 a ani nebola povinná toto preskúmanie vykonať.
37 Čo sa týka tvrdenia Maďarska, že vzhľadom na zásadu riadnej správy vecí verejných je Komisia povinná overiť presnosť, aktuálnosť, autenticitu a primeranosť údajov poskytnutých členskými štátmi, Všeobecný súd rozhodol, že bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnúť o tom, či taká povinnosť skutočne existuje, aj tak by to nemohlo významne zmeniť právnu situáciu tretích dotknutých osôb.
38 Všeobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku tiež zamietol tvrdenie Maďarska, podľa ktorého obsah databázy E‑Bacchus určoval obsah technickej dokumentácie, ktorá mala byť v súlade s článkom 118s ods. 2 a 3 nariadenia č. 1234/2007 predložená najneskôr do 31. decembra 2011. Rozhodol, že v súlade s právnou úpravou Spoločenstva obsah tejto dokumentácie závisí od vnútroštátnych ustanovení a nie od zápisu do databázy E‑Bacchus. Rovnaké odôvodnenie bolo uvedené aj v bode 37 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o zamietnutie tvrdenia Maďarska, podľa ktorého zápis do databázy E‑Bacchus určoval obsah povinných údajov týkajúcich sa označovania a obchodnej úpravy tovarov upravených v nariadení č. 1234/2007.
Návrhy účastníkov konania
39 Maďarsko vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– rozhodol s konečnou platnosťou vo veci podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
40 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– subsidiárne zamietol žalobu o neplatnosť podanú maďarskou vládou a
– zaviazal Maďarsko na náhradu trov konania.
41 Slovenská republika navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal Maďarsko na náhradu trov konania.
O odvolaní
42 Na podporu svojho odvolania Maďarsko uvádza v podstate tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd pri výklade pojmu „napadnuteľný akt“ v zmysle článku 263 ZFEÚ vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Maďarsko svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania. Tretí odvolací dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
O prvom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
43 Maďarsko svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd pri svojom rozhodnutí, že sporný zápis nemal právne účinky, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu Maďarsko uvádza v podstate štyri tvrdenia.
44 Maďarsko sa svojím prvým tvrdením, ako bolo uvedené v jeho odvolaní a na pojednávaní, snaží preukázať, že Komisia vykonaním sporného zápisu priznala ochranu podľa článku 118s nariadenia č. 1234/2007 označeniu vína, ktoré nemožno podľa príslušnej právnej úpravy Únie považovať za označenie, ktoré k 1. augustu 2009 požívalo ochranu podľa vnútroštátneho práva. Účinkom zápisu názvu vína do databázy E‑Bacchus je podľa Maďarska to, že tento zápis potvrdzuje existenciu ochrany podľa nového režimu práva Únie, ktorý je stanovený daným nariadením a podľa ktorého je na európsku úroveň povýšená ochrana názvov vín, ktoré predtým existovali len na národnej úrovni. Zápis do databázy E‑Bacchus teda nie je len dôsledkom automatického prenesenia ochrany názvov vín z jedného právneho režimu do druhého, za aký ho považoval Všeobecný súd.
45 Za týchto okolností Maďarsko tvrdí, že databázu E‑Bacchus nemožno považovať len za digitalizované zhrnutie názvov vín podobné zoznamom akostných vín psr, ktoré boli uverejnené v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a ktoré nemajú právne účinky. V dôsledku toho závery vyvodené Všeobecným súdom v už citovanom rozsudku Abadía Retuerta/ÚHVT (CUVÉE PALOMAR), podľa ktorých zoznamy uverejnené v danej sérii C majú len informatívny charakter, nie sú nijako uplatniteľné na databázu E‑Bacchus.
46 Po druhé Maďarsko tvrdí, že Komisia je pri zápise do databázy E‑Bacchus povinná vykonať kontrolu názvov vín, ktoré sa do tejto databázy zapisujú. Aj keby sa článok 118s ods. 4 nariadenia č. 1234/2007 neuplatnil, aj tak by Komisia bola povinná overiť, či tieto označenia boli „uznané členskými štátmi“ do 1. augusta 2009 ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia.
47 Po tretie právne účinky zápisu do databázy E‑Bacchus údajne spôsobujú aj ďalšie dôsledky, najmä povinnosť pripraviť špecifikáciu výrobku pre označenia zapísané do databázy E‑Bacchus, ktorá mala byť pre existujúce označenia predložená najneskôr do konca roka 2011, pričom v opačnom prípade mali byť príslušné označenia z uvedenej databázy odstránené. Zápis uvedený v tejto databáze má dôsledky aj v oblasti označovania.
48 Po štvrté Maďarsko tvrdí, že vzhľadom na úlohu Komisie, ktorou je spravovať register označení pôvodu a chránených zemepisných označení, a v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných, lojálnej spolupráce a právnej istoty si mala Komisia všimnúť, že Slovenská republika prijala zákon č. 313/2009.
49 Komisia sa domnieva, že prvý odvolací dôvod Maďarska sa zakladá na nesprávnom výklade uplatniteľnej právnej úpravy. Pripomína, že v súlade s článkom 118s ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 sú názvy vín, ktoré už požívajú ochranu podľa článkov 51 a 54 nariadenia č. 1493/1999, automaticky chránené podľa nariadenia č. 1234/2007 bez toho, aby sa v tejto súvislosti vyžadovalo akékoľvek rozhodnutie Komisie.
50 Ochrana týchto označení teda podľa nej vyplýva zo samotného nariadenia a nie z neskoršieho zápisu do databázy E‑Bacchus. Z dôvodu svojej čisto informatívnej povahy, ktorá sa podobá povahe zoznamov uverejňovaných v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, zápis do databázy E‑Bacchus nemôže zmeniť právnu situáciu tretích osôb a Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď na prejednávanú vec uplatnil svoj už citovaný rozsudok Abadía Retuerta/ÚHVT (CUVÉE PALOMAR). Neexistencia právnych účinkov sporného zápisu je navyše potvrdená tou okolnosťou, že ochrana na úrovni Únie sa priznáva na dočasnej báze a bude zrušená, ak sa špecifikácia výrobku nepredloží do konca roka 2011.
51 Komisia odmieta aj tvrdenia Maďarska týkajúce sa jej kontrolných právomocí a trvá na automatickej povahe zápisu už chránených názvov vín a na neexistencii postupu na úrovni Únie. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa článku 73 nariadenia č. 607/2009 je do databázy E‑Bacchus povinná zapísať akékoľvek nové označenie pôvodu alebo nové chránené zemepisné označenie „uznané členskými štátmi“ do 1. augusta 2009. Okrem toho, keďže Slovenská republika v čase sporného zápisu ešte nepredložila Komisii špecifikáciu výrobku, Komisia nevykonala nijaké preskúmanie podľa článku 118s ods. 4 nariadenia č. 1234/2007 a ani nebola povinná také preskúmanie vykonať.
52 Komisia napokon spochybňuje tvrdenia Maďarska týkajúce sa účinkov, aké má zápis do databázy E‑Bacchus na špecifikáciu výrobku a na označovanie, pričom tvrdí, že Maďarsko sa týmito tvrdeniami v skutočnosti snaží dosiahnuť to, aby Súdny dvor opätovne preskúmal žalobné dôvody predložené v prvostupňovom konaní.
53 Slovenská republika sa podobne ako Komisia domnieva, že prvý odvolací dôvod je nedôvodný. V tejto súvislosti tvrdí, že zápis existujúcich názvov vín do databázy E‑Bacchus nemá právne účinky, a teda nepredstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ. Na podporu tohto tvrdenia uvádza predchádzajúcu právnu úpravu, ktorá podľa nej už stanovovala ochranu názvov vín na úrovni Únie.
Posúdenie Súdnym dvorom
54 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ sa považujú všetky opatrenia prijímané inštitúciami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky (pozri najmä rozsudky z 2. marca 1994, Parlament/Rada, C‑316/91, Zb. s. I‑625, bod 8; z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑138/03, C‑324/03 a C‑431/03, Zb. s. I‑10043, bod 32, ako aj z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, Zb. s. I‑9639, bod 36).
55 Tieto záväzné právne účinky aktu treba posúdiť s ohľadom na objektívne kritériá, akým je obsah tohto aktu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a z 20. marca 1997, Francúzsko/Komisia, C‑57/95, Zb. s. I‑1627, bod 9), a prípadne zohľadniť okolnosti, za akých bol tento akt prijatý (pozri v tomto zmysle najmä uznesenie z 13. júna 1991, Sunzest/Komisia, C‑50/90, Zb. s. I‑2917, bod 13, a rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, Zb. s. I‑669, bod 58), ako aj právomoci inštitúcie, ktorá je jeho autorom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 1. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑301/03, Zb. s. I‑10217, bod 28).
56 Pokiaľ ide po prvé o obsah sporného zápisu, je nesporné, že Komisia zmenila 26. februára 2010 informácie uvedené v databáze E‑Bacchus tak, že nahradila chránené označenie pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ označením pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ bez toho, aby zmenila odkaz na príslušný vnútroštátny predpis, t. j. vyhlášku č. 237/2005, pričom ako dátum odkazu ponechala 1. august 2009. Z obsahu sporného zápisu uvádzajúceho slovenský právny predpis i referenčný dátum vyplýva, že prechodný systém ochrany označení pôvodu, ako bol zavedený článkom 118s nariadenia č. 1234/2007, sa zakladá na názvoch vín, ako tieto názvy upravovala v danom momente vnútroštátna právna úprava.
57 Po druhé, pokiaľ ide o súvislosti, za akých došlo k spornému zápisu, z odôvodnenia 36 nariadenia č. 479/2008 vyplýva, že účelom prechodného systému je vzhľadom na dôvody právnej istoty zbaviť označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré už v Únii existujú, potreby podrobiť ich novému postupu preskúmania, ako aj obmedziť možnosti ich zrušenia.
58 Z uvedeného vyplýva, že prechodný systém stanovený článkom 118s nariadenia č. 1234/2007 bol zavedený s cieľom zachovať z dôvodov právnej istoty ochranu názvov vín, ktoré už boli do 1. augusta 2009 chránené podľa vnútroštátneho práva, a teda na úrovni Únie podľa nariadenia č. 1493/1999. Znenie článku 118s ods. 1 nariadenia č. 1234/2007 tento cieľ potvrdzuje, keďže stanovuje, že tieto názvy vín sú „automaticky chránené podľa tohto nariadenia“. Všeobecný súd teda v bode 21 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že ochrana existujúcich názvov vín mala automatickú povahu.
59 Po tretie pokiaľ ide o právomoc, ktorú má Komisia pri vykonaní sporného zápisu, je pravda, že táto inštitúcia napriek automatickej povahe ochrany existujúcich názvov vín môže až do 31. decembra 2014 rozhodnúť na základe odseku 4 druhého pododseku článku 118s nariadenia č. 1234/2007 o zrušení automatickej ochrany, ktorá sa názvom vín priznáva podľa odseku 1 uvedeného článku.
60 Sporný zápis však také zrušenie ochrany nepredstavoval. Ako vyplýva z článku 71 ods. 2 nariadenia č. 607/2009 a ako to uznalo Maďarsko vo svojom odvolaní, Komisia môže v súlade s článkom 118s ods. 2 nariadenia č. 1234/2007 vykonať túto právomoc len po tom, čo členské štáty predložia technickú dokumentáciu obsahujúcu špecifikáciu výrobku a vnútroštátne rozhodnutia o schválení.
61 V tejto súvislosti však Všeobecný súd v bode 34 napadnutého rozsudku konštatoval, že Slovenská republika nepredložila Komisii ku dňu sporného zápisu technickú dokumentáciu, čo je navyše v rámci tohto odvolania nesporné. Všeobecný súd preto v tomto bode 34 správne rozhodol, že pred predložením dokumentov Komisii nebola Komisia povinná ani oprávnená vykonať kontrolu názvov vín, ktoré už požívajú ochranu podľa článku 118s nariadenia č. 1234/2007.
62 Tento záver nemožno spochybniť skutočnosťou, že Komisia 26. februára 2010 zmenila na základe žiadosti slovenskej vlády zápis v databáze E‑Bacchus tak, že nahradila pôvodný zápis ochráneného označenia pôvodu „Tokajská/Tokajské/Tokajský vinohradnícka oblasť“ novým zápisom „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Táto zmena sa totiž nezakladala na preskúmaní alebo posúdení Komisie, ale na článku 73 ods. 1 nariadenia č. 607/2009, ktorý rozširuje automatickú ochranu stanovenú článkom 118s nariadenia č. 1234/2007 na názvy vín, ktoré boli do 1. augusta 2009 už chránené podľa vnútroštátneho práva, a teda tie, ktoré sa nenachádzali podľa nariadenia č. 1493/1999 v poslednom zozname akostných vín psr uverejnenom v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.
63 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že zápis do databázy E‑Bacchus, ktorý vykonala Komisia podľa článku 73 ods. 1 nariadenia č. 607/2009, pokiaľ ide o názvy vín uznané členskými štátmi do 1. augusta 2009 ako označenia pôvodu alebo zemepisné označenia, ktoré Komisia neuverejnila podľa článku 54 ods. 5 nariadenia č. 1493/1999, nemá nijaký vplyv na automatickú ochranu, ktorú požívajú tieto názvy vín na úrovni Únie. Komisia totiž nemá podľa uvedeného článku 73 ods. 1 právomoc priznávať ochranu ani rozhodovať o tom, aký názov vína má byť do databázy E‑Bacchus zapísaný. Preto netreba rozlišovať medzi účinkami zápisu do zoznamov akostných vín psr uverejnených v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a účinkami zápisu do databázy E‑Bacchus.
64 Všeobecný súd teda správne v bodoch 21 a 23 napadnutého rozsudku rozhodol, že na to, aby tieto názvy vín požívali ochranu na úrovni Únie, sa zápis do databázy E‑Bacchus nevyžaduje, pretože tieto názvy sú chránené automaticky podľa nariadenia č. 1234/2007 v znení zmien a doplnení bez toho, aby táto ochrana závisela od ich zápisu do uvedenej databázy.
65 Keďže sporný zápis nespĺňa požiadavky stanovené v judikatúre citovanej v bode 54 tohto rozsudku, Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že tento zápis nepredstavuje napadnuteľný akt.
66 Tento záver nijako nevyvracajú tvrdenia Maďarska uvedené v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku.
67 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Maďarsko považuje tak účinky na označovanie a na obsah špecifikácie výrobku, ako aj povinnosť Komisie všimnúť si, že došlo k prijatiu nového slovenského právneho predpisu, za nevyhnutné dôsledky záväzných právnych účinkov, ktoré sa mali priznať zápisu do databázy E‑Bacchus. Tieto tvrdenia nijako nespochybňujú záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bode 38 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sporný zápis nemal právne účinky, a sú preto podľa ustálenej judikatúry neúčinné (pozri rozsudky z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C‑302/99 P a C‑308/99 P, Zb. s. I‑5603, body 26 a 29, ako aj z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 148).
68 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod Maďarska treba zamietnuť.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
69 Maďarsko svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že keď Všeobecný súd rozhodol, že sporný zápis nepredstavuje „napadnuteľný akt“ v zmysle článku 263 ZFEÚ, dopustil sa porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, keďže so všetkými takýmito zápismi zaobchádzal odlišne v porovnaní s novými zápismi, proti ktorým bolo podľa Maďarska možné podať žalobu o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ.
70 Maďarsko zdôrazňuje, že databáza E‑Bacchus predstavuje jednotný register. Preto tento členský štát považuje domnienku, že len zápisy týkajúce sa nových názvov majú právne účinky, za nesprávnu. Napriek rozdielom medzi obidvoma právnymi režimami priznávajúcimi názvom vín ochranu musia mať dotknuté osoby možnosť napadnúť akékoľvek opatrenia inštitúcií, ktorými sa ochrana názvov vín, priznaná podľa vnútroštátneho práva, zmení na ochranu podľa práva Únie.
71 Komisia tvrdí, že názvy vín, ktoré už požívajú ochranu, a nové názvy vín spadajú do rozdielnych právnych a faktických situácií, a nie sú teda porovnateľné. Na pojednávaní Komisia tiež zdôraznila, že v rámci nového režimu Únie vinárskych výrobkov jej prináleží prijať konečné rozhodnutie o priznaní ochrany jednotlivým názvom vín.
72 Slovenská republika tvrdí, že rozdiely spočívajúce v rôznych právnych účinkoch zápisu názvov vín do databázy E‑Bacchus medzi už existujúcimi názvami a novými názvami sú legitímne a nepredstavujú porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Tak by to naopak bolo v prípade, keby sa rovnako zaobchádzalo so zápismi existujúcich názvov vín a novými názvami vín, pretože v takom prípade by sa nezohľadnili objektívne rozdiely medzi týmito dvoma situáciami.
Posúdenie Súdnym dvorom
73 Všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi základné zásady práva Únie, vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky z 9. septembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑304/01, Zb. s. I‑7655, bod 31, a z 3. marca 2005, Taliansko/Komisia, C‑283/02, bod 79).
74 Ako vyplýva z odôvodnenia 5 nariadenia č. 479/2008, režim Únie, ktorý sa uplatňuje na odvetvie vinárstva, bol uvedeným nariadením zásadne zmenený, aby umožnil dosiahnuť ciele sledujúce najmä kvalitu vín. Na tento účel je každá žiadosť o ochranu názvu vína podrobená podľa nového režimu ochrany podrobnému preskúmaniu, ktoré sa v súlade s článkami 118e až 118i nariadenia č. 1234/2007 vykonáva v dvoch etapách, a to na vnútroštátnej úrovni a následne na úrovni Únie, bez toho, aby sa v tejto súvislosti priznávala akákoľvek automatická ochrana, pričom Komisia má skutočnú rozhodovaciu právomoc podľa článku 118i nariadenia č. 1234/2007, ktorá jej umožňuje priznať alebo zamietnuť priznanie ochrany označeniu pôvodu alebo zemepisnému označeniu podľa toho, či sú podmienky vyplývajúce z tohto nariadenia splnené.
75 Keďže právne súvislosti a právomoci Komisie spojené so zápismi do databázy E‑Bacchus podľa týchto dvoch systémov ochrany názvov vín, ako boli zavedené normotvorcom Únie, nie sú porovnateľné, tvrdenie Maďarska založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd, nemôže uspieť.
76 Druhý odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.
O treťom odvolacom dôvode
Argumentácia účastníkov konania
77 Maďarsko svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdí, že rozsudok Všeobecného súdu bol nedostatočne odôvodnený, pretože neodpovedal na tvrdenia, ktoré Maďarsko uviedlo vo svojej žalobe a na pojednávaní. Tento odvolací dôvod sa delí na dve časti.
78 Maďarsko prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka, že neodpovedal na jeho tvrdenie, podľa ktorého na účely stanovenia existencie chráneného názvu v členskom štáte v zmysle článku 118s nariadenia č. 1234/2007 bol rozhodujúcim dátumom moment uverejnenia vnútroštátnej právnej úpravy v Zbierke zákonov tohto členského štátu, a nie dátum nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy. Všeobecný súd v bode 28 napadnutého rozsudku totiž len uviedol, že okolnosť, že zákon č. 313/2009 bol prijatý 30. júna 2009, nie je relevantná, pretože 1. augusta 2009 tento zákon ešte nenadobudol účinnosť, pričom nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k výberu jedného či druhého dátumu.
79 V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Maďarsko tvrdí, že Všeobecný súd v bode 30 napadnutého rozsudku nedostatočne odôvodnil svoj záver, podľa ktorého zákon č. 313/2009 nemožno považovať za zmenu a doplnenie týkajúce sa špecifikácie výrobku v zmysle článku 73 ods. 2 nariadenia č. 607/2009. Všeobecný súd teda neodpovedal na argumentáciu Maďarska, že v členských štátoch, v ktorých sa pred prijatím novej právnej úpravy Únie nemusela vyhotovovať špecifikácia výrobku, zmena zákona alebo vyhlášky týkajúca sa skutočností, ktoré sa musia uvádzať v špecifikácii výrobku, môže predstavovať takú zmenu alebo doplnenie, o aké ide v článku 73 ods. 2 nariadenia č. 607/2009.
80 Komisia tvrdí, že celý tretí odvolací dôvod Maďarska smeruje proti doplňujúcemu odôvodneniu napadnutého rozsudku, a je preto neúčinný.
81 Slovenská republika tvrdí, že prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretože Maďarsko svoje tvrdenie založené na dátume uverejnenia vnútroštátnej právnej úpravy nepredložilo pred Všeobecným súdom, ale predložilo len tvrdenia týkajúce sa dátumu prijatia a dátumu nadobudnutia účinnosti vnútroštátnej právnej úpravy. V každom prípade túto časť tohto odvolacieho dôvodu, rovnako ako aj jeho druhú časť, ktoré navyše boli uvedené len na doplnenie, považuje za nedôvodné.
Posúdenie Súdnym dvorom
82 Podľa ustálenej judikatúry výhrady, ktoré smerujú proti doplňujúcemu odôvodneniu rozhodnutia Všeobecného súdu, nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúčinné (rozsudok Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný, bod 148, ako aj uznesenie z 23. februára 2006, Piau/Komisia, C‑171/05 P, bod 86).
83 V prejednávanej veci pritom aj samo Maďarsko konštatovalo, že keďže Všeobecný súd v bode 19 napadnutého rozsudku rozhodol, že sporný zápis nevyvoláva právne účinky, nebol ani povinný sa zaoberať otázkou, či vnútroštátna právna úprava, ktorá sa vyžaduje na zápis do databázy E‑Bacchus, má byť v rozhodujúci dátum uverejnená, alebo má nadobudnúť účinnosť, ako ani otázkou prípadnej uplatniteľnosti článku 73 ods. 2 nariadenia č. 607/2009.
84 V dôsledku toho, keďže sú obe časti tretieho odvolacieho dôvodu namierené proti doplňujúcemu odôvodneniu napadnutého rozsudku, treba celý tento odvolací dôvod vyhlásiť za neúčinný.
85 Keďže žiadnemu z odvolacích dôvodov predložených Maďarskom nebolo vyhovené, odvolanie treba zamietnuť v celom rozsahu.
O trovách
86 Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Maďarsko na náhradu trov konania a Maďarsko nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.
87 Podľa článku 140 ods. 1 uvedeného poriadku, ktorý je uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe daného článku 184 ods. 1, členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Slovenská republika teda znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Maďarsko je povinné nahradiť trovy konania.
3. Slovenská republika znáša svoje vlastné trovy konania.
Podpisy