Žaloba podaná 10. marca 2017 – Poľská republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie
(vec C-128/17)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna)
Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
Poľská republika navrhuje:
– zrušiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES1 ,
– podporne zrušiť uvedenú smernicu v časti týkajúcej sa stanovenia národných záväzkov znižovania emisií uplatniteľných od roku 2030 ďalej,
– zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Poľská republika uplatňuje proti napadnutej smernici tieto žalobné dôvody:
1. Porušenie zásady lojálnej spolupráce (Článok 4 ods. 3 ZEÚ)
Žalované orgány nepostupovali pri príprave napadnutej smernice transparentne a s členskými štátmi zaobchádzali rozdielne a len niektorým členským štátom uložili povinnosť dodatočných záväzkov znižovania emisií, ktoré nie sú odôvodnené z hľadiska nákladovej efektivity, ani zásadami v oblasti metodiky rozdelenia záväzkov. To, že Poľsku (a dvom ďalším členským štátom) boli pred dosiahnutím konečnej dohody s Európskym parlamentom uložené nové záväzky znižovania emisií, ktorých účelom je splniť ambicióznejšiu všeobecnú úroveň zníženia emisií, znamená, že Poľsko bolo fakticky vylúčené z vyjednávania o konečnej podobe národných záväzkov znižovania emisií uplatniteľných od roku 2030 ďalej.
Žalované orgány okrem toho zbavili Poľsko možnosti, aby účinne overilo údaje týkajúce sa Poľska, ktoré boli základom pre stanovenie národných záväzkov znižovania emisií uplatniteľných od roku 2030 ďalej, čím porušili právo Poľska vyjadriť svoje stanovisko.
2. Porušenie zásad otvorenosti a transparentnosti (Článok 15 ZFEÚ) a neexistencie dostatočného odôvodnenia (Článok 296 ZFEÚ)
Poľská republika tvrdí, že hlavné predpoklady, na základe ktorých sa stanovili národné záväzky znižovania emisií uplatniteľné od roku 2030 ďalej, neboli k dispozícii, ani neboli uverejnené. Chýbajú informácie o prognostických predpokladoch týkajúcich sa technologickej štruktúry jednotlivých odvetví, z ktorých zase vychádzali prognózy emisií v roku 2030. V dôsledku neexistencie týchto informácií nie je možné overiť dôvodnosť prognóz emisií, ktoré boli prijaté pre rok 2030. Ďalej nie je známe, podľa akého vzorca bol uskutočnený výpočet všeobecného cieľa v oblasti ochrany zdravia, ktorý sa okrem iného týka zníženia úmrtnosti v Únii, s prihliadnutím na povinnosť zníženia emisií pre celú Úniu, ako aj pre jednotlivé členské štáty.
V dôsledku toho nebolo odôvodnenie orgánov, ktoré uvedenú smernicu prijali, v súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami znižovania emisií, uvedené jasne a jednoznačne.
3. Porušenie povinnosti vykonať primerané vyhodnotenie vplyvov napadnutej smernice na jednotlivé členské štáty a porušenie povinnosti predložiť dostatočný odhad dôsledkov jej vykonávania
Poľská republika tvrdí, že s prihliadnutím na rozsiahle hospodárske a sociálne následky záväzkov znižovania emisií uplatniteľných od roku 2030 ďalej, ktoré možno očakávať v členských štátoch, je odhad dôsledkov vykonaný Komisiou nedostatočný.
V odhade dôsledkov je uvedený vzťah medzi dosiahnutím cieľov smernice a štrukturálnymi zmenami, ktoré spočívajú v znížení podielu uhlia, ktoré je v energetickom odvetví a odvetví komunálneho bývania využívané ako palivo. V odhade dôsledkov sa však presne neanalyzuje, či splnenie záväzkov významne ovplyvní voľbu členského štátu medzi rôznymi energetickými zdrojmi a základnú skladbu jeho zásobovania energiou. Toto je veľmi významné; ak by sa totiž tento významný vplyv potvrdil, znamenalo by to, že normotvorca Únie mal prijať napadnutú smernicu na inom právnom základe, konkrétne na základe článku 192 ods. 2 ZFEÚ, a nie na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ.
4. Porušenie zásady proporcionality (Článok 5 ods. 4 ZEÚ)
Žalované orgány nezohľadnili závažné hospodárske a sociálne náklady, ktoré vzniknú v dôsledku vykonania záväzkov znižovania jednotlivých emisných látok v Poľsku od roku 2030. Plnenie záväzkov znižovania emisií od roku 2030 ďalej Poľskom bude mať závažné negatívne hospodárske a sociálne dôsledky. Výdavky vynaložené s cieľom splnenia týchto záväzkov sa môžu ukázať ako neprimerané vo vzťahu k predpokladaným účinkom.
Pre dosiahnutie cieľov stanovených v smernici nebolo očividne potrebné, aby boli stanovené tak vysoké národné záväzky znižovania emisií uplatniteľné od roku 2030 ďalej.
5. Porušenie zásady rovnosti členských štátov (Článok 4 ods. 2 ZEÚ) a zásady vyváženého rozvoja (Článok 191 ods. 3 štvrtá zarážka v spojení s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ)
Záväzky znižovania emisií uplatniteľné od roku 2030 ďalej, ktoré boli uložené jednotlivým členským štátom, nezohľadňujú rozdielnu hospodársku situáciu, technologické a sociálne podmienky v členských štátoch, vrátanie potreby investícií v rôznych regiónoch Únie. Záväzky znižovania boli stanovené na základe jednotnej metódy, ktorá nezohľadňuje skutočnú a rozdielnu hospodársku a sociálnu situáciu v jednotlivých členských štátoch.
Okrem toho žalované orgány pri stanovení národných záväzkov znižovania emisií uplatniteľných od roku 2030 ďalej pravdepodobne riadne nezohľadnili skutočnosť, že značné množstvo znečisťujúcich látok vstupuje v niektorých členských štátoch do ovzdušia v dôsledku ich pohybu cez hranice, pričom pochádzajú z oblastí z bezprostrednej blízkosti Únie, čo môže viesť k nerovnosti zaobchádzania s členskými štátmi, ktoré hraničia s tretími štátmi v porovnaní so štátmi, ktorých sa problém vstupu znečisťujúcich látok z oblastí mimo Únie netýka.
____________1 Ú. v. EÚ L 344, 2016, s. 1.