ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 5. decembra 2013 (*)
„Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Nariadenie (ES) č. 805/2004 – Európsky exekučný titul pre nesporné nároky – Podmienky osvedčenia rozhodnutia ako exekučného titulu – Situácia, v ktorej bolo v členskom štáte veriteľa vydané rozhodnutie v spore medzi dvomi osobami nekonajúcimi v rámci obchodných činností alebo povolania“
Vo veci C‑508/12,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landesgericht Salzburg (Rakúsko) z 31. októbra 2012 a doručený Súdnemu dvoru 9. novembra 2012, ktorý súvisí s konaním:
Walter Vapenik
proti
Josefovi Thurnerovi,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda deviatej komory M. Safjan (spravodajca), sudcovia J. Malenovský a A. Prechal,
generálny advokát: P. Cruz Villalón,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, splnomocnený zástupca,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: W. Bogensberger a A.‑M. Rouchaud‑Joët, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, s. 15; Mim. vyd. 19/007, s. 38).
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania na základe odvolania, ktoré podal pán Vapenik s bydliskom v Salzburgu (Rakúsko) proti zamietnutiu jeho návrhu na vydanie európskeho exekučného titulu na rozhodnutie pre zmeškanie voči pánovi Thurnerovi s bydliskom v Ostende (Belgicko) z dôvodu, že žaloba proti pánovi Thurnerovi ako spotrebiteľovi nebola podaná v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.
Právny rámec
Nariadenie č. 805/2004
3 Podľa odôvodnení 8, 9 a 20 nariadenia č. 805/2004:
„(8) Vo svojich záveroch z Tampere mala Európska Rada na zreteli, že prístup k výkonu v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, by sa mal urýchliť a zjednodušiť odstránením akýchkoľvek sprostredkujúcich opatrení pred výkonom v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. S rozhodnutím, ktoré pôvodný súd osvedčil ako európsky exekučný titul, by sa malo na účely výkonu nakladať tak, ako keby bolo vydané v tom členskom štáte, v ktorom sa výkon žiada. … Dojednania o výkone rozhodnutí by mali byť aj naďalej riadené vnútroštátnym právom;
(9) takýto postup by mal v porovnaní s postupom doložky vykonateľnosti (exeqaturu) stanoveným v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [(Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 1496/2002 z 21. augusta 2002 (Ú. v. ES L 225, s. 13, Mim. vyd. 19/006, s. 60) (ďalej len ‚nariadenie č. 44/2001‘),] poskytovať značné výhody v tom, že tu nie je potrebné schválenie zo strany súdu v druhom členskom štáte a omeškania a výdavky, ktoré sú s tým spojené;
…
(20) veriteľ by mal mať možnosť požiadať o vydanie osvedčenia o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky, alebo môže namiesto toho zvoliť systém uznávania a výkonu podľa nariadenia (ES) č. 44/2001 alebo iné nástroje spoločenstva“.
4 Článok 1 tohto nariadenia znie:
„Účelom tohto nariadenia je vytvorenie európskeho exekučného titulu pre nesporné nároky, aby bol na základe stanovenia minimálnych pravidiel umožnený voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierov a verejných listín vo všetkých členských štátoch bez toho, aby sa v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom muselo konať akékoľvek ďalšie konanie.“
5 Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:
„Toto nariadenie sa uplatňuje na rozhodnutia, súdne zmiery a verejné listiny o nesporných nárokoch.
Nárok sa považuje za nesporný, ak:
a) s ním dlžník výslovne súhlasil tým[,] že ho uznal alebo tak urobil prostredníctvom zmieru, ktorý schválil súd alebo bol uzavretý pred súdom v priebehu konania, alebo
b) dlžník voči nemu nikdy nevzniesol námietky v priebehu súdneho konania v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu, alebo
c) dlžník sa nezúčastnil na súdnom pojednávaní alebo nebol na takom pojednávaní zastúpený potom, ako najskôr v priebehu súdneho konania vzniesol námietky proti nároku, za predpokladu, že sa takéto konanie dlžníka podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu rovná tichému uznaniu nároku alebo skutočností, ktoré tvrdí veriteľ, alebo
d) dlžník ho výslovne uznal vo verejnej listine.“
6 Článok 6 toho istého nariadenia, nazvaný „Požiadavky na osvedčenie rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu“, v odseku 1 uvádza:
„Rozhodnutie o nespornom nároku vydané v členskom štáte bude na základe žiadosti v ľubovoľnom čase predloženej pôvodnému súdu osvedčené ako európsky exekučný titul, ak:
a) je rozhodnutie vykonateľné v členskom štáte pôvodu; a
b) rozhodnutie nie je v rozpore s predpismi o súdnej právomoci tak, ako sú stanovené v oddieloch 3 a 6 kapitoly II nariadenia (ES) č. 44/2001; a
c) súdne konanie v členskom štáte pôvodu spĺňa požiadavky stanovené v kapitole III, pričom je nárok nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) alebo c); a
d) rozhodnutie bolo vydané v členskom štáte, v ktorom má dlžník bydlisko v zmysle článku 59 nariadenia (ES) č. 44/2001 v tých prípadoch, v ktorých
– je nárok nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) alebo c); a
– sa týka zmluvy, ktorú uzavrela osoba[,] ktorá je spotrebiteľ[,] na účel, ktorý je možné považovať za nepatriaci do výkonu jeho živnosti alebo profesie [ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho povolania – neoficiálny preklad]; a
– dlžník je spotrebiteľ.“
7 Kapitola III nariadenia č. 805/2004 zavádza minimálne normy pre konania o nesporných nárokoch.
Nariadenie č. 44/2001
8 Podľa odôvodnenia 13 nariadenia č. 44/2001:
„V oblasti poistenia, spotrebiteľských zmlúv a pracovnoprávnych vzťaho[v] by slabší účastník mal byť chránený normami právomoci, ktoré lepšie chránia [jeho] záujmy než všeobecné normy právomoci.“
9 Článok 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, obsiahnutý v kapitole II oddiele 4, znie:
„Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania [za súčasť jeho povolania – neoficiálny preklad], sa právomoc určí podľa tohto oddielu…, ak ide
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká [obchoduje alebo vykonáva povolanie – neoficiálny preklad] v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.“
10 Článok 16 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“
11 V súlade s článkom 35 ods. 1 toho istého nariadenia sa „rozsudok… neuzná, ak je v rozpore s oddielmi 3, 4 alebo 6 kapitoly II“.
12 Oddiely 3, 4 a 6 kapitoly II nariadenia č. 44/2001 upravujú (v tomto poradí) pravidlá právomoci vo veciach poistenia, vo veciach spotrebiteľských zmlúv a pravidlá výlučnej právomoci.
13 Článok 43 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.“
14 Článok 45 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:
„Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu.“
Nariadenie (ES) č. 593/2008
15 Odôvodnenia 23 a 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, s. 6) stanovujú:
„(23) Čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy lepšie, než ich chránia všeobecné normy.
(24) Pokiaľ ide osobitne o spotrebiteľské zmluvy, kolízna norma by mala umožniť znížiť náklady konania, ktorých predmet má spravidla nízku hodnotu, a brať do úvahy vývoj metód obchodovania na diaľku. Súlad s nariadením (ES) č. 44/2001 vyžaduje jednak, aby sa použil pojem ‚smerovaná činnosť‘ ako podmienka na uplatnenie normy ochrany spotrebiteľa a aby sa tento pojem vykladal rovnako v nariadení (ES) č. 44/2001 a v tomto nariadení…“
16 Článok 6 ods. 1 tohto nariadenia znie:
„… zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania [ktorý nemožno považovať za súčasť výkonu jej povolania – neoficiálny preklad] (ďalej len ‚spotrebiteľ‘), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len ‚podnikateľ‘) [ktorá koná v rámci výkonu svojho povolania (ďalej len ‚osoba konajúca v rámci svojho povolania‘) – neoficiálny preklad], sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ [osoba konajúca v rámci svojho povolania – neoficiálny preklad]:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť [vykonáva svoje povolanie – neoficiálny preklad] v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
17 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pán Vapenik žalobou podanou na Bezirksgericht Salzburg (Rakúsko) navrhol, aby bol pán Thurner na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola medzi nimi uzavretá, zaviazaný na zaplatenie sumy 3 158 eur zvýšenej o úroky a o poplatky. Pán Vapenik podal žalobu na tento rakúsky súd ako na súd miesta výkonu zmluvy zvolený účastníkmi konania. V čase uzavretia zmluvy a podania žaloby žiadny z účastníkov konania nekonal v rámci povolania.
18 Pán Thurner sa napriek doručeniu predvolania a výzve dostaviť sa na pojednávanie, ktorú mu odovzdal súdny úradník v Belgicku, na pojednávanie nedostavil. Bezirksgericht Salzburg preto vyhlásil rozsudok pre zmeškanie. Tento rozsudok bol pánovi Thurnerovi doručený poštou, pričom ten proti nemu nepodal odvolanie a rozsudok v dôsledku toho nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
19 Pán Vapenik následne podal na Bezirksgericht Salzburg v súlade s nariadením č. 805/2004 návrh na vydanie európskeho exekučného titulu na tento rozsudok. Uvedený súd tento návrh zamietol s odkazom na článok 6 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, pretože usúdil, že žaloba proti pánovi Thurnerovi, spotrebiteľovi, nebola podaná v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.
20 Pán Vapenik podal proti tomuto rozhodnutiu na vnútroštátny súd odvolanie, v ktorom tvrdil, že podmienky vydania európskeho exekučného titulu podľa článku 6 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia č. 805/2004 boli splnené, pretože zmluva bola uzavretá medzi jednotlivcami. Článok 6 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia sa na vec samu nevzťahuje, keďže stanovuje, že tento titul sa okrem iného vydá, pokiaľ zmluvný partner spotrebiteľa koná v rámci svojho povolania.
21 Za týchto podmienok Landesgericht Salzburg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 6 ods. 1 písm. d) nariadenia… č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na zmluvy medzi podnikateľmi ako veriteľmi a spotrebiteľmi ako dlžníkmi, alebo postačuje, že prinajmenšom dlžník je spotrebiteľom, takže sa uplatní aj na nároky, ktoré má jeden spotrebiteľ voči druhému spotrebiteľovi?“
O prejudiciálnej otázke
22 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté medzi dvomi osobami, ktoré nekonajú v rámci obchodných činností alebo povolania.
23 Podľa ustálenej judikatúry z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou (pozri najmä rozsudok z 27. júna 2013, Malaysia Dairy Industries, C‑320/12, bod 25 a citovanú judikatúru).
24 Zo znenia článku 6 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 805/2004 vyplýva, že spotrebiteľ je osoba, ktorá uzavrela zmluvu na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho povolania. Toto ustanovenie nespresňuje, či na účely posúdenia zmluvnej strany ako „spotrebiteľa“ zohráva úlohu to, či jeho zmluvný partner koná v rámci svojho povolania. Kvalifikácia zmluvného partnera spotrebiteľa nevyplýva ani z iných ustanovení tohto nariadenia a vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie neobsahuje odkaz na právo členských štátov, teda treba určiť zmysel a dosah pojmu „spotrebiteľ“ uvedeného v tom istom ustanovení z hľadiska kontextu, do ktorého patrí, a cieľa sledovaného nariadením č. 805/2004.
25 V tejto súvislosti na zabezpečenie dodržania cieľov sledovaných európskym normotvorcom v oblasti spotrebiteľských zmlúv, ako aj vnútorného súladu práva Únie treba najmä zohľadniť pojem „spotrebiteľ“ obsiahnutý v iných právnych predpisoch práva Únie. Vzhľadom na doplnkovú povahu pravidiel zavedených nariadením č. 805/2004 vo vzťahu k pravidlám obsiahnutým v nariadení č. 44/2001 sa ustanovenia nariadenia č. 44/2001 javia ako zvlášť relevantné.
26 Najskôr treba teda pripomenúť, že systém ochrany spotrebiteľov zavedený najmä smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s osobou konajúcou v rámci svojho povolania nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (pozri najmä rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, bod 39; z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, bod 41, ako aj z 30. mája 2013, Asbeek Brusse a de Man Garabito, C‑488/11, bod 31).
27 Okrem toho účelom osobitnej úpravy zavedenej najmä ustanoveniami nariadenia č. 44/2001 o súdnej právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv je, ako vyplýva z odôvodnenia 13 tohto nariadenia, zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa ako ekonomicky slabšej a právne menej skúsenej zmluvnej strany než jeho zmluvný partner, ktorý zmluvu uzavrel v rámci výkonu svojho povolania.
28 V tomto kontexte Súdny dvor opakovane rozhodol, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý odkazuje na pojem „spotrebiteľ“, sa vzťahuje iba na konečného spotrebiteľa, ktorý nekoná v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Česká spořitelna, C‑419/11, bod 32).
29 Napokon, ako vyplýva z odôvodnení 23 a 24 nariadenia č. 593/2008, požiadavka, aby boli v zmluvnom rámci chránené slabšie strany vrátane spotrebiteľov, sa uznáva, aj pokiaľ ide o určenie práva vzťahujúceho sa na spotrebiteľské zmluvy. Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia na tento účel stanovuje, že zmluvy uzavreté medzi spotrebiteľom a osobou konajúcou v rámci svojho povolania sa pod určitými podmienkami spravujú právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa.
30 Tieto právne nástroje tak uznávajú potrebu chrániť slabšiu zmluvnú stranu, pokiaľ bola táto zmluva uzavretá medzi osobou nekonajúcou v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania a osobou konajúcou v rámci takýchto činností.
31 Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľov upravený v uvedených ustanoveniach práva Únie, ktorý sleduje obnovenie rovnosti strán pri zmluvách uzatváraných medzi spotrebiteľom a osobou konajúcou v rámci svojho povolania, nemožno uplatnenie týchto ustanovení rozšíriť na osoby, voči ktorým táto ochrana nie je opodstatnená.
32 Súdny dvor tak už rozhodol, že osobitné pravidlá právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv nemožno uplatniť na zmluvy uzavreté medzi dvomi osobami konajúcimi v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 1993, Shearson Lehman Hutton, C‑89/91, Zb. s. I‑139, body 11 a 24).
33 Treba však konštatovať, že nerovnováha medzi zmluvnými stranami chýba aj v takom zmluvnom vzťahu, o aký ide vo veci samej, teda vo vzťahu medzi dvomi osobami nekonajúcimi v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania. Preto tento vzťah nemožno zaradiť do režimu ochrany, ktorý sa uplatňuje voči spotrebiteľom uzatvárajúcim zmluvu s osobami konajúcimi v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania.
34 Tento výklad podporuje aj štruktúra a účel osobitných pravidiel právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv upravených v článku 16 ods. 1 a 2 nariadenia č. 44/2001, ktorý stanovuje právomoc súdov bydliska spotrebiteľa, pokiaľ ide o žaloby podávané týmto spotrebiteľom a proti nemu. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na zmluvy, pri ktorých existuje medzi zmluvnými stranami nerovnováha.
35 Ďalej treba zohľadniť doplnkovú povahu noriem zavedených nariadením č. 805/2004 vo vzťahu k normám týkajúcim sa uznávania a výkonu rozhodnutí upraveným v nariadení č. 44/2001.
36 V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že hoci osvedčenie rozhodnutia týkajúceho sa nesporného nároku ako európskeho exekučného titulu na základe nariadenia č. 805/2004 umožňuje obísť postup doložky vykonateľnosti (exeqatur) upravený nariadením č. 44/2001, absencia takéhoto osvedčenia nevylučuje možnosť výkonu uvedeného rozhodnutia na základe postupu exeqatur upraveného nariadením č. 44/2001.
37 Keby sa však v rámci nariadenia č. 805/2004 zvolila širšia definícia pojmu „spotrebiteľ“, než je definícia podľa nariadenia č. 44/2001, mohlo by to viesť k nesúladu pri uplatnení týchto dvoch nariadení. Osobitný režim zavedený prvým uvedeným nariadením by totiž mohol vyústiť do zamietnutia osvedčenia rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu, hoci jeho výkon by bol možný v rámci všeobecného režimu upraveného nariadením č. 44/2001, pretože by neboli splnené podmienky, za akých tento režim umožňuje odporcovi namietať proti vydaniu exekučného titulu z dôvodu porušenia právomoci súdov štátu bydliska spotrebiteľa.
38 Z vyššie uvedeného vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ v zmysle článku 6 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 805/2004 sa vzťahuje na osobu, ktorá uzatvára zmluvu na účel, ktorý nie je možné považovať za súčasť jej povolania, s osobou konajúcou v rámci výkonu svojich obchodných činností alebo svojho povolania.
39 Preto treba na položenú otázku odpovedať, že článok 6 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 805/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na zmluvy uzavreté medzi dvomi osobami, ktoré nekonajú v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania.
O trovách
40 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 6 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na zmluvy uzavreté medzi dvomi osobami, ktoré nekonajú v rámci svojich obchodných činností alebo svojho povolania.
Podpisy