ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 20. januára 2009 (*)
„Práva súvisiace s autorským právom – Práva výrobcov zvukových záznamov – Právo rozmnožovania – Právo šírenia – Lehota ochrany – Smernica 2006/116/ES – Práva štátnych príslušníkov tretích krajín“
Vo veci C‑240/07,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Nemecko) z 29. marca 2007 a doručený Súdnemu dvoru 16. mája 2007, ktorý súvisí s konaním:
Sony Music Entertainment (Germany) GmbH
proti
Falcon Neue Medien Vertrieb GmbH,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, J.‑C. Bonichot a T. von Danwitz, sudcovia J. Makarczyk, P. Kūris, E. Juhász, G. Arestis (spravodajca), L. Bay Larsen a P. Lindh,
generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,
tajomník: B. Fülöp, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. apríla 2008,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Sony Music Entertainment (Germany) GmbH, v zastúpení: M. Schaefer, Rechtsanwalt,
– Falcon Neue Medien Vertrieb GmbH, v zastúpení: R. Nirk a E. Schott, Rechtsanwälte,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: W. Wils a H. Krämer, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. mája 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (Ú. v. EÚ L 372, s. 12).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Sony Music Entertainment (Germany) GmbH (ďalej len „Sony“) a Falcon Neue Medien Vertrieb GmbH (ďalej len „Falcon“) týkajúceho sa ochrany určitých práv súvisiacich s autorským právom.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
3 Článok 12 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120) stanovuje:
„Bez ujmy na budúcej harmonizácii trvajú práva uvedené v tejto smernici týkajúce sa výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácií počas obdobia vymedzeného Rímskou zmluvou [Rímskym dohovorom – neoficiálny preklad] [o ochrane výkonných umelcov, výrobcov fonogramov a vysielacích organizácií z 26. októbra 1961]. Práva výrobcov prvých filmových záznamov uvedené v tejto smernici trvajú počas obdobia 20 rokov od konca roku, počas ktorého bol záznam vyhotovený.“
4 Lehota ochrany uvedená v článku 12 smernice 92/100 bola článkom 3 smernice Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (Ú. v. ES L 290, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141) predĺžená na 50 rokov.
5 Smernica 2006/116 kodifikovala smernicu 93/98. Článok 3 ods. 2 smernice 2006/116 stanovuje:
„Práva výrobcov zvukových záznamov skončia 50 rokov po zhotovení záznamu. …
Avšak tento odsek nemá účinok obnovenia ochrany práv výrobcov zvukových záznamov, ktoré kvôli uplynutiu lehoty ochrany poskytnutej podľa článku 3 ods. 2 smernice 93/98/EHS v znení predtým, než bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES [Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230)], už dňa 22. decembra 2002 neboli chránené.“
6 Článok 7 ods. 1 a 2 smernice 2006/116 ods. 1 a 2 stanovuje:
„1. Ak je krajina pôvodu diela v zmysle Bernského dohovoru [o ochrane literárnych a umeleckých diel (Parížsky akt z 24. júla 1971)] treťou krajinou a autor diela nie je štátnym príslušníkom žiadnej krajiny Spoločenstva, uplynie lehota ochrany poskytovaná členskými štátmi v deň uplynutia lehoty priznanej v krajine pôvodu diela, ktorá však nemôže byť dlhšia, ako je lehota ustanovená v článku 1.
2. Lehota ochrany ustanovená v článku 3 sa uplatňuje v prípade majiteľov práv, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny Spoločenstva pod podmienkou, že členské štáty im ochranu poskytujú. Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky členských štátov však lehota ochrany priznávaná členskými štátmi uplynie najneskôr v deň uplynutia lehoty ochrany priznanej v [tretej – neoficiálny preklad] krajine, ktorej je majiteľ práv štátnym príslušníkom a nemôže byť dlhšia, ako je lehota ustanovená v článku 3.“
7 Článok 10 ods. 1 až 3 smernice 2006/116 s názvom „Prechodné ustanovenia“ znie:
„1. Ak lehota ochrany, ktorá je dlhšia ako zodpovedajúca lehota ustanovená v tejto smernici, už začala plynúť v členskom štáte k 1. júlu 1995, nespôsobí táto smernica skrátenie lehoty ochrany v tomto štáte.
2. Lehoty ochrany ustanovené touto smernicou sa vzťahujú na všetky diela a predmety ochrany, ktoré boli v deň uvedený v odseku 1 chránené najmenej v jednom členskom štáte podľa vnútroštátnych ustanovení o autorskom práve alebo súvisiacich právach alebo ktoré k tomuto dňu spĺňajú podmienky ochrany podľa smernice 92/100… .
3. Táto smernica sa nedotýka žiadnych aktov využitia uskutočnených predo dňom uvedeným v odseku 1. Členské štáty prijmú potrebné ustanovenia osobitne na ochranu práv nadobudnutých tretími osobami.“
Vnútroštátna právna úprava
8 § 137f zákona o autorskom práve a súvisiacich právach (Gesetz über Urheberrecht und verwandte Schutzrechte) z 9. septembra 1965 (BGBl. 1965 I, s. 1273), zmeneného a doplneného zákonom z 23. júna 1995 (BGBl. 1995 I, s. 842, ďalej len „UrhG“), je prechodným ustanovením v rámci prebratia smernice 93/98.
9 § 137f ods. 2 a 3 UrhG znie:
„(2) Predpisy tohto zákona v znení platnom od 1. júla 1995 sa použijú aj na diela, ktorých ochrana podľa tohto zákona uplynula pred 1. júlom 1995, avšak v tejto dobe podľa zákona iného členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore naďalej trvá. Prvá veta platí primerane pre súvisiace práva vydavateľov posmrtných diel (§ 71), výkonných umelcov (§ 73), výrobcov zvukových záznamov (§ 85), vysielacích organizácií (§ 87) a výrobcov filmov (§ 94 a 95).
(3) Ak sa obnoví podľa odseku 2 ochrana diela v rozsahu platnosti tohto zákona, patria obnovené práva autorovi. Uplatnenie práva, ktoré sa začalo využívať pred 1. júlom 1995 však môže pokračovať v určenom rámci. Za použitie diela od 1. júla 1995 sa musí zaplatiť primeraná odmena. Prvá až tretia veta platí analogicky pre súvisiace práva.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Falcon distribuuje dva zvukové záznamy s nahrávkami výkonov umelca Boba Dylana. Prvé CD má názov „Bob Dylan – Blowin’ in the Wind“ a druhé „Bob Dylan – Gates of Eden“.
11 Tieto zvukové záznamy obsahujú tituly, ktoré sa objavili na albumoch „Bob Dylan – Bringing It All Back Home“, „The Times They are A‑Changin’“ a „Highway 61 Revisited“. Tieto albumy boli vydané v Spojených štátoch amerických pred 1. januárom 1996.
12 Sony, žalobkyňa vo veci samej, je nemeckou dcérskou spoločnosťou rovnomennej japonskej nadnárodnej spoločnosti.
13 Sony na príslušnom Landgericht žiadala, aby sa spoločnosti Falcon zakázalo priamo a/alebo prostredníctvom tretích osôb rozmnožovať a šíriť zvukové záznamy „Bob Dylan – Blowin’ in the Wind“ a „Bob Dylan – Gates of Eden“. Ďalej žiadala, aby sa spoločnosti Falcon nariadilo predložiť určité informácie a aby jej bola uložená povinnosť nahradiť škodu.
14 Falcon tvrdí, že na nemeckom území nemá žiaden výrobca zvukových záznamov práva v súvislosti s albumami Boba Dylana, ktoré boli nahrané pred 1. januárom 1966.
15 Landgericht žalobu Sony zamietol. Odvolací súd, na ktorý sa Sony obrátila, pripustil, že práva výrobcu zvukových záznamov vzťahujúce sa na predmety, ktorých sa týka vec sama, boli nesporne účinne prevedené na Sony. Tento súd však odvolanie Sony zamietol, keďže sa domnieval, že na základe Dohovoru o ochrane výrobcov zvukových záznamov proti nedovolenému rozmnožovaniu ich zvukových záznamov, prijatého v Ženeve 29. októbra 1971, ktorý vstúpil do platnosti pre Nemecko a Spojené štáty, vyplývala pre výrobcov zvukových záznamov z § 85 UrhG ochrana autorského práva, len pokiaľ ide o výkony uskutočnené po 1. januári 1966. Okrem toho odvolací súd usúdil, že ochrana hudobných záznamov, ktoré boli vyrobené pred týmto dátumom, nevyplýva ani z § 137f UrhG, teda z prechodného ustanovenia pri prebratí smernice 93/98. Odsek 2 tohto paragrafu totiž neplatí pre zvukové záznamy, ktoré boli vyhotovené pred 1. januárom 1966, pretože tieto neboli v Nemecku nikdy chránené.
16 Za týchto okolností Sony podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu opravný prostriedok „revision“ na Bundesgerichtshof, pričom tento súd dospel k záveru, že výsledok konania, v ktorom rozhoduje, závisí od výkladu článku 10 ods. 2 smernice 2006/116, a preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Uplatní sa lehota ochrany upravená v smernici 2006/116… za podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 tejto smernice aj v tom prípade, že dotknutý predmet nebol v členskom štáte, v ktorom sa požaduje ochrana, nikdy chránený?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
a) Sú vnútroštátnymi ustanoveniami v zmysle článku 10 ods. 2 smernice 2006/116… aj ustanovenia členských štátov o ochrane majiteľov práv, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Spoločenstva?
b) Uplatní sa lehota ochrany upravená v smernici 2006/116… podľa jej článku 10 ods. 2 aj na predmety ochrany, ktoré k 1. júlu 1995 síce spĺňali kritériá ochrany uvedené v smernici Rady 92/100…, avšak majitelia s nimi súvisiacich práv nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Spoločenstva?“
O prejudiciálnych otázkach
17 Na úvod je potrebné konštatovať, že práva súvisiace s autorským právom, ktorých sa týka vec sama, sa vzťahujú na práva rozmnožovania a práva šírenia zvukových nahrávok. Je nepochybné, že tieto práva boli účinne prevedené na Sony.
18 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania okrem toho vyplýva, že podniky so sídlom v Spojených štátoch môžu v Nemecku na základe § 126 UrhG požadovať ochranu podľa dohovoru uvedeného v bode 15 tohto rozsudku len pre výkony uskutočnené po 1. januári 1966, čo nie je prípad zvukových záznamov vo veci samej. Z uplatnenia § 137f ods. 2 UrhG tiež nevyplýva ochrana uvedených zvukových záznamov na nemeckom území, lebo toto ustanovenie predpokladá, že dotknuté dielo bolo na tomto území chránené pred 1. júlom 1995, čo rovnako nebol prípad dotknutých zvukových nahrávok.
19 Takisto je dôležité zdôrazniť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania, ako vyplýva z jeho znenia, stojí na tvrdení, že ochrana vyplývajúca z právnej úpravy v Spojenom kráľovstve sa uplatňuje na zvukové záznamy, ktoré boli vytvorené pred 1. januárom 1966, a bola rozšírená na zvukové záznamy amerických výrobcov vydané v Spojených štátoch.
O prvej otázke
20 Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny súd pýta, či sa lehota ochrany v zmysle článku 10 ods. 2 smernice 2006/116 uplatní na predmety, ktoré neboli v členskom štáte, v ktorom sa požaduje ochrana, nikdy chránené.
21 Podľa článku 10 ods. 2 smernice 2006/116 sa lehoty ochrany práv výrobcov zvukových záznamov ustanovené v článku 3 ods. 2 tejto smernice vzťahujú na dotknutý predmet, ak bol k 1. júlu 1995 chránený najmenej v jednom členskom štáte podľa vnútroštátnych ustanovení o autorskom práve a súvisiacich právach alebo ak k tomuto dňu spĺňal podmienky ochrany podľa smernice 92/100.
22 Preto zo znenia uvedeného článku 10 ods. 2 vyplýva, že prvá alternatívna podmienka, ktorú toto ustanovenie vyžaduje, sa týka existencie ochrany dotknutého predmetu aspoň v jednom členskom štáte. Toto ustanovenie nevyžaduje, aby to bol členský štát, v ktorom sa žiada o ochranu podľa smernice 2006/116.
23 Okrem toho je potrebné poukázať na to, že odôvodnenie č. 3 smernice 2006/116 uvádza, že rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi môžu vytvárať prekážky voľnému pohybu tovarov a slobodnému poskytovaniu služieb a deformovať hospodársku súťaž na spoločnom trhu. S cieľom plynulého fungovania vnútorného trhu je úlohou tejto smernice harmonizovať právne predpisy členských štátov tak, aby boli lehoty ochrany identické v celom Spoločenstve.
24 Za týchto okolností nie je výklad článku 10 ods. 2 smernice 2006/116, podľa ktorého je uplatnenie prvej alternatívnej podmienky uvedenej v tomto ustanovení podriadené existencii ochrany vyplývajúcej z právnej úpravy členského štátu, v ktorom sa o ochranu upravenú v uvedenej smernici žiada, hoci takáto ochrana sa poskytuje v inom členskom štáte, v súlade so znením dotknutého ustanovenia ani s účelom tejto smernice.
25 Na prvú otázku je preto potrebné odpovedať, že lehota ochrany stanovená v smernici 2006/116 sa v zmysle článku 10 ods. 2 tejto smernice uplatňuje aj vtedy, ak dotknutý predmet ochrany nebol v členskom štáte, v ktorom sa o ochranu žiada, nikdy chránený.
O druhej otázke písm. a)
26 Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či vnútroštátne ustanovenia v zmysle článku 10 ods. 2 prvej alternatívnej podmienky smernice 2006/116 zahŕňajú aj ustanovenia o ochrane majiteľov práv súvisiacich s autorským právom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Spoločenstva.
27 Je potrebné uviesť, tak ako to v bode 64 svojich návrhov formuloval generálny advokát, že článok 10 ods. 2 smernice 2006/116 sa týka predmetu ochrany a uplatňuje sa na všetky diela a predmety, ktoré boli k 1. júlu 1995 chránené najmenej v jednom členskom štáte podľa vnútroštátnych ustanovení o autorskom práve alebo súvisiacich právach.
28 V tejto súvislosti z uvedeného článku 10 ods. 2 nevyplýva, že by sa týkal iba vnútroštátnych ustanovení o autorskom práve a súvisiacich právach, teda ustanovení vzťahujúcich sa na ochranu majiteľov týchto práv, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Spoločenstva. Podľa tohto ustanovenia sú členské štáty povinné poskytnúť lehoty ochrany podľa smernice 2006/116 na všetky diela a predmety, ktoré boli k 1. júlu 1995 ako také chránené najmenej v jednom členskom štáte.
29 V rámci uplatnenia článku 10 ods. 2 smernice 2006/116 je preto potrebné preskúmať, či predmet alebo dielo môže byť považované k 1. júlu 1995 za chránené najmenej v jednom členskom štáte, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť majiteľa práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sa toto dielo alebo predmet vzťahujú.
30 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že Bundesgerichtshof má pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či výklad článku 10 ods. 2 smernice 2006/116, na základe ktorého sa ochrana z neho vyplývajúca priznáva majiteľom práv súvisiacich s autorským právom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Spoločenstva, je v súlade s článkom 7 ods. 2 tejto smernice.
31 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že cieľom článku 10 ods. 2 smernice 2006/116 je spresniť podmienky, za ktorých sa lehoty ochrany práv súvisiacich s autorským právom prechodne uplatňujú na existujúce situácie. Toto ustanovenie ráta s uplatnením uvedených lehôt v súvislosti s dielami a predmetmi ochrany, na ktoré sa k 1. júlu 1995 vzťahovala ochrana priznaná vnútroštátnymi ustanoveniami o autorskom práve a súvisiacich právach najmenej v jednom členskom štáte.
32 Uvedený článok 10 ods. 2 nemá za cieľ vylúčiť riešenie stanovené v článku 7 ods. 2 smernice 2006/116 pre prípady, že majitelia práv súvisiacich s autorským právom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Spoločenstva, žiadajú o lehoty ochrany stanovené v tejto smernici, a to v súvislosti s predmetom alebo dielom, ktoré nespĺňa nijakú z dvoch alternatívnych podmienok prechodného ustanovenia článku 10 ods. 2 tejto smernice.
33 Článok 7 ods. 2 má za cieľ upraviť ochranu práv súvisiacich s autorským právom vo vzťahu k ich majiteľom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Spoločenstva, a v tejto súvislosti stanovuje, že lehoty ochrany uvedené v článku 3 tejto smernice sa na týchto majiteľov práv uplatňujú, ak im členské štáty poskytujú ochranu.
34 Otázka položená v kontexte článku 10 ods. 2 smernice 2006/116, či bol majiteľ práv súvisiacich s autorským právom vzťahujúcim sa na predmet alebo dielo, teda majiteľ, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu, chránený k 1. júlu 1995 najmenej v jednom členskom štáte, sa musí vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti posudzovať vo svetle vnútroštátnych ustanovení tohto členského štátu, a nie podľa vnútroštátnych ustanovení členského štátu, v ktorom sa o ochranu vyplývajúcu z uvedenej smernice žiada. Takéto riešenie má okrem toho podporu aj v odôvodneniach č. 3 a 17 uvedenej smernice, ktoré uvádzajú sledovaný cieľ harmonizácie a najmä cieľ určenia rovnakého začiatku plynutia lehoty ochrany práv súvisiacich s autorským právom, ako aj rovnakých lehôt ochrany týchto práv v celom Spoločenstve na účely zabezpečenia plynulého fungovania vnútorného trhu.
35 Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o predmet alebo dielo chránené k 1. júlu 1995 aspoň v jednom členskom štáte v zmysle jeho vnútroštátnej právnej úpravy, skutočnosť, že osoba, na ktorú sa táto ochrana vzťahuje, je štátnym príslušníkom tretej krajiny a v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uplatnenie lehoty ochrany stanovenej v smernici 2006/116, sa na ňu nevzťahuje ochrana podľa vnútroštátneho práva tohto členského štátu, nie je určujúca pre uplatnenie článku 10 ods. 2 tejto smernice. Dôležitou je okolnosť, či sa na dotknuté dielo alebo predmet vzťahovala k 1. júlu 1995 v zmysle vnútroštátnych ustanovení ochrana najmenej jedného členského štátu.
36 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v Spojenom kráľovstve sa ochrana vyplývajúca z vnútroštátnej právnej úpravy uplatňuje na zvukové záznamy, ktoré boli vytvorené pred 1. januárom 1966, a že na dotknuté zvukové záznamy sa v tomto členskom štáte vzťahovala ochrana už 1. júla 1995. Za týchto okolností nie je článok 7 ods. 2 smernice 2006/116 určený na úpravu situácie, ktorej sa týka vec sama.
37 Preto je na druhú otázku písm. a) potrebné odpovedať, že článok 10 ods. 2 smernice 2006/116 sa má vykladať v tom zmysle, že lehoty ochrany stanovené v tejto smernici sa uplatňujú na situáciu, v ktorej dotknutý predmet alebo dielo bolo ako také chránené k 1. júlu 1995 aspoň v jednom členskom štáte v zmysle jeho vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa autorských práv alebo súvisiacich práv a v ktorej sa na majiteľa uvedených práv k tomuto predmetu alebo dielu ako na majiteľa, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, k tomuto dátumu vzťahovala ochrana stanovená v týchto vnútroštátnych ustanoveniach.
O druhej otázke písm. b)
38 Berúc do úvahy túto odpoveď a tiež tvrdenie, na ktorom stojí návrh na začatie prejudiciálneho konania, tak ako je uvedené v bode 19 tohto rozsudku, nie je na druhú otázku písm. b) nevyhnutné odpovedať.
O trovách
39 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Lehota ochrany upravená v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv sa za podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 tejto smernice uplatňuje aj v tom prípade, že dotknutý predmet nebol v členskom štáte, v ktorom sa požaduje ochrana, nikdy chránený.
2. Článok 10 ods. 2 smernice 2006/116 sa má vykladať v tom zmysle, že lehoty ochrany stanovené v tejto smernici sa uplatňujú na situáciu, v ktorej dotknutý predmet alebo dielo bolo ako také chránené k 1. júlu 1995 aspoň v jednom členskom štáte v zmysle jeho vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa autorských práv alebo súvisiacich práv a v ktorej sa na majiteľa uvedených práv k tomuto predmetu alebo dielu ako na majiteľa, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, k tomuto dátumu vzťahovala ochrana stanovená v týchto vnútroštátnych ustanoveniach.
Podpisy