Žaloba podaná 15. marca 2018 – Európska komisia/Poľská republika
(vec C-192/18)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Szmytkowska, K. Banks, H. Krämer a C. Valero, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Poľská republika
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor
určil, že Poľská republika si tým, že na základe článku 13 bodov 1 až 3 ustawy z dnia 12 lipca 2017 r. o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych oraz niektórych innych ustaw (zákon z 12. júla 2017, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov a niektoré ďalšie zákony) zaviedla odlišný vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy, ktorí pôsobia ako sudcovia všeobecných súdov, sudcovia Najvyššieho súdu a prokurátori, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj článku 5 písm. a) a článku 9 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)1 , ako aj
tým, že na základe článku 13 bodu 1 uvedeného zákona znížila vek odchodu do dôchodku pre sudcov všeobecných súdov a súčasne na základe článku 1 bodu 26 písm. b) a c) tohto zákona priznala ministrovi spravodlivosti právo rozhodnúť o predĺžení doby aktívnej služby sudcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie,
zaviazal Poľskú republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia Poľskej republike vytýka, že tým, že na základe článku 13 bodov 1 až 3 zákona z 12. júla 2017, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov a niektoré ďalšie zákony zaviedla odlišný vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy, ktorí pôsobia ako sudcovia všeobecných súdov, sudcovia Najvyššieho súdu a prokurátori, ako aj na základe článku 13 bodu 1 tohto zákona znížila vek odchodu do dôchodku pre sudcov všeobecných súdov a súčasne na základe článku 1 bodu 26 písm. b) a c) tohto zákona priznala ministrovi spravodlivosti právo rozhodnúť o predĺžení doby aktívnej služby sudcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 5 písm. a) a článku 9 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.
____________
1 Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23.