ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 13. júla 2011 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti“

Vo veci T‑38/07,

Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko),

Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu,

Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Roterdame (Holandsko),

v zastúpení: pôvodne T. Snoep a J. Brockhoff, neskôr T. Snoep a S. Chamalaun, advokáti,

žalobcovia,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Kellerbauer, V. Bottka a J. Samnadda, neskôr M. Kellerbauer a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 [ES] a článku 53 Dohody EHP (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou) v rozsahu, v akom sa týka Shell Petroleum NV a Shell Nederland BV, alebo subsidiárne na zrušenie alebo na zníženie pokuty uloženej Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie BV,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: sudcovia F. Dehousse (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, I. Wiszniewska‑Białecka a N. Wahl,

tajomník: K. Pocheć, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. októbra 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Rozhodnutím K(2006) 5700 v konečnom znení z 29. novembra 2006 (vec COMP/F/38.638 – Butadiénový kaučuk a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia Európskych spoločenstiev konštatovala, že viaceré podniky porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli na trhu vyššie uvedených výrobkov.

2        Podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú tieto:

–        Bayer AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko),

–        The Dow Chemical Company, so sídlom v Midlande, Michigan (Spojené štáty americké) (ďalej len „Dow Chemical“),

–        Dow Deutschland Inc., so sídlom v Schwalbachu (Nemecko),

–        Dow Deutschland Anlagengesellschaft mbH (predtým Dow Deutschland GmbH & Co. OHG), so sídlom v Schwalbachu,

–        Dow Europe, so sídlom v Horgene (Švajčiarsko),

–        Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko),

–        Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko) (ďalej len „Polimeri“),

–        Shell Petroleum NV, so sídlom v Haagu (Holandsko),

–        Shell Nederland BV, so sídlom v Haagu,

–        Shell Nederland Chemie BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko),

–        Unipetrol a.s., so sídlom v Prahe (Česká republika),

–        Kaučuk a.s., so sídlom v Kralupoch nad Vltavou (Česká republika),

–        Trade-Stomil sp. z o.o., so sídlom v Lodži (Poľsko) (ďalej len „Stomil“).

3        Dow Chemical úplne ovláda priamo alebo nepriamo Dow Deutschland, Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe (ďalej spoločne len „Dow“) (odôvodnenia č. 16 až 21 napadnutého rozhodnutia).

4        Činnosť Eni, pokiaľ ide o dotknuté výrobky, najprv zabezpečovala EniChem Elastomeri Srl, ktorú nepriamo ovládala Eni prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti EniChem SpA (ďalej len „EniChem SpA“). Dňa 1. novembra 1997 sa EniChem Elastomeri zlúčil s EniChem SpA. Eni ovládala 99,97 % EniChem SpA. Dňa 1. januára 2002 EniChem SpA previedla svoju strategickú chemickú činnosť (vrátane činnosti spojenej s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou) na dcérsku spoločnosť Polimeri, ktorej bola 100 % vlastníkom. Eni ovláda Polimeri priamo a výlučne od 21. októbra 2002. Od 1. mája 2003 EniChem SpA zmenila svoje obchodné meno na Syndial SpA (odôvodnenia č. 26 až 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia používa v napadnutom rozhodnutí označenie „EniChem“ ako odkaz na každú spoločnosť, ktorú vlastní Eni (ďalej len „EniChem“) (odôvodnenie č. 36 napadnutého rozhodnutia).

5        Shell Nederland Chemie je dcérskou spoločnosťou Shell Nederland, ktorú úplne ovláda Shell Petroleum (odôvodnenia č. 38 až 40 napadnutého rozhodnutia).

6        Kaučuk vznikol v roku 1997 zlúčením Kaučuk Group a.s. a Chemopetrol Group a.s. Dňa 21. júla 1997 Unipetrol nadobudol všetok majetok, práva a povinnosti zlúčených podnikov. Unipetrol má 100 % akcií v spoločnosti Kaučuk (odôvodnenia č. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podľa napadnutého rozhodnutia Tavorex s.r.o. (ďalej len „Tavorex“) so sídlom v Českej republike zastupoval Kaučuk (a jeho predchodcu Kaučuk Group) pri vývozoch od roku 1991 do 28. februára 2003. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia, Tavorex zastupoval Kaučuk od roku 1996 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 49 napadnutého rozhodnutia).

7        Stomil podľa napadnutého rozhodnutia zastupoval poľského výrobcu Chemical Company Dwory S.A. (ďalej len „Dwory“) pri vývozných činnostiach už približne 30 rokov prinajmenšom až do roku 2001. Ďalej, podľa napadnutého rozhodnutia Stomil zastupoval Dwory v rokoch od 1997 do 2000 na stretnutiach Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 51 napadnutého rozhodnutia).

8        Obdobie, o ktorom sa konštatovalo, že počas neho trvalo porušenie, bolo od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Bayer, Eni a Polimeri), od 20. mája 1996 do 31. mája 1999 (v prípade Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie), od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Chemical), od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001 (v prípade Dow Deutschland), od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002 (v prípade Unipetrolu a Kaučuku), od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000 (v prípade Stomilu), od 22. februára 2001 do 28. februára 2002 (v prípade Dow Deutschland Anlagengesellschaft) a od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002 (v prípade Dow Europe) (odôvodnenia č. 476 až 485 a článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia).

9        Butadiénový kaučuk (ďalej len „BK“) a butadiénstyrénový kaučuk vyrábaný emulznou polymerizáciou (ďalej len „BSK“) sú syntetické kaučuky v podstate používané pri výrobe pneumatík. Tieto dva výrobky sú navzájom zastupiteľné a nahraditeľné aj inými druhmi syntetických kaučukov, ako aj prírodným kaučukom (odôvodnenia č. 3 až 6 napadnutého rozhodnutia).

10      Okrem výrobcov uvedených v napadnutom rozhodnutí iní výrobcovia nachádzajúci sa v Ázii a vo východnej Európe predali obmedzené množstvá BK a BSK na území EHP. Okrem toho značnú časť BK vyrábajú priamo veľkí výrobcovia pneumatík (odôvodnenie č. 54 napadnutého rozhodnutia).

11      Dňa 20. decembra 2002 sa Bayer skontaktoval so službami Komisie a vyjadril svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), pokiaľ ide o BK a BSK. Pokiaľ ide o BSK, Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu. Toto ústne vyhlásenie bolo nahrané na kazete (odôvodnenie č. 67 napadnutého rozhodnutia).

12      Dňa 14. januára 2003 Bayer poskytol ústne vyhlásenie opisujúce činnosti kartelu, pokiaľ ide o BK. Toto ústne vyhlásenie bol nahrané na kazete. Bayer takisto poskytol zápisnice zo stretnutí výboru BK v rámci Európskeho združenia syntetického kaučuku (odôvodnenie č. 68 napadnutého rozhodnutia).

13      Dňa 5. februára 2003 Komisia oznámila Bayer svoje rozhodnutie priznať mu podmienečné oslobodenie od pokuty (odôvodnenie č. 69 napadnutého rozhodnutia).

14      Dňa 27. marca 2003 Komisia vykonala návštevu na účely vyšetrovania na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v priestoroch Dow Deutschland & Co. (odôvodnenie č. 70 napadnutého rozhodnutia).

15      Medzi septembrom 2003 a júlom 2006 Komisia adresovala podnikom uvedeným v napadnutom rozhodnutí viaceré žiadosti o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 a článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenie č. 71 napadnutého rozhodnutia).

16      Dňa 16. októbra 2003 sa zástupcovia Dow Deutschland a Dow Deutschland & Co. stretli so službami Komisie a vyjadrili svoje želanie spolupracovať na základe oznámenia o spolupráci. Počas tohto stretnutia Komisiu ústne oboznámili s činnosťami kartelu, pokiaľ ide o BK a BSK. Toto ústne oboznámenie bolo nahrávané. Došlo aj k odovzdaniu spisu obsahujúceho dokumenty týkajúce sa kartelu (odôvodnenie č. 72 napadnutého rozhodnutia).

17      Dňa 4. marca 2005 bol Dow Deutschland informovaný o zámere Komisie priznať mu zníženie pokuty v rozsahu 30 až 50 % (odôvodnenie č. 73 napadnutého rozhodnutia).

18      Dňa 7. júna 2005 Komisia začala konanie a zaslala prvé oznámenie o výhradách podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia – s výnimkou Unipetrolu –, ako aj spoločnosti Dwory. Prvé oznámenie o výhradách bolo takisto prijaté aj vo vzťahu k spoločnosti Tavorex, ale nebolo jej oznámené, lebo Tavorex bol od októbra 2004 v konkurze. Konanie týkajúce sa tejto spoločnosti bolo teda skončené (odôvodnenia č. 49 a 74 napadnutého rozhodnutia).

19      Dotknuté podniky predložili písomné pripomienky týkajúce sa tohto prvého oznámenia o výhradách (odôvodnenie č. 75 napadnutého rozhodnutia). Mali takisto prístup k spisu vo forme CD-ROM, ústnym vyhláseniam a príslušným dokumentom v priestoroch Komisie (odôvodnenie č. 76 napadnutého rozhodnutia).

20      Dňa 3. novembra 2005 Manufacture française des pneumatiques Michelin (ďalej len „Michelin“) požiadal o vstup do konania ako vedľajší účastník konania. Michelin predložil písomné pripomienky 13. januára 2006 (odôvodnenie č. 78 napadnutého rozhodnutia).

21      Dňa 6. apríla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách určené podnikom, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia. Dotknuté podniky predložili v tejto súvislosti písomné pripomienky (odôvodnenie č. 84 napadnutého rozhodnutia).

22      Dňa 12. mája 2006 Michelin predložil sťažnosť na základe článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie č. 85 napadnutého rozhodnutia).

23      Dňa 22. júna 2006 sa podniky, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia s výnimkou Stomilu, ako aj Michelin zúčastnili na vypočutí na Komisii (odôvodnenie č. 86 napadnutého rozhodnutia).

24      Komisia sa vzhľadom na neexistenciu dostatočných dôkazov o účasti spoločnosti Dwory na karteli rozhodla skončiť konanie voči nej (odôvodnenie č. 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa takisto rozhodla skončiť konanie voči Syndialu (odôvodnenie č. 89 napadnutého rozhodnutia).

25      Okrem toho, hoci sa pôvodne používali dve rôzne spisové značky (jedna pre BK a druhá pre BSK) (COMP/E-1/38.637 a COMP/E-1/38.638), Komisia používala po prvom oznámení o výhradách jednu spisovú značku (COMP/F/38.638) (odôvodnenia č. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia).

26      Správne konanie viedlo k tomu, že Komisia prijala 29. novembra 2006 napadnuté rozhodnutie.

27      Podľa článku 1 výroku napadnutého rozhodnutia tieto podniky porušili článok 81 ES a článok 53 EHP tým, že sa počas uvedených období zúčastnili na jedinej a pokračujúcej dohode, v rámci ktorej sa dohodli na cieľových cenách, rozdelení zákazníkov dohodami o neútočení a výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch v sektoroch BK a BSK:

a)      Bayer, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;

b)      Dow Chemical, od 1. júla 1996 do 28. novembra 2002; Dow Deutschland, od 1. júla 1996 do 27. novembra 2001; Dow Deutschland Anlagengesellschaft, od 22. februára 2001 do 28. februára 2002; Dow Europe, od 26. novembra 2001 do 28. novembra 2002;

c)      Eni, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002; Polimeri, od 20. mája 1996 do 28. novembra 2002;

d)      Shell Petroleum, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999; Shell Nederland Chemie, od 20. mája 1996 do 31. mája 1999;

e)      Unipetrol, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002; Kaučuk, od 16. novembra 1999 do 28. novembra 2002;

f)      Stomil, od 16. novembra 1999 do 22. februára 2000.

28      Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí Komisia uložila dotknutým podnikom pokuty, ktorých suma bola vypočítaná na základe metodológie uvedenej v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia“), ako aj na základe oznámenia o spolupráci.

29      Článok 2 výroku napadnutého rozhodnutia ukladá tieto pokuty:

a)      Bayer: 0 eur;

b)      Dow Chemical: 64,575 milióna eur, z toho:

i)      60,27 milióna eur solidárne s Dow Deutschland;

ii)      47,355 milióna eur solidárne s Dow Deutschland Anlagengesellschaft a Dow Europe;

c)      Eni a Polimeri, solidárne: 272,25 milióna eur;

d)      Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie, solidárne: 160,875 milióna eur;

e)      Unipetrol a Kaučuk, solidárne: 17,55 milióna eur;

f)      Stomil: 3,8 milióna eur.

30      Článok 3 výroku napadnutého rozhodnutia nariaďuje podnikom vymenovaným v článku 1 okamžite ukončiť, ak tak ešte neurobili, porušenia uvedené v tom istom článku a zdržať sa ďalej akéhokoľvek aktu alebo správania opísaného v článku 1, ako aj akéhokoľvek opatrenia, ktoré má rovnaký cieľ alebo následok.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

31      Shell Petroleum, Shell Nederland a Shell Nederland Chemie (ďalej spolu len „Shell“) návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. februára 2007 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

32      Rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupňa z 2. apríla 2009 bol N. Wahl určený, aby doplnil komoru z dôvodu prekážky jedného z jej členov vo výkone funkcie.

33      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.

34      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky položené Súdom prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 12. októbra 2009.

35      Shell Petroleum navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil celé napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je mu určené,

–        subsidiárne:

–        zrušil článok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia,

–        alebo znížil výšku pokuty v rozsahu, v akom je neprimeraná,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

36      Shell Nederland navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil celé napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je mu určené,

–        subsidiárne:

–        zrušil článok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia,

–        alebo znížil výšku pokuty v rozsahu, v akom je neprimeraná,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

37      Shell Nederland Chemie navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia alebo znížil výšku pokuty v rozsahu, v akom je neprimeraná,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

38      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.

 Právny stav

39      Na podporu svojich návrhov Shell uvádza štyri žalobné dôvody. Prostredníctvom svojho prvého žalobného dôvodu Shell napáda to, že Komisia pripísala porušenie spoločnostiam Shell Petroleum a Shell Nederland. Prostredníctvom svojho druhého žalobného dôvodu Shell napáda 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porušovania. Prostredníctvom svojho tretieho žalobného dôvodu sa Shell domnieva, že Komisia sa dopustila pochybenia pri použití násobiteľa na účely odstrašenia. Prostredníctvom svojho štvrtého žalobného dôvodu Shell tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia pri stanovení východiskovej sumy pokuty.

40      Na úvod Shell zdôrazňuje, že Komisia vo svojich písomných podaniach uvádza, že Shell nepopiera žiadnu zo skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí, najmä mieru svojej účasti na karteli. Komisia rovnako odkazuje na napadnuté rozhodnutie a na vyhlásenia Bayeru a uvádza, že Shell zohrával hlavnú úlohu v rozhovoroch, ktorých cieľom bolo stanovenie cien BK a BSK. Tieto tvrdenia vytvárajú dojem, že Shell uznáva svoju hlavnú úlohu v porušení. To však nie je pravda, hoci Shell uznáva, že Shell Nederland Chemie porušil článok 81 ES. Shell popieral najmä tvrdenia Bayeru počas správneho konania. Okrem toho Komisia z tvrdení Bayeru nevyvodzuje žiaden právny záver.

1.     O návrhoch na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia

 O prvom dôvode založenom na protiprávnom pripísaní porušenia Shell Petroleum a Shell Nederland

41      Shell sa domnieva, že Komisia porušila článok 81 ES, ako aj článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 tým, že pripísala porušenie Shell Petroleum a Shell Nederland.

42      Prvý žalobný dôvod Shell sa skladá z troch častí. V rámci prvej časti sa Shell domnieva, že Komisia použila nesprávne kritérium posúdenia zodpovednosti materskej spoločnosti. V rámci druhej časti Shell tvrdí, že Shell Petroleum a Shell Nederland v každom prípade vyvrátili domnienku, ktorá sa na nich vzťahovala. V rámci tretej časti Shell vyvodzuje dôsledky z pochybenia, ktorého sa mala dopustiť Komisia.

 O prvej časti založenej na nesprávnom uplatnení podmienok pripísateľnosti porušenia

–       Tvrdenia účastníkov konania

43      Shell tvrdí, že pripísanie zodpovednosti za porušenie spoločnostiam Shell Nederland a Shell Petroleum ignoruje skutočnosť, že Shell Nederland Chemie (ktorý sa priamo zúčastňoval na porušení) má vlastnú právnu subjektivitu.

44      Podľa rozsudku Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia (T‑31/99, Zb. s. II‑1881, bod 60) musí Komisia odpovedať na dve otázky. Po prvé, ktorý podnik v zmysle článku 81 ES sa dopustil porušenia? Po druhé, ktorá fyzická alebo právnická osoba je adresátom rozhodnutia a možno jej pripísať porušenie? Pojem hospodárskej jednotky má význam pre prvú otázku. V prípade druhej otázky však tomu tak nie je. Ak by mal byť pre pripísanie zodpovednosti rozhodujúci pojem „podnik“, potom by sa porušenie, ktorého sa dopustila spoločnosť patriaca ku skupine, vždy a automaticky pripisovalo materskej spoločnosti nachádzajúcej sa na vrchole organizačnej schémy skupiny.

45      Podľa Shell možno konanie dcérskych spoločností priradiť materskej spoločnosti iba vtedy, ak existujú „určité okolnosti“ (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, bod 135). Znamená to, že materská spoločnosť musela skutočne využiť svoj rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spoločnosti (rozsudky Súdneho dvora Imperial Chemical Industries/Komisia, už citovaný, bod 137; zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 45, a z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 16). Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, bod 50) nesvedčí v tejto súvislosti o inom prístupe. V tejto veci Súdny dvor konštatoval, že existujú „určité okolnosti“ umožňujúce pripísať zodpovednosť za porušenie materskej spoločnosti. Okrem toho v bode 29 rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C‑286/98 P, Zb. s. I‑9925, ďalej len „rozsudok Stora“) sa Súdny dvor domnieval, že Súd prvého stupňa mohol oprávnene predpokladať, že materská spoločnosť skutočne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti „predovšetkým po tom“, čo zistil, že v správnom konaní samotná materská spoločnosť vystupovala ako jediný účastník diskusie s Komisiou. Shell z toho vyvodzuje, že ak neexistujú iné dôkazné prostriedky, potom neexistuje domnienka, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť.

46      Podľa Shell možno porušenie, ktorého sa dopustila 100 % dcérska spoločnosť pripísať materskej spoločnosti iba vtedy, keď existujú špecifické okolnosti preukazujúce, že materská spoločnosť skutočne vykonávala svoj vplyv na správanie dcérskej spoločnosti. Prináleží Komisii, aby preukázala túto okolnosť a predložila relevantné dôkazy v tomto zmysle. Shell dodáva, že rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia (T‑109/02, T‑118/02, T‑122/02, T‑125/02, T‑126/02, T‑128/02, T‑129/02, T‑132/02 a T‑136/02, Zb. s. II‑947), potvrdzuje, že vlastníctvo 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spoločnosti nemá automaticky za následok prenesenie dôkazného bremena, ale že pripísanie správania 100 % dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti je odôvodnené iba vtedy, keď určité okolnosti preukazujú, že táto materská spoločnosť skutočne vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.

47      Keď Komisia pripísala porušenie spoločnostiam Shell Petroleum a Shell Nederland iba na základe domnienky, že z dôvodu svojej priamej alebo nepriamej 100 % účasti v Shell Nederland Chemie vykonávali rozhodujúci vplyv na jeho správanie, pričom sa neoprela o skutkové okolnosti spôsobilé preukázať tento vplyv, porušila zásady stanovené judikatúrou Súdneho dvora a Všeobecného súdu.

48      Komisia navrhuje, aby prvá časť prvého žalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, že keď materská spoločnosť vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spoločnosti, existuje domnienka, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

49      Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že materskú spoločnosť možno považovať za zodpovednú za protiprávne správanie dcérskej spoločnosti v rozsahu, v akom táto dcérska spoločnosť neurčuje nezávisle svoje správanie na trhu. Komisia v tejto súvislosti odkazuje najmä na pojem „podnik“ v práve hospodárskej súťaže (odôvodnenia č. 333 a 334 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem toho uvádza, že je oprávnená domnievať sa, že 100 % dcérska spoločnosť v podstatnej časti uplatňuje pokyny, ktorá jej dáva jej materská spoločnosť, pričom nie je povinná overovať, či materská spoločnosť skutočne vykonala tento vplyv. Je na materskej alebo dcérskej spoločnosti, aby vyvrátili túto domnienku tým, že predložia dôkazné prostriedky preukazujúce, že dcérska spoločnosť namiesto plnenia pokynov svojej materskej spoločnosti určovala nezávisle svoje správanie na trhu, takže sa na ne nevzťahuje pojem „podnik“ (odôvodnenie č. 335 napadnutého rozhodnutia).

50      Komisia ďalej uvádza, že Shell Nederland Chemie zodpovedá za svoju priamu účasť na porušení. Spresňuje, že počas trvania porušenia bol Shell Nederland Chemie v 100 % vlastníctve spoločnosti Shell Nederland, ktorej 100 % vlastníkom bola zase spoločnosť Shell Petroleum. Z tohto dôvodu sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Túto domnienku potvrdzujú v tomto prípade vzťahy spájajúce tri vyššie uvedené spoločnosti. Komisia z toho vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie treba adresovať spoločnostiam Shell Nederland Chemie, Shell Nederland a Shell Petroleum, ktoré musia solidárne zodpovedať za porušenie (odôvodnenia č. 402 až 412 napadnutého rozhodnutia).

51      Prvá časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uvádza Shell, spočíva v podstate na právnom predpoklade, že neexistuje domnienka, že materská spoločnosť vlastniaca 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie.

52      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže sa týka činností podnikov a že pojem „podnik“ zahŕňa každú entitu vykonávajúcu hospodársku činnosť nezávisle od jej právneho postavenia a spôsobu financovania. Súdny dvor rovnako uviedol, že pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumieť hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takáto hospodárska entita porušuje predpisy hospodárskej súťaže, zodpovedá podľa zásady osobnej zodpovednosti za toto porušovanie. Porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže treba jednoznačne pripísať právnickej osobe, ktorej bude možné uložiť pokuty, a oznámenie o výhradách musí byť určené tejto osobe. Takisto je potrebné, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú namietané skutočnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237, body 54 až 57 a citovanú judikatúru).

53      Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že správanie dcérskej spoločnosti možno pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej časti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je tomu tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle skôr uvedenej judikatúry. Skutočnosť, že materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik tak Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie o uložení pokuty materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, body 58 a 59 a citovanú judikatúru).

54      V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle. Hoci je pravda, že Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora, už citovaného v bode 45 vyššie, pripomenul okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spoločnosti aj iné okolnosti, ako napríklad to, že nedošlo k popretiu vplyvu vykonávaného materskou spoločnosťou na obchodnú politiku jej dcérskej spoločnosti, alebo tiež spoločné zastúpenie oboch spoločností počas správneho konania, zároveň platí, že Súdny dvor poukázal na tieto okolností iba preto, aby uviedol všetky skutočnosti, na ktorých spočívala úvaha Súdu prvého stupňa, a nie preto, aby podmienil uplatnenie skôr uvedenej domnienky predložením dodatočných dôkazov vzťahujúcich sa na skutočný výkon vplyvu materskej spoločnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, body 60 až 62 a citovanú judikatúru).

55      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Shell, existuje vyvrátiteľná domnienka, že materská spoločnosť, ktorá vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, vykonáva rozhodujúci vplyv na jej správanie. Právny predpoklad Shell je teda nesprávny.

56      Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť prvá časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O druhej časti založenej na vyvrátení domnienky spoločnosťami Shell Petroleum a Shell Nederland

–       Tvrdenia účastníkov konania

57      Aj keby sa Všeobecný súd mal domnievať, že Komisia dôvodne pripísala porušenie spoločnostiam Shell Nederland a Shell Petroleum na základe domnienky, ktorej existencia bola spochybňovaná v rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu, Shell si myslí, že táto domnienka bola vyvrátená. Rozsudok AEG-Telefunken/Komisia, už citovaný v bode 45 vyššie, potvrdzuje, že rozhodujúcimi kritériami pre pripísanie zodpovednosti za protiprávne správanie dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti sú vlastníctvo základného imania, udeľovanie pokynov a vedomosť o porušení.

58      Shell s odkazom na odpovede na prvé a druhé oznámenie o výhradách, ktoré pripojil v prílohe, tvrdí, že počas obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu, ani Shell Nederland, ani Shell Petroleum v skutočnosti nevykonávali rozhodujúci vplyv na správanie Shell Nederland Chemie.

59      Shell Nederland je subholdingovou spoločnosťou, a v čase porušenia vlastnil akcie vo viac ako 20 dcérskych spoločnostiach. Z tohto dôvodu nebol fyzicky schopný vykonávať rozhodujúci vplyv na obchodné transakcie všetkých týchto dcérskych spoločností.

60      Shell Petroleum bol v čase porušenia jednou z dvoch hlavných holdingových spoločností skupiny, a mal priamo alebo nepriamo 95 % alebo vyššiu majetkovú účasť vo viac ako 500 subholdingových spoločnostiach. V tejto súvislosti Shell predkladá zoznam 283 spoločností, v ktorých mal Shell Petroleum k 31. decembru 1996 priamu majetkovú účasť. Úloha Shell Petroleum vo vzťahu k jeho dcérskym spoločnostiam sa obmedzovala na určovanie finančných cieľov, vytváranie nákladových synergií medzi rôznymi činnosťami a vytyčovanie celkovej a všeobecnej stratégie. V tejto súvislosti Shell predkladá referenčného sprievodcu organizačnou štruktúrou skupiny, v ktorom sa najmä spresňuje, že „holdingové spoločnosti skupiny sa zaoberajú hlavne otázkami celkového financovania a otázkami spojenými s výkonom práv akcionárov“ a „poberajú dividendy…, ale samotné sa nezapájajú do žiadnej prevádzkovej činnosti“. Keď teda materská spoločnosť iba rozhodovala o hlavných bodoch všeobecnej stratégie skupiny, pričom nevykonávala rozhodujúci vplyv na činnosti dcérskej spoločnosti pôsobiacej na trhu, na ktorom dochádzalo k porušeniu, nemožno jej pripisovať žiadnu zodpovednosť.

61      Shell tvrdí, že v čase porušenia fungovali prevádzkové spoločnosti pôsobiace v oblasti chemických činností, vrátane Shell Nederland Chemie, v podstate nezávisle s podporou servisných spoločností patriacich do tej istej oblasti činnosti (v tomto prípade spoločností Shell Chemicals Europe Ltd a Shell Chemicals Ltd). Za tejto situácie boli úlohy Shell Nederland a Shell Petroleum veľmi obmedzené.

62      Obmedzená úloha Shell Nederland a Shell Petroleum vo vzťahu k Shell Nederland Chemie sa prejavuje aj v zápisniciach zo zasadnutí predstavenstiev týchto dvoch spoločností, ktoré sa konali počas obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu. Shell predložil tieto zápisnice Všeobecnému súdu. Činnosti týkajúce sa BK a BSK sú spomenuté veľmi stručne. Shell dodáva, že predloženie týchto zápisníc Všeobecnému súdu je prípustné, keďže iba potvrdzujú tvrdenia už uvádzané v správnom konaní. Okrem toho skutočnosť, že predstavenstvo spoločnosti Shell Nederland rokovalo o prevode činností týkajúcich sa BK a BSK, nemôže v žiadnom prípade predstavovať dôkaz toho, že táto spoločnosť – a tým menej Shell Petroleum – sa podieľala na prevádzkovom riadení dotknutých podnikov, najmä Shell Nederland Chemie.

63      Shell dodáva, že rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Shell/Komisia (T‑11/89, Zb. s. II‑757, bod 312), ktorý uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, sa týkal spoločnosti Shell International Chemical Company Ltd, teda jednej zo servisných spoločností, ktoré poskytovali podporu prevádzkovým spoločnostiam skupiny, a nie ako v tomto prípade obyčajnej holdingovej spoločnosti, ktorá nevykonávala žiadny vplyv na obchodné správanie prevádzkovej spoločnosti zúčastnenej na porušení.

64      Napokon spis Komisie neobsahuje žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplývalo, že okrem dvoch zamestnancov Shell Nederland Chemie zúčastnených na porušení, sa na porušení zúčastňoval, alebo o ňom aspoň vedel, nejaký ďalší zamestnanec skupiny Shell, a tým menej spoločností Shell Nederland a Shell Petroleum. Ak by bol niekto v Shell Petroleum alebo Shell Nederland informovaný o porušení, Shell by podľa toho okamžite konal. Shell dodáva, že nie je sporné, že Shell Petroleum a Shell Nederland mohli vykonať rozhodujúci vplyv na Shell Nederland Chemie, aby ukončili porušenie, ak by o ňom boli vedeli. To však neznamená, že počas obdobia, v ktorom dochádzalo k porušeniu, skutočne ovplyvňovali správanie Shell Nederland Chemie na relevantnom trhu.

65      Komisia navrhuje, aby druhá časť prvého žalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, že dôkazy, ktoré uvádza Shell, nepostačujú na vyvrátenie domnienky, ktorá existuje v tomto prípade.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

66      Z dôvodov vysvetlených pri preskúmaní prvej časti prvého žalobného dôvodu sa Komisia mohla domnievať, že Shell Petroleum v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spoločností vykonával rozhodujúci vplyv na ich správanie.

67      Prináležalo preto Shell, aby vyvrátil túto domnienku preukázaním, že uvedené dcérske spoločnosti určovali svoju obchodnú politiku nezávisle, takže s ním netvorili jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

68      Shell konkrétne prináležalo, aby predložil každý dôkaz týkajúci sa organizačných, hospodárskych a právnych vzťahov medzi jeho dcérskymi spoločnosťami a ním samotným, ktorý považoval za spôsobilý preukázať, že spolu netvorili jednu hospodársku jednotku. Všeobecný súd musí totiž pri svojom posúdení zohľadniť všetky predložené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík každej veci (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑112/05, Zb. s. II‑5049, bod 65).

69      V tejto súvislosti treba uviesť, že dôkazy, ktoré Shell predložil, majú v podstate potvrdiť, že Shell Nederland a Shell Petroleum nemohli so zreteľom na úlohu, ktorá im bola pridelená, vykonávať rozhodujúci vplyv na obchodné transakcie Shell Nederland Chemie, a to predovšetkým na trhu, na ktorom dochádzalo k porušeniu. Konkrétnejšie, žiadny zo zamestnancov spoločností Shell Nederland a Shell Petroleum sa nezúčastňoval na porušení a dokonca o ňom ani nevedel.

70      Skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spoločnosti skupiny spoločností, však nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na porušení, ale to, že tvoria jediný podnik vo vyššie uvedenom zmysle. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti tak nevyžaduje preukázanie toho, že materská spoločnosť ovplyvňuje politiku dcérskej spoločnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porušovaniu (rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, body 58 a 83). Predovšetkým skutočnosť, že Shell Petroleum je iba holdingom, ktorý nevykonáva prevádzkovú činnosť a veľmi málo zasahuje do riadenia svojich dcérskych spoločností, nemôže stačiť na to, aby bolo vylúčené, že vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním finančných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spoločností má totiž holdingová spoločnosť, ktorá v nej koordinuje najmä finančné investície, poslanie preskupovať majetkové účasti v rôznych spoločnostiach a úlohu zabezpečiť jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpočtovej kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T‑168/05, neuverejnený v Zbierke, bod 76).

71      Už len na doplnenie treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že domnienku vzťahujúcu sa na materské spoločnosti potvrdzujú v tomto prípade vzťahy medzi Shell Nederland Chemie a Shell Nederland, resp. Shell Petroleum. Komisia predovšetkým zdôrazňuje, že niektorí zamestnanci Shell Nederland Chemie zodpovedali inými zamestnancom Shell Nederland a Shell Petroleum. Shell tieto skutočnosti v konaní na Všeobecnom súde nepoprel.

72      Napokon tvrdenie Shell, že ak by bol niekto v Shell Petroleum alebo Shell Nederland informovaný o porušení, Shell by podľa toho okamžite konal, nemôže preukazovať nezávislosť Shell Nederland Chemie. Toto tvrdenie je naopak spôsobilé potvrdiť domnienku, že materské spoločnosti vykonávali v tomto prípade rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spoločností.

73      Z týchto skutočností vyplýva, že tvrdenia Shell nemôžu spochybniť záver, že Shell Petroleum a jeho dcérske spoločnosti bolo možné považovať za jedinú hospodársku jednotku. V dôsledku toho musí byť druhá časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O tretej časti týkajúcej sa dôsledkov pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia

–       Tvrdenia účastníkov konania

74      Shell zdôrazňuje, že zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je adresované Shell Nederland alebo Shell Petroleum, by ovplyvnilo výšku pokuty.

75      Ak by mal Všeobecný súd zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je adresované Shell Nederland a Shell Petroleum alebo iba Shell Petroleum, malo by toto zrušenie vplyv na to, ako Komisia použila násobiteľ na účely odstrašenia (založený v napadnutom rozhodnutí na obrate Shell Petroleum) a ako zvýšila pokutu z dôvodu opakovaného porušovania. V dôsledku toho by podľa okolností mala byť znížená pokuta uložená Shell Nederland Chemie alebo Shell Nederland Chemie a Shell Nederland.

76      Okrem toho, ak by mal Všeobecný súd zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je adresované Shell Nederland a Shell Petroleum, nemohla by výška pokuty uloženej Shell Nederland Chemie prekročiť 10 % obratu, ktorý dosiahol počas obchodného roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia.

77      Komisia navrhuje, aby tretia časť prvého žalobného dôvodu bola zamietnutá. Vzhľadom na tvrdenia vysvetlené v rámci preskúmania prvej a druhej časti tohto žalobného dôvodu sa domnieva, že sa nedopustila pochybenia, keď pripísala porušenie Shell Nederland a Shell Petroleum a keď v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 určila výšku pokuty na základe obratu podniku, ktorému bolo pripísané porušenie.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

78      Tretia časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, spočíva na predpoklade, že Všeobecný súd vyhovie prvej alebo druhej časti tohto žalobného dôvodu.

79      Keďže prvá a druhá časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, boli zamietnuté ako nedôvodné, treba ako nedôvodnú zamietnuť aj tretiu časť tohto žalobného dôvodu.

80      V dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod, ktorý uviedol Shell, zamietnuť v celom rozsahu.

 O druhom dôvode založenom na neoprávnenom zvýšení základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porušovania

81      Shell sa domnieva, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1 /2003 tým, že z dôvodu opakovaného porušenia zvýšila o 50 % základnú sumu pokuty, ktorú mu uložila.

82      Druhý žalobný dôvod Shell sa skladá z dvoch častí. V rámci prvej časti sa Shell domnieva, že Komisia porušila zásady právnej istoty a proporcionality. V rámci druhej časti Shell tvrdí, že Komisia nesplnila povinnosť odôvodnenia, ktorú jej ukladá článok 253 ES.

 O prvej časti založenej na porušení zásad právnej istoty a proporcionality

–       Tvrdenia účastníkov konania

83      Shell uznáva, že ani článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ani usmernenia, neupravujú maximálnu dobu, v ktorej môže Komisia konštatovať, že podnik sa opakovane dopustil porušenia. S odkazom na rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia (C‑3/06 P, Zb. s. I‑1331), a na návrhy, ktoré k tomuto rozsudku predniesol generálny advokát Poiares Maduro (Zb. s. I‑1337), však Shell tvrdí, že Komisia mala zohľadniť všetky relevantné okolnosti danej veci.

84      V tejto súvislosti po prvé, Shell zdôrazňuje, že k porušeniam konštatovaným v rozhodnutí Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúcom sa konania o uplatnení článku [81 ES] (IV/31.149 – Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1, ďalej len „rozhodnutie Polypropylén“), a rozhodnutí Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúcom sa konania o uplatnení článku [81 ES] (IV/31.865 – PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14, ďalej len „rozhodnutie PVC II“), ktoré Komisia uviedla, aby odôvodnila svoju analýzu týkajúcu sa opakovaného porušovania, došlo pred viac ako 20 rokmi a tieto porušenia skončili koncom roka 1983. Okrem toho obe pôvodné rozhodnutia Komisie v týchto dvoch veciach siahajú do druhej polovice 80-tych rokov.

85      Po druhé, Shell preukázal Komisii, že po porušeniach sankcionovaných rozhodnutiami Polypropylén a PVC II zmenil svoje správanie. Predovšetkým v roku 1992 zaviedol program zameraný na dodržiavanie pravidiel zakazujúcich kartely. V tejto súvislosti Shell odkazuje na niekoľko dokumentov predložených Komisii počas správneho konania, v ktorých je opísaná štruktúra, organizácia a obsah zavedených programov. Shell netoleruje porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustia jeho zamestnanci, a v prípade, že k takýmto porušeniam dôjde, prijíma vážne disciplinárne opatrenia. Z toho, že Shell po predchádzajúcich porušeniach zaviedol deontologický program a tento program dôsledne uplatňoval jasne vyplýva, že neignoroval skôr uložené pokuty, ale naopak vynaložil všetko možné úsilie, aby v budúcnosti podobným porušeniam zabránil. Shell zdôrazňuje, že prejednávané porušenie možno pripísať správaniu dvoch zamestnancov, ktorí konali v zlej viere a nezávisle, a ktorí navyše absolvovali školenie týkajúce sa dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Shell zdôrazňuje, že je rozdiel medzi zodpovednosťou podniku za porušenie – ktorú Shell v prípade Shell Nederland Chemie nijako nespochybňuje – a zvýšením pokuty z dôvodu opakovaného porušovania. Uplatňovanie programov zameraných na dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže nijako nezbavuje materské spoločnosti ich zodpovednosti, ako to tvrdí Komisia.

86      Po tretie, úprimný záväzok Shell dodržiavať právnu úpravu hospodárskej súťaže potvrdzuje aj to, že s Komisiou spolupracoval počas celého vyšetrovania. Shell urobil viac než obvykle vyžaduje povinnosť spolupráce v tomto druhu konania. Predovšetkým Shell napriek tomu, že v roku 1999 svoje činnosti týkajúce sa BK a BSK predal spoločnosti Dow Chemical, že v roku 1997 jeden z dotknutých zamestnancov odišiel do dôchodku a že druhý dočasne opustil podnik, vykonal dôkladné vyšetrovanie, aby Komisii predložil množstvo dôkazov. Komisia napokon do značnej miery využila odpoveď Shell na prvé oznámenie o výhradách predovšetkým na to, aby podložila svoje stanovisko v rámci druhého oznámenia o výhradách. Komisia v napadnutom rozhodnutí cituje rozsiahle pasáže z vyhlásení Shell ako dôkazy porušenia. Shell spolupracoval z väčšej časti v čase, keď, „ako to sám uznal, nemohol mať žiadne legitímne očakávania na základe podania žiadosti o zhovievavosť“ [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 318 napadnutého rozhodnutia). Shell dodáva, že Komisia sa vo svojich písomných podaniach snaží minimalizovať jeho spoluprácu počas správneho konania. Vzhľadom na okolnosti veci, prevod činností týkajúcich sa BK a BSK na Dow Chemical v roku 1999 a oneskorené odhalenie porušenia vo vnútri podniku sa Shell domnieva, že s Komisiou plne spolupracoval. Po prevzatí prvého oznámenia o výhradách Shell uznal porušenie, ktorého sa dopustil Shell Nederland Chemie. Shell chce navyše zdôrazniť, že otázka zohľadnenia jeho spolupráce v rámci zvýšenia pokuty z dôvodu opakovaného porušovania nesúvisí s otázkou uplatnenia oznámenia o spolupráci.

87      Výnimočné spojenie okolností tejto veci, ktoré ju odlišuje najmä od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 83 vyššie, malo viesť Komisiu k záveru, že neexistuje dostatok dôkazov potvrdzujúcich tendenciu Shell nerešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže.

88      Zo všetkých týchto dôvodov sa Shell domnieva, že 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porušovania treba považovať za neprimerané a odporujúce zásade právnej istoty. V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie v tomto ohľade zrušiť alebo subsidiárne znížiť výšku pokuty uloženej Shell.

89      Komisia navrhuje, aby táto prvá časť druhého žalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, že okolnosti prejednávanej veci odôvodňovali 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porušovania.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

90      Bod 2 usmernení stanovuje ako príklad priťažujúcich okolností „opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)“.

91      Pojem opakované porušovanie, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo jej bola uložená sankcia za podobné porušenia (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T‑141/94, Zb. s. II‑347, bod 617, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T‑203/01, Zb. s. II‑4071, bod 284).

92      Prípadné opakované porušenie sa nachádza medzi okolnosťami, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti porušenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 91, a Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 83 vyššie, bod 26).

93      Komisia disponuje voľnou úvahou pri výbere kritérií, ktoré zohľadní na účely určenia výšky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovať na záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohľadňovať. Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania tvoria súčasť uvedenej právomoci Komisie, pričom Komisia nemôže byť pri takomto zistení viazaná prípadnou premlčacou dobou (rozsudok Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 83 vyššie, body 37 a 38).

94      V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, že Shell už bol adresátom rozhodnutí Komisie v kartelovej oblasti (pozri rozhodnutia Polypropylén a PVC II, už citované v bode 84 vyššie). To preukazuje, že skôr uložené pokuty neboli dostatočné na to, aby Shell zmenil svoje správanie. Komisia z toho vyvodzuje, že toto opakované porušovanie predstavuje priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty uloženej Shell (odôvodnenie č. 487 napadnutého rozhodnutia).

95      Po prvé, treba zdôrazniť, že porušenie konštatované v napadnutom rozhodnutí začalo o niečo málo viac ako desať rokov po prijatí rozhodnutia Polypropylén a menej ako dva roky po prijatí rozhodnutia PVC II. To, že sa Shell opakovane dopustil protiprávneho správania, najmä tak krátko po prijatí rozhodnutia PVC II, ktoré bolo prijaté menej než desať rokov po prijatí rozhodnutia Polypropylén, svedčí o tom, že Shell má tendenciu nevyvodzovať vhodné dôsledky zo zistenia, že porušil súťažné pravidlá Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, Zb. s. II‑4407, bod 355, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T‑410/03, Zb. s. II‑881, bod 464). Komisia sa preto mohlo oprávnene oprieť o rozhodnutia Polypropylén a PVC II, aby v prejednávanej veci skonštatovala, že Shell sa opakovane dopustil porušenia, pričom tým neporušila zásadu právnej istoty, na ktorú sa Shell odvoláva.

96      Po druhé, opatrenia, ktoré Shell prijal s cieľom dodržiavať právo hospodárskej súťaže, nemôžu ovplyvniť, že došlo k spáchanému porušeniu a zistenie opakovaného porušovania v tejto veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb. s. II‑4949, bod 52). To, že daný podnik príjme program zameraný na dodržiavanie pravidiel tak nezaväzuje Komisiu, aby mu kvôli tomu znížila pokutu (rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, Zb. s. II‑497, body 266 a 267, a BASF a UCB/Komisia, už citovaný, bod 52). Treba navyše zdôrazniť, že nie je možné určiť stupeň účinnosti interných opatrení, ktoré podnik príjme, aby zabránil opakovaniu porušení práva hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, Carbone‑Lorraine/Komisia, T‑73/04, Zb. s. II‑2661, bod 144). V tomto prípade treba zdôrazniť, že opatrenia, ktoré Shell prijal, ho neviedli k tomu, aby oznámil existenciu kartelu, pretože so spoluprácou súhlasil až po tom, čo bol informovaný o výhradách voči nemu.

97      Po tretie, v tom istom zmysle platí, že spolupráca Shell počas správneho konania nemôže mať za následok, že opakované porušovanie, ktorého sa dopustil, stratí svoju povahu priťažujúcej okolnosti. Tvrdenia, ktoré Shell uvádza v tejto súvislosti, sú preto neúčinné.

98      Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie Shell, že vykonané zvýšenie je neprimerané, treba pripomenúť, že pri určovaní výšky pokuty disponuje Komisia voľnou úvahou a že nie je povinná použiť presný matematický vzorec. Navyše Komisia musí pri stanovení výšky pokuty dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu. Opakované porušovanie je okolnosť, ktorá je dôvodom na značné zvýšenie základnej sumy pokuty. Opakované porušovanie je totiž dôkazom, že skôr uložená sankcia nebola dostatočne odstrašujúca (rozsudky Súdu prvého stupňa Michelin/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, bod 293; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 348, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 398). Okrem toho treba zdôrazniť, že Komisia môže pri stanovení miery zvýšenia z dôvodu opakovaného porušovania zohľadniť nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú tendenciu dotknutého podniku nerešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže, vrátane času, ktorý uplynul medzi dotknutými porušeniami (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. mája 2009, Outokumpu a Luvata/Komisia, T‑122/04, Zb. s. II‑1135, bod 62). V tomto prípade treba najprv zdôrazniť, že prejednávané porušenie je tretím porušením toho istého typu, kvôli ktorému bolo voči Shell prijaté rozhodnutie Komisie. Predovšetkým treba uviesť, že cieľom porušení, o ktoré išlo v rozhodnutiach Polypropylén a PVC II, bolo rovnako, ako v prejednávanej veci stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie podielov na trhu. Okrem toho, ako sa uvádza v bode 95 vyššie, prejednávané porušenie začalo menej ako dva roky po prijatí rozhodnutia PVC II. Napriek prijatiu tohto rozhodnutia sa teda Shell v krátkej dobe opakovane dopustil protiprávneho správania. Za týchto okolností neumožňuje žiadna z uvádzaných skutočností domnievať sa, že 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty s cieľom donútiť Shell dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže, je neprimerané.

99      Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť prvá časť druhého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O druhej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

–       Tvrdenia účastníkov konania

100    Ak by sa Všeobecný súd mal domnievať, že 50 % zvýšenie základnej sumy pokuty neporušuje zásady proporcionality a právnej istoty, Shell subsidiárne tvrdí, že Komisia nesplnila povinnosť odôvodnenia, ktorú jej ukladá článok 253 ES.

101    Shell v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo svojej odpovedi na druhé oznámenie o výhradách uviedol, že zvýšenie základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porušovania je nepotrebné a neprimerané vzhľadom na to, že zaviedol a dôsledne uplatňuje program zameraný na dodržiavanie právnej úpravy hospodárskej súťaže.

102    V napadnutom rozhodnutí sa však Komisia nevyjadruje k tvrdeniam uvádzaným Shell. Namiesto toho v odôvodneniach č. 488 a 489 napadnutého rozhodnutia Komisia rozoberá viaceré iné otázky, ktoré Shell nenastolil. Shell sa domnieva, že Komisia sa v skutočnosti vyjadrovala k tvrdeniam, ktoré uviedli niektoré podniky patriace k jeho skupine v inom konaní. Shell v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia č. 337 a 338 rozhodnutia Komisie K (2006) 4090 v konečnom znení z 13. októbra 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 ES (vec COMP/F/38.456 – Asfalt – Holandsko, ďalej len „rozhodnutie Asfalt“), ktoré bolo pripojené ako príloha žaloby. To, že Komisia nie je prípadne povinná vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam účastníkov konania, nemení tento záver.

103    To, že Komisia úplne ignorovala tvrdenia, ktoré Shell skutočne uviedol vo svojich odpovediach na prvé a druhé oznámenie o výhradách a vo svojich pripomienkach pred vypočutím, a naopak sa zaoberala tvrdeniami uvádzanými vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, je nedostatkom odôvodnenia, ktorý je v rozpore s článkom 253 ES. Napadnuté rozhodnutie treba v dôsledku toho v tomto ohľade zrušiť.

104    Komisia navrhuje, aby druhá časť štvrtého žalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, že v prípade napadnutého rozhodnutia je splnená podstatná formálna náležitosť, ktorú predstavuje povinnosť odôvodnenia.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

105    Z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, autora aktu tak, aby umožnili dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonať súdne preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí posúdiť vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky dôležité právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie zodpovedá požiadavkám kladeným článkom 253 ES, musí byť posudzovaná nielen s ohľadom na text predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63).

106    Podstatné formálne náležitostí, ktoré predstavuje táto povinnosť odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C‑291/98 P, Zb. s. I‑9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375, bod 463).

107    V tomto prípade stačí konštatovať, že Komisia v odôvodnení č. 487 napadnutého rozhodnutia jasne označila kritériá posúdenia, ktoré jej v prípade Shell umožnili konštatovať priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v opakovaní porušenia. Okrem toho opatrenia, ktoré Shell prijal na dodržiavanie práva hospodárskej súťaže, nie sú relevantné na účely posúdenia existencie porušenia a opakovaného porušovania (pozri bod 96 vyššie). To, že sa Komisia nevyjadrila k tvrdeniam, ktoré Shell v tejto súvislosti uviedol počas správneho konania, teda nemôže spôsobiť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Treba navyše pripomenúť, že Komisia nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré pred ňou uvádzajú dotknuté osoby, ale stačí, aby uviedla skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Arkema/Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 127 a citovanú judikatúru). Napokon pokiaľ ide o to, že Komisia spomenula dôvody, ktoré sa netýkali kartelu vzťahujúceho sa na BK a BSK, stačí uviesť, že aj keby bola táto okolnosť preukázaná, nemôže ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže, ako bolo práve konštatované, toto rozhodnutie bolo z právneho hľadiska odôvodnené dostatočne.

108    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť druhá časť druhého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

 O treťom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení násobiteľa na účely odstrašenia

109    Shell sa domnieva, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 tým, že pri určení východiskovej sumy pokuty použila násobiteľ.

110    Tretí žalobný dôvod Shell sa skladá z dvoch častí. V rámci prvej časti sa Shell domnieva, že Komisia porušila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V rámci druhej časti Shell tvrdí, že Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia.

 O prvej časti založenej na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality

–       Tvrdenia účastníkov konania

111    Shell pripomína, že Komisia použila násobiteľ tri, aby určila východiskovú sumu pokuty, ktorá mu bola uložená (odôvodnenie č. 474 napadnutého rozhodnutia). Na tento účel Komisia použila obrat Shell Petroleum za rok 2005, teda sumu 246,549 miliardy eur.

112    V rozhodnutí Asfalt však Komisia v podstate vychádzala z rovnakého obratu Shell Petroleum za rok 2005, ale rozhodla sa použiť násobiteľ dva.

113    Tento rozdiel predstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. V tejto súvislosti Shell uvádza, že situácia, ktorou sa vyznačuje prejednávaná vec, je porovnateľná so situáciou vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, keďže obe rozhodnutia boli prijaté v roku 2006 s časovým odstupom dva a pol mesiaca, porušenie bolo pripísané Shell Petroleum a koeficient vychádza z celosvetového obratu Shell Petroleum s cieľom zabezpečiť, aby mala pokuta so zreteľom na jeho veľkosť dostatočne odstrašujúci účinok. Keďže v oboch prípadoch sa mal výber použitého násobiteľa zakladať na veľkosti podniku a keďže sankcionovaný podnik je rovnaký, nie je takéto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené. Shell dodáva, že zásada rovnosti zaobchádzania sa uplatňuje aj v prípade, že Komisia správne uplatnila usmernenia. Okrem toho je situácia v prejednávanej veci výnimočná a z tohto dôvodu sa ňou súd Únie ešte nezaoberal.

114    Krátky odkaz Komisie na „okolnosti prejednávanej veci“ nemôže odôvodniť rozdiel v zaobchádzaní. Ak sa Komisia rozhodne zvýšiť pokutu v rámci samostatnej etapy pri výpočte základnej sumy pokuty, musí sa výber násobiteľa zakladať výlučne na veľkosti podniku, ktorému zamýšľa uložiť sankciu. Dôvodom, ktorý je v pozadí tejto úvahy je, že podnik s väčšími finančnými zdrojmi môže ľahšie zhromaždiť prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, ktorá mu je uložená. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach, je Shell rovnako, ako to uvádza rozhodnutie Asfalt, najväčším podnikom, ktorý sa dopustil porušenia. Navyše „relatívne rozdiely v celkovej veľkosti“ medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňovali na porušení v oboch veciach, nemôžu odôvodniť použitie odlišných násobiteľov v prípade Shell. V oboch veciach mali totiž podniky, v prípade ktorých bol použitý násobiteľ jedna, obrat nižší ako desať miliárd eur. V oboch veciach je najväčším podnikom, ktorého účasť na porušení bola konštatovaná, Shell s obratom vo výške 246,549 miliardy eur.

115    Z týchto dôvodov treba napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo subsidiárne znížiť pokutu uloženú Shell tak, že sa namiesto násobiteľa tri použije násobiteľ dva.

116    Shell navyše s poukazom na prvý žalobný dôvod dodáva, že ak porušenie nemožno pripísať Shell Nederland alebo Shell Petroleum, potom je použitie násobiteľa tri v prípade pokuty uloženej Shell Nederland Chemie neprimerané a porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania. V takomto prípade sa musí výber násobiteľa zakladať na čistom celosvetovom obrate Shell Nederland za rok 2005 (25,041 miliardy eur) alebo na obrate Shell Nederland Chemie za rovnaký rok (1,186 miliardy eur). Znamená to, že v prípade pokuty uloženej Shell Nederland Chemie alebo Shell Nederland Chemie a Shell Nederland sa nesmie použiť žiadny násobiteľ alebo nanajvýš násobiteľ 1,5.

117    Komisia navrhuje, aby prvá časť tretieho žalobného dôvodu bola zamietnutá. V podstate sa domnieva, že násobitele sa používajú na účely zohľadnenia relatívnych rozdielov v celkovej veľkosti a že násobiteľ použitý v prejednávanej veci v prípade Shell nie je neprimeraný.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

118    Usmernenia stanovujú, že okrem samotnej povahy porušenia, jeho skutočného dosahu na trh a jeho zemepisného rozsahu, je potrebné zohľadniť aj skutočnú ekonomickú schopnosť pôvodcu porušenia spôsobiť vážnu škodu iným subjektom, predovšetkým spotrebiteľom, a stanoviť pokutu na úroveň, ktorá zabezpečí, aby mala dostatočne odstrašujúci účinok (bod 1 A štvrtý odsek usmernení).

119    Právomoc Komisie uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porušenia ustanovení článku 81 ES, predstavuje jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cieľom umožniť jej plniť jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spoločenstva a ktorá zahŕňa povinnosť realizovať všeobecnú politiku, ktorej cieľom je uplatňovať zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej súťaže a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia na účely určenia výšky pokuty musí Komisia dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu, obzvlášť pre tie druhy porušení, ktoré sú osobitne škodlivé pre dosiahnutie cieľov Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106; rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 166, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 169).

120    To vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑239/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb. s. II‑1181, body 241 a 243; pozri rovnako rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, už citovaný v bode 44 vyššie, bod 170, a BASF/Komisia, už citovaný v bode 96 vyššie, bod 235).

121    Treba dodať, že Súdny dvor zdôraznil predovšetkým význam zohľadnenia celkového obratu každého podniku, ktorý je súčasťou kartelu, pri stanovení výšky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Sarrió/Komisia, už citovaný v bode 106 vyššie, body 85 a 86, a zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C‑57/02 P, Zb. s. I‑6689, body 74 a 75; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia, C‑289/04 P, Zb. s. I‑5859, bod 17).

122    Napokon treba zdôrazniť, že cieľ odstrašenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci Spoločenstva alebo EHP. Z toho vyplýva, že faktor odstrašenia, ktorý možno zahrnúť do výpočtu pokuty, sa určuje s ohľadom na mnohé skutočnosti, a nielen s ohľadom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, keď Komisia určila „násobiteľ odstrašenia“, ktorý ovplyvňuje výšku pokuty uloženej podniku (pozri v tomto zmysle rozsudku Showa Denko/Komisia, už citovaný v bode 121 vyššie, body 23 a 24).

123    V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv skonštatovala, že v kategórii veľmi závažných porušení umožňuje rozpätie sankcií určiť výšku pokút v závislosti od veľkosti každého podniku na úrovni, ktorá im zabezpečí dostatočne odstrašujúcu povahu. Na základe celosvetových obratov dotknutých podnikov dosiahnutých počas roka 2005 Komisia ďalej zdôraznila, že existuje veľký rozdiel vo veľkosti medzi na jednej strane Kaučukom (obrat 2,718 miliardy eur) a Stomilom (obrat 38 miliónov eur) a na druhej strane ostatnými dotknutými podnikmi, predovšetkým Bayerom (obrat 27,383 miliardy eur), ktorý je prvým z veľkých podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Na tomto základe a vzhľadom na dané okolnosti sa Komisia domnievala, že v prípade Kaučuku a Stomilu sa nesmie použiť žiadny násobiteľ na účely odstrašenia, a že v prípade Bayeru je vhodný násobiteľ 1,5. Na tomto základe a vzhľadom na dané okolnosti Komisia napokon použila násobiteľ 1,75 v prípade Dow (obrat 37,221 miliardy eur), násobiteľ 2 v prípade EniChem (obrat 73,738 miliardy eur) a násobiteľ 3 v prípade Shell (obrat 246,549 miliardy eur) (odôvodnenie č. 474 napadnutého rozhodnutia).

124    Tvrdenia Shell spočívajú v podstate na tom, že násobiteľ použitý v tomto prípade nemal byť vzhľadom na dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania vyšší ako násobiteľ určený v rozhodnutí Asfalt.

125    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia disponuje v oblasti stanovovania pokút širokou mierou voľnej úvahy a že nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami (rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P, Zb. s. I‑1843, bod 82). Z toho vyplýva, že Shell sa na súde Únie nemôže odvolávať na rozhodovaciu politiku Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Bank der österreichischen Sparkassen/Komisia, C‑125/07 P, C‑133/07 P, C‑135/07 P a C‑137/07 P, Zb. s. I‑8681, bod 123).

126    V každom prípade treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania je porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júna 1990, Hoche, C‑174/89, Zb. s. I‑2681, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T‑303/02, Zb. s. II‑4567, bod 152).

127    V tomto prípade však Shell nemá dôvod tvrdiť, že dotknuté situácie sú rovnaké. Je samozrejme pravda, že celkový obrat každého podniku je relevantným kritériom pri použití násobiteľa na účely odstrašenia a že v tejto súvislosti je obrat Shell zohľadnený v rozhodnutí Asfalt rovnaký ako obrat zohľadnený v napadnutom rozhodnutí. Treba však rovnako uviesť, že v napadnutom rozhodnutí začala Komisia tak, že určovala násobitele na účely odstrašenia pre Kaučuk a Stomil, pričom sa domnievala, že vzhľadom na okolnosti danej veci sa v ich prípade nesmie použiť žiaden násobiteľ. Komisia ďalej na tomto základe pokračovala porovnaním relatívnej veľkosti dotknutých podnikov a určila násobiteľ na účely odstrašenia pre ostatné podniky, a najmä pre Shell. Z toho vyplýva, že v tomto prípade vychádza určenie násobiteľov na účely odstrašenia na jednej strane zo zohľadnenia celkového obratu každého podniku, ale tiež na druhej strane z relatívnej veľkosti každého podniku. Relatívna veľkosť podnikov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, je však iná ako relatívna veľkosť podnikov, ktorých sa týka rozhodnutie Asfalt. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že násobitele boli stanovené tak, že sa začalo s najmenšími podnikmi. Shell neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, ktorými by spochybnil metódu zvolenú Komisiou alebo násobitele stanovené v tejto súvislosti. Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie Shell, že tak v prípade napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia Asfalt bol najväčším podnikom, treba najprv uviesť, že ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, rozdiel v celkovom obrate medzi Shell a podnikom, ktorý bol pred ním, bol v prejednávanej veci oveľa väčší a ďalej že násobitele, ktoré slúžili ako základ pre porovnanie dotknutých podnikov boli v oboch rozhodnutiach odlišné.

128    Už len na doplnenie treba uviesť, že vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, Komisia rovnako ako v prejednávanej veci konštatovala, že dané porušenie bolo veľmi závažné (odôvodnenie č. 316 rozhodnutia Asfalt). Komisia však v rozhodnutí Asfalt rovnako uviedla, že dané porušenie sa týkalo iba jedného členského štátu, že hodnota trhu bola relatívne nízka (62 miliónov eur za rok 2001, posledný úplný rok, v ktorom trvalo porušenie) a že počet účastníkov kartelu bol vysoký (štrnásť podnikov) (odôvodnenie č. 317 rozhodnutia Asfalt). Tieto okolnosti neexistujú v prejednávanej veci.

129    Výhrade vychádzajúcej z porušenia zásady rovnosti zaobchádzania preto nemožno vyhovieť.

130    Keďže výhrada Shell, ktorá má spochybniť proporcionalitu stanoveného násobiteľa, spočíva na porovnaní s rozhodnutím Asfalt a keďže Shell neuvádza žiadne podrobnejšie tvrdenia, treba túto výhradu zamietnuť z rovnakých dôvodov.

131    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť prvá časť tretieho žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O druhej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

–       Tvrdenia účastníkov konania

132    Ak by sa Všeobecný súd mal domnievať, že použitie násobiteľa tri neporušuje zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, Shell subsidiárne tvrdí, že Komisia nesplnila povinnosť odôvodnenia, ktorú jej ukladá článok 253 ES. Keď totiž Komisia odkazuje na „okolnosti prejednávanej veci“, aby uplatnila tento násobiteľ, neuvádza, ktoré sú tieto okolnosti, ako môžu odôvodniť použitie násobiteľa tri a do akej miery sa líšia od okolností vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, takže si tieto veci z hľadiska odstrašenia zaslúžia odlišné zaobchádzanie. Shell z tohto vyvodzuje, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

133    Komisia navrhuje, aby druhá časť tretieho žalobného dôvodu bola zamietnutá. Uvádza predovšetkým, že medzi prejednávanou vecou a vecou, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, existujú objektívne rozdiely. Komisia preto nebola povinná uviesť dôvody, prečo suma zvolená na výpočet pokuty nebola v prejednávanej veci taká istá.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

134    Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 105 a 106 vyššie, treba v tomto prípade pripomenúť, že Komisia uviedla, že na zabezpečenie dostatočne odstrašujúcej povahy pokuty zohľadní veľkosť každého podniku. Na tomto základe Komisia použila celkové obraty dotknutých podnikov počas roka 2005. Komisia okrem toho porovnala príslušnú veľkosť rôznych podnikov, aby určila násobiteľ na účely odstrašenia. V prípade Shell Komisia konkrétne uviedla, že celkový obrat tohto podniku je niekoľko krát vyšší ako obrat ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých podnikov. Z toho vyplýva, že faktory, ktoré Komisii umožnili určiť násobiteľ, ktorým sa vynásobila pokuta uložená Shell, jasne vyplývajú z napadnutého rozhodnutia.

135    Skutočnosť, že Komisia okrem toho spomenula „okolnosti prejednávanej veci“, nemôže vyvrátiť tento záver. Z napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, že by Komisia výslovne uviedla iné faktory ako celkové obraty a relatívnu veľkosť dotknutých podnikov, aby určila násobitele na účely odstrašenia, čo Komisia napokon potvrdila na pojednávaní. Navyše výraz „okolnosti prejednávanej veci“ možno bez problémov chápať tak, že sa vzťahuje práve na celkové obraty a relatívnu veľkosť dotknutých podnikov.

136    Napokon, pokiaľ ide o odkaz na vec, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Asfalt, treba sa domnievať, že Komisia nebola povinná uviesť dôvody, prečo nebol násobiteľ na účely odstrašenia rovnaký, keďže skutkové situácie v oboch veciach sú odlišné, najmä pokiaľ ide o relatívnu veľkosť dotknutých podnikov (pozri body 127 a 128 vyššie).

137    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť druhá časť tretieho žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byť tretí žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

 O štvrtom dôvode založenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty

138    Shell sa domnieva, že Komisia porušila článok 81 ES a článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 tým, že v jeho prípade nesprávne stanovila východiskovú sumu pokuty.

139    Štvrtý žalobný dôvod Shell sa skladá zo štyroch častí. V rámci prvej časti sa Shell domnieva, že Komisia neoprávnene diferencovala medzi východiskovými sumami pokuty. V rámci druhej časti Shell tvrdí, že východiskové sumy pokút zvolené Komisiou sú nesprávne. V rámci tretej časti Shell uvádza, že východisková suma pokuty stanovená v jeho prípade nezohľadňuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. V rámci štvrtej časti Shell tvrdí, že Komisia nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia.

 O prvej časti založenej na neoprávnenom diferencovanom zaobchádzaní s východiskovými sumami pokuty

–       Tvrdenia účastníkov konania

140    Shell tvrdí, že podľa odôvodnenia č. 466 napadnutého rozhodnutia Komisia diferencovane zaobchádzala s východiskovými sumami pokút, „aby zohľadnila špecifický význam každého podniku a teda skutočný následok, ktorý malo jeho nedovolené správanie na hospodársku súťaž“ [neoficiálny preklad]. Komisia si však protirečí, keď v odôvodnení č. 462 napadnutého rozhodnutia vyslovuje názor, podľa ktorého „nie je možné zmerať skutočný následok, ktorým mal na trh EHP súbor dohôd, ktoré predstavujú porušenie“ [neoficiálny preklad] a v dôsledku toho „pri určení pokút v tomto prípade nezohľadní dopad na trh“ [neoficiálny preklad]. Ako to Komisia pripúšťa vo svojich písomných podaniach, diferencované zaobchádzanie s východiskovými sumami pokút sa zakladá na tom, že „skutočná ekonomická schopnosť spôsobiť vážnu škodu hospodárskej súťaži“ je vyššia vtedy, ak sú objemy predaja (a zodpovedajúci trhový podiel) daného podniku na relevantnom trhu väčšie.

141    Shell v tejto súvislosti pripomína informácie, ktoré odovzdal Komisii počas správneho konania a ktoré preukazujú, že porušenie nemalo dopad na trh. Ani v druhom oznámení o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí Komisia nepredkladá akýkoľvek konkrétny dôkaz preukazujúci, že dotknuté dohody alebo postupy mali dopad na trh.

142    Okrem toho tvrdenie, že „výrobcovia realizovali protisúťažné dohody a táto realizácia mala skutočne dopad na trh“ [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 462 napadnutého rozhodnutia), je z podstatnej časti nepodložené. Neexistuje žiadny konkrétny dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí alebo obsiahnutý v spise, ktorý by preukazoval, že dotknuté dohody alebo postupy boli zrealizované a mali dopad na trh.

143    Komisia preto nemohla stanoviť rozdielne východiskové sumy pokút, aby zohľadnila skutočný dopad porušenia na hospodársku súťaž. Bola naopak povinná na základe objektívnej povahy porušenia zvoliť rovnakú východiskovú sumu pokuty pre všetkých adresátov napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade Shell zdôrazňuje, že Komisia stanovila pre Stomil východiskovú sumu pokuty vo výške 5,5 milióna eur. Niet dôvodu na to, aby bola pre Shell stanovená vyššia východisková suma pokuty.

144    V každom prípade pri stanovení východiskových súm pokút Komisia prikladala príliš veľkú dôležitosť údajnému – ale nepreukázanému – vplyvu, ktorý mal každý účastník kartelu na porušenie. Ako to Komisia sama uznáva v odôvodnení č. 461 napadnutého rozhodnutia, hlavným faktorom, ktorý treba zohľadniť pri stanovení východiskovej sumy pokuty, je objektívna závažnosť porušenia. V tomto prípade však Komisia zvolila pre Shell päťkrát vyššiu východiskovú sumu pokuty než stanovila v prípade pokuty uloženej podniku Stomil. Zo všetkých týchto dôvodov treba pokutu uloženú Shell podstatne znížiť.

145    Komisia navrhuje, aby prvá časť štvrtého žalobného dôvodu bola zamietnutá. Predovšetkým uvádza, že sa zdá, že Shell si zamieňa diferencované zaobchádzanie a zistenie dopadu porušenia.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

146    Usmernenia rozlišujú mierne porušenia, závažné porušenia a veľmi závažné porušenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). Rozlišovanie vykonávané medzi podnikmi okrem toho spočíva v tom, že sa v súlade bodom 1 A tretím, štvrtým a šiestym odsekom usmernení určí individuálny príspevok každého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutočná ekonomická schopnosť, s cieľom jeho zaradenia do vhodnej kategórie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑71/03, T‑74/03, T‑87/03 a T‑91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 225; pozri rovnako rozsudok Hoechst/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 360).

147    V tomto prípade Komisia po tom, čo skonštatovala, že dané porušenie je veľmi závažné (odôvodnenie č. 464 napadnutého rozhodnutia), diferencovane zaobchádzala s dotknutými podnikmi na základe ich kumulovaných obratov vzťahujúcich sa na BK a BSK za rok 2001, ktorý bol posledným úplným rokom, keď dochádzalo k porušeniu, a to s výnimkou spoločnosti Shell (1998) a spoločnosti Stomil (1999). Komisia zaradila dotknuté podniky do piatich kategórií, pričom Shell sa nachádzal v tretej (východisková suma pokuty vo výške 27,5 milióna eur) (odôvodnenia č. 465 až 473 napadnutého rozhodnutia).

148    Shell v prvom rade v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď zohľadnila špecifický význam každého podniku a teda skutočný následok, ktorý malo jeho nedovolené správanie na hospodársku súťaž, zatiaľ čo zároveň uviedla, že nie je možné zmerať skutočný následok porušenia.

149    Individuálny príspevok každého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutočná ekonomická schopnosť, však treba odlišovať od konkrétneho dopadu porušenia uvádzaného v bode 1 A prvom odseku usmernení. Podľa tohto bodu sa konkrétny dopad porušenia v prípade, keď je možné ho merať, zohľadňuje na účely zaradenia porušenia medzi mierne, závažné alebo veľmi závažné porušenia. Individuálny príspevok každého podniku sa zase zohľadňuje pri zvážení súm určených v závislosti od závažnosti porušenia.

150    Teda aj vtedy, ak neexistuje konkrétny merateľný dopad porušenia, môže Komisia po tom, čo kvalifikovala porušenie ako mierne, závažné alebo veľmi závažné, v súlade s bodom 1 A tretím, štvrtým a šiestym odsekom usmernení, prikročiť k rozlišovaniu medzi dotknutými podnikmi.

151    Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádza Shell, treba preto zamietnuť.

152    Pokiaľ ide o tvrdenia uvádzané subsidiárne, Shell sa v podstate domnieva, že Komisia prikladala príliš veľkú dôležitosť „špecifickému významu“ podnikov, ktoré boli členmi kartelu, v porovnaní so „závažnosťou“ porušenia. Rozlišovanie, ktoré vykonala Komisia medzi dotknutými podnikmi napriek tomu, že závažnosť porušenia je pre všetky rovnaká, je teda neopodstatnené.

153    Treba sa domnievať, že prostredníctvom svojich tvrdení Shell v skutočnosti namieta porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Nespochybňuje však, že medzi dotknutými podnikmi boli rozdiely, a to v niektorých prípadoch značné, týkajúce sa ich príslušných obratov vzťahujúcich sa na BK a BSK za roky zohľadnené Komisiou. Z bodu 1 A šiesteho odseku usmernení okrem toho jasne vyplýva, že Komisia môže zvážiť výšku pokuty, aby zohľadnila špecifický význam protiprávneho správania každého podniku.

154    Preto keď Komisia určila vyššiu východiskovú sumu pokuty pre podniky, ktoré mali na relevantnom trhu relatívne väčší trhový podiel než ostatné podniky, zohľadnila tým skutočný vplyv, ktorý podnik vykonával na tomto trhu. Tento faktor je totiž výrazom vyššej úrovne zodpovednosti podnikov, ktoré majú na relevantnom trhu relatívne významnejšie postavenie než ostatné podniky, za škody spôsobené hospodárskej súťaži a v konečnom dôsledku spotrebiteľom uzavretím tajnej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb. s. II‑3435, bod 230).

155    Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenia, ktoré Shell uviedol subsidiárne.

156    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť prvá časť štvrtého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O druhej časti založenej na nesprávnom stanovení východiskových súm pokút

–       Tvrdenia účastníkov konania

157    Ak by sa Všeobecný súd mal domnievať, že Komisia oprávnene diferencovala medzi východiskovými sumami pokút, Shell tvrdí, že sumy, ktoré Komisia zvolila, a najmä východisková suma zvolená pre Shell, sú v každom prípade v rozpore s usmerneniami. Shell predovšetkým tvrdí, že Komisia mala klasifikovať prejednávané porušenie ako závažné porušenie v zmysle usmernení, a nie ako veľmi závažné porušenie.

158    Shell tak uvádza, že dotknuté porušenie nepredstavovalo prísne vzaté organizovaný kartel, prostredníctvom ktorého sa konkurenčné podniky dohadujú na predajných cenách a na rozdelení trhových podielov, vzájomne dohliadajú na svoju politiku v oblasti cien a predaja, uplatňujú kompenzačný mechanizmus, aby zabezpečili dodržiavanie kartelovej dohody a sankcionujú správanie, ktoré nerešpektuje cieľové ceny. Dotknuté dohody boli naopak uzatvárané v neformálnom rámci, obyčajne pri príležitosti dvojstranných alebo trojstranných rozhovorov, a nie na oficiálnom stretnutí celej skupiny účastníkov. Porušenie navyše nemalo dopad na trh. V tejto súvislosti Shell zdôrazňuje, že odôvodnenia č. 134 až 159 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, nijako nepreukazujú, že kartelová dohoda bola realizovaná. Naopak, neexistencia sankcie a skutočnosť, že dotknuté podniky mali voči sebe výhrady kvôli tomu, že nerešpektovali dotknuté dohody iba potvrdzujú záver, že tieto dohody neboli v skutočnosti uplatňované.

159    Shell sa okrem toho s odkazom na tri skoršie rozhodnutia Komisie v iných veciach domnieva, že Komisia zaradila do kategórie závažných porušení porušenia vyznačujúce sa prinajmenšom takým istým stupňom sofistikovanosti ako prejednávané porušenie.

160    Shell z toho vyvodzuje, že v prípade závažného porušenia nemôže východisková suma pokuty prekročiť 20 miliónov eur. Komisia teda tým, že stanovila východiskovú sumu pokuty uloženej Shell na 27,5 milióna eur, porušila usmernenia.

161    Komisia navrhuje, aby druhá časť štvrtého žalobného dôvodu bola zamietnutá. Predovšetkým zdôrazňuje, že tajné kartely ako ten, o ktorý ide v tomto prípade, predstavujú najzávažnejšie porušenia, takže je správne kvalifikovať prejednávané porušenie ako veľmi závažné. Okrem toho na to, aby bolo možné konštatovať existenciu veľmi závažného porušenia, nie je potrebné posudzovať realizáciu alebo dopad kartelu.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

162    Závažnosť porušení musí byť stanovená na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút, pričom nie je zostavený záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byť povinne vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, už citovaný v bode 106 vyššie, bod 465, a z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 241).

163    Medzi faktory, na ktoré možno prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí správanie každého podniku, úloha každého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mať, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Spoločenstva (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, Zb. s. I‑829, bod 130 a citovanú judikatúru).

164    Okrem toho usmernenia predovšetkým stanovujú, že pri posúdení závažnosti porušenia sa musí zobrať do úvahy samotná povaha porušenia, jeho skutočný dosah na trh, tam, kde je ho možné merať, a veľkosť relevantného zemepisného trhu. Porušenia sa tak zaraďujú do jednej z troch kategórií: mierne porušenia, závažné porušenia a veľmi závažné porušenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení).

165    V tomto prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv konštatuje, že dotknuté podniky uzavreli dohody týkajúce sa cenových cieľov, ako aj rozdelenia trhu a vymieňali si citlivé obchodné údaje. Podľa Komisie sú tieto postupy svojou povahou veľmi závažnými porušeniami (odôvodnenie č. 461 a článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia). Komisia ďalej uvádza, že nie je možné zmerať konkrétny dopad kartelu na trh EHP. Komisia tiež dodáva, že hoci nie je možné zmerať konkrétny dopad kartelu, dotknuté dohody boli podnikmi zrealizované a mali teda následok na trhu. Komisia zakončuje spresnením, že nezohľadní dopad na trh na účely určenia výšky pokút (odôvodnenie č. 462 napadnutého rozhodnutia). Komisia napokon zdôrazňuje, že porušenie sa vzťahuje na celé územie EHP (odôvodnenie č. 463 napadnutého rozhodnutia). Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že predmetné porušenie možno kvalifikovať ako veľmi závažné (odôvodnenie č. 464 napadnutého rozhodnutia).

166    Po prvé, treba uviesť, že Shell vo svojej žalobe nespochybňuje protiprávny cieľ kartelu tak, ako je zhrnutý v napadnutom rozhodnutí, predovšetkým v článku 1 jeho výroku. V tejto súvislosti z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä, ako v tomto prípade, stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie trhových podielov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb. s. I‑7415, bod 75; pozri rovnako rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T‑49/02 až T‑51/02, Zb. s. II‑3033, bod 178, a Hoechst/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 345). Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, že horizontálne cenové kartely patria k najzávažnejším porušeniam súťažného práva Spoločenstva a možno ich samé osebe kvalifikovať ako veľmi závažné (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T‑202/98, T‑204/98 a T‑207/98, Zb. s. II‑2035, bod 103, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 147).

167    Komisia sa preto nedopustila pochybenia, keď skonštatovala, že dotknuté postupy boli v dôsledku svojej povahy veľmi závažnými porušeniami.

168    Po druhé, na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Shell, sa treba domnievať, že vzhľadom na početnosť cieľov sledovaných kartelom, a na skutočnosť, že tieto ciele boli sledované súčasne, kartel svedčí o vysokej úrovni prepracovanosti napriek tomu, že sa vyznačoval nízkym stupňom formalizmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie, bod 149).

169    Po tretie, pokiaľ ide o predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, na ktorú sa odvoláva Shell, treba uviesť, že Shell nepreukázal, v čom sa skutková a právna situácia, ktorá viedla k prijatiu napadnutého rozhodnutia, podobá situácii existujúcej v uvádzaných predchádzajúcich rozhodnutiach. Treba navyše uviesť, že skutkové okolnosti vecí, najmä dotknuté protisúťažné postupy, nie sú rovnaké.

170    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť druhá časť štvrtého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O tretej časti založenej na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania

–       Tvrdenia účastníkov konania

171    Aj keby sa porušenie malo klasifikovať ako veľmi závažné v zmysle usmernení, Shell tvrdí, že východisková suma pokuty vo výške 27,5 milióna eur je neprimeraná a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Vzhľadom na neštruktúrovanú povahu kartelu a neexistenciu dopadu na trh Shell tvrdí, že východiskové sumy pokút stanovené pre EniChem (55 miliónov eur), ktorý bol vodcom na trhu, a pre neho (27,5 milióna eur) nemožno odôvodniť iba na základe klasifikácie porušenia ako veľmi závažného a obyčajným odkazom na veľkosť relevantného zemepisného trhu (Shell v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia č. 465 až 473 napadnutého rozhodnutia).

172    Neprimeranosť východiskovej sumy pokuty vo výške 55 miliónov eur, uloženej EniChem, je ešte zrejmejšia pri porovnaní tejto sumy s východiskovými sumami, ktoré Komisia stanovila v podobných veciach týkajúcich sa uplatňovania článku 81 ES, v ktorých bolo porušenie oveľa systematickejšie a štruktúrovanejšie alebo v ktorých existovali zjavné dôkazy, že toto porušenie malo dopad na trh. Shell v tejto súvislosti odkazuje na tri rozhodnutia vydané Komisiou.

173    Vzhľadom na tieto skutočnosti sú východiskové sumy pokút vo výške 55 miliónov eur pre EniChem a 27,5 milióna eur pre Shell zjavne neprimerané a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

174    Komisia navrhuje, aby tretia časť štvrtého žalobného dôvodu bola zamietnutá. Zdôrazňuje, že východiskové sumy pokút uložených vo veciach, ktoré spomína Shell, vyplývajú z okolností, ktoré sú špecifické pre každú z nich. Skutočnosť, že Komisia v minulosti uložila za určité typy porušení pokuty na určitej úrovni, ju nemôže zbavovať možnosti zvýšiť túto úroveň v medziach stanovených nariadením č. 1/2003 tak, ako to pripomína judikatúra (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie; rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, už citovaný v bode 95 vyššie; BASF a UCB/Komisia, už citovaný v bode 96 vyššie, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T‑279/02, Zb. s. II‑897). V tomto prípade sa Komisia domnieva, že stanovenie východiskovej sumy pokuty Shell bolo primerané.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

175    Treba pripomenúť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. júna 1997, Air Inter/Komisia, T‑260/94, Zb. s. II‑997, bod 144 a citovanú judikatúru, a z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T‑65/98, Zb. s. II‑4653, bod 201). V kontexte výpočtu pokút má zásada proporcionality za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Tate & Lyle a i./Komisia, už citovaný v bode 166 vyššie, bod 106; z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T‑213/00, Zb. s. II‑913, body 416 až 418, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98, T‑212/98 až T‑214/98, Zb. s. II‑3275, bod 1541).

176    V tomto prípade treba po prvé pripomenúť, že Komisia oprávnene považovala dané porušenie za veľmi závažné (pozri body 162 až 170 vyššie). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dotknuté podniky sa dohodli na určení cenových cieľov, rozdelení zákazníkov dohodami o neútočení a na výmene citlivých informácií o cenách, konkurentoch a zákazníkoch. Okrem toho sa daný kartel vzťahoval na celé územie EHP.

177    Po druhé treba pripomenúť, že podľa bodu 1 A usmernení možno za veľmi závažné porušenie uložiť pokutu vyššiu ako 20 miliónov eur a zdôrazniť, že východisková suma pokuty stanovená pre Shell vyplýva z niekoľkých skutočností, a najmä z objemu predajov BK a BSK, ktoré tento podnik dosiahol na území EHP v roku 1998 (86,66 milióna eur) (odôvodnenie č. 470 napadnutého rozhodnutia).

178    Po tretie treba zdôrazniť, že výška pokuty stanovená pre Shell neprekračuje hornú hranicu 10 % jeho celkového obratu dosiahnutého počas predchádzajúceho obchodného roka, ktorú upravuje článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, pričom cieľom tejto hranice je zabrániť tomu, aby sa dotknutý podnik ocitol v situácii, keď bude pre neho nemožné zaplatiť uloženú pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 119 vyššie, bod 119).

179    Po štvrté, pokiaľ ide o neštruktúrovanú povahu kartelu a neexistenciu dopadu na trh, treba pripomenúť, že tieto skutočnosti nemôžu spochybniť záver Komisie, že dané porušenie bolo veľmi závažné (pozri body 162 až 170 vyššie). Navyše treba pripomenúť, že posúdenie závažnosti porušenia musí byť súčasťou celkového posúdenia vykonaného s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti danej veci. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd vzhľadom na skutočnosti uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí a skutočnosti zhrnuté v bodoch 176 až 178 vyššie domnieva, že aj keby boli okolnosti, ktoré uvádza Shell, preukázané, neumožňujú viesť k záveru, že východisková suma pokuty stanovená Komisiou je neprimeraná.

180    Keďže chýbajú podrobnejšie tvrdenia, nič neumožňuje za týchto okolností domnievať sa, že východisková suma pokuty vo výške 27,5 milióna eur stanovená pre Shell je v rozpore so zásadou proporcionality.

181    Pokiaľ ide o to, že východiskové sumy pokút stanovené v tomto prípade sú vyššie ako sumy stanovené v iných veciach týkajúcich sa uplatňovania článku 81 ES a že z tohto dôvodu bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania, treba pripomenúť, že Komisia má v oblasti stanovovania výšky pokút širokú mieru voľnej úvahy a že nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami. Z toho vyplýva, že Shell sa na súde Únie nemôže odvolávať na rozhodovaciu politiku Komisie (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 125 vyššie). Už len na doplnenie treba uviesť, že Shell nepreukázal, v čom sa skutková a právna situácia, ktoré viedla k prijatiu napadnutého rozhodnutia, podobá situácii existujúcej v uvádzaných predchádzajúcich rozhodnutiach.

182    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť tretia časť štvrtého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná.

 O štvrtej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

–       Tvrdenia účastníkov konania

183    Aj keď Komisia pri stanovení východiskovej sumy pokuty neporušila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, Shell tvrdí, že krátky odkaz, ktorý urobila na klasifikáciu porušenia ako veľmi závažného a na veľkosť relevantného zemepisného trhu nestačí na to, aby vysvetlila voľbu oveľa vyššej východiskovej sumy pokuty než stanovila v ostatných nedávnych porovnateľných veciach.

184    V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie v tomto ohľade zrušiť alebo subsidiárne výšku pokuty uloženej Shell znížiť tak, aby zohľadňovala neštruktúrovanú povahu porušenia a to, že nemalo dopad na trh.

185    Komisia navrhuje, aby štvrtá časť štvrtého žalobného dôvodu bola zamietnutá. Pripomína, že podstatná formálna náležitosť, ktorú predstavuje povinnosť odôvodnenia, je splnená, keď Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia. Komisia splnila túto náležitosť v odôvodneniach č. 465 až 473 napadnutého rozhodnutia. Komisia navyše nemusí odôvodniť svoje rozhodnutie porovnaním s iných predchádzajúcimi rozhodnutiami.

–       Posúdenie Všeobecným súdom

186    Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 105 a 106 vyššie, stačí v tomto prípade uviesť, že odôvodnenia č. 461 až 464 napadnutého rozhodnutia obsahujú kritériá posúdenia, ktoré umožnili Komisii domnievať sa, že dotknuté porušenie je veľmi závažné. Okrem toho z dôvodov vysvetlených v rámci preskúmania tretej časti tohto žalobného dôvodu nemôžu predchádzajúce rozhodnutia, na ktoré sa Shell odvoláva, aby podložil svoje tvrdenia, spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z rovnakých dôvodov teda Komisia nebola povinná odôvodniť to, že východiskové sumy pokút stanovené v prejednávanej veci boli vyššie ako sumy stanovené vo veciach, ktoré viedli k prijatiu predchádzajúcich rozhodnutí.

187    Vzhľadom na tieto skutočnosti musí byť štvrtá časť štvrtého žalobného dôvodu, ktorý uviedol Shell, zamietnutá ako nedôvodná a v dôsledku toho musí byť štvrtý žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

188    Žalobné dôvody smerujúce k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnuť v celom rozsahu.

2.     O návrhoch na úpravu výšky pokuty

189    V rozsahu, v akom sú žalobné dôvody Shell uvádzané na podloženie jeho návrhov na úpravu výšky pokuty stačí skonštatovať, že ako to vyplýva z toho, čo už bolo uvedené, tieto žalobné dôvody nie sú dôvodné a v dôsledku toho nemôžu viesť k zníženiu výšky pokuty. Tieto návrhy treba preto zamietnuť.

190    Žalobu treba teda zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

191    Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Shell Petroleum NV, Shell Nederland BV a Shell Nederland Chemie BV sú povinní nahradiť trovy konania.

Dehousse Wiszniewska-Białecka Wahl

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. júla 2011.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O návrhoch na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia

O prvom dôvode založenom na protiprávnom pripísaní porušenia Shell Petroleum a Shell Nederland

O prvej časti založenej na nesprávnom uplatnení podmienok pripísateľnosti porušenia

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O druhej časti založenej na vyvrátení domnienky spoločnosťami Shell Petroleum a Shell Nederland

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O tretej časti týkajúcej sa dôsledkov pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O druhom dôvode založenom na neoprávnenom zvýšení základnej sumy pokuty z dôvodu opakovaného porušovania

O prvej časti založenej na porušení zásad právnej istoty a proporcionality

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O druhej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O treťom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení násobiteľa na účely odstrašenia

O prvej časti založenej na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O druhej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom dôvode založenom na nesprávnom stanovení východiskovej sumy pokuty

O prvej časti založenej na neoprávnenom diferencovanom zaobchádzaní s východiskovými sumami pokuty

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O druhej časti založenej na nesprávnom stanovení východiskových súm pokút

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O tretej časti založenej na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtej časti založenej na nedostatku odôvodnenia

–  Tvrdenia účastníkov konania

–  Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O návrhoch na úpravu výšky pokuty

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.