Vec C‑412/11

Európska komisia

proti

Luxemburskému veľkovojvodstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Doprava – Rozvoj železníc Spoločenstva – Smernica 91/440/EHS – Článok 6 ods. 3 a príloha II – Smernica 2001/14/ES – Článok 14 ods. 2 – Nezávislosť orgánu, ktorý je poverený výkonom základných funkcií“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 11. júla 2013

1.        Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

(Článok 258 ZFEÚ)

2.        Doprava – Spoločná politika – Rozvoj železníc Spoločenstva – Oddelenie správy infraštruktúry a dopravných činností – Základné funkcie, ktoré musia byť zverené nezávislému subjektu – Pojem – Prijatie opatrení na obnovenie bežných podmienok prevádzky v prípade narušenia prevádzky alebo nebezpečenstva – Vylúčenie – Opätovné pridelenie vlakovej trasy – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14, článok 14 ods. 2 a článok 29; smernica Rady 91/440, článok 6 ods. 3 a príloha II)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 30)

2.        Prijatie potrebných opatrení na obnovenie bežných podmienok prevádzky vrátane zrušenia vlakových trás podľa článku 29 smernice 2001/14 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry nemožno považovať za opatrenia, ktoré sa priamo týkajú základnej funkcie prideľovania vlakových trás v zmysle článku 14 ods. 2 tej istej smernice, teda funkcie, ktorá musí byť zverená nezávislému prideľovaciemu orgánu. Navyše ide o presné opatrenia, ktoré je potrebné prijať v naliehavom prípade, s cieľom čeliť konkrétnej situácii a zabezpečiť, že práva na kapacitu vo forme vlakových trás môže oprávnená osoba skutočne využívať v súlade s cestovným poriadkom. Preto patrí prijatie takýchto opatrení do riadenia dopravy a nevzťahuje sa naň požiadavka nezávislosti, takže manažérovi infraštruktúry, ktorý je súčasne železničným podnikom, možno takúto funkciu zveriť.

Hoci zrušenie vlakovej trasy v prípade narušenia dopravy sa nepovažuje za základnú funkciu, jej opätovné pridelenie treba považovať za súčasť základných funkcií, ktoré môže vykonávať len nezávislý manažér infraštruktúry alebo prideľovací orgán, lebo na rozdiel od riadenia dopravy, ktoré nezahŕňa prijímanie rozhodnutí v zmysle prílohy II smernice 91/440 o rozvoji železníc spoločenstva, opätovné prideľovanie vlakových trás vyžaduje prijatie rozhodnutí týkajúcich sa pridelenia vlakových trás.

(pozri body 34, 36 – 38)