Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky (Slovensko) 7. júna 2018 – Slovenské elektrárne, a.s. v. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty
(Vec C-376/18)
Jazyk konania: slovenčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Slovenské elektrárne, a.s.
Žalovaný: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty
Prejudiciálne otázky
Má sa Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES1 z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES („Tretia elektroenergetická smernica“) vykladať tak, že jej cieľu a najmä čl. 3 odporuje, aby právna úprava členského štátu, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, zavádzala ako osobitné opatrenie odvodovú povinnosť regulovaných subjektov, vrátane držiteľov povolenia na dodávku elektriny vydaného príslušným regulačným orgánom daného členského štátu („úrad“ a „regulovaný subjekt“), určenej v závislosti od ich hospodárskeho výsledku nielen v domácom prostredí, ale aj dosiahnutého z ich činností vykonávaných v zahraničí, ktorá
ovplyvňuje slobodu regulovaných subjektov nastaviť plne konkurenčnú cenu za dodávku elektriny na zahraničných trhoch s elektrinou, a teda tiež konkurenčný proces na týchto trhoch;
sťažuje regulovaným subjektom konkurencieschopnosť voči zahraničným dodávateľom vykonávajúcim dodávky na slovenskom trhu s elektrinou, ak obaja dodávajú aj elektrinu na určitom zahraničnom trhu, pretože zahraničný dodávateľ nemá dodávku elektriny v zahraničí zaťaženú takouto odvodovou povinnosťou;
odrádza nových súťažiteľov od vstupu na trh dodávky elektriny v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí, pretože takáto odvodová povinnosť by zaťažovala aj ich výnosy z neregulovaných činnosti, a to aj vtedy, keď by následne v určitom období síce držali povolenie na dodávku elektriny, ale ich výnosy z dodávky elektriny by boli nulové;
je spôsobilá nútiť slovenské regulované subjekty, aby požiadali úrad o jeho zrušenie, resp. zahraničných dodávateľov elektriny, aby požiadali o zrušenie povolenia na dodávku elektriny vydané jeho domovským regulačným úradom, pretože zrušenie povolenia na dodávku elektriny je jediným spôsobom, akým sa určitá osoba môže zbaviť statusu regulovaného subjektu podľa predmetnej právnej úpravy, ak táto osoba nechce mať zaťažené aj príjmy zo svojich iných činností?
Má sa Tretia elektroenergetická smernica vykladať tak že do skupiny opatrení, ktoré Tretia elektroenergetická smernica umožňuje členskému štátu prijať, aj keby mali ísť proti cieľu Tretej elektroenergetickej smernice, nespadá osobitné opatrenie, ako je to, o ktoré ide vo veci samej, spočívajúce v odvodovej povinnosti regulovaných subjektov, vrátane držiteľov povolenia na dodávku elektriny vydaného úradom, určenú v závislosti od ich hospodárskeho výsledku, vrátane hospodárskeho výsledku dosiahnutého z ich činností vykonávaných v zahraničí, nakoľko predmetné opatrenie nepredstavuje prostriedok na boj proti zmene klímy ani prostriedok súvisiaci s bezpečnosťou dodávky elektriny, resp. prostriedok na dosiahnutie iného cieľa sledovaného Treťou elektroenergetickou smernicou?
Má sa Tretia elektroenergetická smernica vykladať tak, že právna úprava členského štátu, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, zavádzajúca osobitné opatrenie spočívajúce v odvodovej povinnosti regulovaných subjektov, vrátane držiteľov povolenia na dodávku elektriny vydaného úradom, určenú v závislosti od ich hospodárskeho výsledku, vrátane hospodárskeho výsledku dosiahnutého z ich činností vykonávaných v zahraničí, nespĺňa ani požiadavky transparentnosti, a tiež nediskriminácie a rovností prístupu k zákazníkom v zmysle článku 3 Tretej elektroenergetickej smernice, pretože zaťažuje regulovaný subjekt aj výnosy (z dodávky elektriny alebo z iných činností) zo zahraničia, avšak držiteľovi povolenia na dodávku elektriny na základe „pasportizácie “ povolenia na dodávku elektriny vydaného v jeho domovskom štáte zaťažuje len výnosy zo Slovenskej republiky?
____________
1 Ú. v. EÚ 2009, L 211, s. 55