Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg (Nemecko) 16. februára 2018 – Trestné konanie proti Dumitru-Tudor Dorobantu

(vec C-128/18)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Generalstaatsanwaltschaft Hamburg

proti

Dumitru-Tudor Dorobantu

Prejudiciálne otázky

1.    Aké minimálne požiadavky na podmienky väzby podľa článku 4 Charty sa majú vyžadovať v kontexte rámcového rozhodnutia o európskom zatykači1 ?

a)    Existuje z hľadiska práva Únie nejaká „absolútna“ spodná hranica vzťahujúca sa na veľkosť väzobnej cely, pod ktorou ide vždy o porušenie článku 4 Charty?

Záleží pri určovaní individuálneho podielu na väzobnom priestore na tom, či ide o celu pre jednu osobu alebo spoločnú celu?

Má sa pri výpočte veľkosti väzobnej cely odrátať plocha zaberaná nábytkom (posteľ, skriňa atď.)?

Aké stavebné predpoklady sú prípadne relevantné pre otázku väzobných podmienok podľa práva Únie? Aký význam má prípadný bezprostredný (alebo iba sprostredkovaný) prístup z väzobnej cely k sanitárnym alebo iným priestorom, ako aj jej vybavenosť studenou a teplou vodou, vykurovaním, osvetlením atď.?

Do akej miery majú význam pre hodnotenie rozličné „väzobné režimy“, menovite rozličné časy vychádzok a rozličné stupne slobody pohybu v rámci ústavu na výkon väzby?

Je dovolené – ako to urobil senát vo svojich rozhodnutiach o prípustnosti – zohľadniť aj právne a organizačné vylepšenia v členskom štáte vydávajúcom zatykač (zavedenie systému ombudsmana, etablovanie súdneho dohľadu nad výkonom trestu atď.)?

2.    Podľa akých meradiel sa majú vyhodnocovať podmienky väzby z hľadiska základných práv Únie? Do akej miery ovplyvňujú tieto meradlá výklad pojmu „skutočného nebezpečenstva“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora vo veci Aranyosi a Căldăraru?

Sú justičné orgány vykonávajúceho členského štátu v tomto smere oprávnené na úplnú kontrolu podmienok väzby v členskom štáte vydávajúcom zatykač alebo sa musia obmedziť na „evidenčnú kontrolu“?

Ak Súdny dvor v rámci odpovede na prvú prejudiciálnu otázku dospeje k záveru, že existuje „absolútny“ normatív práva Únie pre podmienky väzby: nesplnenie týchto minimálnych podmienok by „nepodliehalo akémukoľvek posúdeniu“ v tom zmysle, že zároveň by vždy existovalo aj „skutočné nebezpečenstvo“ zakazujúce odovzdanie osoby, alebo smie vykonávajúci členský štát vec posúdiť? Je dovolené pritom zohľadniť aspekty ako zachovanie vnútroeurópskeho systému právnej pomoci, funkčnosť európskeho trestného súdnictva alebo zásad vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania?

____________

1 Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584 z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).