ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

zo 14. marca 2018 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Severnej Kórei s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zahrnutie mien žalobcov – Dôkaz o dôvodnosti zaradenia do zoznamov – Povinnosť odôvodnenia“

V spojených veciach T‑533/15 a T‑264/16,

Il‑Su Kim, bydliskom v Pchjongjangu (Severná Kórea), a ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe(1), v zastúpení: M. Lester, S. Midwinter, QC, T. Brentnall a A. Stevenson, solicitors,

žalobcovia vo veci T‑533/15,

Korea National Insurance Corporation, so sídlom v Pchjongjangu, v zastúpení: M. Lester, S. Midwinter, T. Brentnall a A. Stevenson,

žalobkyňa vo veci T‑264/16,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne A. de Elera‑San Miguel Hurtado a A. Vitro, neskôr A. Vitro a F. Naert, splnomocnení zástupcovia,

a

Európskej komisii, v zastúpení: vo veci T‑533/15 L. Havas, S. Bartelt a D. Gauci, splnomocnení zástupcovia, a vo veci T‑264/16 L. Havas a S. Bartelt, splnomocnení zástupcovia, neskôr vo veci T‑533/15 L. Havas a D. Gauci, splnomocnení zástupcovia, a vo veci T‑264/16 L. Havas, splnomocnený zástupca,

žalovaným,

ktorých v konaní podporujú:

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne V. Kaye, následne S. Brandon, neskôr S. Brandon a C. Crane a napokon S. Brandon, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania vo veci T‑533/15,

ktorej predmetom vo veci T‑533/15 je návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1066 z 2. júla 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/183/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 174, 2015, s. 25), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1062 z 2. júla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 174, 2015, s. 16), rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/475 z 31. marca 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/183/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 85, 2016, s. 34), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/659 z 27. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 114, 2016, s. 9), rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 79) a každého súvisiaceho vykonávacieho nariadenia Rady v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcov, a vo veci T‑264/16 návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia 2016/475, vykonávacieho nariadenia 2016/659, rozhodnutia 2016/849 a každého súvisiaceho vykonávacieho nariadenia Rady v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

v zložení: predseda S. Frimodt Nielsen, sudcovia V. Kreuschitz a N. Półtorak (spravodajkyňa),

tajomník: C. Heeren, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 4. mája 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa vo veci T‑264/16, Korea National Insurance Corporation (ďalej len „KNIC“), je severokórejským podnikom pôsobiacim v oblasti poisťovníctva.

2        Žalobcovia vo veci T‑533/15, Kim Il–Su a ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe, udržiavali väzby s KNIC alebo s jednou z jej pobočiek.

 Reštriktívne opatrenia prijaté voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

3        Prejednávané veci patria do rámca reštriktívnych opatrení zavedených s cieľom vyvinúť nátlak na Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, aby ukončila činnosti v oblasti šírenia jadrových zbraní.

4        Tieto činnosti posúdila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) ako hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť v súbore rezolúcií, a to najmä rezolúcií 1695 (2006), 1718 (2006), 1874 (2009), 2087 (2013) a 2094 (2013).

5        Dňa 20. novembra 2006 prijala Rada Európskej únie na základe článku 15 ZEÚ spoločnú pozíciu 2006/795/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 322, 2006, s. 32), aby najmä vykonala rezolúcie BR OSN 1695 (2006) a 1718 (2006). Jej články 1 a 2 v podstate zakazovali priame alebo nepriame dodávky, predaj alebo prevod určitých technológií a luxusných tovarov do Severnej Kórey štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo cez územia členských štátov alebo z nich. Podľa článku 3 tohto predpisu mali členské štáty prijať nevyhnutné opatrenia na zabránenie vstupu na svoje územia alebo prechodu cez ne osobám, ako aj ich rodinným príslušníkom, ktorých zoznam sa nachádza v prílohe spoločnej pozície 2006/795 a ktoré sú podľa výboru pre sankcie alebo BR OSN zodpovedné za politiku Kórejskej ľudovodemokratickej republiky súvisiacu s jadrovými programami, programami balistických striel a programami iných zbraní hromadného ničenia vrátane podpory alebo propagácie takýchto programov. Napokon jej článok 4 stanovoval zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod priamou či nepriamou kontrolou osôb alebo subjektov, ktoré sa podľa výboru pre sankcie alebo BR OSN zúčastňujú jadrových programov, programov iných zbraní hromadného ničenia a programov balistických striel v Kórejskej ľudovodemokratickej republike alebo ich podporujú, a to aj nezákonnými prostriedkami, alebo osôb, prípadne subjektov konajúcich v ich mene alebo podľa ich pokynov.

6        V rozsahu, v akom bolo konanie Európskeho spoločenstva nevyhnutné na vykonanie určitých opatrení stanovených v spoločnej pozícii 2006/795, Rada prijala 27. marca 2007 na základe článkov 60 a 301 ES nariadenie (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 88, 2007, s. 1), ktorého obsah bol v podstate totožný s obsahom uvedenej spoločnej pozície.

7        Dňa 27. júla 2009 prijala Rada na základe článku 15 ZEÚ spoločnú pozíciu 2009/573/SZBP, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2006/795/SZBP (Ú. v. EÚ L 197, 2009, s. 111).Na jednej strane bolo účelom tohto predpisu vykonať rezolúciu BR OSN 1874 (2009). Na druhej strane tento akt stanovoval rozšírenie pôsobnosti opatrení uvedených v bode 5 vyššie. Konkrétne z odôvodnení 13 a 14 tohto aktu vyplýva, že obmedzenia vstupu sa mali uplatňovať na osoby, ktoré označila Európska únia, a že zmrazenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov sa malo uplatňovať na osoby a subjekty označené Úniou. Články 3 a 4 spoločnej pozície 2006/795 boli v dôsledku toho zmenené. Okrem toho zo znenia týchto ustanovení v spojení s článkom 1 bodom 8 spoločnej pozície 2009/573 vyplýva, že zoznam osôb uvedených v prílohe I tohto aktu bol vyhotovený výborom pre sankcie alebo BR OSN, zatiaľ čo zoznam osôb uvedených v prílohách II a III uvedeného predpisu vyhotovila Rada. Dňa 22. decembra 2009 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2009/1002/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2006/795 (Ú. v. EÚ L 346, 2009, s. 47). Týmto rozhodnutím boli zmenené a doplnené najmä prílohy II a III spoločnej pozície 2006/795.

8        V dôsledku toho prijala Rada 22. decembra 2009 na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 1283/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 346, 2009, s. 1).

9        Dňa 22. decembra 2010 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2010/800/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení spoločnej pozície 2006/795/SZBP (Ú. v. EÚ L 341, 2010, s. 32). Hoci ustanovenia tohto aktu boli v podstate totožné s ustanoveniami spoločnej pozície 2006/795, ich cieľom bolo zaradiť do zoznamu tiež mená osôb a názvy subjektov, ktoré označila Rada a na ktoré sa mali vzťahovať reštriktívne opatrenia, ako aj zmeniť postup, na základe ktorého sa menia a dopĺňajú prílohy I a II, aby boli označené osoby a subjekty informované o dôvodoch ich zaradenia do zoznamu, aby sa im umožnilo predložiť pripomienky a aby mohla Rada na základe predložených pripomienok a nových zásadných dôkazov preskúmať svoje rozhodnutie vzhľadom na tieto pripomienky a informovať o tom dotknutú osobu alebo subjekt.

10      V dôsledku toho prijala Európska komisia v ten istý deň nariadenie (EÚ) č. 1251/2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 341, 2010, s. 15).

 Reštriktívne opatrenia prijaté voči žalobcom

11      Dňa 22. apríla 2013 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2013/183/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2010/800 (Ú. v. EÚ L 111, 2013, s. 52). Cieľom tohto aktu bolo najmä zohľadniť ustanovenia rezolúcie BR OSN 2094 (2013).

12      Podľa článku 15 ods. 1 písm. b) bodu ii) rozhodnutia 2013/183 sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré prináležia osobám a subjektom, ako aj všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod priamou alebo nepriamou kontrolou osôb alebo subjektov, ktoré „poskytujú finančné služby alebo prevod akýchkoľvek finančných alebo iných aktív alebo zdrojov, ktoré by mohli prispieť na jadrový program KĽDR, jej program balistických rakiet a programy iných zbraní hromadného ničenia, na územie členských štátov, cez toto územie alebo z neho, alebo zapájajúce štátnych príslušníkov členských štátov alebo subjekty podliehajúce ich právu, alebo osoby alebo finančné inštitúcie na ich území, alebo osôb alebo subjektov konajúcich v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo subjektov, ktoré tieto osoby alebo subjekty vlastnia alebo kontrolujú“ (ďalej len „kritériá na zaradenie do zoznamu“).

13      Zo znenia článkov 15 a 19 až 21 rozhodnutia 2013/183 vyplýva, že zoznam osôb uvedených v prílohe I tohto aktu bol vyhotovený výborom pre sankcie alebo BR OSN, zatiaľ čo zoznam osôb uvedených v prílohe II uvedeného predpisu vyhotovila Rada.

14      V dôsledku toho prijala Rada 22. júla 2013 na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 696/2013, ktorým sa mení nariadenie č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 198, 2013, s. 22). Článok 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 329/2007, zmeneného nariadením č. 696/2013, stanovoval, že všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe IV alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazujú. Spresňoval, že príloha V zahŕňa osoby, subjekty a orgány, ktoré neboli uvedené v prílohe IV a ktoré Rada v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2013/183 označila za „poskytujúce finančné služby alebo zabezpečujúce presun akýchkoľvek finančných alebo iných prostriedkov, aktív alebo zdrojov, ktoré by mohli prispieť k programom Severnej Kórey týkajúcim sa jadrových zbraní, iných zbraní hromadného ničenia alebo balistických rakiet, na územie, cez územie alebo z územia Únie, alebo zapájajúce štátnych príslušníkov členských štátov alebo subjekty podliehajúce ich jurisdikcii, alebo osoby či finančné inštitúcie na území Únie, alebo osoby, subjekty alebo orgány, ktoré konajú v ich mene alebo pod ich vedením, alebo osoby, subjekty alebo orgány, ktoré vlastnia alebo ovládajú“.

15      Dňa 2. júla 2015 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie (SZBP) 2015/1066, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/183 (Ú. v. EÚ L 174, 2015, s. 25), a v dôsledku toho Komisia prijala v ten istý deň vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1062, ktorým sa mení nariadenie č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 174, 2015, s. 16) (ďalej spoločne len „prvé napadnuté akty“).

16      Rozhodnutím 2015/1066 boli mená žalobcov vo veci T‑533/15 zaradené do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý vyhotovila Rada a ktorý sa nachádza v prílohe II bode II A rozhodnutia 2013/183. Toto zaradenie do zoznamu sa zakladalo na týchto dôvodoch (ďalej len „prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15“):

„Kim Il‑Su – Rahlstedter Straße 83 a, 22149 Hamburg – Dátum narodenia: 2.9.1965 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC GmbH, ktorá sa nachádza na zozname EÚ, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Kang Song‑Nam – Rahlstedter Straße 83 a, 22149 Hamburg – Dátum narodenia: 5.7.1972 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC GmbH, ktorá sa nachádza na zozname EÚ, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Choe Chun‑Sik – Rahlstedter Straße 83 a, 22149 Hamburg – Dátum narodenia: 23.12.1963 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – č. pasu: 745132109, platný do: 12.2.2020 – Oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC GmbH, ktorá sa nachádza na zozname EÚ, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Sin Kyu‑Nam – Dátum narodenia: 12.9.1972 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – č. pasu: PO472132950 – Vedúci oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalý oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC GmbH Hamburg, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Pak Chun‑San – Dátum narodenia: 18.12.1953 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – č. pasu: PS472220097 – Vedúci oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalý oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC GmbH Hamburg, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

So Tong Myong – Dátum narodenia: 10.9.1956 – Výkonný riaditeľ spoločnosti KNIC GmbH Hamburg, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.“

17      Na účely zohľadnenia zmien rozhodnutia 2013/183 boli mená žalobcov vo veci T‑533/15 tiež zaradené do prílohy V bodu C nariadenia č. 329/2007, zmeneného vykonávacím nariadením 2015/1062, a to z dôvodov, ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi uvedenými v bode 16 vyššie.

18      Dňa 31. marca 2016 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie (SZBP) 2016/475, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/183 (Ú. v. EÚ L 85, 2016, s. 34), v dôsledku čoho prijala Komisia 27. apríla 2016 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/659, ktorým sa mení nariadenie č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 114, 2016, s. 9) (ďalej spoločne len „druhé napadnuté akty“).

19      Rozhodnutím 2016/475 bol názov spoločnosti KNIC zaradený do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý vyhotovila Rada a ktorý sa nachádza v prílohe II bode II B rozhodnutia 2013/183. Toto zaradenie do zoznamu sa zakladalo na týchto dôvodoch (ďalej len „dôvody týkajúce sa spoločnosti KNIC“):

„Korea National Insurance Corporation (KNIC) a jej pobočky (alias Korea Foreign Insurance Company) – Haebangsan‑dong, Central District, Pyongyang, KĽDR – Rahlstedter Strasse 83 a, 22149 Hamburg – Korea National Insurance Corporation of Alloway, Kidbrooke Park Road, Blackheath, Londýn SE3 0LW – Korea National Insurance Corporation (KNIC) je štátom vlastnenou a kontrolovanou spoločnosťou a vytvára značné devízové príjmy, ktoré by mohli prispievať k jadrovému programu, programu balistických striel alebo programu iných zbraní hromadného ničenia v KĽDR. Okrem toho je ústredie KNIC v Pchjongjangu prepojené s Kanceláriou 39 Kórejskej strany pracujúcich, ktorá je označeným subjektom“.

20      Na základe nariadenia 2016/659 bol názov spoločnosti KNIC doplnený do prílohy V bodu D nariadenia č. 329/2007. Zaradenie názvu spoločnosti KNIC do zoznamu sa v podstate zakladalo na dôvodoch, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v bode 19 vyššie.

21      Rozhodnutím 2016/475 boli údaje týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15, ktoré sa nachádzajú v prílohe II bode II A rozhodnutia 2013/183, zmenené nasledovne (ďalej len „druhé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15“):

„Kim Il‑Su – Dátum narodenia: 2.9.1965 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Vedúci oddelenia zaisťovania v ústredí spoločnosti Korea National Insurance Corporation (KNIC) v Pchjongjangu a bývalý hlavný oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Kang Song‑Sam – Dátum narodenia: 5.7.1972 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti Korea National Insurance Corporation (KNIC) v Hamburgu, naďalej koná pre KNIC, v jej mene alebo pod jej vedením.

Choe Chun‑Sik – Dátum narodenia: 23.12.1963 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Číslo pasu: 745132109 – Platný do 12.2.2020 – Vedúci oddelenia zaisťovania v ústredí spoločnosti Korea National Insurance Corporation (KNIC) v Pchjongjangu, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Sin Kyu‑Nam – Dátum narodenia: 12.9.1972 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Číslo pasu: PO472132950 – Vedúci oddelenia zaisťovania v ústredí spoločnosti Korea National Insurance Corporation (KNIC) v Pchjongjangu a bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

Pak Chun‑San – Dátum narodenia: 18.12.1953 – Miesto narodenia: Pchjongjang, KĽDR – Číslo pasu: PS 472220097 – Riaditeľ odboru zaisťovania v ústredí spoločnosti Korea National Insurance Corporation (KNIC) v Pchjongjangu minimálne do decembra 2015 a bývalý hlavný oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, naďalej koná pre KNIC, v jej mene alebo pod jej vedením.

So Tong Myong – Dátum narodenia: 10.9.1956 – Prezident spoločnosti Korea National Insurance Corporation (KNIC), konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.“

22      Na účely zohľadnenia zmien rozhodnutia 2013/183 boli údaje týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 nachádzajúcich sa v prílohe V bode C nariadenia č. 329/2007 zmenené nariadením 2016/659. Tieto údaje boli v podstate totožné s údajmi uvedenými v bode 21 vyššie.

23      Dňa 27. mája 2016 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183 (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 79). V dôsledku toho prijala Rada 27. mája 2016 nariadenie (EÚ) 2016/841, ktorým sa mení nariadenie č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 36).

24      Rozhodnutím 2016/849 Rada v súlade s rezolúciou BR OSN 2270 (2016), ktorá bola prijatá ako reakcia na jadrové skúšky vykonané Kórejskou ľudovodemokratickou republikou 6. januára 2016, uložila nové reštriktívne opatrenia.

25      Podľa článku 27 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2016/849 (ďalej len „zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu“):

„1.      Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria alebo sú vo vlastníctve, držbe alebo pod priamou či nepriamou kontrolou týchto osôb a subjektov:

…

b)      osôb a subjektov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I, ktoré sú uvedené v prílohe II a ktoré: …

ii)      poskytujú finančné služby alebo vykonávajú prevody akýchkoľvek finančných alebo iných aktív alebo zdrojov, ktoré by mohli prispieť k programom KĽDR v jadrovej oblasti, v oblasti balistických riadených striel alebo iných zbraní hromadného ničenia, na územie členských štátov, cez toto územie alebo z neho, alebo poskytujú finančné služby alebo vykonávajú prevody, do ktorých sú zapojení štátni príslušníci členských štátov, alebo subjekty založené podľa ich práva, alebo osoby alebo finančné inštitúcie na ich území, alebo osôb alebo subjektov konajúcich v ich mene alebo podľa ich pokynov, alebo subjektov, ktoré tieto osoby alebo subjekty vlastnia alebo kontrolujú.“

26      Zo znenia článkov 27 a 33 až 35 rozhodnutia 2016/849 vyplýva, že zoznam osôb uvedených v prílohe I bol vyhotovený výborom pre sankcie alebo BR OSN, zatiaľ čo zoznam osôb uvedených v prílohe II vyhotovila Rada.

27      Názov spoločnosti KNIC bol zaradený do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý sa nachádza v prílohe II bode II B rozhodnutia 2016/849. Zaradenie názvu spoločnosti KNIC do zoznamu sa zakladalo na dôvodoch, ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi týkajúcimi sa spoločnosti KNIC, uvedenými v bode 19 vyššie, a nachádzajúcimi sa v rozhodnutí 2016/475.

28      Mená žalobcov vo veci T‑533/15 boli zaradené do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktorý sa nachádza v prílohe II bode II A rozhodnutia 2016/849. Zaradenie mien žalobcov vo veci T‑533/15 do zoznamu sa zakladalo na dôvodoch, ktoré sú v podstate totožné s druhými dôvodmi týkajúcimi sa žalobcov vo veci T‑533/15, uvedenými v bode 21 vyššie, ktoré sa nachádzajú v rozhodnutí 2016/475 (ďalej len „tretie dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

29      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. septembra 2015 podali žalobcovia vo veci T‑533/15 žalobu o neplatnosť smerujúcu proti prvým napadnutým aktom.

30      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. novembra 2015 sa žalobcovia vo veci T‑533/15 domáhali toho, aby sa vyhovelo ich žalobným návrhom a aby bol vydaný rozsudok pre zmeškanie podľa článku 123 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v rozsahu, v akom boli vyjadrenia Rady a Komisie k žalobe predložené po uplynutí lehoty na predloženie týchto vyjadrení.

31      Žalobcovia vo veci T‑533/15, ktorým boli listom z 24. marca 2016 v tejto súvislosti položené otázky prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania na základe článku 89 rokovacieho poriadku, vzali späť svoj návrh smerujúci k tomu, aby sa vyhovelo ich návrhom v rozsahu, v akom sa týkajú Komisie.

32      Dňa 15. marca 2016 bol rozhodnutím predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu povolený vstup Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady a Komisie. Listom z 27. apríla 2016 sa tento členský štát vzdal možnosti podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

33      Keďže sa zmenilo zloženie Všeobecného súdu, bola vec T‑533/15 pridelená novému sudcovi spravodajcovi.

34      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. mája 2016 KNIC podala vo veci T‑264/16 žalobu o neplatnosť smerujúcu proti druhým napadnutým aktom.

35      Vyjadrením doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 27. mája 2016 žalobcovia vo veci T‑533/15 upravili na základe článku 86 rokovacieho poriadku žalobu, aby sa vzťahovala aj na zrušenie druhých napadnutých aktov v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcov.

36      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. júna 2016 žalobcovia vo veci T‑533/15 druhýkrát upravili na základe článku 86 rokovacieho poriadku žalobu, aby sa vzťahovala tiež na zrušenie rozhodnutia 2016/849 v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka žalobcov, ako aj na zrušenie „akéhokoľvek vykonávacieho nariadenia Rady, ktoré súvisí s týmto rozhodnutím“.

37      Listom z 3. júna 2016 KNIC upravila na základe článku 86 rokovacieho poriadku žalobu vo veci T‑264/16, aby sa vzťahovala tiež na zrušenie rozhodnutia 2016/849 v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka tejto spoločnosti, ako aj na zrušenie „akéhokoľvek vykonávacieho nariadenia Rady, ktoré súvisí s týmto rozhodnutím“.

38      Rada a Komisia uviedli vo veci T‑533/15 pripomienky k úpravám žaloby prostredníctvom podaní doručených do kancelárie Všeobecného súdu 30. júna 2016.

39      V týchto pripomienkach Rada a Komisia požiadali o prerušenie konania vo veci T‑533/15 a o spojenie s vecou T‑264/16.

40      Listom z 18. júla 2016 žalobcovia vo veci T‑533/15 uznali existenciu väzby medzi vecami T‑533/15 a T‑264/16, ktorá môže odôvodňovať spojenie uvedených vecí. Naproti tomu žalobcovia sa nevyjadrili k možnosti prerušiť konanie vo veci T‑533/15.

41      Listom z 18. júla 2016 KNIC predložila svoje pripomienky k spojeniu vecí a prípadnému prerušenie konania vo veci T‑533/15.

42      Listom z 21. júla 2016 žalobcovia vo veci T‑533/15 predložili dodatočné poznámky, pričom doložili listy adresované Rade, v ktorých spochybnili pravdivosť dôkazov, o ktoré sa opierali prvé napadnuté akty.

43      Podaním do kancelárie Všeobecného súdu zo 16. augusta 2016 predložila Rada pripomienky k úprave žaloby vo veci T‑264/16.

44      Rozhodnutím zo 6. septembra 2016 predseda rozhodol neprerušiť konanie vo veci T‑533/15.

45      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej boli z tohto dôvodu tieto veci pridelené.

46      Rozhodnutím predsedu tretej komory z 9. marca 2017 boli veci spojené na účely ústnej časti konania.

47      Dňa 13. marca 2017 boli účastníci konaní vo veciach T‑533/15 a T‑264/16 na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku vyzvaní, aby sa vyjadrili k spojeniu vecí na účely konečného rozhodnutia.

48      V liste z 20. marca 2017 žalobcovia vo veci T‑533/15 a KNIC (ďalej spoločne len „žalobcovia“) uviedli, že uprednostňujú, aby nedošlo k spojeniu vecí. V listoch z 27. marca 2017 Rada a Komisia uviedli, že podporujú spojenie vecí na účely konečného rozhodnutia a že v tejto súvislosti nepredložia stanovisko.

49      Listom z 20. marca 2017 sa Spojené kráľovstvo vzdalo účasti na pojednávaní.

50      Rozhodnutím predsedu tretej komory zo 4. apríla 2017 boli veci T‑533/15 a T‑264/16 spojené na účely končeného rozhodnutia.

51      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. mája 2017.

52      Žalobcovia vo veci T‑533/15 navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie 2015/1066, vykonávacie nariadenie 2015/1062, rozhodnutie 2016/475, vykonávacie nariadenie 2016/659, rozhodnutie 2016/849 a akékoľvek vykonávacie nariadenie Rady týkajúce sa tohto posledného uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcov,

–        uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

53      Vo veci T‑264/16 KNIC navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie 2016/475, vykonávacie nariadenie 2016/659, rozhodnutie 2016/849 a akékoľvek súvisiace vykonávacie nariadenie Rady v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú spoločnosti KNIC,

–        uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

54      V spojených veciach T‑533/15 a T‑264/16 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žaloby,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

55      V spojených veciach T‑533/15 a T‑264/16 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žaloby,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

56      Na pojednávaní v odpovedi na otázky Všeobecného súdi žalobcovia vo veci T‑533/15 uviedli, že výraz „akékoľvek vykonávacie nariadenie Rady týkajúce sa tohto rozhodnutiu“, uvedený v druhej úprave žaloby z 3. júna 2016, znamená, že spochybňujú len výslovne uvedené akty a nie opatrenia týkajúce sa týchto aktov, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

57      Rovnako v odpovedi na otázku Všeobecného súdu žalobcovia vo veci T‑533/15 vzali počas pojednávania späť návrh smerujúci k tomu, aby sa vyhovelo ich návrhom, pokiaľ ide o Radu, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

58      Vo veci T‑264/16 KNIC na pojednávaní uviedla, že výraz „akékoľvek súvisiace vykonávacie nariadenie Rady“, uvedený v úprave žaloby z 3. júna 2016, znamená, že spochybňuje len výslovne uvedené akty a nie opatrenia týkajúce sa týchto aktov, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

 Právny stav

 O procesných dôsledkoch zrušenia a nahradenia rozhodnutia 2013/183

59      Ako vyplýva z ich žalôb, žalobcovia navrhujú zrušiť vo veci T‑533/15 rozhodnutia 2015/1066 a 2016/475 a vo veci T‑264/16 rozhodnutie 2016/475.

60      Ako vyplýva z okolností predchádzajúcich sporu, rozhodnutie 2013/183 bolo zrušené a nahradené rozhodnutím 2016/849.

61      Dňa 3. júna 2016 žalobcovia v oboch veciach upravili svoje žaloby, aby sa týkali aj zrušenia rozhodnutia 2016/849 v rozsahu, v akom sa ich týka.

62      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou v oblasti žalôb smerujúcich proti po sebe nasledujúcim opatreniam na zmrazenie finančných prostriedkov má žalobca naďalej právny záujem na zrušení rozhodnutia, ktorým boli uložené reštriktívne opatrenia a ktoré bolo zrušené a nahradené neskorším reštriktívnym rozhodnutím, keďže zrušenie aktu inštitúcie nie je uznaním jeho nezákonnosti a vytvára účinok ex nunc, na rozdiel od rozsudku o zrušení, na základe ktorého je zrušený akt z právneho poriadku odstránený retroaktívne a je považovaný za nikdy neexistujúci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 35, a z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, body 45 až 48).

63      Z toho vyplýva, že žalobcovia si zachovávajú záujem na konaní a na požadovaní zrušenia rozhodnutí 2015/1066 a 2016/475 a že v dôsledku toho si žaloby vo veciach T‑533/15 a T‑264/16 zachovávajú svoj predmet vo vzťahu k týmto rozhodnutiam.

 O poradí prejednávania vecí T‑533/15 a T‑264/16

64      Všeobecný súd zastáva názor, že najskôr treba preskúmať žalobu vo veci T‑264/16 a následne žalobu vo veci T‑533/15.

 O žalobe vo veci T‑264/16

65      Na podporu svojej žaloby uvádza KNIC štyri žalobné dôvody založené na porušení povinnosti odôvodnenia, zjavne nesprávnom posúdení, porušení zásad týkajúcich sa ochrany údajov a neprimeranom obmedzení základných práv.

66      V rozsahu, v akom sa však na jednej strane tieto dôvody bez rozdielu týkajú všetkých aktov, ktoré boli napadnuté v prejednávanej veci, a na druhej strane sú kritériá, na základe ktorých bol názov spoločnosti KNIC zaradený do sporných zoznamov, nachádzajúce sa v článku 15 rozhodnutia 2013/183, článku 6 nariadenia č. 329/2007 a článku 27 rozhodnutia 2016/849, v podstate totožné rovnako ako dôvody na zaradenie jej názvu do predmetných zoznamov, Všeobecný súd považuje za vhodné spoločne preskúmať dôvody uvádzané proti druhým napadnutým aktom a rozhodnutiu 2016/849, ktoré bolo uvedené v nadväznosti na úpravu žaloby z 3. júna 2016.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

67      KNIC tvrdí, že Rada a Komisia porušili svoju povinnosť uviesť jasné, jednoznačné a konkrétne dôvody umožňujúce zaradenie jej názvu do sporných zoznamov. Vo všeobecnosti spochybňuje všetky dôvody na podporu jej zaradenia do zoznamov. KNIC konkrétne tvrdí, že jej zaradenie do zoznamov vychádzalo z dvoch skutočností, ktoré sa nenachádzajú medzi kritériami na zaradenie do zoznamov, a to z údajnej kontroly zo strany Severnej Kórey a z väzby na Kanceláriu 39 Kórejskej strany pracujúcich (ďalej len „Kancelária 39“).

68      Rada a Komisia spochybňujú tvrdenia spoločnosti KNIC.

69      Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a jej cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 49 a citovanú judikatúru; rozsudky z 18. februára 2016, Rada/Bank Mellat, C‑176/13 P, EU:C:2016:96, bod 74, a z 8. septembra 2016, Iranian Offshore Engineering & Construction/Rada, C‑459/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:646, bod 23).

70      Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia, bez toho, aby bolo potrebné detailne odpovedať na pripomienky uvedené dotknutou osobou, povinnosť odôvodnenia zakotvená v článku 296 ZFEÚ za každých okolností stanovuje, že toto odôvodnenie uvádza nielen právny základ tohto opatrenia, ale aj individuálne, osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré príslušné orgány konštatujú, že proti dotknutej osobe sa majú prijať reštriktívne opatrenia. Súd Únie musí preto najmä overiť dostatočne presný a konkrétny charakter uvádzaných dôvodov (pozri rozsudok z 18. februára 2016, Rada/Bank Mellat, C‑176/13 P, EU:C:2016:96, bod 76 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2015, Petropars Iran a i./Rada, T‑433/13, EU:T:2015:255, bod 35 a citovanú judikatúru).

71      Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol akt prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto objasnení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia musí byť posúdená nielen vzhľadom na znenie aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 53 a citovanú judikatúru).

72      Treba tiež pripomenúť, že akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený, keď bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť rozsah opatrenia, ktoré sa voči nej prijalo (pozri rozsudok z 18. februára 2016, Rada/Bank Mellat, C‑176/13 P, EU:C:2016:96, bod 75 a citovanú judikatúru).

73      Povinnosť odôvodniť akt je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti dôvodov, ktorá patrí do zákonnosti sporného aktu z vecného hľadiska. Odôvodnenie aktu je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ tieto dôvody obsahujú chyby, potom sa tieto chyby dotýkajú zákonnosti aktu z vecného hľadiska, ale nie jeho odôvodnenia, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok zo 4. februára 2014, Syrian Lebanese Commercial Bank/Rada, T‑174/12 a T‑80/13, EU:T:2014:52, bod 86 a citovanú judikatúru).

74      V prejednávanej veci KNIC tvrdí, že druhé napadnuté akty a rozhodnutie 2016/849 neboli z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené v rozsahu, v akom ide o jej zaradenie do zoznamu, pričom sporné odôvodnenie bolo neurčité a nedôvodné.

75      V tejto súvislosti treba konštatovať, že odôvodnenia 1 až 12 rozhodnutia 2013/183 pripomínajú relevantné skutočnosti politického prostredia, v ktorom boli predmetné reštriktívne opatrenia prijaté. Okrem toho z prvého odôvodnenia nariadenia č. 329/2007 vyplýva, že z dôvodu jadrových skúšok z 9. októbra 2006 BR OSN usúdila, že existuje zjavná hrozba pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto akty, ktoré majú byť zmenené druhými napadnutými aktmi a ktoré sú v dôsledku toho začlenené do kontextu, ktorý je spoločnosti KNIC známy, tak uvádzajú celkovú situáciu, ktorá viedla k ich prijatiu, a všeobecné ciele, o ktorých dosiahnutie sa usilujú. Rovnako, pokiaľ ide o celkovú situáciu, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutia 2016/849, v odôvodnení 6 tohto rozhodnutia sa pripomína najmä to, že konanie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na začiatku roku 2016 sa považuje za závažnú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť v regióne aj mimo neho.

76      Okrem toho treba pripomenúť, že dôvody odôvodňujúce zaradenie názvu spoločnosti KNIC do predmetných zoznamov treba chápať spoločne a vo svetle kritérií na zaradenie do zoznamov, ktoré sú uvedené v článku 15 ods. 1 písm. b) bode ii) rozhodnutia 2013/183, článku 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 329/2007, ako aj článku 27 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2016/849. Z uvedených ustanovení tak vyplýva, že sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám a subjektom uvedeným v prílohe II rozhodnutia 2013/183, prílohe V bode D nariadenia č. 329/2007 a prílohe II rozhodnutia 2016/849. KNIC bola pritom uvedená v prílohe II bode II B rozhodnutia 2013/183, zmeneného rozhodnutím 2016/475, prílohe V bode D nariadenia č. 329/2007 v znení zmenenom nariadením 2016/659, ako aj v prílohe II bode II B rozhodnutia 2016/849.

77      Navyše treba konštatovať, že názvy dotknutých príloh jasne odkazujú na tieto ustanovenia, v ktorých sú jednoznačne uvedené kritériá predstavujúce právny základ zaradenia názvu spoločnosti KNIC do sporných zoznamov.

78      Dôvody uvedené na podporu zaradenia názvu spoločnosti KNIC do sporných zoznamov sú tie, ktoré boli uvedené v bode 19 vyššie. Z toho vyplýva, že KNIC bola zaradená do zoznamov z dôvodu, že je verejnoprávnym podnikom vo vlastníctve štátu, ktorý vytvára značné devízové príjmy, ktoré by mohli prispievať k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa jadrových zbraní, balistických striel alebo iných zbraní hromadného ničenia (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“). Z toho rovnako vyplýva, že ústredie spoločnosti KNIC v Pchjongjangu má väzbu na Kanceláriu 39, ktorá je označeným subjektom.

79      Napriek stručnej povahe tohto odôvodnenia bola tak KNIC jednoznačne schopná pochopiť podstatu skutočností, ktoré proti nej Rada a Komisia použili, a zodpovedajúcim spôsobom sa brániť, čo bolo potvrdené jej argumentáciou predloženou v rámci druhého žalobného dôvodu. Rada a Komisia totiž spresnili osobitné a konkrétne dôvody, pre ktoré usúdili, že kritériá na zaradenie do zoznamu boli v prípade spoločnosti KNIC uplatniteľné.

80      Na jednej strane toto odôvodnenie totiž vychádza z právneho základu, ktorý bol jasne identifikovaný a odkazuje na kritériá na zaradenie do zoznamu, a na druhej strane uvedené odôvodnenie obsahuje dôvody týkajúce sa priamo spoločnosti KNIC, ktoré jej umožňujú pochopiť dôvody, ktoré odôvodňujú zaradenie jej názvu do predmetných zoznamov.

81      Rovnako dôvody, ktoré uplatnili a vyjadrili Rada a Komisia, umožňujú Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie zákonnosti aktov, ktoré spochybňuje KNIC.

82      Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti KNIC, v ktorom poukazuje na nedostatočné odôvodnenie predpokladanej väzby medzi jej ústredím a Kanceláriou 39, po prvé zo znenia dôvodov týkajúcich sa spoločnosti KNIC vyplýva, že skutočnosti v súvislosti s väzbou medzi spoločnosťou KNIC a Kanceláriou 39 sú uvedené ako doplňujúce informácie. Po druhé odkaz na väzbu medzi ústredím spoločnosti KNIC a Kanceláriou 39 sa týka kritérií na zaradenie do zoznamu, ktoré sú uvedené v článku 15 rozhodnutia 2013/183, článku 6 nariadenia č. 329/2007, ako aj článku 27 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2016/849. Po tretie nebolo potrebné, aby Rada a Komisia podrobnejšie vysvetlili povahu tejto väzby, pretože KNIC mohla na základe dôvodov a vzhľadom na kontext, ktorý viedol k zaradeniu jej názvu do predmetných zoznamov, porozumieť spornému odôvodneniu. V súlade s už citovanou judikatúrou sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na znenie aktu, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Otázka, či táto väzba bola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná, je predmetom analýzy druhého žalobného dôvodu tejto žaloby.

83      Za týchto okolností treba zamietnuť prvý žalobný dôvod vo veci T‑264/16.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

84      Svojím druhým žalobným dôvodom KNIC tvrdí, že Rada a Komisia sa dopustili pochybenia, keď usúdili, že kritéria na zaradenie do zoznamu boli v prípade tejto spoločnosti splnené. KNIC sa domnieva, že jej zaradenie do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie, nevychádza z nijakého skutkového základu. KNIC vytýka Rade a Komisii nedostatok dôkazov.

85      KNIC tak tvrdí, že neposkytuje finančné služby, ktoré by mohli prispieť k takým zbrojným programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, na aké sa vzťahujú predmetné kritériá na zaradenie do zoznamu. KNIC je poisťovacou spoločnosťou poskytujúcou poistenie maloobchodnej klientele Severnej Kórey. KNIC nepodliehala kontrole zo strany tohto štátu, ale predstavuje nezávislý verejnoprávny podnik. KNIC nevytvárala značné devízové príjmy.

86      Rovnako podľa spoločnosti KNIC Rada a Komisia nepredložili nijaký dôkaz podporujúci skutočnosť, že jej príjmy boli alebo budú použité v spojení s programami Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcimi sa šírenia jadrových zbraní, a nepredložili ani nijakú argumentáciu, ktorá by vysvetľovala spôsob, akým by sumy, ktoré „dosiahla“, mohli materiálne prispievať k týmto programom. Zdôrazňuje, že vláde odvádza iba sumy zodpovedajúce „bežnému plateniu daní“, čo nie je vôbec dostatočné na odôvodnenie jej označenia.

87      V tomto kontexte podľa spoločnosti KNIC by sa odkaz na „prispievanie“ k zbrojným programom, na ktorý sa vzťahujú predmetné kritériá na zaradenie do zoznamu, mal vykladať tak, že vyžaduje buď priamu platbu alebo platby natoľko významné, že ich absencia by sa materiálne dotkla zbrojného programu. KNIC v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 12. mája 2016, Bank of Industry and Mine/Rada (C‑358/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:338), a zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada (T‑578/12, neuverejnený, EU:T:2014:678).

88      Okrem toho KNIC Rade vytýka, že prejednávanú vec nesprávne podradila pod prípad, keď by na odôvodnenie označenia uvedeného subjektu stačilo preukázať, že ten podporuje vládu Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Odkazuje na rozsudok z 3. mája 2016, Iran Insurance/Rada (T‑63/14, neuverejnený, EU:T:2016:264). Navyše KNIC spochybňuje, že by mala väzbu s Kanceláriou 39.

89      Napokon spochybňuje tak dôkaznú silu, ako aj pravdivosť predložených dôkazov týkajúcich sa predpokladaných podvodných činností, pričom ich považuje za „nepravdivé tvrdenia a zákerné klebety na internete“.

90      Rada a Komisia spochybňujú tvrdenia spoločnosti KNIC.

91      V prvom rade treba pripomenúť, že opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov prijaté voči osobe alebo subjektu na základe ustanovení týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky predstavujú cielené preventívne opatrenia, ktorých účelom je bojovať proti hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Ich prijatie je začlenené do striktného rámca zákonných podmienok, ktoré sú vymedzené rozhodnutím prijatým na základe článku 29 ZEÚ a nariadením založeným na článku 215 ods. 2 ZFEÚ, ktoré vykonáva toto rozhodnutie v rámci pôsobnosti Zmluvy o FEÚ. Svojou ochrannou povahou a preventívnym účelom sa tieto opatrenia odlišujú najmä od trestných sankcií (pozri rozsudok zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada, T‑578/12, neuverejnený, EU:T:2014:678, bod 105 a citovanú judikatúru).

92      V prejednávanej veci treba pripomenúť, ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutia 2013/183 a rozhodnutia 2016/849, že Rada zaviedla reštriktívne opatrenia voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike v reakcii na viaceré jadrové skúšky, ktoré tento štát vykonal, ktoré boli odsúdené rezolúciami BR OSN a ktoré sa považujú za vážne ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti v regióne a mimo neho. Okrem toho treba zohľadniť to, aký význam má pre Úniu cieľ spočívajúci v zachovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti.

93      Pokiaľ ide o mieru súdneho preskúmania, treba v rámci aktu, ktorým sa stanovujú také reštriktívne opatrenia, o aké ide v prejednávanej veci, rozlíšiť dva typy skutočností. Takýto akt sa skladá na jednej strane zo všeobecných pravidiel definujúcich spôsoby ukladania reštriktívnych opatrení, ktoré stanovuje, a na druhej strane zo súboru aktov, ktorými sa vyššie uvedené všeobecné pravidlá uplatňujú na konkrétne subjekty (pozri analogicky rozsudok z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada, T‑246/08 a T‑332/08, EU:T:2009:266, bod 44).

94      Pokiaľ ide o všeobecné pravidlá definujúce spôsoby ukladania reštriktívnych opatrení, Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy vzhľadom na skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri prijímaní hospodárskych a finančných sankčných opatrení na základe článku 215 ZFEÚ v súlade s rozhodnutím prijatým na základe kapitoly 2 hlavy V Zmluvy o EÚ, a to najmä článku 29 ZEÚ. Keďže súd Únie nemôže nahrádzať svojím posúdením dôkazov, skutočností a okolností, ktoré odôvodňovali prijatie takýchto opatrení, posúdenie Rady, preskúmanie vykonávané týmto súdom sa musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci. Toto obmedzené preskúmanie sa uplatňuje najmä pri posúdení úvah o účelnosti, na ktorých sa takéto opatrenia zakladajú (pozri rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 70 a citovanú judikatúru).

95      Hoci Rada tak disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o všeobecné kritériá, ktoré treba pri prijímaní reštriktívnych opatrení zohľadniť, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zaradiť meno určitej osoby do zoznamu osôb, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia, alebo ho tam ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie, ktoré má, pokiaľ ide o túto osobu, individuálny dosah, opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené, a to dostatočne presným a konkrétnym spôsobom (rozsudky z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, body 41 a 45; z 26. októbra 2015, Portnov/Rada, T‑290/14, EU:T:2015:806, bod 38, a z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 71).

96      Na tento účel súdu Únie prináleží pristúpiť k tomuto preskúmaniu a prípadne vyzvať príslušný orgán Únie, aby predložil informácie alebo dôkazy, či už dôverné, alebo nie, ktoré sú relevantné pre toto preskúmanie (pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 65 a citovanú judikatúru).

97      V prípade pochybností je úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal opodstatnenosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu, pričom táto osoba alebo subjekt nie sú povinní predložiť opačné dôkazy svedčiace o neopodstatnenosti uvedených dôvodov (pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 66 a citovanú judikatúru).

98      Okrem toho podľa judikatúry na posúdenie povahy, spôsobu a intenzity dokazovania, ktoré možno od Rady požadovať, je potrebné zohľadniť povahu a osobitnú pôsobnosť reštriktívnych opatrení, ako aj ich cieľ (rozsudok z 30. júna 2016, CW/Rada, T‑224/14, neuverejnený, EU:T:2016:375, bod 138; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, body 74 až 85, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veciach Anbouba/Rada, C‑605/13 P a C‑630/13 P, EU:C:2015:1, bod 111).

99      Napokon treba tiež pripomenúť, že v prípade, že Rada abstraktne zadefinuje kritériá, ktorými je možné odôvodniť zaradenie mena osoby alebo subjektu do zoznamu mien osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté na základe článkov 75 a 215 ZFEÚ, Všeobecnému súdu prináleží, aby na základe uvedených žalobných dôvodov alebo prípadne z úradnej moci preskúmal, či jeho prípad zodpovedá abstraktným kritériám definovaným Radou (rozsudok z 18. septembra 2014, Georgias a i./Rada a Komisia, T‑168/12, EU:T:2014:781, bod 74).

100    Práve vzhľadom na túto judikatúru treba overiť jednak posúdenie uplatnené Radou v rámci dôvodov týkajúcich sa spoločnosti KNIC v druhých napadnutých aktoch a rozhodnutí 2016/849 a relevantnosť uvedených dôvodov z hľadiska kritérií na zaradenie do zoznamu a zmenených kritérií na zaradenie do zoznamu, a jednak dostatočnú povahu dôkazov predložených Radou na podporu týchto dôvodov.

101    V rozsahu, v akom KNIC zamýšľa svojím druhým žalobným dôvodom spochybniť posúdenie uplatnené Radou v rámci dôvodov, ktoré sa týkajú tejto spoločnosti, a to z hľadiska kritérií na zaradenie do zoznamu a zmenených kritérií na zaradenie do zoznamu, treba konštatovať nasledujúce.

102    Pokiaľ ide o tvrdenie, ktorým KNIC kritizuje relevantnosť dôvodu založeného na štátnej kontrole z hľadiska predmetných kritérií na zaradenie do zoznamu, stačí uviesť, že štátna kontrola nepredstavuje samostatný dôvod na zaradenie do zoznamu, ale jeden z dôvodov týkajúcich sa spoločnosti KNIC, ktorý súvisí s predmetnými kritériami na zaradenie do zoznamu. Je totiž jasné, že kritériá na zaradenie do zoznamu, ako aj zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu sa týkajú všetkých subjektov, ktoré zabezpečujú prevody finančných prostriedkov alebo aktív, ktoré môžu prispievať k šíreniu jadrových zbraní, a to bez ohľadu na ich postavenie štátneho podniku alebo kapitálovú štruktúru. V dôsledku toho dôvody týkajúce sa spoločnosti KNIC v rozsahu, v akom odkazujú na význam štátnej kontroly, sú v súlade s kritériami na zaradenie do zoznamu.

103    Pokiaľ ide o tvrdenie, ktorým KNIC poukazuje na to, že neposkytovala finančné služby, ktoré by mohli prispieť k takým zbrojným programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, na aké sa vzťahujú predmetné kritériá na zaradenie do zoznamu, stačí uviesť, že kritériá na zaradenie do zoznamu a zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu, ktorých znenie je veľmi všeobecné, sa vzťahujú nielen na subjekty, ktoré poskytujú finančné služby, ale aj na subjekty, ktoré zabezpečujú prevod na územie, cez územie alebo z územia členských štátov všetkých finančných aktív alebo iných hospodárskych aktív, ktoré by mohli prispieť k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní.

104    Pojem „finančné služby“ však nebol použitý v rámci dôvodov týkajúcich sa spoločnosti KNIC, keďže tieto dôvody odkazujú na skutočnosť, že KNIC dosahovala značné devízové príjmy. Toto tvrdenie spoločnosti KNIC teda nemôže uspieť.

105    Za týchto podmienok treba konštatovať, že tvrdenia založené na neexistencii relevantnosti dôvodov týkajúcich sa spoločnosti KNIC z hľadiska predmetných kritérií na zaradenie do zoznamu nemôžu uspieť. Spochybnenie výkladu kritérií na zaradenie do zoznamu, ktoré uviedla KNIC v kontexte tvrdení založených na nedostatočnej povahe dôkazov, bude predmetom nasledujúceho posúdenia vykonaného v odpovedi na tieto tvrdenia.

106    V rozsahu, v akom KNIC svojím druhým žalobným dôvodom Rade a Komisii vytýka nedostatok dôkazov, treba konštatovať, že dôvody, ktoré musia Rada a Komisia v prejednávanej veci podložiť na základe kritérií na zaradenie do zoznamu, sú tie, ktoré sa týkajú po prvé štátneho charakteru spoločnosti KNIC, po druhé skutočnosti, že KNIC vytvára značné devízové príjmy, a po tretie skutočnosti, že uvedené príjmy by mohli prispieť k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky súvisiacim so šírením jadrových zbraní.

107    V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, ako zdôrazňuje Komisia, že vzhľadom na absenciu vyšetrovacích právomocí v tretích krajinách, musí posudzovanie orgánmi Únie fakticky vychádzať z verejne dostupných zdrojov informácií, správ, novinových článkov, správ tajných služieb alebo iných podobných zdrojov informácií.

108    Podľa ustálenej judikatúry však novinové články môžu byť použité na účely potvrdenia existencie určitých skutočností, pokiaľ sú dostatočne konkrétne, presné a zhodujúce sa v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú v nich uvedené (pozri rozsudok z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada, T‑255/15, neuverejnený, EU:T:2017:25, bod 147 a citovanú judikatúru).

109    O takýto prípade ide v prejednávanej veci, pričom Rada a Komisia predložili viaceré verejné dokumenty a články medzinárodnej tlače, ktoré podrobne opisujú činnosti spoločnosti KNIC.

110    V prvom rade z dokumentov, ktoré predložili Rada a Komisia, vyplýva, že KNIC je verejnoprávny podnik vo vlastníctve štátu.

111    Ako to zdôraznila Komisia na pojednávaní, podľa článku 21 Ústavy Kórejskej ľudovodemokratickej republiky sú pošty, telekomunikácie, ako aj továrne, podniky, banky a významné prístavy vo výlučnom vlastníctve štátu. Podľa toho istého ustanovenia štát považuje za prioritu chrániť a rozširovať svoj majetok, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu v rámci hospodárskeho rozvoja krajiny.

112    V prejednávanej veci však z dôkazov predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že KNIC má v oblasti poisťovníctva postavenie monopolu, a preto je významným podnikom.

113    Vzhľadom na informácie, ktoré predložila Komisia a ktoré sa nachádzajú na internetovej stránke spoločnosti KNIC, táto spoločnosť je „jediným poisťovateľom v [Severnej Kórey]“ a „má viac ako 10 regionálnych pobočiek a viac ako 200 mestských (okresných) a kantonálnych úradov, ktoré sú pod vedením jej kórejských kancelárií a zastúpení v zahraničí“.

114    Okrem toho informácie poskytnuté spoločnosťou KNIC, ktorá je najviac spôsobilá predložiť skutočnosti, ktoré vyvracajú dôkazy predložené Radou a Komisiou, nevyvracajú, ba naopak potvrdzujú konštatovanie toho, že má povahu verejnoprávneho podniku vo vlastníctve štátu.

115    V tejto súvislosti treba na úvod zdôrazniť, že hoci zákonnosť aktov, na základe ktorých inštitúcie Únie prijímajú reštriktívne opatrenia, môže byť v zásade posudzovaná iba podľa skutkových a právnych okolností, na základe ktorých boli uvedené akty prijaté, nič to nemení na tom, že skutočnosť uvedená ako dôkaz v prospech osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, môže byť zohľadnená súdom Únie s cieľom potvrdiť posúdenie zákonnosti napadnutých aktov, ktoré sa zakladá na skutkových a právnych okolnostiach, na základe ktorých boli uvedené akty prijaté (pozri analogicky rozsudky z 3. mája 2016, Iran Insurance/Rada, T‑63/14, neuverejnený, EU:T:2016:264, bod 109, a z 3. mája 2016, Post Bank Iran/Rada, T‑68/14, neuverejnený, EU:T:2016:263).

116    V prejednávanej veci tak z dokumentu s názvom „Stanovy a nariadenia spoločnosti“, ktorý bol predložený Všeobecnému súdu, vyplýva, že táto spoločnosť má v Severnej Kórey monopolné postavenie na trhu s poistením. Podľa „Vysvetlivky týkajúcej sa vnútorného riadenia“, predloženej tiež spoločnosťou KNIC, „zisky spoločnosti sa investujú do iných štátnych spoločností a zostatok sa odvádza do rezervného fondu“. Tieto zisky „možno použiť tiež na pokrytie rozpočtových potrieb vlády, napríklad na zabezpečenie záväzkov, a to na účely pokračovania v rozvoji spoločnosti a blaha ľudu [Severnej Kórey]“.

117    Rovnako podľa uvedenej „Vysvetlivky týkajúcej sa vnútorného riadenia“ je KNIC vo vlastníctve Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Z bodu A toho istého dokumentu vyplýva, že „Korea Insurance každoročne predkladá vláde správu o svojej činnosti“, že „nemá nijaké valné zhromaždenie akcionárov, keďže nemá žiadnych akcionárov“, a že „spoločnosť patrí celému ľudu [Severnej Kórey]“. Rovnako je v bode E uvedeného dokumentu spresnené, že všetky účtovné knihy spoločnosti podliehajú každoročnej kontrole zo strany vlády. Navyše zástupcovia spoločnosti KNIC neboli počas pojednávania schopní odpovedať na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa toho, kto menuje členov predstavenstva spoločnosti KNIC.

118    Z uvedeného vyplýva, že Rada sa nedopustila nijakého nesprávneho skutkového posúdenia, keď uviedla, že KNIC je „verejnoprávnym podnikom vo vlastníctve štátu“.

119    V druhom rade KNIC tvrdí, že Rada a Komisia sa dopustili tiež pochybenia, keď tvrdili, že „dosahovala značné devízové príjmy“. KNIC nedosahovala nijaké devízové príjmy. Jediné devízové transakcie, na ktorých sa podieľala, boli jednak výber poplatkov v eurách s nízkou hodnotou od zastupiteľstiev v Kórejskej ľudovodemokratickej republike za ich poistenie motorových vozidiel a jednak jej program zaistenia, ktorý ju na poplatkoch v eurách stál viac, než to, čo získala.

120    Z dokumentu Coreu CFSP/0229/15 z 11. novembra 2015 vyplýva, že podľa tajných informácií, ktoré Rada považuje za vierohodné, je KNIC zodpovedná za získavanie devíz s cieľom podporovať a stabilizovať režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Z uvedeného dokumentu tiež vyplýva, že ide o značné sumy.

121    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že KNIC nespochybňuje celkovú rentabilitu. Naproti tomu spochybňuje skutočnosť, že časť tohto príjmu je generovaná v cudzej mene prostredníctvom jej zaisťovacej činnosti.

122    Po prvé treba však pripomenúť, že nariadenie ukladajúce reštriktívne opatrenia musí byť vykladané nielen vzhľadom na rozhodnutie prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uvedené v článku 215 ods. 2 ZFEÚ, ale takisto vzhľadom na historický kontext, do ktorého patria ustanovenia prijaté Úniou, ktorých súčasťou je toto nariadenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 75, a uznesenie z 1. decembra 2015, Georgias a i./Rada a Komisia, C‑545/14 P, neuverejnené, EU:C:2015:791, bod 33). To isté platí v prípade rozhodnutia prijatého v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré sa musí vykladať tak, že sa zohľadní kontext, do ktorého patrí (rozsudky z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada, C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 78, a z 12. mája 2016, Bank of Industry and Mine/Rada, C‑358/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:338, bod 50).

123    V prejednávanej veci z odôvodnenia 11 rozhodnutia 2013/183 vyplýva, že v rezolúcii BR OSN 2094 (2013) sa stanovuje, že štáty majú zabraňovať poskytovaniu finančných služieb alebo prevodu akýchkoľvek finančných alebo iných aktív alebo zdrojov vrátane veľkých objemov hotovostných peňažných prostriedkov na svoje územie, cez svoje územie alebo z neho, a to vo vzťahu k činnostiam, ktoré by mohli prispieť k jadrovému programu a programu balistických rakiet Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, alebo vo vzťahu k iným činnostiam zakázaným na základe rezolúcií BR OSN 1718 (2006), 1874 (2009), 2087 (2013) alebo 2094 (2013), alebo k činnostiam, ktoré by mohli prispieť k obchádzaniu opatrení uložených týmito rezolúciami.

124    Z odôvodnení 14 a 15 rozhodnutia 2016/849 tiež vyplýva, že rezolúcia BR OSN 2270 (2016) rozširuje pôsobnosť opatrení uplatniteľných na finančný sektor. V rámci opatrení uplatniteľných na finančný sektor sa Rada domnieva, že je vhodné zakázať prevody finančných prostriedkov do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a z nej, pokiaľ nie sú vopred výslovne povolené, ako aj investície Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na území podliehajúcom právomoci členských štátov a investície štátnych príslušníkov alebo subjektov členských štátov v Severnej Kórey.

125    Vzhľadom na uvedené treba dôvody týkajúce sa spoločnosti KNIC takisto vykladať vo svetle predmetných kritérií na zaradenie do zoznamu, ktoré sú formulované veľmi všeobecne a odkazujú na výraz „akékoľvek finančné alebo iné aktíva alebo zdroje“. Navyše predmetné kritériá na zaradenie do zoznamu vychádzajú aj z prevodu na územie, cez územie alebo z územia členských štátov, pričom treba túto skutočnosť zohľadniť na účely výkladu pojmu „vytváranie devízových príjmov“, ktorý sa nachádza medzi dôvodmi zaradenia spoločnosti KNIC do zoznamu.

126    V dôsledku toho sa výraz „vytváranie devízových príjmov“, ktorý sa nachádza medzi dôvodmi týkajúcimi sa spoločnosti KNIC, má vykladať v súlade s jeho znením a účelom, a to nie v tom zmysle, že sa týka devízových príjmov spoločnosti KNIC, ale v tom zmysle, že sa vzťahuje na akékoľvek devízové hospodárskej zdroje, ktoré vytvoril dotknutý subjekt z dôvodu svojich činností.

127    Po druhé, pokiaľ ide o výraz nachádzajúci sa v dôvodoch týkajúcich sa spoločnosti KNIC, podľa ktorého táto spoločnosť vytvárala značné devízové príjmy, Rada a Komisia v tejto súvislosti vychádzali z takých verejne dostupných zdrojov týkajúcich sa činností spoločnosti KNIC, akými sú jej internetová stránka, výpis z obchodného registra týkajúci sa spoločnosti Korea National Insurance Corporation Zweigniederlassung Deutschland (ďalej len „KNIC ZD“), ktorá je pobočkou spoločnosti KNIC v Nemecku, ako aj z novinových článkov. Zo všetkých uvedených informácií vyplýva, že KNIC uskutočňuje činnosti na území Únie, a to najmä tým, že uzatvára zmluvy s veľkými hospodárskymi subjektmi v oblasti poisťovníctva a že práve v rámci tejto činnosti vytvára KNIC devízové príjmy.

128    Podľa informácií získaných z uvedenej internetovej stránky a predložených Komisiou, KNIC pôsobí v oblasti životného a neživotného poistenia, ako aj v oblasti zaistenia, pričom vykonáva aj ďalšie činnosti, akými sú napríklad obchodné transakcie. Z uvedenej internetovej stránky vyplýva, že KNIC dosahuje značný ročný zisk. [11,5 miliardy severokórejských wonov (približne 80,5 milióna eur) za jediný rok 2014].

129    Ako správne zdôrazňuje Komisia, keďže peniaze sú zameniteľné, aj keď – ako tvrdí spoločnosť KNIC – jej úsek zaoberajúci sa „zaistením“ je stále stratový, naďalej pre ňu predstavuje zdroj príjmov v zahraničnej mene, a pokiaľ ide o straty, tie môžu byť ľahko kompenzované prostredníctvom ziskov dosiahnutých v iných oblastiach činnosti spoločnosti KNIC.

130    Po tretie informácie poskytnuté spoločnosťou KNIC neodporujú zisteniu, podľa ktorého táto spoločnosť vytvára devízové príjmy.

131    KNIC tvrdením, že program zaistenia ju stojí viac na poistnom, ktoré nezískava z poistných plnení, vysvetľuje, že počas posledných piatich rokov zaplatila zaisťovateľom spolu 441 060 102 eur na poistnom a získala celkom 324 412 306 eur v prípade nárokov zo zaistenia, pričom na podporu svojich tvrdení poskytla aj číselnú analýzu.

132    KNIC tak sama priznala, že získala sumy v zahraničnej mene, ktorých výška presiahla 300 000 000 eur. Túto sumu treba považovať za značnú.

133    Okrem toho KNIC nespochybňuje informácie Komisie, podľa ktorej táto spoločnosť uskutočňuje zaisťovacie činnosti spolu s medzinárodnými poisťovacími spoločnosťami, z ktorých sú niektoré usadené na území Únie. Navyše v replike KNIC tvrdí, že uskutočňuje devízové transakcie. Z listu spoločnosti KNIC zo 16. júna 2016 tiež vyplýva, že musí uskutočňovať „prevod niektorých svojich príjmov v kórejských wonoch na eurá…, aby mohla zaplatiť poistné svojim zaisťovateľom“.

134    KNIC tiež trvá na okolnosti, že v Spojenom kráľovstve bolo voči nej vedené súdne konanie z dôvodu údajných falošných žiadostí o uspokojenie nárokov zo zaistenia. Vzhľadom na článok vo Washington Post, ktorý predložila Rada, však KNIC po skončení uvedených konaní pred súdmi Spojeného kráľovstva získala 58 miliónov dolárov.

135    KNIC dôrazne kritizuje informácie, pokiaľ ide o prípadné podvody v rámci zaistenia.

136    V tejto súvislosti stačí uviesť, že problematika podvodu sa tak nenachádza ani medzi kritériami na zaradenie do zoznamu, ani medzi zmenenými kritériami na zaradenie do zoznamu. Okrem toho problematika podvodu sa nenachádza ani medzi dôvodmi týkajúcimi sa spoločnosti KNIC. V dôsledku toho nie je potrebné vyjadriť sa vo vzťahu k tvrdeniam spoločnosti týkajúcim sa tejto problematiky.

137    Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba usúdiť, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že KNIC vytvárala značné devízové príjmy.

138    V treťom rade, pokiaľ ide o kritiku zo strany spoločnosti KNIC v súvislosti s tým, že príjmy, ktoré dosahuje, nemôžu prispievať k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní, treba v argumentácii spoločnosti KNIC rozlišovať medzi dvomi skutočnosťami.

139    Na jednej strane KNIC tvrdí, že výraz „prispievať k programom“ nachádzajúci sa medzi dotknutými kritériami na zaradenie do zoznamu treba vykladať v tom zmysle, že vyžaduje buď priamu platbu alebo platbu, ktorá je kvantitatívne významná, pričom absencia týchto platieb by sa materiálne dotkla zbrojného programu.

140    V tejto súvislosti treba poznamenať, že KNIC vôbec nevzniesla námietku nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ z dôvodu údajne neprimeranej povahy dotknutých kritérií na zaradenie do zoznamu. Naproti tomu KNIC svojimi tvrdeniami kritizuje výklad dotknutých kritérií na zaradenie do zoznamu, ktorý uplatňujú Rada a Komisia.

141    Na úvod však treba pripomenúť, že Rada pri všeobecnom a abstraktnom vymedzovaní právnych kritérií a podmienok pre prijatie reštriktívnych opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 120, a z 29. apríla 2015, Bank of Industry and Mine/Rada, T‑10/13, EU:T:2015:235, body 75 až 80, 83, 84 a 88).

142    V prejednávanej veci ani kritériá na zaradenie do zoznamu ani zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu nevyžadujú, aby boli priame platby alebo kvantitatívne významné platby poskytnuté na programy Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúce sa šírenia jadrových zbraní.

143    Výrazy použité v právnom rámci, ktorý je uplatniteľný v prejednávanej veci, totiž jasne zodpovedajú výrazom hospodárske zdroje a aktíva, „ktoré by mohli prispieť“ k uvedeným programom.

144    Na rozdiel od toho, čo tvrdí KNIC, predmetné kritériá na zaradenie do zoznamu sa netýkajú všetkých subjektov, ktoré udržujú väzby s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou, ba dokonca ani všetkých severokórejských daňovníkov, ale v podstate osôb a subjektov poskytujúcich finančné služby alebo zabezpečujúcich prevody na územie, cez územie alebo z územia členských štátov všetkých finančných aktív alebo iných hospodárskych aktív, ktoré by mohli prispieť k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní.

145    Vzhľadom na samotný účel, povahu a predmet predmetných reštriktívnych opatrení je potrebné vykladať kritérium „ktoré by mohli prispieť“, ako ho stanovujú kritériá na zaradenie do zoznamu a zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu, v tom zmysle, že sa týka osôb a subjektov, ktorých činnosti, aj keď samy osebe nemajú nijakú priamu alebo nepriamu väzbu so šírením jadrových zbraní, by mohli prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa vzhľadom na postavenie týchto osôb a subjektov v rámci dotknutého režimu.

146    Ako však vyplýva z bodov 130 až 137 vyššie, KNIC v rámci svojich činností vytvára značné devízové príjmy a jej celková rentabilita presahuje 80 miliónov eur ročne. V dôsledku toho v žiadnom prípade nepatrí do kategórie bežných daňovníkov, na ktorú táto spoločnosť odkazuje.

147    Navyše tvrdenia spoločnosti KNIC, ktoré sa zakladajú na rozsudkoch z 12. mája 2016, Bank of Industry and Mine/Rada (C‑358/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:338), a zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada (T‑578/12, neuverejnený, EU:T:2014:678), a podľa ktorých by sa odkaz na „prispievanie“ na zbrojné programy, uvedený v predmetných kritériách, mal vykladať v tom zmysle, že vyžaduje buď priamu platbu alebo platby natoľko významné, že ich absencia by sa materiálne dotkla zbrojného programu, nemôžu spochybniť tieto konštatovania.

148    Taký výklad kritérií na zaradenie do zoznamu, aký sa navrhuje v prejednávanej veci, totiž zostáva práve v súlade s informáciami v oblasti výkladu, ktoré pripomenul Súdny dvor v rozsudku z 1. marca 2016, Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128). Bolo už teda rozhodnuté, že nariadenie ukladajúce reštriktívne opatrenia musí byť vykladané nielen vzhľadom na rozhodnutie prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky uvedené v článku 215 ods. 2 ZFEÚ, ale takisto vzhľadom na historický kontext, do ktorého patria ustanovenia prijaté Úniou, ktorých súčasťou je toto nariadenie. To isté platí v prípade rozhodnutia prijatého v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré treba vykladať tak, že sa zohľadní kontext, do ktorého patrí (rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada, C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 78).

149    Ako však už bol zdôraznené v bode 92 vyššie, reštriktívne opatrenia voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike boli zavedené v reakcii na viaceré jadrové skúšky, ktoré Kórejská ľudovodemokratická republika vykonala, ktoré boli odsúdené rezolúciami BR OSN a ktoré sa považujú za vážne ohrozenie významného cieľa Únie, a to cieľa spočívajúceho v zachovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti.

150    V tomto rámci, ako tvrdí KNIC, ak by sa predmetné reštriktívne opatrenia vzťahovali len na subjekty alebo osoby, ktoré majú priamu väzbu s činnosťami šírenia jadrových zbraní a ktoré priamo prispievajú k týmto činnostiam, a nie aj na subjekty a osoby, „ktoré by mohli prispieť“ k uvedeným činnostiam, potom by dosiahnutie cieľov sledovaných Radou mohlo byť znemožnené, keďže podpora činností šírenia jadrových zbraní by mohla byť ľahko poskytnutá, najmä finančne, prostredníctvom iných subjektov alebo osôb, ktoré majú nepriamu väzbu s týmito činnosťami.

151    Z toho vyplýva, že Rada sa mohla legitímne domnievať, že formulácia predmetných kritérií na zaradenie do zoznamu a prijatie reštriktívnych opatrení voči spoločnosti KNIC mohli prispieť k vyvíjaniu tlaku na severokórejský režim, v dôsledku ktorého by mohli byť ukončené alebo zmiernené činnosti šírenia jadrových zbraní (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13, EU:T:2014:926, body 147 a 148).

152    Na druhej strane v rozsahu, v akom sa KNIC odvoláva na nedostatok dôkazov a spochybňuje skutočnosť, podľa ktorej príjmy, ktoré dosahuje, prispievajú k činnostiam Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní, stačí konštatovať, že vzhľadom na kritériá na zaradenie do zoznamu nie je Rada povinná predložiť dôkazy preukazujúce, že zdroje dotknutého subjektu boli použité priamo na účely programov Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcich sa šírenia jadrových zbraní, ale je povinná podporiť svoje rozhodnutie čo najdôveryhodnejším súborom dôkazov, podľa ktorých tieto zdroje môžu prispieť k splneniu tohto cieľa (pozri analogicky rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 53).

153    Odlišný výklad by bol v rozpore nielen so znením predmetných kritérií na zaradenie do zoznamu, ale predovšetkým s predmetom a účelom režimu reštriktívnych opatrení voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Okrem toho vzhľadom na absenciu vyšetrovacej právomoci v tretích krajinách je zhromaždenie dôkazov o zjavnom prispievaní k činnostiam v jadrovej oblasti v tomto štáte prinajmenšom veľmi problematické.

154    V prejednávanej veci treba predovšetkým zdôrazniť, že KNIC uznala, že odvádzala severokórejskému štátu bežné dane bez toho, aby však spresnila ich výšku.

155    Následne treba pripomenúť, že z analýzy nachádzajúcej sa v bodoch 112 až 114, 120, 121 a 130 až 137 vyššie vyplýva, že KNIC je rentabilným podnikom, ktorý má na trhu s poistením postavenie monopolu a dosahuje značné devízové príjmy.

156    Napokon, ako vyplýva z analýzy nachádzajúcej sa v bodoch 110 až 118 vyššie, KNIC je štátnym subjektom vo vlastníctve severokórejského štátu.

157    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba prijať záver, že ako správne tvrdí Komisia, okolnosť, že KNIC je štátnym subjektom, naznačuje, že devízové príjmy, ktoré táto spoločnosť dosahuje, môžu prispievať k štátnemu programu šírenia jadrových zbraní, keďže severokórejský štát môže rozhodovať o spôsobe použitia príjmov dosahovaných spoločnosťou KNIC. V dôsledku toho sa Rada a Komisia nedopustili nijakého nesprávneho posúdenia, keď usúdili, že príjmy dosahované spoločnosťou KNIC by mohli prispievať k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní.

158    Vzhľadom na uvedené treba prijať záver, že všetky uvedené skutočnosti predstavujú súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich s najväčšou pravdepodobnosťou preukázať to, že KNIC je verejnoprávnym podnikom vo vlastníctve štátu a vytvára značné devízové príjmy, ktoré môžu prispievať k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní.

159    Za týchto podmienok treba usúdiť, že Rada a Komisia sa nedopustili nijakého nesprávneho posúdenia, keď v dôvodoch vzťahujúcich sa na KNIC uviedli, že táto spoločnosť je verejnoprávnym podnikom vo vlastníctve štátu a vytvára značné devízové príjmy, ktoré môžu prispievať k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní.

160    V štvrtom rade, pokiaľ ide o existenciu väzby medzi spoločnosťou KNIC a Kanceláriou 39, ktorú KNIC spochybňuje, z hľadiska spisového materiálu predloženého Všeobecnému súdu treba konštatovať, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek informácií alebo dôkazu o povahe a existencii tejto väzby Rada a Komisia dostatočne nepodporili túto skutočnosť dôvodmi.

161    To, že Rada a Komisia dostatočne nepodložili tento prvok sporných dôvodov v konaní pred Všeobecným súdom, však nemôže spochybniť zákonnosť uvedených dôvodov. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že ak je aspoň jeden z dôvodov uvedených v poskytnutom odôvodnení dostatočne presný a konkrétny, je podložený a sám osebe predstavuje dostatočný základ tohto aktu, okolnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, neodôvodňuje zrušenie uvedeného aktu (pozri analogicky rozsudok zo 14. januára 2015, Abdulrahim/Rada a Komisia, T‑127/09 RENV, EU:T:2015:4, bod 68 a citovanú judikatúru).

162    V prejednávanej veci však konštatovanie, podľa ktorého je KNIC verejnoprávnym podnikom vo vlastníctve štátu, ktorý vytvára značné devízové príjmy, ktoré môžu prispievať k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky týkajúcim sa šírenia jadrových zbraní, predstavuje samo osebe dostatočný základ na odôvodnenie zaradenia názvu spoločnosti KNIC do sporných zoznamov.

163    V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad týkajúcich sa ochrany údajov

164    Svojím tretím žalobným dôvodom KNIC tvrdí, že Rada a Komisia sú podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102) povinné zabezpečiť, aby akékoľvek osobné údaje boli spracovávané spravodlivo a zákonne, boli presné a aktuálne a ak to tak nie je, aby sa vymazali alebo opravili. Vzhľadom na články 14 a 16 uvedeného nariadenia má dotknutá osoba právo na bezodkladnú opravu nepresných údajov a na ich výmaz v prípade, že je ich spracovanie nezákonné.

165    Podľa spoločnosti KNIC však Rada a Komisia uverejnili v tejto veci v rozpore s týmito článkami nepresné údaje, keď informovali o jej účasti na protiprávnej činnosti súvisiacej s protiprávnym vývojom zbraní hromadného ničenia. Toto uverejnenie malo vážne dôsledky na KNIC. Negatívny účinok na jej dobrú povesť bol alebo mal byť zjavný. Vyslovenie nepodložených tvrdení o závažných porušeniach tohto druhu mohlo mať v praxi tiež dôsledky.

166    Rada a Komisia spochybňujú tvrdenia spoločnosti KNIC, pričom zdôrazňujú, že nemôžu ovplyvniť zákonnosť druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849.

167    Týmto žalobným dôvodom KNIC Rade a Komisii v podstate vytýka porušenie článkov 4, 10, 14 a 16 nariadenia č. 45/2001.

168    Treba zdôrazniť, že KNIC, ktorá iba uviedla ustanovenia nariadenia č. 45/2001, ako aj časti stanoviska Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, všeobecne tvrdí, že Rada a Komisia uverejnili nepresné údaje, pričom informovali o účasti spoločnosti KNIC na protiprávnej činnosti.

169    Podľa spoločnosti KNIC, pokiaľ Rada a Komisia nepreukážu, že zaradenie jej názvu do predmetného zoznamu je dôvodné, jej zaradenie do tohto zoznamu je v rozpore so zásadami týkajúcimi sa ochrany údajov.

170    V tejto súvislosti stačí konštatovať, že vzhľadom na preskúmanie druhého žalobného dôvodu dôvody týkajúce sa spoločnosti KNIC nevychádzajú z nesprávneho posúdenia, takže Rada a Komisia neuverejnili nepresné údaje, keď informovali o účasti spoločnosti KNIC na protiprávnych činnostiach.

171    V dôsledku toho nemožno tomuto žalobnému dôvodu vyhovieť.

172    V každom prípade je tento žalobný dôvod je neúčinný.

173    Aj za predpokladu, že by Rada a Komisia zaobchádzali s osobnými údajmi týkajúcimi sa spoločnosti KNIC spôsobom, ktorý je v rozpore s nariadením č. 45/2001, takáto okolnosť totiž nemôže viesť k zrušeniu druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849. Naproti tomu, pokiaľ by sa spoločnosti KNIC podarilo preukázať existenciu takéhoto zaobchádzania, mohla by sa domáhať porušenia uvedeného nariadenia v rámci žaloby o náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 140, a z 22. novembra 2017, HD/Parlament, T‑652/16 P, neuverejnený, EU:T:2017:828, body 33 a 34).

174    Za týchto podmienok treba tento žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neprimeranom obmedzení základných práv

175    Svojím štvrtým žalobným dôvodom KNIC poukazuje na neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva a slobody podnikania v zmysle článku 16 Charty základných práv. Pripomína, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a dobrej povesti sú chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“). KNIC sa v tejto súvislosti opiera o zásadu proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie.

176    Podľa spoločnosti KNIC druhé napadnuté akty a rozhodnutie 2016/849 vážnym spôsobom obmedzujú jej schopnosť nakladať so svojím majetkom. Ako to potvrdzuje svedectvo pána Paeka Jua Hyoka, praktickým účinkom týchto aktov bolo, že tretie osoby odmietali obchodovať so spoločnosťou KNIC. Dôsledkom toho bolo, že táto spoločnosť viac nemohla upisovať zaistenie, vymáhať dlhy od svojich zahraničných partnerov, mať prístup k medzinárodným aktívam alebo pokračovať vo svojich činnostiach so svojimi medzinárodnými partnermi.

177    Ujma spôsobená druhými napadnutými aktmi a rozhodnutím 2016/849 bola zo všetkých hľadísk úplne neprimeraná vo vzťahu k ich cieľom, keďže KNIC nevytvárala pre Kórejskú ľudovodemokratickú republiku nijaký príjem. Nebolo teda ani primerané ani nevyhnutné zmraziť aktíva spoločnosti KNIC s cieľom zabrániť Kórejskej ľudovodemokratickej republike v rozvíjaní svojich programov šírenia jadrových zbraní.

178    Rada a Komisia uvedené tvrdenia spochybňujú.

179    Svojím štvrtým žalobným dôvodom KNIC v podstate poukazuje na neprimerané obmedzenie jej vlastníckeho práva a slobody podnikania. Vzhľadom na to, že odkaz na porušenie článku 8 EDĽP nebol ničím podporený, treba túto výhradu zamietnuť ako neprípustnú, pretože nespĺňa požiadavky jasnosti podľa článku 76 rokovacieho poriadku.

180    V prvom rade za predpokladu, že by KNIC touto veľmi všeobecnou argumentáciou spochybnila primeranosť kritérií na zaradenie do zoznamu tým, že tvrdí, že zaradenie jej názvu do predmetných zoznamov a ujma spôsobená druhými napadnutými aktmi a rozhodnutím 2016/849 boli neprimerané vo vzťahu k cieľom týchto aktov, stačí konštatovať, že KNIC nevzniesla v zmysle článku 277 ZFEÚ nijakú námietku nezákonnosti, pokiaľ ide o kritériá na zaradenie do zoznamu a zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu.

181    KNIC však nemôže spochybniť primeranosť kritérií na zaradenie do zoznamu bez toho, aby poukázala na ich nezákonnosť prostredníctvom námietky nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. februára 2013, Melli Bank/Rada, T‑492/10, EU:T:2013:80, body 58 a 59, a z 20. marca 2013, Bank Saderat/Rada, T‑495/10, neuverejnený, EU:T:2013:142, body 53 až 59).

182    Navyše a v každom prípade treba zdôrazniť, že tvrdenia, ktoré uviedla KNIC v rámci tohto žalobného dôvodu, nemôžu spochybniť zákonnosť uvedených kritérií na zaradenie do zoznamu. Tieto tvrdenia sa totiž zakladajú na okolnostiach, ktoré sú vlastné spoločnosti KNIC, a to v rozsahu, v akom boli formulované s odkazom na jej konkrétnu situáciu a zakladajú sa na údajnej ujme, ktorá bola spôsobená zaradením jej názvu do predmetných zoznamov, a nie na absencii primeranosti samotných uvedených kritérií.

183    V druhom rade KNIC opiera svoje tvrdenie založené na neprimeranej povahe reštriktívnych opatrení smerujúcich voči nej o predpoklad, podľa ktorého nevytvárala pre Kórejskú ľudovodemokratickú republiku nijaký príjem. Z toho vyvodzuje, že nemôže byť primerané a nevyhnutné, aby boli jej aktíva zmrazené s cieľom zabrániť Kórejskej ľudovodemokratickej republike v rozvíjaní jej programov šírenia jadrových zbraní.

184    Ako však vyplýva z preskúmania druhého žalobného dôvodu v rámci prejednávanej žaloby, dôvody týkajúce sa spoločnosti KNIC nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

185    Preto je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

186    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť žalobu spoločnosti KNIC vo veci T‑264/16 v celom jej rozsahu.

 O žalobe vo veci T‑533/15

 O žalobe žalobcov vo veci T‑533/15 v rozsahu, v akom sa týka prvých napadnutých aktov

–       O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

187    Svojím prvým žalobným dôvodom žalobcovia vo veci T‑533/15 tvrdia, že Rada a Komisia porušili svoju povinnosť uviesť jasné, jednoznačné a konkrétne dôvody umožňujúce zaradenie ich mien do predmetných zoznamov.

188    Podľa žalobcov vo veci T‑533/15 prvé napadnuté akty neuvádzajú, aký konkrétny prvok kritérií na zaradenie do zoznamu nachádzajúci sa v prvých napadnutých aktoch sa uplatňuje vo vzťahu ku každému z nich. Navyše pán Kang Song‑Sam tvrdí, že prvé napadnuté akty tým, že označujú osobu, ktorá neexistuje, a to Kanga Songa‑Nama, porušujú povinnosť odôvodnenia.

189    Žalobcovia vo veci T‑533/15 spochybňujú zistenie, podľa ktorého konali „v mene spoločnosti KNIC“. Vyvstáva totiž otázka, či sa tento výraz týka takého existujúceho subjektu, akým je KNIC ZD alebo KNIC. V tomto poslednom uvedenom prípade by išlo o neoznačený subjekt, čo nemôže byť relevantné z hľadiska prvých kritérií na zaradenie do zoznamu. Naproti tomu, ak by sa tento výraz týkal neexistujúceho subjektu, a to spoločnosti „KNIC GmbH“, išlo by o konanie v mene subjektu, ktorý neexistuje. Navyše mená pánov Sina Kyua‑Nama a Paka Chuna‑Sana boli zaradené do predmetných zoznamov nesprávne na základe skutočnosti, že sú „bývalými“ oprávnenými splnomocnenými zástupcami spoločnosti KNIC GmbH.

190    Rada a Komisia spochybňujú tvrdenia žalobcov vo veci T‑533/15.

191    Rada opätovne tvrdí, že odôvodnenie týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 uvádza skutočnosť, že vykonávajú funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD a konajú v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov. Navyše Komisia poznamenáva, že pre Radu a Komisiu je postačujúce vysvetliť funkciu, na základe ktorej tieto osoby ako zástupcovia spoločnosti KNIC ZD konali v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

192    Ako už bolo skôr pripomenuté, hoci odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, spôsobom, ktorý umožní dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu toto opatrenie preskúmať, takéto odôvodnenie však musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť a konkrétne na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený. Preto akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 122 a citovanú judikatúru).

193    V prejednávanej veci treba konštatovať, že odôvodnenia 1 až 12 rozhodnutia 2013/183 pripomínajú relevantné skutočnosti politického prostredia, v ktorom boli predmetné reštriktívne opatrenia prijaté. Okrem toho z odôvodnenia 1 nariadenia č. 329/2007 vyplýva, že z dôvodu jadrových skúšok z 9. októbra 2006 BR OSN usúdila, že existuje zjavná hrozba pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto akty, ktorých účelom je zmeniť druhé napadnuté akty a ktoré sú v dôsledku toho začlenené do kontextu, ktorý je žalobcom vo veci T‑533/15 známy, tak uvádzajú celkovú situáciu, ktorá viedla k ich prijatiu a všeobecné ciele, o ktorých dosiahnutie sa usilujú.

194    Prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 sú uvedené v bode 16 vyššie.

195    V tomto kontexte žalobcovia vo veci T‑533/15 Komisii vytýkajú, že mlčky nahradila dôvody, z ktorých vychádzajú prvé napadnuté akty, a to s cieľom, aby s dôvodmi uvedenými voči spoločnosti KNIC GmbH zaobchádzala tak, ako keby boli uvedené voči ústrediu spoločnosti KNIC. Zdôrazňujú, že si musia domýšľať, čo dôvody, ktoré uviedli Komisia a Rada na podporu ich označenia, znamenajú, a čo potvrdzuje, že tieto dôvody zodpovedajú kritériám na zaradenie do zoznamu.

196    Nepochybne treba konštatovať, že prvé dôvody sú v určitom rozsahu nepresné, keď uvádzajú subjekt „KNIC GmbH“ ako subjekt, v rámci ktorého mali žalobcovia vo veci T‑533/15 vykonávať svoje funkcie. Ako však vyplýva z vysvetlení Rady a Komisie, zmienka subjektu „KNIC GmbH“ je chybou v označení subjektu, ktorý chcela Rada označiť, a to KNIC ZD, ktorá je pobočkou spoločnosti KNIC pôsobiacou v Hamburgu v Nemecku. Odkaz na „KNIC GmbH“ treba preto chápať ako odkaz, ktorý sa vzťahuje na KNIC ZD.

197    Prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 im však umožnili pochopiť, že Rada sa na účely odôvodnenia zaradenia ich mien do dotknutých zoznamov opierala o výkon funkcií v rámci spoločnosti KNIC ZD. Po prvé treba totiž poznamenať, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že subjekt s názvom KNIC GmbH neexistuje. Po druhé treba zdôrazniť, že k údaju „KNIC GmbH“ bol pripojený odkaz na Hamburg alebo na adresu subjektu „KNIC GmbH“ v Hamburgu, ktorá zodpovedá adrese spoločnosti KNIC ZD. Po tretie vzhľadom na funkcie, ktoré vykonávajú žalobcovia vo veci T‑533/15 v rámci spoločnosti KNIC alebo pobočky spoločnosti KNIC v Nemecku, títo žalobcovia nemohli ignorovať, že KNIC uskutočňuje svoju hospodársku činnosť v Nemecku prostredníctvom pobočky, a to spoločnosti KNIC ZD. Žalobcovia vo veci T‑533/15 preto – napriek pochybeniu v názve – mohli pochopiť, že údaj o spoločnosti „KNIC GmbH“ sa týka spoločnosti KNIC ZD.

198    Pokiaľ ide o pánov Kima Ila‑Sua, Choea Chuna‑Sika, Sina Kyua‑Nama, Paka Chuna‑Sana a Soa Tonga Myonga, ako vyplýva z ich svedeckých výpovedí a tvrdení uvedených v rámci druhého žalobného dôvodu prejednávanej žaloby, založeného na zjavne nesprávnom posúdení, nepresnosti prvých napadnutých aktov im nebránili pochopiť, že boli uvedení z dôvodu výkonu funkcií v rámci spoločnosti KNIC v Nemecku a ich konaní v mene a na základe pokynov spoločnosti KNIC.

199    Pokiaľ ide o osobu identifikovanú v prvých napadnutých aktoch ako „Kang Song‑Nam“, ako tvrdí Komisia, stačí konštatovať, že prepis z kórejčiny do angličtiny často vedie k viacerým možným a prípustným prekladom. Táto chyba preto nijako nebráni tomu, aby pán Kang Song‑Sam pochopil prvé napadnuté akty, v ktorých ho Rada uviedla z dôvodu jeho funkcií, a to konkrétne jeho funkcie oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC ZD, čo je navyše potvrdené tým, že pán Kang Song‑Sam podal túto žalobu, ako aj skutočnosťou, že sa v rámci druhého žalobného dôvodu odvoláva na zjavne nesprávne posúdenia.

200    Vzhľadom na to, že prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 spresňujú v prípade každého žalobcu povahu vzťahu, ktorý majú s označeným subjektom, tieto dôvody im umožňujú pochopiť to, čo sa im skutočne vytýka, takže sú schopní overiť dôvodnosť tohto tvrdenia a presne ho spochybniť. Je preto potrebné prijať záver, že odôvodnenie je dostatočné.

201    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia zamietnuť, pričom opodstatnenosť dôvodov, ktoré Rada uplatnila v rámci prvých napadnutých aktov vo vzťahu k žalobcom vo veci T‑533/15, musí byť posúdená v rámci druhého žalobného dôvodu.

–       O druhom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

202    Svojím druhým žalobným dôvodom žalobcovia vo veci T‑533/15 tvrdia, že Rada a Komisia sa dopustili zjavného pochybenia, keď usúdili, že prvé kritéria na zaradenie do zoznamu boli v prípade žalobcov splnené.

203    Opätovne uvádzajú svoje tvrdenie, podľa ktorého KNIC GmbH neexistuje. Agentúrou spoločnosti KNIC v Nemecku bola KNIC ZD, ktoré je pobočkou, a nie dcérskou spoločnosťou spoločnosti KNIC. Z dôvodu neexistencie spoločnosti KNIC GmbH sa nemôžu dôvody uvedené v prvých napadnutých aktoch uplatňovať vo vzťahu k žalobcom alebo nemôžu byť opodstatnené.

204    Žalobcovia vo veci T‑533/15 v podstate tvrdia, že už nezastupujú alebo nikdy nezastupovali KNIC ZD alebo KNIC.

205    Rada tvrdí, že žalobcovia vo veci T‑533/15 vykonávajú funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD a konajú v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov. Podľa Komisie bolo preukázané, že žalobcovia vo veci T‑533/15 konajú v mene alebo podľa pokynov spoločnosti KNIC, prípadne podliehajú jej kontrole.

206    V prvom rade treba zdôrazniť, že preskúmanie dôvodnosti zaradenia mien žalobcov vo veci T‑533/15 do zoznamov pripojených k prvým napadnutým aktom treba vykonať s posúdením toho, či ich príslušné situácie predstavujú dostatočný dôvod na preukázanie, že uvedení žalobcovia spĺňajú všeobecné kritériá stanovené Radou v článku 15 ods. 1 písm. b) bode ii) rozhodnutia 2013/183 na účely vymedzenia okruhu osôb, na ktoré sa môžu vzťahovať takéto opatrenia. Takéto posúdenie treba vykonať s tým, že dôkazy sa nepreskúmajú izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria (pozri analogicky rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 50 a citovanú judikatúru).

207    Zo všeobecného hľadiska je potrebné uviesť, že v kontexte reštriktívnych opatrení prijatých s cieľom vyvinúť tlak na Kórejskú ľudovodemokratickú republiku sa kritériá na zaradenie do zoznamu, uvedené v právnej úprave uplatniteľnej v čase prijatia prvých napadnutých aktov, vzťahovali na priame zapojenie do programov Kórejskej ľudovodemokratickej republiky založených na účasti alebo podpore programov týkajúcich sa šírenia jadrových zbraní [článok 15 ods. 1 písm. a) rozhodnutia 2013/183]; zodpovednosť za uvedené programy [článok 15 ods. 1 písm. b) bod i) rozhodnutia 2013/183]; poskytovanie finančných služieb, ktoré by mohli prispieť k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republike [článok 15 ods. 1 písm. b) bod ii) rozhodnutia 2013/183] a dodávky zbraní [článok 15 ods. 1 písm. b) bod iii) rozhodnutia 2013/183]. Uplatniteľná právna úprava vymedzovala v článku 15 ods. 1 písm. b) bode ii) rozhodnutia 2013/183 tiež kritériá na zaradenie do zoznamov, ktoré by mohli predstavovať právny základ na zaradenie subjektov a fyzických osôb do zoznamov a ktoré vychádzali z väzieb s osobou alebo subjektom poskytujúcim finančné služby alebo zabezpečujúcim prevod všetkých finančných aktív alebo iných hospodárskych aktív, ktoré by mohli prispieť k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

208    Žalobcovia vo veci T‑533/15 patria do kategórie osôb konajúcich v mene a podľa pokynov osôb alebo subjektov v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b) bodu ii) rozhodnutia 2013/183 a článku 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 329/2007, zmeneného nariadením č. 696/2013.

209    V prejednávanej veci treba teda preskúmať opodstatnenosť zaradenia žalobcov vo veci T‑533/15 do zoznamu z hľadiska ich väzieb so subjektmi, v mene ktorých by mali konať.

210    V druhom rade treba zdôrazniť, že v rámci prvých dôvodov týkajúcich sa žalobcov vo veci T‑533/15 Rada trvala na väzbe medzi uvedenými žalobcami a spoločnosťou KNIC GmbH, ako aj na väzbe medzi týmito žalobcami a spoločnosťou KNIC.

211    V tejto súvislosti, po prvé pokiaľ ide o to, že žalobcovia vo veci T‑533/15 vykonávali v rámci spoločnosti KNIC GmbH rôzne funkcie, z bodov 196 a 197 vyššie vyplýva, že pochybenie v prípade názvu subjektu, ktorý Rada chcela označiť, žalobcom nebránilo pochopiť zmysel a rozsah prvých dôvodov. Z tvrdení žalobcov vo veci T‑533/15, uvedených v rámci prejednávanej žaloby, tak vyplýva, že odkaz na „KNIC GmbH“ je a bolo potrebné chápať ako odkaz týkajúci sa spoločnosti KNIC ZD, ktorá je označeným subjektom.

212    V každom prípade zaradenie subjektu s názvom „KNIC GmbH“ do zoznamu, ktoré treba chápať v tom zmysle, že sa týka činností uskutočňovaných pobočkou spoločnosti KNIC, nie je predmetom prejednávanej žaloby.

213    Po druhé, pokiaľ ide o konania v mene a podľa pokynov spoločnosti KNIC, je nesporné, že tento posledný uvedený subjekt nie je subjektom, ktorý je označený v prvých napadnutých aktoch.

214    Je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide o KNIC, prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 sa nezakladajú na výkone konkrétnych funkcií, ale na skutočnosti, že „kon[ali] v mene [spoločnosti] KNIC alebo pod jej vedením“. Rada totiž tvrdí, že prvé dôvody sa zakladajú na skutočnosti, že žalobcovia vo veci T‑533/15 vykonávajú funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD a konajú v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov. Navyše Komisia poznamenáva, že pre Radu a Komisiu je postačujúce vysvetliť funkciu, na základe ktorej tieto osoby ako zástupcovia spoločnosti KNIC ZD konali v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

215    Z nemeckého obchodného registra, ktorý predložila Rada a ktorý sa nachádza v prílohe B.4 vyjadrenia k žalobe, však vyplýva, že KNIC ZD je pobočkou spoločnosti KNIC, ktorá je spoločnosťou založenou podľa severokórejského práva. Ako vyplýva zo svedectva pána Paeka Jua Hyoka, viceprezidenta spoločnosti KNIC, nachádzajúcej sa v prílohe A.10 žaloby, KNIC ZD predstavuje zastupiteľskú kanceláriu spoločnosti KNIC v Nemecku, ktorej cieľom je nadväzovať styk so zaisťovacími spoločnosťami.

216    V prejednávanej veci treba odkaz na KNIC v rámci prvých dôvodov týkajúcich sa žalobcov vo veci T‑533/15 v tejto súvislosti chápať v tom zmysle, že posilňuje dôvody preukazujúce väzbu medzi činnosťami uvedených žalobcov a spoločnosťou KNIC ako subjektu, ktorý dohliada nad činnosťami spoločnosti KNIC ZD v Nemecku. Inými slovami, ako vyplýva z vysvetlení poskytnutých Radou počas pojednávania, KNIC ZD bola označená na účely zohľadnenia činnosti, ktoré vykonáva KNIC v Nemecku prostredníctvom svojej pobočky. Túto skutočnosť navyše potvrdzuje znenie druhých napadnutých aktov, ktoré menovite označili KNIC a jej pobočky.

217    V každom prípade, ako to potvrdili všetci účastníci konania počas pojednávania, z hľadiska samotného účelu, povahy a predmetu dotknutých reštriktívnych opatrení, musí byť možné zaradiť názov subjektu alebo meno fyzickej osoby „konajúcej v mene a podľa pokynov“ subjektov, na ktoré sa vzťahujú článok 15 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2013/183 a článok 6 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 329/2007, zmeneného nariadením č. 696/2013, a to bez toho, aby tieto posledné uvedené subjekty boli samy osebe označené.

218    V dôsledku toho treba usúdiť, že na podporu skutočnosti, že určitá osoba bola správne označená ako konajúca „v mene [spoločnosti] KNIC alebo podľa jej pokynov“, bola Rada povinná preukázať väzby medzi žalobcami vo veci T‑533/15 a spoločnosťami KNIC alebo KNIC ZD, a to v súlade s podmienkami prvých dôvodov týkajúcich sa uvedených žalobcov.

219    V treťom rade, pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa väzieb medzi žalobcami vo veci T‑533/15 a spoločnosťami KNIC alebo KNIC ZD, treba konštatovať nasledujúce.

220    V tomto rámci treba najskôr poznamenať, že samotní žalobcovia vo veci T‑533/15 potvrdili svoje väzby so spoločnosťami KNIC ZD alebo KNIC, pričom zdôraznili, že tieto väzby prerušili pred prijatím prvých napadnutých aktov alebo z dôvodu ich prijatia.

221    Pokiaľ ide o pána Kima Ila‑Sua, ten bol označený v prvých napadnutých aktoch z dôvodu jeho postavenia oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC GmbH, označenej Úniou, konajúceho v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením.

222    Kim Il‑Su zdôrazňuje, že pre KNIC ZD pracoval od februára 2009 do júna 2015. Pre KNIC pracoval aj naďalej, ale nie ako zástupca, či už splnomocnený alebo iný, ako vysvetľuje vo svojej svedeckej výpovedi.

223    Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti KNIC ZD z 30. júna 2015, ktorý sa nachádza v prílohe B.4 vyjadrenia Rady k žalobe, vyplýva, že Kim Il‑Su bol oprávnený na zastupovanie spoločnosti KNIC ZD. Bol vymenovaný po pánovi Pakovi Chunovi‑Sanovi, zástupcovi spoločnosti KNIC ZD na základe certifikátu spoločnosti KNIC adresovaného Amtsgericht Hamburg (Okresný súd Hamburg) z 28. júla 2009, ktorý tvorí prílohu B.7 vyjadrenia Komisie k žalobe. Okrem toho vo svojom svedectve nachádzajúcom sa v prílohe A.4 žaloby nespochybňuje, že sa v roku 2009 opätovne ujal funkcie zástupcu spoločnosti KNIC ZD, ktorú predtým zastával Pak Chun‑San, ba práve naopak túto skutočnosť potvrdzuje.

224    Pokiaľ ide o svedectvo pána Kima Ila‑Sua, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa činnosť Súdneho dvora a Všeobecného súdu riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a že jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Navyše na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, EU:T:2012:478, bod 161 a citovanú judikatúru).

225    Je však potrebné uviesť, že svedectvo pána Kima Ila‑Sua bolo poskytnuté práve na účely prejednávanej žaloby a keďže pochádza od osoby, na ktorú sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, má toto svedectvo iba malú dôkaznú silu. Rada a Komisia sa preto mohli oprávnene oprieť o výpis z obchodného registra týkajúci sa spoločnosti KNIC ZD z 30. júna 2015 a o certifikát spoločnosti KNIC adresovaný Amtsgericht Hamburg (Okresný súd Hamburg), ktorý bol verejným dokumentom dostupným v čase prijatia prvých napadnutých aktov, a použiť tieto dokumenty ako dôkaz o výkone funkcií pánom Kimom Ilom‑Suom.

226    Napokon tvrdenie pána Kima Ila‑Sua, podľa ktorého ukončil výkon uvedených funkcií v januári 2015, je v rozpore s výpisom z obchodného registra zo 16. marca 2016, ktorý predložila Komisia v prílohe F.1 k svojim pripomienkam k návrhu na úpravu žalobných návrhov a z ktorého vyplýva, že pán Kim Il‑Su bol uvedený na tomto výpise ako osoba oprávnená zastupovať KNIC ZD.

227    Dôvody na jeho zaradenie do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

228    Pokiaľ ide o situáciu pána Kanga Songa‑Sama, tento pán bol v prvých napadnutých aktoch označený z dôvodu jeho postavenia oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC GmbH, označenej Úniou, konajúceho v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením.

229    Kang Song‑Sam tvrdí, že naďalej koná ako zástupca spoločnosti KNIC ZD, a nie spoločnosti KNIC GmbH, ktorá neexistuje. Jeho postavenie zástupcu spoločnosti samo osebe nestačí na odôvodnenie jeho zaradenia do dotknutého zoznamu.

230    Je však potrebné konštatovať, že týmito tvrdeniami, ako aj svojím svedectvom, uvedeným v prílohe A.5 žaloby, Kang Song‑Sam nespochybňuje a nevyvracia tvrdenia Rady a Komisie, podľa ktorých bol v čase prijatia prvých napadnutých aktov zástupcom spoločnosti KNIC v rámci pobočky v Hamburgu. Z uvedeného svedectva tak vyplýva, že túto pozíciu zastával od decembra 2013 a nahradil pána Sina Kyua‑Nama. Z jeho svedectva nachádzajúceho sa v prílohe E.7 návrhu na úpravu žalobných návrhov takisto vyplýva, že zastával uvedenú pozíciu v spoločnosti KNIC ZD v Hamburgu až do septembra 2015. Dôvody na jeho zaradenie do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

231    Pokiaľ ide o pána Choea Chuna‑Sika, ten bol označený v prvých napadnutých aktoch z dôvodu jeho postavenia oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC GmbH, označenej Úniou, konajúceho v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením.

232    Choe Chun‑Sik uvádza, že v januári 2015 ho KNIC požiadala, aby sa stal hlavným zástupcom pobočky v Hamburgu s tým, že nahradí predchádzajúceho zástupcu, pána Kima Ila‑Sua. Tvrdí však, že – ako je vysvetlené v jeho svedectve nachádzajúcom sa v prílohe A.6 žaloby – túto funkciu nikdy nevykonával, pretože nemecké orgány mu odmietli udeliť vízum.

233    V tejto súvislosti treba konštatovať, že Choe Chun‑Sik nespochybňuje, že si ho KNIC vybrala, aby sa stal jej zástupcom v rámci spoločnosti KNIC ZD v Nemecku. Nemožnosť ujať sa skutočne svojich funkcií v Hamburgu z dôvodu odmietnutia víza neznamená, že nemá väzby na činnosti spoločnosti KNIC ZD alebo spoločnosti KNIC, a preto nemá nijaký vplyv na jeho postavenie osoby, ktorá koná v mene spoločnosti KNIC a pod jej vedením v kontexte vytvárania devíz spoločnosťou KNIC.

234    Ako totiž na jednej strane uvádza sám Choe Chun‑Sik, tento pán zastáva pozíciu riaditeľa zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC v Pchjongjangu, pričom zaisťovanie predstavuje činnosť, ktorú KNIC uskutočňuje v Európe po tom, čo získa devízy.

235    Na druhej strane, ako už bolo zdôraznené v bode 215 vyššie, zo svedectva pána Paeka Jua Hyoka, viceprezidenta spoločnosti KNIC, nachádzajúceho sa v prílohe A.10 žaloby, vyplýva, že KNIC ZD založila v Nemecku zastupiteľskú kanceláriu, pričom jej cieľom bolo vytvoriť kontaktný bod pre zaisťovacie spoločnosti.

236    Navyše jednak z bodu 216 vyššie vyplýva, že KNIC je subjekt, ktorý riadi a kontroluje činnosti spoločnosti KNIC ZD v Nemecku, a jednak zo spisu predloženého Všeobecnému súdu, a najmä zo svedectva pána Kima Ila‑Sua nachádzajúceho sa v prílohe A.4 žaloby, vyplýva, že pobočka spoločnosti KNIC v Nemecku bola kontaktným bodom medzi spoločnosťou KNIC, zaisťovacími spoločnosťami a európskymi maklérmi, že nemohla uzatvárať zmluvy, poskytovať alebo prijímať platby a nemala bankový účet. V dôsledku toho osoby zastávajúce riadiace funkcie v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC možno považovať za osoby, ktoré sa podieľajú na vytváraní devíz, ktoré sú uvedené medzi spornými dôvodmi vo vzťahu k spoločnostiam KNIC ZD a KNIC.

237    Dôvody na zaradenie pána Choea Chuna‑Sika do zoznamu v súvislosti s konaním „v mene [spoločnosti] KNIC alebo pod jej vedením“ teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

238    Pokiaľ ide o pána Sina Kyua‑Nama, ten bol označený v prvých napadnutých aktoch z dôvodu jeho postavenia vedúceho oddelenia v rámci ústredia spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalého oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC GmbH v Hamburgu. Tento pán konal v mene a podľa pokynov spoločnosti KNIC.

239    Sin Kyu‑Nam uvádza, že – ako vyplýva z jeho svedectva nachádzajúceho sa v prílohe A.7 žaloby – zastával funkciu zástupcu v pobočke spoločnosti KNIC v Hamburgu od júna 2008 do novembra 2013. Naďalej pracoval pre KNIC, ale nie ako zástupca spoločnosti KNIC ZD. Takisto nebol „vedúcim oddelenia ústredia KNIC v Pchjongjangu“, pretože vedúcim oddelenia bol generálny riaditeľ, zatiaľ čo žalobca bol iba riaditeľom v rámci uvedeného oddelenia.

240    V tejto súvislosti treba konštatovať, že Sin Kyu‑Nam nespochybňuje, že zastával funkciu zástupcu v rámci pobočky spoločnosti KNIC v Hamburgu od júna 2008 do novembra 2013.

241    Okrem toho treba zdôrazniť, že skutočnosť, že prestal vykonávať funkciu zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, neznamená, že nemá väzby na činnosti spoločností KNIC ZD alebo KNIC.

242    Po prvé, ako vyplýva z prílohy 5 listu z 21. júla 2016 predloženého Všeobecnému súdu, Sin Kyu‑Nam priznáva a potvrdzuje, že nielenže vykonával funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD, ale tiež že následne vykonával funkciu riaditeľa v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC. Pravdivosť dôvodov, na ktorých sa zakladá zaradenie jeho mena do predmetných zoznamov, nemožno spochybniť.

243    Po druhé Sin Kyu‑Nam uvádza, že zastával funkciu riaditeľa v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC, pričom zaisťovanie predstavuje činnosť, ktorú KNIC vykonáva v Európe.

244    Po tretie, ako vyplýva z bodov 235 a 236 vyššie, osoby zastávajúce pozície v rámci spoločnosti KNIC možno považovať za osoby podieľajúce sa na vytváraní devíz, ktoré je uvedené v rámci sporných dôvodov vo vzťahu k spoločnostiam KNIC ZD a KNIC.

245    Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti dôvody zaradenia pána Sina Kyua‑Nama teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

246    Pokiaľ ide o Paka Chuna‑Sana, ten bol označený v prvých napadnutých aktoch z dôvodu jeho postavenia vedúceho oddelenia v rámci ústredia spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalého oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC GmbH v Hamburgu.

247    Pak Chun‑San tvrdí, že pracoval v spoločnosti KNIC ZD od septembra 2005 do januára 2009. Pre KNIC pracoval aj naďalej, avšak nie ako zástupca spoločnosti KNIC ZD. Okrem toho nebol „vedúcim oddelenia ústredia KNIC v Pchjongjangu“, pretože vedúcim oddelenia bol generálny riaditeľ, zatiaľ čo žalobca bol iba riaditeľom v rámci uvedeného oddelenia.

248    V tejto súvislosti treba uviesť, že z delegovania právomoci z 8. augusta 2006 nachádzajúceho sa v prílohe B.6 vyjadrenia Komisie k žalobe vyplýva, že Pak Chun‑San bol vymenovaný za oprávneného vedúceho zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu. Z dokumentov nachádzajúcich sa v prílohe B.8 vyjadrenia Komisie k žalobe tiež vyplýva, že Pak Chun‑San prijal funkciu zástupcu spoločnosti KNIC ZD a že jeho podpis bol overený notárom 11. júla 2008 v Hamburgu. Okrem toho vo svojom svedectve z 10. septembra 2015 nachádzajúcom sa v prílohe A.8 žaloby nespochybňuje, že od septembra 2005 do januára 2009 bol hlavným zástupcom spoločnosti KNIC ZD alebo samotnej spoločnosti KNIC v Nemecku. V tomto svedectve z roku 2015 tiež tvrdí, že po svojom návrate z Nemecka, kde pôsobil ako zástupca spoločnosti „KNIC Nemecko“, zastával významnú funkciu v rámci spoločnosti KNIC v Pchjongjangu. V následnom podaní tvrdí, že v decembri 2015 odišiel do predčasného dôchodku, pričom svoje tvrdenia nepodložil nijakými listinnými dôkazmi.

249    Napokon skutočnosť, že ukončil výkon funkcie zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, neznamená, že by nemal väzby na činnosti spoločností KNIC ZD alebo KNIC.

250    Po prvé, ako vyplýva z prílohy A.8 žaloby, Pak Chun‑San uznáva a potvrdzuje, že nielenže vykonával funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD, ale zároveň zastával tiež významnú pozíciu v rámci spoločnosti KNIC v Pchjongjangu. Pravdivosť dôvodov, na ktorých sa zakladá zaradenie jeho mena do predmetných zoznamov, nemožno spochybniť.

251    Po druhé Pak Chun‑San v prílohe 4 listu z 21. júla 2016 predloženého Všeobecnému súdu uvádza, že zastával funkcie v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC, pričom zaisťovanie predstavuje činnosť, ktorú KNIC vykonáva v Európe.

252    Po tretie, ako vyplýva z bodov 235 a 236 vyššie, osoby zastávajúce pozície v rámci spoločnosti KNIC možno považovať za osoby podieľajúce sa na vytváraní devíz, ktoré je uvedené v rámci sporných dôvodov vo vzťahu k spoločnostiam KNIC ZD a KNIC.

253    Dôvody na zaradenie pána Paka Chuna‑Sana do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

254    Napokon, pokiaľ ide o pána Soa Tonga Myonga, ten bol označený v prvých napadnutých aktoch z dôvodu jeho postavenia generálneho riaditeľa spoločnosti KNIC GmbH, konajúceho v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením.

255    So Tong Myong tvrdí, že zo spoločnosti KNIC odišiel v roku 2014 a na túto spoločnosť nemá už ani len najmenšiu väzbu. Nikdy nekonal ako generálny riaditeľ spoločnosti KNIC ZD. Tvrdenie, podľa ktorého bol „generálnym riaditeľom spoločnosti KNIC [ZD] (Hamburg), konajúcim v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením“, bolo nepresné.

256    V tejto súvislosti na základe dokumentov predložených Všeobecnému súdu možno tvrdiť, že v období od 1. októbra 2007 do mája 2012 sa So Tong Myong uvádzal vo viacerých dokumentoch ako generálny riaditeľ spoločnosti KNIC. Táto skutočnosť, ktorú dotknutá osoba nespochybnila, je tiež podporená jej svedectvom nachádzajúcim sa v prílohe A.9 žaloby, v ktorom spresňuje, že jej mandát prezidenta spoločnosti KNIC trval od roku 2007 do októbra 2014.

257    Napokon tvrdenie pána Soa Tonga Myonga, podľa ktorého zo spoločnosti KNIC odišiel v roku 2014, je v rozpore s výpisom z obchodného registra Amtsgericht Hamburg (Okresný súd Hamburg) zo 16. marca 2016 predloženého Komisiou, z ktorého vyplýva, že k tomuto dňu bola dotknutá osoba stále prezidentom spoločnosti KNIC. Spochybnenia dôkaznej sily výpisu z obchodného registra nemôžu byť úspešné, keďže So Tong Myong nepredložil okrem svojho svedectva nijaký dôkaz.

258    Ako však bolo predtým pripomenuté, podľa ustálenej judikatúry sa činnosť Súdneho dvora a Všeobecného súdu riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Navyše na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, EU:T:2012:478, bod 161 a citovanú judikatúru).

259    Je však potrebné uviesť, že svedectvo pána Soa Tonga Myonga bolo poskytnuté práve na účely prejednávanej žaloby a keďže pochádza od osoby, na ktorú sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, má iba malú dôkaznú silu.

260    O taký prípad ide konkrétne vtedy, keď je svedectvo v rozpore s takým verejným dokumentom, predloženým Komisiou, akým je výpis z obchodného registra v Hamburgu.

261    Dôvody na zaradenie pána Soa Tonga Myonga do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

262    Za týchto okolností treba prijať záver, že predmetné väzby, výkon funkcií a konania, ako vyplývajú z prvých dôvodov týkajúcich sa žalobcov vo veci T‑533/15, boli z právneho hľadiska dostatočne preukázané a neboli podrobne vyvrátené uvedenými žalobcami.

263    Tento žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

–       O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení ochrany údajov

264    Svojím tretím žalobným dôvodom žalobcovia vo veci T‑533/15 sa v podstate odvolávajú na porušenie článkov 4, 10, 14 a 16 nariadenia č. 45/2001.

265    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobcovia vo veci T‑533/15 tým, že iba uvádzajú ustanovenia nariadenia č. 45/2001, ako aj časti stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, v podstate tvrdia, že Rada a Komisia uverejnili nepresné údaje. Rada a Komisia tak uviedli, že žalobcovia vo veci T‑533/15 sa podieľali na protiprávnych činnostiach súvisiacich protiprávnym vývojom zbraní hromadného ničenia.

266    V tejto súvislosti stačí konštatovať, že vzhľadom na preskúmanie druhého žalobného dôvodu prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 nevychádzajú z nesprávneho posúdenia, takže Rada a Komisia neuverejnili nesprávne údaje, keď informovali o účasti žalobcov na protiprávnych činnostiach.

267    V dôsledku toho nemožno tomuto žalobnému dôvodu vyhovieť.

268    V každom prípade je tento žalobný dôvod neúčinný.

269    Ani za predpokladu, že by Rada a Komisia zaobchádzali s osobnými údajmi týkajúcimi sa žalobcov vo veci T‑533/15 spôsobom, ktorý je v rozpore s nariadením č. 45/2001, táto skutočnosť by neviedla k zrušeniu prvých napadnutých aktov. Naproti tomu, ak by boli žalobcovia vo veci T‑533/15 schopní preukázať existenciu takého zaobchádzania, mohli by sa domáhať porušenia uvedeného naradenia v rámci žaloby o náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 140, a z 22. novembra 2017, HD/Parlament, T‑652/16 P, neuverejnený, EU:T:2017:828, body 33 a 34).

270    Za týchto podmienok treba tento žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

–       O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neprimeranom zásahu do základných práv

271    Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobcovia vo veci T‑533/15 poukazujú na neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva a slobody podnikania v zmysle článku 16 Charty základných práv, ako aj práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a dobrej povesti v zmysle článku 8 EDĽP.

272    Podľa žalobcov vo veci T‑533/15 zaradenie ich mien do predmetných zoznamov nemá nijaký užitočný význam, a to aj v prípade, keby bolo vhodné zaradiť do zoznamu samotnú KNIC ZD. Nepodporovali spoločnosť KNIC ZD pri vytváraní príjmov, ani jej pri tom nijako nepomáhali. Okrem pána Kanga Songa‑Sama uvedení žalobcovia nezastupovali KNIC ZD. Za týchto podmienok išlo o zjavne neprimerané obmedzenie ich slobody.

273    Rada a Komisia uvedené tvrdenia spochybňujú.

274    V prvom rade, ak by žalobcovia vo veci T‑533/15 prostredníctvom tejto veľmi všeobecnej argumentácie spochybnili primeranosť kritérií na zaradenie do zoznamu tým, že tvrdia, že zaradenie ich mien do predmetných zoznamov a ujma spôsobená prvými napadnutými aktmi boli neprimerané vo vzťahu k cieľom týchto aktov, stačí konštatovať, že žalobcov vo veci T‑533/15 nevzniesli v zmysle článku 277 ZFEÚ nijakú námietku nezákonnosti, pokiaľ ide o kritériá na zaradenie do zoznamu.

275    Žalobcovia vo veci T‑533/15 však nemôžu spochybniť primeranosť kritérií na zaradenie do zoznamu bez toho, aby poukázali na ich nezákonnosť prostredníctvom námietky nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. februára 2013, Melli Bank/Rada, T‑492/10, EU:T:2013:80, body 58 a 59, a z 20. marca 2013, Bank Saderat/Rada, T‑495/10, neuverejnený, EU:T:2013:142, body 53 až 59).

276    Navyše a v každom prípade treba zdôrazniť, že tvrdenia, ktoré uviedli žalobcovia vo veci T‑533/15 v rámci tohto žalobného dôvodu, nemôžu spochybniť zákonnosť predmetných kritérií na zaradenie do zoznamu. Tieto tvrdenia sa totiž zakladajú na okolnostiach, ktoré sú vlastné uvedeným žalobcom, a to v rozsahu, v akom boli formulované s odvolaním sa na konkrétnu situáciu a zakladajú sa na údajnej ujme, ktorá bola spôsobená zaradením ich mien do predmetných zoznamov, a nie na absencii primeranosti samotných uvedených kritérií.

277    V druhom rade žalobcovia vo veci T‑533/15 zakladajú svoje tvrdenia na skutočnosti, že KNIC ZD nevytvára pre Kórejskú ľudovodemokratickú republiku nijaký príjem a že pri vytváraní príjmov túto spoločnosť nepodporovali ani jej pri tom nijako nepomáhali. V tejto súvislosti treba uviesť, že z preskúmania druhého žalobného dôvodu v rámci prejednávanej žaloby vyplýva, že prvé dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 vyplývajú z toho, že žalobcovia konali v mene a podľa pokynov spoločnosti KNIC, a preto nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

278    Tento žalobný dôvod treba preto zamietnuť ako nedôvodný.

 O žalobe žalobcov vo veci T‑533/15, pokiaľ ide o druhé napadnuté akty a rozhodnutie 2016/849

279    Návrhmi podanými do kancelárie Všeobecného súdu 27. mája a 3. júna 2016 žalobcovia vo veci T‑533/15 upravili žalobu tak, aby sa týkala aj zrušenia druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849 v rozsahu, v akom sa ich tieto akty týkajú.

280    V rámci úpravy žaloby s cieľom zohľadniť druhé napadnuté akty žalobcovia vo veci T‑533/15 zachovali štyri žalobné dôvody uvedené voči prvým napadnutým aktom, pričom doložili niekoľko dodatočných tvrdení týkajúcich sa najmä skutočnosti, že Rada v rámci druhých napadnutých aktov čiastočne zmenila dôvody, ktoré boli základom zaradenia ich mien do predmetných zoznamov. V rámci úpravy žaloby s cieľom zohľadniť aj rozhodnutie 2016/849 žalobcovia vo veci T‑533/15 zachovali štyri žalobné dôvody, ktoré predtým uviedli, a to bez toho, aby predložili dodatočné tvrdenie.

281    Je potrebné poznamenať, že na základe druhých napadnutých aktov boli údaje a dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 mierne zmenené bez toho, aby došlo k zmene uplatniteľných kritérií na zaradenie do zoznamu. Pokiaľ ide o rozhodnutie 2016/849, v súvislosti s kritériami na zaradenie fyzických osôb do zoznamov treba poznamenať, že tie boli mierne zmenené bez toho, aby sa tieto textové zmeny mohli dotknúť vecnej stránky analýzy. Navyše dôvody na zaradenie do zoznamu uplatnené v rozhodnutí 2016/849 vo vzťahu k žalobcom vo veci T‑533/15 sú v podstate totožné s dôvodmi uvedenými v druhých napadnutých aktoch.

282    V tomto kontexte Všeobecný súd usudzuje, že vzhľadom na menšie rozdiely medzi spornými dôvodmi treba spoločne preskúmať žalobu v rozsahu, v akom smeruje proti druhým napadnutým aktom, a rozhodnutie 2016/849.

–       O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

283    Vzhľadom na zmeny dôvodov týkajúcich sa žalobcov vo veci T‑533/15 títo žalobcovia tvrdia, že odstránenie názvu spoločnosti KNIC GmbH z dotknutých zoznamov a zmena dôvodov, na základe ktorých boli ich mená zaradené do druhých napadnutých aktov, znamenajú, že Rada a Komisia mlčky uznali, že označenie spoločnosti KNIC GmbH bolo nesprávne a že dôvody na zaradenie osôb uvedených v prvých napadnutých aktoch neboli primerané. Žalobcovia vo veci T‑533/15 sa domnievajú, že napriek zmene dôvodov zostávajú tieto dôvody nejasné.

284    Podľa žalobcov vo veci T‑533/15 druhé napadnuté akty neobsahujú žiadne informácie, ktoré by im umožnili pochopiť, z čoho vychádza tvrdenie, že by mohli ovplyvniť konania spoločnosti KNIC vytváraním značných devízových príjmov, ktoré môžu prispieť k zbrojným programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

285    Rada a Komisia spochybňujú tieto tvrdenia.

286    V prejednávanej veci treba konštatovať, že druhý a tretí dôvod týkajúci sa žalobcov vo veci T‑533/15 a nachádzajúci sa v druhých napadnutých aktoch a rozhodnutí 2016/846 spĺňajú v celom rozsahu povinnosť odôvodnenia, tak ako je vyložená v už uvedenej judikatúre.

287    Druhý a tretí dôvod týkajúci sa žalobcov vo veci T‑533/15 tým, že spĺňajú kritériá na zaradenie do zoznamu a zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu, jasne a zrozumiteľne identifikujú funkcie uvedených osôb v rámci spoločností KNIC ZD alebo KNIC, ako aj konania, ktoré sú im v rámci spoločnosti KNIC vytýkané.

288    Navyše ani druhé ani tretie dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 neobsahujú nesprávny odkaz na KNIC GmbH. V dôsledku toho sú tvrdenia žalobcov vo veci T‑533/15, ktoré odkazujú tak na zaradenie spoločnosti KNIC GmbH do zoznamu, ako aj na problematiku povahy dôvodov týkajúcich sa spoločnosti KNIC, neúčinné. Napokon meno pána Kanga Songa‑Sama je na rozdiel od toho, čo tento pán tvrdí, napísané správne.

289    Za týchto okolností treba konštatovať, že zo znenia dôvodov nachádzajúcich sa v druhých napadnutých aktoch a rozhodnutí 2016/849 mohli žalobcovia vo veci T‑533/15 pochopiť, že ich mená boli na dotknutých zoznamoch ponechané z dôvodu ich funkcií v spoločnosti KNIC, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v rámci druhého žalobného dôvodu spochybňujú práve opodstatnenosť odôvodnenia Rady v tomto ohľade. Navyše vzhľadom na to, že dôvody, z ktorých Rada vychádzala pri výbere, boli v druhých napadnutých aktoch a rozhodnutí 2016/849 jasne uvedené, Všeobecný súd môže posúdiť ich opodstatnenosť.

290    Preto je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

–       O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

291    Žalobcovia vo veci T‑533/15 tvrdia, že dôvody uvedené v rámci druhých napadnutých aktov nie sú dostatočné na zaradenie ich mien do predmetných zoznamov. Konkrétne So Tong Myong odišiel zo spoločnosti KNIC v roku 2014, pričom na túto spoločnosť nemal následne ani len najmenšiu väzbu. Tvrdenie, podľa ktorého je „prezidentom“ spoločnosti KNIC, bolo nesprávne. Ak bolo zámerom označiť ho na základe jeho predchádzajúcej funkcie, prináleží Rade, aby vysvetlila, prečo bolo toto označenie naďalej primerané a odôvodnené.

292    Navyše podľa žalobcov vo veci T‑533/15 dôvody, ktoré boli uvedené vo vzťahu k nim, sa okrem prípadu pána Soa Tonga Myonga obmedzujú na zistenie, že tieto osoby pracujú pre KNIC. To však nebolo z hľadiska článku 13 ods. 1 písm. b) alebo článku 15 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2013/183 dostatočné. Rade prináležalo, aby na základe jasných a presných dôkazov preukázala, že každá z týchto osôb bola v postavení ovplyvňovať KNIC v rámci uskutočňovania jej činností, čo by odôvodňovalo zaradenie ich mien na dotknuté zoznamy.

293    V odpovedi na tvrdenia, podľa ktorých So Tong Myong a Pak Chun‑San odišli do dôchodku a nevykonávali viac žiadnu funkciu v rámci spoločnosti KNIC, pričom prvý z nich odišiel dokonca pred prijatím prvých napadnutých aktov a druhý v nadväznosti na tieto akty, Rada uvádza, že tieto tvrdenia sú v rozpore s informáciami, ktorými disponovala v súvislosti so žalobcami vo veci T‑533/15 a ktoré im oznámila (pozri prílohy B.1, B.2, B.3 a B.4 vyjadrenia k žalobe). Okrem toho podľa Rady samotná skutočnosť, že tieto osoby tvrdia, že odišli do dôchodku, neznamená, že sa tak skutočne stalo. Napokon, aj keby oficiálne odišli do dôchodku, neznamená to, že nemôžu viac konať v mene spoločnosti KNIC, ktorej ústredie sa nachádza v Severnej Kórey.

294    Pokiaľ ide o pánov Kima Ila‑Sua, Kanga Songa‑Sama, Choea Chuna‑Sika a Sina Kyua‑Nama, Rada zdôrazňuje, že podľa informácií, ktoré sú základom ich zaradenia do zoznamu a ktoré sa nachádzajú v prílohách B.1, B.2, B.3 a B.4 vyjadrenia k žalobe, mená týchto osôb neboli zaradené do zoznamu iba z dôvodu, že boli zamestnancami spoločnosti KNIC, ale pretože konali v mene a podľa pokynov tohto subjektu.

295    Podľa Komisie skutočnosť, že určití jednotlivci, v prípade ktorých bolo preukázané, že zastávali významné funkcie v rámci jedinej poisťovacej spoločnosti Severnej Kórey, tvrdia, že odišli do dôchodku, či už predčasného alebo nie, v nadväznosti na uložené sankcie, a to bez toho, aby o tom predložili čo i len najmenší dôkaz, nestačí na vyvrátenie predpokladu, podľa ktorého títo jednotlivci konajú v mene a podľa pokynov spoločnosti KNIC. Komisia spochybňuje vierohodnosť tvrdení týkajúcich sa odchodu pána Soa Tonga Myonga do dôchodku a skončenie výkonu funkcií zo strany pána Paka Chuna‑Sana.

296    Na záver podľa Komisie žalobcovia vo veci T‑533/15 podporili svojimi vlastnými svedectvami dôvody na svoje zaradenie do zoznamov.

297    V prvom rade, pokiaľ ide spochybnenia týkajúce sa nedostatočnosti dôkazov v súvislosti výkonom funkcií v rámci spoločnosti KNIC, treba konštatovať, že relevantné informácie predložené Radou predstavujú dôkazy o tom, že druhé a tretie dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 boli podložené. Konkrétne príloha B.3 obsahuje podrobný opis funkcií, ktoré žalobcovia vo veci T‑533/15 vykonávali v rámci spoločnosti KNIC. Komisia tiež Všeobecnému súdu predložila úradné dokumenty vrátane menovacích listín. Tieto posledné uvedené dokumenty odkazujú prevažne na obdobie, ktoré predchádzalo prijatiu druhých napadnutých aktov.

298    Pokiaľ ide o pána Kima Ila‑Sua, ten je tak uvedený v druhých a tretích dôvodoch týkajúcich sa žalobcov vo veci T‑533/15 ako vedúci zaisťovacieho oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a ako bývalý hlavný oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, konajúci v mene spoločnosti KNIC a podľa jej pokynov.

299    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z posúdenia zákonnosti prvých napadnutých aktov vyplýva, že dôvody na zaradenie mena pána Kima Ila‑Sua do týchto aktov, a to konkrétne jeho postavenie oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, označenej Úniou, konajúceho v mene KNIC alebo pod jej vedením, neobsahovali pochybenie. Okrem toho vo svojom svedectve uvedenom v prílohe A.4 žaloby, ako aj v prílohe 9 listu z 21. júla 2016 nespochybňuje, že v roku 2009 prijal funkciu zástupcu, ktorú predtým vykonával Pak Chun‑San, a že ju vykonával od januára 2009 do januára 2015, ale práve naopak túto skutočnosť potvrdzuje. Napokon túto skutočnosť potvrdzuje aj výpis z obchodného registra zo 16. marca 2016, ktorý predložila Komisia v prílohe F.1 svojich pripomienok k návrhu na úpravu žalobných návrhov a z ktorého vyplýva, že pán Kim Il‑Su bol uvedený v tomto registri ako osoba oprávnená zastupovať KNIC ZD. Spochybnenia týkajúce sa uvedeného výpisu nemôžu byť úspešné, keďže vyplývajú a zakladajú sa na jedinom svedectve pána Kima Ila‑Sua.

300    Navyše Kim Il‑Su vo svojom svedectve nachádzajúcom sa v prílohe 8 listu z 21. júla 2016 tvrdí, že po svojom návrate z Nemecka vykonával funkciu manažéra v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC.

301    Napokon skutočnosť, že Kim Il‑Su ukončil výkon funkcie zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, neznamená, že by nemal väzby na činnosti spoločností KNIC ZD alebo KNIC.

302    Na jednej strane z predchádzajúcich bodov totiž vyplýva, že Kim Il‑Su nielenže vykonával funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD, ale zároveň zastával tiež významnú pozíciu v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC v Pchjongjangu, pričom zaisťovanie predstavuje činnosť, ktorú KNIC vykonáva v Európe. Vierohodnosť dôvodov, na ktorých sa zakladá zaradenie jeho mena do predmetných zoznamov, nemožno spochybniť.

303    Na druhej strane, ako vyplýva z bodov 235 a 236 vyššie, osoby zastávajúce pozície v rámci spoločnosti KNIC možno považovať za zapojené do vytvárania devíz, ktoré je uvedené v rámci sporných dôvodov vo vzťahu k spoločnostiam KNIC ZD a KNIC.

304    Dôvody na zaradenie pána Kima Ila‑Sua do sporných zoznamov teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

305    Pokiaľ ide o situáciu pána Kanga Songa‑Sama, ten bol uvedený v druhých napadnutých aktoch ako bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, ktorý naďalej koná v mene a na účet spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

306    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z posúdenia zákonnosti prvých napadnutých aktov vyplýva, že dôvody na zaradenie mena pána Kanga Songa‑Sama do týchto aktov, a to konkrétne jeho postavenie oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, označenej Úniou, konajúceho v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením, neobsahovali pochybenie. V dôsledku toho zaradenie jeho mena do predmetných zoznamov z dôvodu, že je bývalým splnomocneným zástupcom spoločnosti KNIC v Hamburgu, nemožno spochybniť.

307    Okrem toho skutočnosti uvedené vo svedectve pána Kanga Songa‑Sama na účely súdneho konania nevyvracali opodstatnenosť týchto dôvodov. Vo svojom svedectve nachádzajúcom sa v prílohe A.5 žaloby tak uvádza, že „v súčasnosti je zamestnaný ako zástupca [spoločnosti KNIC] v pobočke v Hamburgu (Nemecko)“. Túto funkciu vykonáva od decembra 2013, pričom nahradil pána Sina Kyua‑Nama. Navyše vo svojom svedectve nachádzajúcom sa v prílohe 7 listu z 21. júla 2016 predloženom Všeobecnému súdu Kang Song‑Sam tvrdí, že vykonával funkciu manažéra v rámci zaisťovacieho oddelenia. Dôvody na jeho zaradenie do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

308    Pokiaľ ide o pána Choea Chuna‑Sika, ten bol identifikovaný ako vedúci zaisťovacieho oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu, konajúci v mene KNIC alebo pod jej vedením.

309    V tejto súvislosti treba uviesť, že v následných úpravách žaloby z 27. mája a 3. júna 2016 Choe Chun‑Sik tvrdí, že nie je a nikdy nebol zástupca spoločnosti KNIC ZD, že mal začať pracovať pre túto spoločnosť vo februári 2015, avšak jeho žiadosť o vízum bola zamietnutá, a že tvrdenie, podľa ktorého bol oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC ZD, označenej Úniou, konajúci v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením, je nepresné. Tieto tvrdenia však nemôžu spochybniť dôvod na zaradenie mena pána Choea Chuna‑Sika do sporných zoznamov, a to konkrétne skutočnosť, že je riaditeľom zaisťovacieho oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu, konajúcim v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

310    Okrem toho sám Choe Chun‑Sik tvrdí, že mal väzby na KNIC. Vo svojom svedectve nachádzajúcom sa v prílohe A.6 žaloby tak priznáva, že v januári 2015 ho KNIC požiadala, aby sa stal hlavným zástupcom pobočky v Hamburgu s tým, že nahradí predchádzajúceho zástupcu, pána Kima Ila‑Sua. Zo všetkých svedectiev pána Choea Chuna‑Sika vyplýva, že je riaditeľom zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC v Pchjongjangu. Dôvody na jeho zaradenie do zoznamov preto nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

311    Pokiaľ ide o pána Sina Kyua‑Nama, ten bol identifikovaný ako riaditeľ zaisťovacieho oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, konajúci v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

312    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z posúdenia zákonnosti prvých napadnutých aktov vyplýva, že dôvody na zaradenie mena pána Sina Kyua‑Nama do týchto aktov, a to konkrétne jeho postavenie vedúceho oddelenia v rámci ústredia spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalého oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, ako aj skutočnosť, že konal v mene a podľa pokynov spoločnosti KNIC, nevychádzali z nesprávneho posúdenia. V dôsledku toho zaradenie jeho mena do predmetných zoznamov z dôvodu, že je bývalým splnomocneným zástupcom spoločnosti KNIC v Hamburgu, konajúcim v jej mene alebo podľa jej pokynov, nemožno spochybniť.

313    Ako vyplýva z návrhu na úpravu žalobných dôvodov z 27. mája 2016, Sin Kyu‑Nam nespochybňuje, že od júna 2008 do novembra 2013 pracoval v spoločnosti KNIC ZD a následne pracoval v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu.

314    Okrem toho treba konštatovať, že tieto skutočnosti boli potvrdené pánom Sinom Kyuom‑Namom. Vo svojom svedectve nachádzajúcom sa v prílohe A.7 žaloby tak vyhlasuje, že od júna 2008 do novembra 2013 zastával funkciu zástupcu v pobočke spoločnosti KNIC v Hamburgu. Navyše, ako vyplýva z prílohy 5 listu z 21. júla 2016 predloženého Všeobecnému súdu, Sin Kyu‑Nam priznáva a potvrdzuje, že nielenže vykonával tieto funkcie v rámci spoločnosti KNIC ZD, ale tiež že následne vykonával funkciu riaditeľa zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC. Dôvody na jeho zaradenie do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

315    Pokiaľ ide o pána Paka Chuna‑Sana, ten bol identifikovaný ako riaditeľ zaisťovacieho oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu aspoň do decembra 2015 a ako bývalý hlavný oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu, ktorý naďalej koná v mene a na účet spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

316    Po prvé v tejto súvislosti treba pripomenúť, že z posúdenia zákonnosti prvých napadnutých aktov nachádzajúceho sa v bodoch 248 až 252 vyššie vyplýva, že dôvody na zaradenie mena pána Paka Chuna‑Sana do týchto aktov, a to konkrétne jeho postavenie vedúceho oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu a bývalého oprávneného splnomocneného zástupcu spoločnosti KNIC v Hamburgu, označenej Úniou, konajúceho v mene spoločnosti KNIC alebo pod jej vedením, nevychádzali z nesprávneho posúdenia.

317    Po druhé treba zdôrazniť, že Pak Chun‑San, ktorý iba tvrdil, že nie je „vedúcim oddelenia v ústredí spoločnosti KNIC v Pchjongjangu“, nespochybňuje, že pracoval v ústredí v Pchjongjangu aspoň do decembra 2015.

318    Po tretie treba zdôrazniť, že tvrdenie pána Paka Chuna‑Sana, podľa ktorého skončil s výkonom svojich funkcií pred prijatím druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849, sa neopiera o nijaký listinný dôkaz, hoci žalobca má najväčšiu možnosť predložiť skutočnosti, ktoré vyvracajú dôvody na jeho zaradenie do zoznamov.

319    V prejednávanej veci však nemožno považovať za preukázané, že Pak Chun‑San už nepracuje v spoločnosti KNIC, výlučne na základe svedectiev, ktoré boli poskytnuté konkrétne na účely tejto žaloby a pochádzajú od osoby, na ktorú sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia.

320    Okrem toho Pak Chun‑San počas viacerých rokov udržiaval významné väzby so spoločnosťou KNIC. Zo spisu totiž vyplýva, že KNIC sa pravidelne obracala na pána Paka Chuna‑Sana, aby zastával kľúčové funkcie, a že tento pán mal v rámci tejto spoločnosti dlhú kariéru, počas ktorej zastával viaceré významné funkcie ako riaditeľ zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC a bývalý oprávnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu.

321    Vzhľadom na tieto skutočnosti a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov nemožno považovať za preukázané, že už viac neudržiava väzby so spoločnosťou KNIC.

322    Dôvody na jeho zaradenie do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

323    Pokiaľ ide o pána Soa Tonga Myonga, ten bol identifikovaný ako prezident spoločnosti KNIC, konajúci v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

324    V tejto súvislosti z dokumentov predložených Všeobecnému súdu vyplýva, že v období od 1. októbra 2007 do mája 2012 bol So Tong Myong uvádzaný ako generálny riaditeľ spoločnosti KNIC. Táto skutočnosť je tiež podporená jeho svedectvom nachádzajúcim sa v prílohe A.9 žaloby, v ktorom spresňuje, že jeho mandát prezidenta spoločnosti KNIC trval od roku 2007 do októbra 2014.

325    Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené pánom Soom Tongom Myongom, ktorý tvrdí, že v októbri 2014 odišiel do dôchodku, treba poznamenať, že Komisia predložila výpis z obchodného registra Amtsgericht Hamburg (Okresný súd Hamburg) zo 16. marca 2016, z ktorého vyplýva, že uvedený pán bol k tomuto dňu stále prezidentom spoločnosti KNIC.

326    Je nesporné, že v prílohe 2 listu z 21. júla 2016 predloženého Všeobecnému súdu So Tong Myong zdôrazňuje, že táto informácia bola správna len v období od roku 2010 do roku 2014, ktorý je rokom, keď odišiel do dôchodku.

327    Ako však už bolo uvedené, činnosť Súdneho dvora a Všeobecného súdu sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Navyše na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, EU:T:2012:478, bod 161 a citovanú judikatúru).

328    Je však potrebné uviesť, že svedectvo pána Soa Tonga Myonga bolo poskytnuté konkrétne na účely prejednávanej žaloby a keďže pochádza od osoby, na ktorú sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, má toto svedectvo iba malú dôkaznú silu, na rozdiel od takého verejného dokumentu, akým je výpis z obchodného registra.

329    Vzhľadom na absenciu listinných dôkazov zo strany pána Soa Tonga Myonga, ako aj jeho funkciu prezidenta spoločnosti KNIC nemožno považovať za preukázané, že už neudržuje so spoločnosťou KNIC väzby a nekoná v mene alebo na účet spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

330    Dôvody na jeho zaradenie do zoznamu teda nevychádzajú z nesprávneho posúdenia.

331    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Rada a Komisia mohli v čase prijatia druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849 oprávnene domnievať, že žalobcovia vo veci T‑533/15 naďalej konali v mene spoločnosti KNIC alebo podľa jej pokynov.

332    V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov vo veci T‑533/15 týkajúce sa absencie dôkazov o ich schopnosti ovplyvňovať činnosti spoločnosti KNIC, stačí poznamenať, že na žalobcov sa vzťahuje kritérium na zaradenie do zoznamu týkajúce sa „osôb alebo subjektov konajúcich v ich mene alebo podľa ich pokynov“ v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b) bodu ii) rozhodnutia 2013/183, ako aj „osôb alebo subjektov konajúcich v ich mene alebo podľa ich pokynov“ v zmysle článku 27 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2016/849.

333    Vzhľadom na kritériá na zaradenie do zoznamu a zmenené kritériá na zaradenie do zoznamu, ktorých zákonnosť žalobcovia vo veci T‑533/15 nespochybnili, sa na uvedených žalobcov vzťahuje kategória osôb konajúcich v mene alebo podľa pokynov označeného subjektu, ktorý sa môže podieľať na získavaní peňažných zdrojov, ktoré môžu prispieť k činnostiam Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v súvislosti so šírením jadrových zbraní.

334    Za týchto podmienok toto kritérium nevyhnutne nevyžaduje, aby žalobcovia vo veci T‑533/15 boli osobami, ktoré rozhodujú o prevode finančných aktív, ktoré by mohli prispievať k činnostiam Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v súvislosti so šírením jadrových zbraní, ani aby boli spôsobilí ovplyvniť takýto prevod. Naproti tomu musia udržiavať väzbu s činnosťou uvedenou v sporných dôvodoch vykladaných v spojení s predmetnými kritériami, t. j. vytvárať devízové príjmy, ktoré by mohli prispieť k jadrovým programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

335    Všeobecný súd totiž už rozhodol, že osoba zastávajúca funkciu, ktorá jej poskytuje riadiacu právomoc nad subjektom, voči ktorému smerujú reštriktívne opatrenia, môže byť spravidla sama považovaná za osobu zapojenú do aktivít, ktoré odôvodňovali prijatie reštriktívnych opatrení namierených proti danému subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2013, Nabipour a i./Rada, T‑58/12, neuverejnený, EU:T:2013:640, bod 110, a z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13, EU:T:2014:926, bod 143).

336    Pokiaľ ide tvrdenie žalobcov vo veci T‑533/15 založené na rozsudku z 12. decembra 2013, Nabipour a i./Rada (T‑58/12, neuverejnený, EU:T:2013:640), treba poznamenať, že na rozdiel od právneho rámca uplatniteľného v prejednávanej veci v rozsudku z 12. decembra 2013, Nabipour a i./Rada (T‑58/12, neuverejnený, EU:T:2013:640), sa zaradenie mena žalobkyne do zoznamov zakladalo na odlišných kritériách, než o aké ide v prejednávanej veci. Hoci v uvedenom rozsudku sa vyžadovalo, aby fyzické osoby, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, mali väzbu na činnosti spočívajúce v šírení jadrových zbraní, v prejednávanej veci stačí iba vyžadovať, aby fyzické osoby, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, udržiavali väzbu s činnosťami spočívajúcimi v poskytovaní finančných služieb alebo vykonávaní prevodov finančných prostriedkov, aktív alebo hospodárskych zdrojov, ktoré by mohli prispieť k jadrovým programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, a to bez toho, aby sa vyžadovalo, aby tieto osoby mali konkrétnu väzbu na činnosti v oblasti šírenia jadrových zbraní.

337    V prejednávanej veci teda ani kritériá ani sporné dôvody, na základe ktorých boli mená žalobcov vo veci T‑533/15 zaradené do sporných zoznamov, nevyžadujú, aby bol preukázaný vzťah medzi dotknutou osobou a subjektom pôsobiacim v oblasti šírenia jadrových zbraní, ale vyžadujú, aby bol preukázaný vzťah medzi dotknutou osobou a subjektom, ktorý poskytuje alebo zabezpečuje prevod finančných aktív, ktoré by mohli prispieť k programom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ktoré sa týkajú šírenia jadrových zbraní.

338    V prejednávanej veci všetci žalobcovia vo veci T‑533/15, ako vyplýva z bodov 298 až 331 vyššie, vykonávali riadiace funkcie v rámci spoločnosti KNIC. Kim Il‑Su je vedúci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC a bývalý hlavný oprávnený splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu. Kang Song‑Sam je bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu a vykonáva funkciu manažéra v rámci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC. Choe Chun‑Sik je vedúcim zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC. Kim Il‑Su je vedúci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC a bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti KNIC v Hamburgu. Pak Chun‑San bol riaditeľom zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC a bývalým hlavným splnomocneným zástupcom spoločnosti KNIC v Hamburgu. So Tong Myong bol prezidentom spoločnosti KNIC. V dôsledku toho treba prijať záver, že ich príslušné úlohy v rámci zaisťovacej činnosti spoločnosti KNIC, a to buď ako vedúci zaisťovacieho oddelenia spoločnosti KNIC, riaditeľ alebo prezident spoločnosti KNIC, sú dostatočné jednak na to, aby bol prijatý záver, že majú väzbu na činnosť spoločnosti KNIC spočívajúcu vo vytváraní devíz tým, že konali v mene a podľa pokynov spoločnosti KNIC, a jednak na to, aby nad rámec overenia presnosti druhých a tretích dôvodov týkajúcich sa žalobcov vo veci T‑533/15 nebolo potrebné vychádzať z nepriamych dôkazov týkajúcich sa ich individuálnych konaní s cieľom preukázať, že boli označení v súlade s uplatnenými kritériami na zaradenie do zoznamu.

339    Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť tento žalobný dôvod v celom rozsahu.

–       O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení ochrany údajov

340    Svojím tretím žalobným dôvodom žalobcovia vo veci T‑533/15 v podstate poukazujú na porušenie článkov 4, 10, 14 a 16 nariadenia č. 45/2001.

341    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobcovia vo veci T‑533/15 tým, že iba uvádzajú ustanovenia nariadenia č. 45/2001, ako aj časti stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, v podstate tvrdia, že Rada a Komisia uverejnili nepresné údaje. Rada a Komisia tak uviedli, že žalobcovia vo veci T‑533/15 sa podieľali na protiprávnych činnostiach súvisiacich protiprávnym vývojom zbraní hromadného ničenia.

342    V tejto súvislosti stačí konštatovať, že vzhľadom na preskúmanie druhého žalobného dôvodu druhé a tretie dôvody týkajúce sa žalobcov vo veci T‑533/15 nevychádzajú z nesprávneho posúdenia, takže Rada a Komisia neuverejnili nepresné údaje, keď informovali o účasti žalobcov na protiprávnych činnostiach.

343    V dôsledku toho nemožno tomuto žalobnému dôvodu vyhovieť.

344    V každom prípade je tento žalobný dôvod je neúčinný.

345    Aj za predpokladu, že by Rada a Komisia zaobchádzali s osobnými údajmi týkajúcimi sa žalobcov spôsobom, ktorý je v rozpore s nariadením č. 45/2001, takáto okolnosť nemôže viesť k zrušeniu druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849. Naproti tomu, ak by sa žalobcom podarilo preukázať existenciu takéhoto zaobchádzania, mohli by sa domáhať porušenia uvedeného naradenia v rámci žaloby o náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 140, a z 22. novembra 2017, HD/Parlament, T‑652/16 P, neuverejnený, EU:T:2017:828, body 33 a 34).

–       O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neprimeranom zásahu do základných práv

346    Žalobcovia vo veci T‑533/15 s tým, že použili tvrdenia uvedené voči prvým napadnutým aktom, ďalej uvádzajú, že ujma, ktorá bola spôsobená druhými napadnutými aktmi, je v celom rozsahu neprimeraná.

347    Žalobcovia vo veci T‑533/15 totiž nepodnecovali ani nepomáhali spoločnosti KNIC ZD pri dosahovaní príjmov, pretože táto spoločnosť nedosahovala nijaké príjmy, či už v súčasnosti alebo v čase, keď bola aktívna. Okrem toho dvaja z nich, Pak Chun‑San a So Tong Myong, boli na dôchodku a pre KNIC už nepracovali, zatiaľ čo ďalší štyria žalobcovia nevytvárali v rámci svojich rôznych funkcií v spoločnosti KNIC nijaký príjem. Zaradenie ich mien do sporných zoznamov nemalo nijaký užitočný význam, aj keď zaradenie samotnej spoločnosti KNIC ZD do zoznamu bolo vhodné. Za týchto podmienok išlo o zjavne neprimerané obmedzenie ich slobody.

348    Rada a Komisia spochybňujú tieto tvrdenia.

349    Keďže sa tento žalobný dôvod zakladá na takmer totožných tvrdeniach, aké žalobcovia vo veci T‑533/15 uviedli v rámci štvrtého žalobného dôvodu smerujúceho proti prvým napadnutým aktom, treba vzhľadom na tvrdenia uvedené v bodoch 274 až 277 vyššie uvedený žalobný dôvod zamietnuť.

350    Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba žalobu vo veci T‑533/15 zamietnuť v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu druhých napadnutých aktov a rozhodnutia 2016/849.

351    V dôsledku toho je potrebné žalobu vo veci T‑533/15 zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

352    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

353    Keďže žalobcovia vo veci T‑533/15 nemali v uvedenej veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Rady a Komisie.

354    Keďže KNIC nemala úspech vo svojich dôvodoch vo veci T‑264/16, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Rady a Komisie.

355    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Je potrebné rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo znáša vlastné trovy konania vo veci T‑533/15.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Vo veci T‑533/15 sú Kim Il‑Su a ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe, povinní nahradiť trovy konania s výnimkou trov konania, ktoré vynaložilo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

3.      Vo veci T‑264/16 je Korea National Insurance Corporation povinná nahradiť trovy konania.

4.      Vo veci T‑533/15 znáša Spojené kráľovstvo svoje vlastné trovy konania.

Frimodt Nielsen Kreuschitz Półtorak

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. marca 2018.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

Reštriktívne opatrenia prijaté voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike

Reštriktívne opatrenia prijaté voči žalobcom

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O procesných dôsledkoch zrušenia a nahradenia rozhodnutia 2013/183

O poradí prejednávania vecí T 533/15 a T264/16

O žalobe vo veci T 264/16

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad týkajúcich sa ochrany údajov

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neprimeranom obmedzení základných práv

O žalobe vo veci T 533/15

O žalobe žalobcov vo veci T 533/15 v rozsahu, v akom sa týka prvých napadnutých aktov

– O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

– O druhom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

– O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení ochrany údajov

– O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neprimeranom zásahu do základných práv

O žalobe žalobcov vo veci T 533/15, pokiaľ ide o druhé napadnuté akty a rozhodnutie 2016/849

– O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

– O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

– O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení ochrany údajov

– O štvrtom žalobnom dôvode založenom na neprimeranom zásahu do základných práv

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.

1 Zoznam ďalších žalobcov je priložený len k verzii, ktorá bola doručená účastníkom konania.