Language of document :

Odvolanie podané 30. septembra 2011: ThyssenKrupp Elevator AG proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-149/07, T-150/07 a T-154/07, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Komisia

(vec C-505/11 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: ThyssenKrupp Elevator AG (v zastúpení: T. Klose, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 v spojených veciach T-144/07, T-147/07, T-148/07, T-150/07 a T-154/07 (ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia) v rozsahu, v akom zamieta žalobu a v akom sa týka odvolateľky,

subsidiárne primerane ďalej znížiť pokutu uloženú odvolateľke v článku 2 napadnutého rozhodnutia Európskej komisie z 21. februára 2007,

ďalej subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodnutie,

zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka týmto odvolaním napáda rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júla 2011 vo veci T-148/07 a i. (ThyssenKrupp Liften Ascenseurs a i./Európska komisia) v rozsahu, v akom tento súd zamietol žalobu zo 7. mája 2007 podanú proti rozhodnutiu Komisie K (2007) 512 v konečnom znení z 21. februára 2007 (vec COMP/E-1/38.823 - výťahy a eskalátory), a v akom sa týka odvolateľky.

Odvolateľka namieta nepríslušnosť Komisie, porušenie podstatných formálnych náležitostí, porušenie Zmluvy o ES, resp. ZEÚ a, v prípade vykonania týchto zmlúv, porušenie uplatniteľných právnych noriem, ako aj zneužitie právomoci a porušenie základných práv v celkovo šiestich odvolacích dôvodoch:

Odvolateľka po prvé namieta, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil príslušnosť Komisie pre vykonanie konania. Zastáva názor, že Všeobecný súd mal rozhodnutie Komisie z dôvodu neuplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ (predtým článok 81 ES) na základe chýbajúceho medzištátneho významu vytýkaného lokálneho porušenia vyhlásiť za neplatné. Aj v prípade, že by Všeobecný súd vyhlásil článok 101 ZFEÚ za uplatniteľný, musel by zohľadniť, že príslušnosti Komisie v každom prípade bráni systém paralelných príslušností podľa oznámenia ESHS založený nariadením 1/20031. Všeobecný súd napokon nezohľadnil, že dodatočné začatie konania Komisiou predstavuje porušenie zásady určitosti a zákonnosti v súvislosti s trestami, ktorá je chránená základnými právami.

Všeobecný súd po druhé nezohľadnil, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, keďže Komisia pred začatím konania nezohľadnila rozhodnutia o amnestii vnútroštátnych kartelových orgánov v prospech odvolateliek.

Odvolateľka po tretie namieta, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil rozhodnutie Komisie o solidárnej zodpovednosti odvolateľky s jej dcérskymi spoločnosťami. Odvolateľka sa nesporne nezúčastnila porušenia. Pripísateľnosti cudzieho konania na základe chýbajúceho predpokladu zodpovednosti ekonomickej entity bráni zásada v oblasti práva sankcií osobnej zodpovednosti, zásada in dubio pro reo a právo na spravodlivý proces.

Všeobecný súd po štvrté právne nesprávne nezohľadnil, že potvrdenie solidárnej zodpovednosti odvolateľky porušuje zásadu osobnej zodpovednosti. Odvolateľka subsidiárne namieta, že Všeobecný súd právne nesprávne potvrdil rozhodnutie Komisie v súvislosti s chýbajúcimi podielmi na zodpovednosti vo vnútornom vzťahu, a tým rozsudok nedostatočne odôvodnil.

Odvolateľka po piate namieta, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku porušil svoju právom priznanú povinnosť rozsiahleho preskúmania tým, že iba nedostatočne preskúmal neprimeranosť stanovenia východiskovej sumy, násobného koeficientu na účely odstrašenia, ako aj chýbajúce posúdenie spolupráce odvolateľky Komisiou, a tým porušil základné právo na spravodlivý proces a v ňom spočívajúcu záruku súdnej ochrany. Rozsudok je v každom prípade nedostatočne odôvodnený v rozsahu, v akom potvrdzuje niekoľkonásobné uloženie pokuty, ktoré sa odlišuje od praxe rozhodovania Komisie.

Po šieste sa namieta porušenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti so stanovením východiskovej sumy týkajúcej sa porušenia v Nemecku, keďže sa do stanovenia východiskovej sumy zahrnuli aj obraty nedotknuté týmto porušením, a to napriek tomu, že tomu bránia kogentné dôvody. Všeobecný súd naopak voči spoločnosti Schindler vykonal dostatočne diferencované odôvodnenie, protiprávne ale opomenul toto diferencovanie voči odvolateľke vykonať.

____________

1 - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).