Žaloba podaná 10. marca 2017 – Európska komisia/Poľská republika

(vec C-127/17)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Hottiaux a W. Mölls)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje

rozhodnúť, že Poľská republika si tým, že od prepravcov vyžaduje špeciálne povolenia na používanie niektorých verejných ciest, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 3 a 7 smernice Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave¹ v spojení s bodmi 3.1 a 3.4 prílohy tejto smernice,

zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia Poľskej republike vytýka, že obmedzila dopravu vozidiel s maximálne povolenou hmotnosťou nápravy 10 ton (nápravy, ktoré nie sú hnacie) resp. 11,5 tony (hnacie nápravy) podľa bodov 3.1 a 3.4 prílohy I smernice 96/53/ES skoro na 97 % verejných ciest nachádzajúcich sa na území Poľska, čo porušuje článok 3 tejto smernice. Toto obmedzenie vyplýva z kombinácie dvoch faktorov, konkrétne:

z okolnosti, že doprava vozidiel s maximálne povolenou hmotnosťou nápravy 11,5 tony je možná iba na cestách, ktoré sú súčasťou „transeurópskej dopravnej siete“ (TEN-T), ako aj na niektorých iných štátnych cestách [Článok 41 ods. 2 Ustawa o drogach publicznych (zákon o verejných cestách)], ako aj

z potreby špeciálneho povolenia na cestovanie po iných cestách [Články 64 a nasl. Ustawa Prawo o ruchu drogowym (zákon o cestnej premávke)].

Komisia ďalej Poľskej republike vytýka, že článok 7 smernice 96/53/ES vyložila nesprávne. Poľská republika zastáva názor, že jeho ustanovenia umožňovali členskému štátu, aby obmedzením dopravy vozidiel s povolenou hmotnosťou nápravy 11,5 tony urobili výnimku zo všeobecnej zásady upravenej v článku 3 tejto smernice. Hoci je pravda, že v článku 7 ods. 2 sú uvedené konkrétne príklady toho, kedy môže byť doprava v súlade s právom obmedzená (mestá, malé dediny alebo obzvlášť hodnotné územia z pohľadu ochrany prírody), pritom však ide o obmedzenia týkajúce sa iba niektorých ciest alebo inžinierskych stavieb na určitých úsekoch cesty. Podľa názoru Komisie sa nemôže členský štát rozumne odvolávať na možnosť zavedenia výnimiek na to, aby príslušnými výnimkami pokryl skoro 97 % infraštruktúry.

Na to, aby mohli vozidlá premávať na cestách, ktoré nie sú súčasťou TEN-T, a tým na skoro 97 % verejných ciest, treba okrem toho podľa článku 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke² požiadať príslušný orgán o povolenie a získať ho, čo so sebou prináša tieto ťažkosti:

komplexné administratívne formality, ktoré vyžadujú kontaktovanie rôznych správnych orgánov,

geografická platnosť povolenia je obmedzená, čo núti prepravcov požiadať vo všeobecnosti o viacero povolení pre každú trasu,

čas a náklady, ktoré treba vynaložiť na získanie povolenia.

Napokon sa povolenia kategórie IV nemohli podľa článku 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke použiť na štátne cesty pre vozidlá s hmotnosťou hnacej nápravy 11,5 tony, pokiaľ išlo o prepravu deliteľného nákladu.

Smernica 96/53/ES nepovoľuje také obmedzenie alebo sťaženie voľného pohybu pre vozidlá. Podnik, ktorý nesúhlasí so splnením týchto podmienok, podlieha zákazu premávky na cestách. Taký predpis porušuje článok 3 smernice 96/53/ES, ktorý v ňom vymenovanými požiadavkami zabraňuje, aby členské štáty na svojich územiach „odmietli alebo zakázali“ používanie vozidiel, ktoré sú v súlade s limitnými hodnotami týkajúcimi sa hmotnosti stanovenými v prílohe I tejto smernice.

____________

¹ Ú. v. ES L 235, 1996, s. 59; Mim. vyd. 07/002, s. 478.

² Obwieszczenie Marszałka Sejmu Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 30 sierpnia 2012 r. w sprawie ogłoszenia jednolitego tekstu ustawy – Prawo o ruchu drogowym; Dz. U. 2012, Pos. 1137 (Oznámenie predsedu Sejmu Poľskej republiky z 30. augusta 2012 o vydaní konsolidovaného znenia zákona o cestnej premávke).