Spojené veci T‑268/08 a T‑281/08

Spolková krajina Burgenland (Rakúsko)

a Rakúska republika

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá rakúskymi orgánmi skupine Grazer Wechselseitige (GRAWE) v rámci privatizácie spoločnosti Bank Burgenland – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve – Uplatnenie v situácii, keď štát koná ako predávajúci – Určenie trhovej ceny“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Predaj veci verejným orgánom súkromnej osobe za preferenčných podmienok – Zahrnutie – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Prevod podniku – Určenie ceny – Uprednostnenie výsledkov otvorenej a transparentnej verejnej súťaže neviazanej na ďalšie podmienky pred znaleckým posudkom

(Článok 87 ods. 1 ES)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Prevod podniku – Neistý výsledok a trvanie konania o povolení, ktoré a priori nevedú k vylúčeniu kupujúceho súkromným investorom

(Článok 87 ods. 1 ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Prevod podniku – Nevyhnutnosť zabezpečiť, aby pravidlá platné pre orgán verejnej moci vykonávajúci výsady verejnej moci nezasahovali do rozhodovania tohto orgánu pri výkone hospodárskej činnosti

(Článok 87 ods. 1 ES)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Zohľadnenie rizika, ktoré vyplýva z existencie režimu zákonnej záruky, z ktorého má prospech podnik, ktorý sa má predať, pri určení kúpnej ceny podniku – Vylúčenie

(Článok 87 ods. 1 ES)

1.      Dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb za preferenčných podmienok môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Keď sa táto zásada uplatní na predaj veci verejným orgánom súkromnej osobe, dôsledkom tejto zásady je, že treba najmä určiť, či predajná cena tejto veci zodpovedá trhovej cene, teda či zodpovedá cene, ktorú by mohol nadobúdateľ dosiahnuť za obvyklých trhových podmienok. Z tohto hľadiska je potrebné, aby Komisia použila kritérium súkromného investora, ktorý podniká v trhovej ekonomike, aby sa zistilo, či je cena, ktorú zaplatil údajný príjemca pomoci, taká, akú by mohol stanoviť súkromný investor konajúci za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Konkrétne uplatnenie uvedeného kritéria v zásade implikuje komplexné ekonomické posúdenie.

(pozri body 47, 48)

2.      Trhová cena podniku, ktorá je vo všeobecnosti závislá od ponuky a dopytu, zodpovedá najvyššej cene, ktorú je súkromný investor konajúci za normálnych podmienok hospodárskej súťaže ochotný za tento podnik zaplatiť. Keď chce verejný orgán predať podnik, ktorý mu patrí, a použije na to otvorenú a transparentnú verejnú súťaž neviazanú na ďalšie podmienky, možno sa domnievať, že trhová cena zodpovedá najvyššej ponuke, a to za predpokladu, že sa preukáže, po prvé, že táto ponuka má charakter záväzku a je dôveryhodná, a po druhé, že zohľadnenie iných ekonomických faktorov ako cena, ako napríklad mimobilančné riziká existujúce medzi ponukami, nie je dôvodné. Za týchto okolností nemožno vytýkať Komisii, že nezohľadnila nezávislé znalecké posudky.

Použitie takýchto znaleckých posudkov s cieľom určenia trhovej ceny podniku má totiž zmysel len v prípade, že sa nekonala žiadna verejná súťaž s cieľom jeho predaja, alebo ešte v prípade, že sa dospelo k záveru, že verejná súťaž, ktorá sa konala, nebola otvorená, transparentná a neviazaná na ďalšie podmienky. V tejto súvislosti je nepopierateľné, že ponuky platne a účinne predložené v rámci verejnej súťaže realizovanej s cieľom privatizácie daného podniku predstavujú v zásade lepšiu orientačnú hodnotu trhovej ceny uvedeného subjektu ako nezávislé znalecké posudky. Takéto znalecké posudky totiž nezávisle od zvolenej metódy a parametrov na ich vypracovanie spočívajú na perspektívnom skúmaní, a vedú teda k stanoveniu trhovej ceny predmetného podniku, ktorá je nižšia ako tá, ktorá vyplýva z konkrétne a platne predložených ponúk v riadne usporiadanej verejnej súťaži. Z tých istých dôvodov nemožno vytýkať Komisii, že nepovažovala za potrebné nechať vypracovať štúdiu ex post zo strany nezávislého znalca, a takisto ani to, že by si nesplnila povinnosť náležitého a nestranného preskúmania opatrení, o ktorých má rozhodnúť.

Okrem toho z hľadiska súkromného predávajúceho v trhovej ekonomike subjektívne dôvody alebo strategické úvahy, ktoré vedú daného uchádzača, aby predložil ponuku na určitú sumu, nie sú rozhodujúce. Súkromný predávajúci v trhovej ekonomike sa v zásade rozhodne pre ponuku na kúpu, ktorá je najvyššia, a to nezávisle od dôvodov, ktoré viedli potenciálnych kupujúcich dať ponuky na určitú sumu.

(pozri body 69 – 73, 89)

3.      Vzhľadom na kritérium súkromného investora s cieľom určiť, či predaj podniku verejným orgánom súkromnej osobe predstavuje štátnu pomoc, je potrebné zastávať názor, že predávajúci podnikajúci podľa zásad trhovej ekonomiky si môže zvoliť najnižšiu ponuku, ak je jasné, že predaj subjektu, ktorý ponúka najviac, sa nedá zrealizovať. V tejto súvislosti platí, že predávajúci v trhovej ekonomike nevyberie kupujúceho, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nezíska od príslušných orgánov požadované povolenia.

Ani neistý výsledok, ani pravdepodobne dlhšie trvanie konania o povolení však neodôvodňujú to, aby bol kandidát na nadobudnutie vylúčený ako nadobúdateľ. Pokiaľ ide o predaj podniku v rámci privatizácie, je tomu tak najmä v prípade, ak neexistuje osobitná naliehavosť, ktorá odôvodňuje predaj podniku inému kupujúcemu, a pokiaľ nie je preukázané, že by doba trvania konania o povolení veľmi silno ohrozila vyhliadky privatizácie.

(pozri body 107, 132, 133)

4.      V rámci určenia existencie výhody v zmysle článku 87 ods. 1 ES je potrebné rozlišovať medzi záväzkami, ktoré štát musí brať na seba ako podnik vykonávajúci hospodársku činnosť, a záväzkami, ktoré mu prislúchajú ako orgánu verejnej moci. Hoci štát koná ako súkromný prevádzkovateľ v trhovej ekonomike, pokiaľ ide o rozhodnutie o predaji, zároveň využíva svoje výsady verejnej moci, keď koná ako orgán poverený opatrným posúdením akvizícií a zvýšení podielov v subjektoch vo finančnom odvetví.

V takom prípade teda Komisia nesprávne uvádza existenciu rizika narušenia rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi na podporu odmietnutia domnienky, že pravdepodobne dlhšie trvanie povoľovacieho konania na príslušnom orgáne v prípade predaja podniku určitému uchádzačovi je takej povahy, že by mohlo byť prekážkou takéhoto predaja. Je totiž protichodnosť medzi tým, že sa na jednej strane skúma postoj štátu vzhľadom na kritérium súkromného prevádzkovateľa v trhovej ekonomike a na druhej strane sa mu vytýka riziko porušenia zásady nediskriminácie z dôvodu rozdielnosti medzi dĺžkou trvania povoľovacieho konania v prípade predaja podniku niektorému uchádzačovi a touto dobou trvania konania v prípade predaja inému uchádzačovi.

(pozri body 128 – 130)

5.      Režim zákonnej záruky, ktorý obsahuje povinnosť štátnych orgánov, konkrétne regionálnych, zasiahnuť v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie predmetnej úverovej inštitúcie a podľa ktorého majú veritelia úverových inštitúcií priamy nárok voči verejnému orgánu, ručiteľovi, v prípade, že úverová inštitúcia je v situácii likvidácie alebo platobnej neschopnosti a hodnota majetku banky nestačí na to, aby boli uspokojené pohľadávky veriteľov, nemôže byť zohľadnený, ak ide o preskúmanie danej transakcie podľa zásady súkromného investora v trhovej ekonomike.

V rámci uplatnenia kritéria súkromného prevádzkovateľa je totiž určujúce to, či by predmetné opatrenia mohol vykonať súkromný prevádzkovateľ v trhovej ekonomike, ktorý chce dosiahnuť viac‑menej z dlhodobého hľadiska zisk. Takisto, nezávisle od možnej klasifikácie sporných záväzkov, základnou otázkou je to, či by uvedené záväzky prijal súkromný prevádzkovateľ v trhovej ekonomike. Preto v režime zákonnej záruky s takými vlastnosťami, aké sú opísané vyššie, nebola záruka poskytnutá za obvyklých trhových podmienok, a preto nemôže byť zohľadnená pri posudzovaní správania uvedených orgánov podľa kritéria súkromného investora v trhovej ekonomike.

(pozri body 149, 157, 158)