ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

zo 16. júna 2011 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Rozdelenie trhu – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Jediné a nepretržité porušenie – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006“

V spojených veciach T‑204/08 a T‑212/08,

Team Relocations NV, so sídlom v Zaventeme (Belgicko), v zastúpení: H. Gilliams a J. Bocken, advokáti,

žalobkyňa vo veci T‑204/08,

Amertranseuro International Holdings Ltd,

Trans Euro Ltd,

Team Relocations Ltd,

so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: L. Gyselen, advokát,

žalobkyne vo veci T‑212/08,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, A. Antoniadis a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorých predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 – Medzinárodné sťahovacie služby) a subsidiárne návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyniam,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca),

tajomník: N. Rosner, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. apríla 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

1.     Predmet sporu

1        V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 – Medzinárodné sťahovacie služby) (ďalej len „rozhodnutie“), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola Team Relocations NV účastníčkou kartelu na trhu s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku, ktorý spočíval v priamom a nepriamom určovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných súťaží. Komisia Európskych spoločenstiev uvádza, že kartel bol činný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho účastníci určovali ceny, zákazníkom predkladali falošné ponuky (takzvané predstierané ponuky, ďalej len „PP“) a navzájom sa odškodňovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému peňažných náhrad (ďalej len „provízie“).

2.     Žalobkyne

2        Team Relocations bola založená 7. mája 1993 pod názvom Transeuro Worldwide Movers NV (Belgium). Jej názov sa zmenil 5. septembra 2002. Od januára 1994 je stopercentnou materskou spoločnosťou spoločnosti Team Relocations spoločnosť Team Relocations Ltd, ktorá pôsobí v odvetví sťahovacích služieb a ktorej 100 % akcií vlastní Trans Euro Ltd. Od 8. septembra 2000 vlastní 100 % akcií spoločnosti Trans Euro spoločnosť Amertranseuro International Holdings Ltd (ďalej len „Amertranseuro“).

3        V priebehu hospodárskeho roka, ktorý sa skončil 30. septembra 2006, dosiahla Amertranseuro celosvetový konsolidovaný obrat vo výške 44 352 733 eur.

3.     Správne konanie

4        Podľa rozhodnutia Komisia začala konanie z vlastného podnetu, keďže disponovala informáciami, ktoré nasvedčovali tomu, že niektoré belgické spoločnosti pôsobiace v odvetví medzinárodného sťahovania sa podieľali na dohodách, ktoré mohli spadať do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 81 ES.

5        Na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutočnili kontroly v spoločnostiach Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler SA. Po týchto kontrolách požiadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej zníženie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“). Allied Arthur Pierre priznala svoju účasť na dohodách o províziách a PP, oznámila zúčastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol útvarom Komisie známy, a odovzdala dokumenty potvrdzujúce jej ústne vyhlásenia.

6        Na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli podnikom zúčastňujúcim sa na protisúťažných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané viaceré písomné žiadosti o informácie. Dňa 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spoločnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Všetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou zástupcov spoločností Amertranseuro, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umožnený od 6. do 29. novembra 2006. Vypočutie sa uskutočnilo 22. marca 2007.

7        Dňa 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie.

4.     Rozhodnutie

8        Komisia uvádza, že osoby, ktorým bolo rozhodnutie určené, medzi ktoré patrili aj žalobkyne Team Relocations, Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd, boli účastníkmi kartelu v odvetví medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku alebo zaň nesú zodpovednosť. Účastníci kartelu údajne určovali ceny, rozdeľovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmenšom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretržitého porušenia článku 81 ES.

9        Podľa Komisie bolo súčasťou dotknutých služieb tak sťahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov či verejných inštitúcií, ako aj sťahovanie majetku podnikov alebo verejných inštitúcií. Toto sťahovanie sa vyznačovalo skutočnosťou, že Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cieľovým bodom. Rovnako vzhľadom na skutočnosť, že všetky predmetné spoločnosti poskytujúce služby medzinárodného sťahovania mali sídlo v Belgicku a že činnosť, ktorej sa kartel týkal, sa odohrávala v Belgicku, Komisia teda usúdila, že geografickým centrom kartelu bolo Belgicko.

10      Celkový obrat účastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Keďže Komisia stanovila veľkosť odvetvia približne na 83 miliónov eur, celkový trhový podiel zúčastnených podnikov bol stanovený približne na 50 %.

11      Komisia uvádza, že cieľom kartelu bolo najmä určovať a udržiavať vysoké ceny a rozdeliť si trh súbežne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falošných ponúk (PP) a dohodami o systéme peňažných náhrad za odmietnuté ponuky alebo za nepredloženie ponuky (provízie).

12      Komisia usudzuje, že od roku 1984 do začiatku 90. rokov bol kartel činný predovšetkým prostredníctvom písomných dohôd o určovaní cien. Súčasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konečnej ceny, ktorý musel spotrebiteľ zaplatiť bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiž sume peňazí, ktorú sťahovacia spoločnosť, ktorá získala zmluvu na medzinárodné sťahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, bez ohľadu na to, či predložili ponuku, alebo ju nepredložili. Išlo teda o určitý druh peňažnej náhrady pre sťahovacie spoločnosti, ktoré zmluvu nezískali. Účastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepredložili, pričom uvádzali fiktívne služby, a výška týchto provízií bola fakturovaná zákazníkom. Komisia tvrdí, že táto praktika sa musí považovať za nepriame určovanie cien za medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku.

13      Účastníci tohto kartelu tiež spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, čiže zamestnávatelia, ktorí platili za sťahovanie, mylne domnievali, že si môžu vybrať podľa kritérií vychádzajúcich z hospodárskej súťaže. PP bola zdanlivá ponuka predložená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa sťahovala, sťahovacou spoločnosťou, ktorá sťahovanie nemala záujem vykonať. Predložením PP sa sťahovacia spoločnosť, ktorá chcela uzavrieť zmluvu (ďalej len „navrhujúca spoločnosť“), usilovala o to, aby inštitúcia alebo podnik získal viacero ponúk, či už priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela sťahovať. Navrhujúca spoločnosť preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovať za službu. Táto cena, ktorá bola vyššia ako cena navrhnutá navrhujúcou spoločnosťou, bola následne uvedená v PP. Podľa Komisie vzhľadom na to, že zamestnávateľ zvyčajne vyberie sťahovaciu spoločnosť, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, sťahovacie spoločnosti zúčastnené na tom istom medzinárodnom sťahovaní v zásade vopred vedeli, ktorá z nich môže uzavrieť zmluvu na toto sťahovanie.

14      Komisia okrem toho uvádza, že cena požadovaná navrhujúcou spoločnosťou mohla byť vyššia, ako by bola inak, lebo ostatné spoločnosti zúčastnené na tom istom sťahovaní predložili PP, v ktorých bola uvedená cena určená navrhujúcou spoločnosťou. Ako príklad cituje Komisia v odôvodnení č. 233 rozhodnutia internú e-mailovú správu spoločnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, v ktorej sa uvádza: „Zákazník si vyžiadal dve [PP], môžeme teda žiadať vyššiu cenu.“ Komisia preto tvrdí, že predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných súťaží, v dôsledku čoho boli ceny uvedené vo všetkých ponukách zámerne vyššie ako cena navrhujúcej spoločnosti a v každom prípade vyššie ako ceny, ktoré by existovali v prostredí hospodárskej súťaže.

15      Komisia tvrdí, že tieto dohody existovali až do roku 2003. Podľa nej bolo spoločným cieľom týchto komplexných činností určovať ceny, rozdeliť si trh a narušiť tak hospodársku súťaž.

16      V dôsledku toho Komisia prijala výrokovú časť rozhodnutia, ktorej článok 1 znie takto:

„Nasledujúce spoločnosti porušili článok 81 ods. 1 [ES] tým, že priamo a nepriamo určovali ceny za medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku, rozdelili si časť tohto trhu a manipulovali verejné obchodné súťaže počas uvedených období:

…

g)      [Team Relocations] od 20. januára 1997 do 10. septembra 2003; so spoločnosťami Trans Euro… a Team Relocations Ltd od 20. januára 1997 do 7. septembra 2000; so spoločnosťami [Amertranseuro], Trans Euro… a Team Relocations Ltd od 8. septembra 2000 do 10. septembra 2003;

…“

17      V dôsledku toho Komisia v článku 2 písm. i) rozhodnutia uložila pokutu vo výške 3,49 milióna eur spoločnosti Team Relocations, z ktorých za 3 milióny eur zodpovedajú spoločne a nerozdielne spoločnosti Trans Euro a Team Relocations Ltd a za 1,3 milióna eur zodpovedajú spoločne a nerozdielne spoločnosti Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd (spoločne ďalej len „skupina Amertranseuro“).

18      Pri určovaní výšky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú vo svojich usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

19      Žalobkyne návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júna 2008 podali žaloby, na základe ktorých sa začali tieto konania.

20      Uznesením predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu z 5. marca 2010 boli veci T‑204/08 a T‑212/08 v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

21      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 28. apríla 2010. Listom podaným do kancelárie 6. augusta 2010 navrhla Team Relocations opätovne otvoriť ústnu časť konania. Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím z 23. septembra 2010.

22      Vo veci T‑204/08 Team Relocations navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 1 rozhodnutia,

–        zrušil článok 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výške 3,49 milióna eur,

–        subsidiárne podstatne znížil pokutu uloženú rozhodnutím,

–        v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

23      Okrem toho Team Relocations navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil Komisii, aby sprístupnila faktory, ktoré zohľadnila pri znížení pokuty spoločnosti Interdean, ktorá by jej inak bola uložená, o 70 %.

24      Vo veci T‑212/08 spoločnosti Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 2 písm. i) rozhodnutia v rozsahu, v akom ich vyhlasuje za spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, ktorého sa údajne dopustila Team Relocations v období od januára 1997 do septembra 2003,

–        subsidiárne zrušil článok 2 písm. i) rozhodnutia v rozsahu, v akom v skutočnosti neobmedzuje solidárnu zodpovednosť spoločnosti Amertranseuro do výšky 1,3 milióna eur,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25      Komisia vo veciach T‑204/08 a T‑212/08 navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žaloby,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

26      Team Relocations uvádza osem žalobných dôvodov, ktorých cieľom je zrušenie rozhodnutia a zrušenie alebo zníženie pokuty. Amertranseuro, Trans Euro a Team Relocations Ltd uvádzajú dva žalobné dôvody založené na nepripísateľnosti porušení, ktorých sa dopustila Team Relocations, a na svojej neschopnosti uhradiť pokutu. Vzhľadom na to, že tieto dva žalobné dôvody zodpovedajú prvej časti siedmeho žalobného dôvodu a ôsmemu žalobnému dôvodu spoločnosti Team Relocations, treba sa nimi zaoberať v rámci preskúmania týchto výhrad.

1.     O prvom žalobnom dôvode, založenom na tom, že Team Relocations sa nepodieľala na jedinom a nepretržitom porušení opísanom v rozhodnutí

27      Týmto žalobným dôvodom Team Relocations popiera svoju účasť na jedinom a nepretržitom porušení opísanom v rozhodnutí.

 Tvrdenia účastníkov konania

28      Team Relocations tvrdí, že na to, aby jej bola pripísaná zodpovednosť za jediné porušenie uvedené v rozhodnutí, musí Komisia po prvé preukázať, že Team Relocations vedela o protiprávnom správaní ostatných účastníkov, alebo že ho mohla rozumne predvídať a že bola pripravená prijať z neho vyplývajúce riziko a po druhé, že jednotlivé praktiky opísané v rozhodnutí sledovali spoločné ciele a že Team Relocations mala v úmysle svojím vlastným správaním prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov.

29      Podľa spoločnosti Team Relocations Komisia nepreukázala, že tieto podmienky boli splnené. Team Relocations po prvé nevedela o existencii jediného a nepretržitého porušenia. V rozhodnutí sa neuvádza nijaký listinný dôkaz preukazujúci, že Team Relocations vedela alebo musela nevyhnutne vedieť o dohodách o cenách a PP, keďže od roku 1997 príležitostne súhlasila s províziami. Až vo februári 2002 prvýkrát vystavila PP alebo o ňu požiadala. Team Relocations sa nezúčastňovala ani na stretnutiach protisúťažnej povahy, počas ktorých sa dojednával celkový protisúťažný systém.

30      Team Relocations po druhé tvrdí, že sa nepodieľala ani na celkovom systéme ani na „nepretržitom“ porušení. Nepodieľala sa na žiadnej z písomných dohôd o určovaní cien. Provízie, s ktorými súhlasila, mali za cieľ umožniť jednotlivým sťahovacím spoločnostiam získať náhradu za náklady, ktoré vynaložili na konkrétne sťahovanie, a nie stanoviť ceny, rozdeliť si zákazníkov alebo trh. Tieto systémy provízií sa uplatňovali príležitostne, a nie všeobecne alebo automaticky. PP sa získavali vždy na požiadanie alebo aspoň so súhlasom fyzickej osoby, ktorá sa sťahovala, a boli vystavené až po tom, ako si zákazník vybral sťahovaciu spoločnosť.

31      Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a konštatuje, že tým, že sa Team Relocations zúčastnila aspoň na dvoch týchto dohodách, vedela alebo musela nevyhnutne vedieť o celkovom pláne, ktorý bol základom jediného porušenia. Komisia sa okrem toho domnieva, že tvrdenie, podľa ktorého sa Team Relocations nezúčastnila na písomnej dohode o cenách, nemá žiadny vplyv na zodpovednosť, ktorú jej možno pripísať z dôvodu jediného a nepretržitého porušenia.

 Posúdenie Všeobecným súdom

32      Týmto žalobným dôvodom Team Relocations nespochybňuje, že sa dopustila porušení článku 81 ES. Naproti tomu tvrdí, že sa nepodieľala na jedinom a nepretržitom porušení opísanom v rozhodnutí. V dôsledku toho treba v prvom rade pripomenúť pojem jediné a nepretržité porušenie.

 O pojme jediné a nepretržité porušenie

33      Súdny dvor vo svojom rozsudku z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, bod 82), uviedol, že by bolo neprirodzené rozdeľovať nepretržité správanie, pre ktoré je charakteristický jediný účel, na viacero odlišných porušení, keďže ide, naopak, o jediné porušenie, ktoré sa uskutočňuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov.

34      Za týchto okolností je podnik, ktorý bol účastníkom porušenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisúťažným cieľom v zmysle článku 81 ods. 1 ES a ktorého cieľom bolo prispieť k uskutočneniu porušenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia, a to počas celého obdobia svojej účasti na uvedenom porušení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 83).

35      Z tohto rozsudku vyplýva, že Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretržitého porušenia, musí dokázať, že podnik chcel vlastným správaním prispieť k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi a že si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cieľov, alebo ich mohol rozumne predpokladať, a že bol pripravený prijať z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 87).

36      Kartelové dohody totiž možno považovať za okolnosti tvoriace jedinú protisúťažnú dohodu len vtedy, ak sa preukáže, že realizujú všeobecný plán sledujúci spoločný cieľ. Okrem toho účasť podniku na týchto kartelových dohodách môže byť výrazom jeho pristúpenia k tejto protisúťažnej dohode len vtedy, ak podnik pri zúčastňovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vedieť, že sa tým začlenil do jedinej dohody (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 až T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 4027 a 4112).

37      Z tejto judikatúry teda vyplýva, že na preukázanie účasti na jedinom a nepretržitom porušení musia byť splnené tri podmienky, a to existencia všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, úmyselná účasť podniku na tomto pláne a skutočnosť, že mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov.

38      Uvedený žalobný dôvod treba preto preskúmať s ohľadom na tieto podmienky.

 O posúdení predmetného protiprávneho správania

–       O existencii všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ

39      Pokiaľ ide po prvé o existenciu všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, Komisia tvrdí, že predmetné podniky sledovali jeden hospodársky cieľ, a to narušenie vývoja cien.

40      Pojem spoločný cieľ však nemožno určiť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na trhu, ktorý je dotknutý porušením, keďže ovplyvnenie hospodárskej súťaže ako cieľ alebo účinok predstavuje základný znak každého správania, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 ES. Pri takejto definícii pojmu spoločný cieľ hrozí, že pojem jediné a nepretržité porušenie príde čiastočne o svoj zmysel, keďže jej dôsledkom by bolo, že viaceré správania týkajúce sa hospodárskeho odvetvia zakázané článkom 81 ods. 1 ES by sa systematicky museli kvalifikovať ako základné znaky jediného porušenia. Na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a nepretržitého porušenia je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo spochybniť, či sa navzájom dopĺňajú, ako napríklad obdobie uplatňovania, obsah (vrátane použitých metód) a súčasne aj cieľ rôznych dotknutých konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T‑101/05 a T‑111/05, Zb. s. II‑4949, body 179 až 181).

41      V prejednávanej veci z rozhodnutia vyplýva, že spoločným cieľom sledovaným viacerými spôsobmi, ktoré boli súčasťou všeobecného plánu, bolo určiť a udržiavať vysoké ceny za poskytovanie medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku a rozdeliť si tento trh. Tento spoločný cieľ je podrobne opísaný v odôvodneniach č. 314 a 322 až 344 rozhodnutia.

42      Tvrdenia spoločnosti Team Relocations nemôžu spochybniť toto konštatovanie.

43      V tejto súvislosti treba poukázať na to, že systém provízií je systémom náhrad, ktorý je súčasťou rozdeľovania zákazníkov, a že vystavovanie PP je základným znakom rozdeľovania zákazníkov, keď si zákazníci vyžiadajú ponuky od viacerých účastníkov kartelovej dohody.

44      Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Team Relocations sa dohody o províziách a PP týkali cien. Pokiaľ ide o provízie, ich počet a výšky boli určené vopred, predtým ako sťahovacie spoločnosti predložili svoje ponuky zákazníkom. Aj v prípade, ak by sa ich výška priamo nepripočítavala k cene za sťahovanie, ako tvrdí Team Relocations, museli byť nevyhnutne zahrnuté do výpočtov podnikov a predražovať ich služby. Pokiaľ ide o ponuky, cena uvedená vo „falošnej“ ponuke bola stanovená spoločnosťou, ktorá o ňu požiadala, a prijatá spoločnosťou, ktorá vystavila PP, čo prvej spoločnosti umožňovalo určiť si svoju cenu na vyššej úrovni, ako bola úroveň vyplývajúca zo slobodnej hospodárskej súťaže, blízku „falošnej“ cene určenej vzájomnou dohodou. Komisia preukázala tento účinok praktík týkajúcich sa PP na ceny v odôvodnení č. 233 rozhodnutia (pozri bod 14 vyššie).

45      Obidve praktiky, rovnako ako písomná dohoda o cenách, sledovali spoločný cieľ, a to obmedzenie hospodárskej súťaže medzi účastníkmi kartelu zavedením vyššej úrovne cien, ako je tá, ktorá by existovala v prípade neexistencie dohôd. Provízie vyplácané konkurentom, ktorí nezískavali zmluvy, ich značne odrádzali od navrhovania konkurenčných cien a účastníci kartelu tým, že si vymieňali informácie o svojich ponukách v rámci PP, obmedzovali hospodársku súťaž prostredníctvom cien. Dohoda o PP okrem toho umožňovala účastníkom udržiavať ceny na vyššej úrovni, ako by bola úroveň v prípade, ak by táto dohoda neexistovala.

46      Pokiaľ ide o tvrdenia, že PP boli predkladané až po tom, ako si zákazník vybral, treba zdôrazniť, že osoba, ktorá je v kontakte s dodávateľom, napríklad zamestnanec Komisie, nie je skutočným zákazníkom sťahovacích spoločností. Výber sťahovacej spoločnosti totiž prináleží podniku alebo inštitúcii, ktorá za sťahovanie platí. Množstvo podnikov a verejných inštitúcií vyžaduje predloženie viacerých ponúk práve preto, aby mali možnosť výberu.

–       O úmyselnej účasti spoločnosti Team Relocations na všeobecnom pláne

47      Pokiaľ ide po druhé o účasť spoločnosti Team Relocations na porušení, je nesporné, že sa zúčastnila na dvoch z troch praktík opísaných v rozhodnutí, a to na dohode o províziách a na dohode o PP.

48      Team Relocations sa však nikdy nezúčastnila na písomnej dohode o cenách. Hoci podnik, ktorý sa vlastným správaním podieľal na porušení, môže niesť aj zodpovednosť za správania uskutočnené ostatnými podnikmi v rámci toho istého porušenia, platí to iba počas jeho účasti na uvedenom porušení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 83). Team Relocations preto nemôže niesť zodpovednosť za správanie, ktoré sa skončilo viac ako päť rokov pred jej pristúpením ku kartelu.

49      Komisia však v rozhodnutí konštatovala porušenie článku 81 ods. 1 ES spoločnosťou Team Relocations iba v období od 20. januára 1997 do 10. septembra 2003, počas ktorého sa Team Relocations zúčastňovala na všetkých prejavoch kartelu. Komisia teda riadne zohľadnila skutočnosť, že Team Relocations bola účastníčkou kartelu až od roku 1997.

50      Tvrdenia spoločnosti Team Relocations, že dohody o províziách a PP sa neuplatňovali súčasne a že systémy provízií sa uplatňovali z prípadu na prípad, navyše nie sú relevantné, keďže na rozdiel od toho, čo tvrdí táto žalobkyňa, tieto dve praktiky sledovali rovnaký cieľ.

–       O vedomosti spoločnosti Team Relocations o protiprávnom správaní

51      Pokiaľ ide po tretie o otázku, či mala Team Relocations vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov kartelu, je pravda, že počas jej účasti sa neuskutočnili protisúťažné stretnutia. Skutočnosť, že Team Relocations sa na takomto stretnutí nikdy nezúčastnila, však nie je rozhodujúca, keďže fungovanie kartelu preukazuje, že na to, aby boli jeho členovia informovaní o dohodách o províziách alebo PP alebo aby ich uzatvárali, sa na stretnutiach nemuseli zúčastňovať. Dohody sa vo všeobecnosti uzatvárali telefonicky, prostredníctvom elektronickej pošty a/alebo faxom.

52      Team Relocations okrem toho musela mať nevyhnutne vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov, keďže praktiky týkajúce sa provízií a PP spočívali vo vzájomnej spolupráci s partnermi, ktorí sa pri každej príležitosti obmieňali. Tento systém totiž spočíval na zásade „do ut des“, keďže každý podnik, ktorý zaplatil províziu alebo odovzdal PP, mohol v budúcnosti očakávať, že sám bude mať z tohto systému prospech a získa provízie alebo PP. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Team Relocations, sa tieto systémy neuplatňovali z prípadu na prípad, ale sa dopĺňali.

53      Tvrdenie spoločnosti Team Relocations, že nemala vedomosť o písomných dohodách ani o praktikách týkajúcich sa provízií pred rokom 1997, nie je relevantné, keďže podľa rozhodnutia je Team Relocations zodpovedná iba za porušenie po tomto roku. Najneskôr v roku 1997, keď prijala svoju prvú províziu, sa Team Relocations oboznámila so skutočnosťou, že všetky podniky nevykonávali svoje činnosti v bežných súťažných podmienkach. Mala teda vedomosť o protiprávnom správaní, ako aj o protisúťažnom cieli, ktorý sledovali ostatné podniky. Za týchto podmienok nemožno veriť tomu, že Team Relocations vedela o praktikách týkajúcich sa PP až od roku 2002.

54      Komisia preto oprávnene dospela k záveru, že Team Relocations mala vedomosť alebo musela mať vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov kartelu.

55      Zo všetkého, čo je uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia správne konštatovala, že Team Relocations sa zúčastnila na jedinom a nepretržitom porušení opísanom v rozhodnutí. Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

2.     O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa výpočtu hodnoty predaja spoločnosti Team Relocations

 Tvrdenia účastníkov konania

56      Svojím druhým žalobným dôvodom Team Relocations spochybňuje hodnotu predaja, ktorá bola zohľadnená pri výpočte základnej výšky pokuty.

57      Team Relocations v prvom rade tvrdí, že v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 možno pri výpočte relevantnej hodnoty predaja spoločnosti Team Relocations zohľadniť iba hodnotu predaja sťahovacích služieb, ktoré boli skutočne ovplyvnené protiprávnym správaním, a nie celkový obrat, ktorý Team Relocations dosiahla na belgickom trhu s medzinárodnými sťahovacími službami.

58      Subsidiárne sa Team Relocations domnieva, že relevantná hodnota predaja nezahŕňa obrat dosiahnutý zo sťahovaní súkromných osôb, teda fyzických osôb, ktoré musia samy znášať náklady na svoje sťahovanie. Nie je sporné, že pokiaľ ide o spoločnosť Team Relocations, provízie ani PP neboli nikdy dohodnuté alebo uplatnené pri sťahovaní súkromných osôb. Team Relocations uvádza, že Komisia v odôvodnení č. 528 rozhodnutia súhlasila, že do hodnoty predaja spoločnosti Gosselin sa nezahrnú služby vojenského sťahovania, keďže tieto služby neboli dotknuté porušením. Preto ani predaj dosiahnutý zo sťahovania súkromných osôb nemohol byť zohľadnený pri výpočte relevantnej hodnoty predaja spoločnosti Team Relocations.

59      Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

 Posúdenie Všeobecným súdom

60      Team Relocations spochybňuje výpočet relevantnej hodnoty predaja a subsidiárne tvrdí, že táto hodnota by nemala zahŕňať obrat dosiahnutý zo sťahovaní, ktoré uhrádzali súkromné osoby.

 O relevantnej hodnote predaja

61      Pokiaľ ide o hodnotu predaja, ktorá sa má zohľadniť pri výpočte základnej výšky pokuty spochybnenej v prvej časti žalobného dôvodu, bod 13 usmernení z roku 2006 stanovuje:

„Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí…“

62      Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Team Relocations z tohto ustanovenia nevyplýva, že pri výpočte relevantnej hodnoty predaja možno zohľadniť iba hodnotu predaja sťahovacích služieb, ktoré boli skutočne ovplyvnené protiprávnymi praktikami.

63      Znenie bodu 13 usmernení z roku 2006 odkazuje teda na „preda[j]…, s ktorý[m] porušenie priamo alebo nepriamo súvisí“, a nie na „predaj ovplyvnený porušením“. Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. To okrem iného veľmi jasne vyplýva z nemeckého znenia bodu 6 usmernení z roku 2006, ktorý sa zmieňuje o „Umsatz auf den vom Verstoß betroffenen Märkten“ (predaj dosiahnutý na trhoch dotknutých porušením). Bod 13 usmernení z roku 2006 sa a fortiori netýka výlučne prípadov, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porušení.

64      Tento výklad potvrdzuje cieľ pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Výklad navrhovaný spoločnosťou Team Relocations by totiž znamenal, že Komisia by pri určovaní základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť v prípadoch kartelových dohôd, bola povinná v každom prípade preukazovať, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnosť súdy Únie nikdy neuložili a nič nenasvedčuje tomu, že Komisia mala v usmerneniach z roku 2006 úmysel stanoviť si takúto povinnosť.

65      Okrem toho v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, sa nedá vyhnúť tomu, že niektoré dôkazy potvrdzujúce každý prejav protisúťažných praktík nebudú odhalené. V predmetnom prípade by bolo skutočne nemožné nájsť dôkazy týkajúce sa každého uskutočneného sťahovania. Team Relocations v žalobe potvrdzuje, že „[PP] a provízie neboli zaregistrované do systémov žalobkyne, takže iba osoby poverené spisom boli schopné ich zistiť“.

66      Z ustálenej judikatúry napokon vyplýva, že časť obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, je spôsobilá správne naznačiť rozsah porušenia na relevantnom trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 121). Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vzťahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o škodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku súťaž (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T‑151/94, Zb. s. II‑629, bod 643, a z 8. júla 2008, Saint‑Gobain Gyproc Belgium/Komisia, T‑50/03, neuverejnený v Zbierke, bod 84). Usmernenia z roku 2006 prevzali túto zásadu.

67      Team Relocations na pojednávaní poznamenala, že Komisia vo veci „Carglass“ (vec COMP/39.125 – Automobilové sklo), ktorej zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku z 29. júla 2009 (Ú. v. EÚ C 173, s. 13), na rozdiel od predmetného prípadu stanovila za relevantný predaj na účely výpočtu pokuty iba predaj dodávateľov skla automobilovým výrobcom, pri ktorom existovali priame dôkazy o kartelovej dohode. Treba však poukázať na to, že v odôvodnení č. 663 rozhodnutia „Carglass“ Komisia vychádza zo zásady, že skutočnosť, že nie pre všetky rokovania týkajúce sa „účtov vozidiel“ sú k dispozícii konkrétne dôkazy, neobmedzuje určenie hodnoty predaja iba na účty, pri ktorých sú k dispozícii priame dôkazy, keďže kartelové dohody sú svojou povahou tajnými dohodami a že dôkazy zostanú vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých prípadoch, neúplné. Hoci Komisia následne v odôvodneniach č. 664 až 667 tohto rozhodnutia túto zásadu relativizovala, je potrebné konštatovať, že tak urobila iba vo vzťahu k dvom výnimočným obdobiam na začiatku a na konci obdobia porušovania, keďže predpokladala, že dodávatelia automobilového skla počas týchto období menili svoje ponuky iba voči vybraným veľkým účtom. Postup Komisie v uvedenom rozhodnutí preto nie je v rozpore s postupom uplatneným v tomto rozhodnutí.

68      Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú, pokiaľ ide o existenciu prípadnej diskriminácie, iba orientačnú povahu, keďže je málo pravdepodobné, že by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, body 201 a 205, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, Zb. s. I‑4405, bod 60). Vzhľadom na okolnosti uvedené v odôvodneniach č. 664 až 667 rozhodnutia „Carglass“ Team Relocations nepredložila dostatočné dôkazy, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené.

69      Prvú časť tohto žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

 O sťahovaniach uhrádzaných súkromnými osobami

70      Pokiaľ ide o subsidiárne tvrdenie, že relevantná hodnota predaja by nemala zahŕňať obrat dosiahnutý zo sťahovaní súkromných osôb, teda zo sťahovaní, ktoré neuhrádzajú tretie osoby, je potrebné poukázať na to, že PP neboli nikdy vystavované pre tento druh sťahovaní, keďže súkromná osoba by nikdy nesúhlasila s prijatím viacerých ponúk od jednej sťahovacej spoločnosti. PP boli používané iba v prípade sťahovaní, pri ktorých zamestnávateľ osoby, ktorá sa sťahovala, vyžadoval získanie ponúk aspoň od jednej ďalšej sťahovacej spoločnosti ako podmienku uhradenia výdavkov za sťahovanie.

71      Z odôvodnenia č. 537 rozhodnutia však vyplýva, že niektoré ďalšie subjekty, ktorým bolo toto rozhodnutie určené, zrejme súhlasili s vyplácaním provízií za medzinárodné sťahovania uhrádzané súkromnými osobami. Na rozdiel od vojenských sťahovaní, pri ktorých Gosselin vystupovala ako subdodávateľ amerických sťahovacích spoločností, preto nemožno vylúčiť, že niektoré súkromné sťahovania boli ovplyvnené predmetným jediným porušením. Rozhodujúcim rozdielom medzi vojenskými sťahovaniami a sťahovaniami súkromných osôb je totiž skutočnosť, že v prípade vojenských sťahovaní samotní účastníci kartelu neviedli obchodné rokovania, a preto nemali nijaký vplyv na hlavnú zmluvu. V prípade súkromných sťahovaní takáto štrukturálna záruka, ktorá vylučuje akýkoľvek potenciálny vplyv, neexistuje. Z tohto vyplýva, že Komisia vylúčením jednej kategórie sťahovaní, ale nie druhej, neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

72      Je pravda, že pokiaľ ide o spoločnosť Team Relocations, Komisia nepreukázala, že provízie boli dohodnuté alebo uplatnené na sťahovania uhrádzané súkromnými osobami. Prijatie tohto tvrdenia by však znamenalo donútiť Komisiu, aby do relevantnej hodnoty predaja zahrnula iba jednotlivé predaje, ktoré boli ovplyvnené kartelom a ku ktorým má k dispozícii listinné dôkazy. Existencia takej povinnosti však bola zamietnutá v rámci preskúmania prvej časti tohto žalobného dôvodu.

73      Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

3.     O treťom žalobnom dôvode, založenom na uplatnení sadzby 17 % na hodnotu predaja dosiahnutého spoločnosťou Team Relocations na účely stanovenia základnej výšky jej pokuty

74      Tento žalobný dôvod sa delí na štyri časti. Prvé dve časti sú založené na porušení povinnosti stanoviť výšku pokuty na základe individuálnej úlohy spoločnosti Team Relocations v rámci porušenia a na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. V rámci tretej časti Team Relocations tvrdí, že stanovenie 17 %‑nej sadzby porušuje zásadu proporcionality. Štvrtá časť tohto žalobného dôvodu je založená na nedostatku odôvodnenia.

 Tvrdenia účastníkov konania

75      Team Relocations po prvé tvrdí, že podľa ustálenej judikatúry musí pokuta odrážať verným spôsobom závažnosť porušenia, ktorého sa každý podnik skutočne dopustil (rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, Zb. s. II‑497, bod 280; z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T‑109/02, T‑118/02, T‑122/02, T‑125/02, T‑126/02, T‑128/02, T‑129/02, T‑132/02 a T‑136/02, Zb. s. II‑947, bod 429, a z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T‑36/05, neuverejnený v Zbierke, body 207 a 209). V prejednávanej veci mali byť pri posúdení stupňa závažnosti porušenia, ktorého sa dopustila Team Relocations, zohľadnené viaceré osobitné či neobvyklé okolnosti. Konkrétne Team Relocations pred rokom 2002 nevystavila ani nepožiadala o žiadne PP a nikdy sa nezúčastnila na písomných dohodách o určovaní cien a iných podmienok poskytovania medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku. Komisia teda nepreukázala individuálnu úlohu, ktorú Team Relocations zohrávala v praktikách, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje. Z dôvodu tohto nesprávneho posúdenia je stanovená časť hodnoty predaja (17 %), a teda aj pokuta uložená spoločnosti Team Relocations, zjavne neprimeraná.

76      Team Relocations sa po druhé domnieva, že v porovnaní so všeobecnými písomnými dohodami o cenách, ktoré medzi sebou uzatvorili niektoré ďalšie subjekty, ktorým bolo rozhodnutie určené, je povaha porušenia, ktorého sa dopustila Team Relocations, úplne odlišná a zreteľne menej závažná. Uplatnením rovnakého podielu hodnoty predaja (17 %) pri výpočte pokuty uloženej spoločnosti Team Relocations a pokút uložených ďalším subjektom, ktorým bolo rozhodnutie určené, Komisia porušila svoju povinnosť stanoviť výšku pokút bez diskriminácie.

77      Team Relocations po tretie tvrdí, že stanovenie17 %-nej časti hodnoty predaja vedie nevyhnutne k výške pokuty, ktorá je vo viacerých smeroch zjavne neprimeraná vo vzťahu k skutočnému stupňu závažnosti jej správania, teda jej skutočnej zodpovednosti, ako aj k obmedzenej závažnosti a nízkemu hospodárskemu významu porušenia, ktorého sa dopustila.

78      Team Relocations po štvrté uvádza, že v rozhodnutí nie je uvedený dôvod, pre ktorý Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Team Relocations sa nezúčastňovala na všetkých zložkách porušenia. Odôvodnenie týkajúce sa stanovenia percentuálneho podielu hodnoty predaja je nedostatočné a rozporné.

79      Komisia sa domnieva, že vo vzťahu k spoločnosti Team Relocations bola oprávnená uplatniť rovnakú časť hodnoty predaja vo výške 17 % ako vo vzťahu k ostatným účastníkom kartelu, keďže Team Relocations sa podieľala na jedinom a nepretržitom porušení, ktoré možno kvalifikovať ako veľmi závažné porušenie článku 81 ES. Individuálna úloha podniku v rámci porušenia nebola zohľadnená pri posúdení závažnosti porušenia, ale pri úprave výšky pokuty s cieľom vziať do úvahy poľahčujúce a/alebo priťažujúce okolnosti. Komisia napokon tvrdí, že si splnila svoju povinnosť odôvodnenia, keďže v rozhodnutí uviedla kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili zmerať závažnosť spôsobeného porušenia.

 Posúdenie Všeobecným súdom

80      V rámci tohto žalobného dôvodu Team Relocations v podstate napáda uplatnenie jednotnej 17 %-nej sadzby na všetky predmetné podniky v rámci posúdenia závažnosti porušenia. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné rozlíšiť dve rozdielne otázky, konkrétne jednak otázku, či bolo zaobchádzanie so spoločnosťou Team Relocations primerané v porovnaní so zaobchádzaním s ostatnými účastníkmi kartelu (prvá a druhá časť), a jednak otázku, či sadzba, ktorú uplatnila Komisia, bola sama osebe primeraná vo vzťahu k správaniu spoločnosti Team Relocations (tretia časť).

 O povinnosti stanoviť základnú výšku pokuty v závislosti od individuálnej úlohy spoločnosti Team Relocations

81      Pokiaľ ide o prvé dve časti žalobného dôvodu, ktorými je potrebné zaoberať sa spoločne, pretože sú úzko prepojené, treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej zásada nediskriminácie alebo rovnosti zaobchádzania, ktorá patrí medzi základné zásady práva Spoločenstva, zakazuje nielen to, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne, ale tiež aby sa s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. októbra 1986, Christ‑Clemen a i./Komisia, 91/85, Zb. s. 2853, bod 10, a z 28. júna 1990, Hoche, C‑174/89, Zb. s. I‑2681, bod 25 a tam citovanú judikatúru).

82      Je však potrebné konštatovať, že v rámci posúdenia závažnosti porušenia Komisia pri výbere stanovenej časti hodnoty predaja skutočne nezaobchádzala s účastníkmi rozdielne, ale že na všetky dotknuté podniky uplatnila jednotnú sadzbu 17 %. Komisia tento postup odôvodňuje skutočnosťou, že išlo o jediné a nepretržité porušenie.

83      Vzniká teda otázka, či vzhľadom na judikatúru uvádzanú spoločnosťou Team Relocations mohla Komisia odmietnuť akékoľvek rozdielne zaobchádzanie s účastníkmi porušenia a akékoľvek zohľadnenie osobitných okolností predmetného prípadu s cieľom určiť závažnosť porušenia, ktorého sa dopustila Team Relocations.

84      V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že pokiaľ sa porušenia dopustili viaceré podniky, je potrebné preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich na porušení (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 až 48/73, 50/73, 54/73 až 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 150). Tento záver je logickým dôsledkom zásady individualizácie trestov a sankcií, podľa ktorej môže byť podnik sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatniteľná v každom správnom konaní, ktoré môže viesť k sankciám podľa pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T‑62/02, Zb. s. II‑5057, bod 119).

85      Z mnohých rozsudkov Súdneho dvora a Všeobecného súdu navyše vyplýva, že závažnosť porušenia musí byť predmetom individuálneho posúdenia, ktoré zohľadní viaceré kritériá, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci účinok pokút (pozri rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 66 vyššie, bod 106, a zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, bod 33 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T‑241/01, Zb. s. II‑2917, bod 83 a nasl.). Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že podnik sa nezúčastnil na všetkých zložkách tvoriacich kartel alebo zohrával menšiu úlohu v rámci aspektov, na ktorých sa zúčastňoval, sa musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovení pokuty (pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 90, a rozsudok Bolloré a i./Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 429 a tam citovanú judikatúru).

86      V súdnej praxi Všeobecného súdu sa však posúdenie individuálnych okolností neuskutočňuje v rámci posúdenia závažnosti porušenia, teda pri stanovení základnej výšky pokuty, ale v rámci úpravy základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2008, Carbone‑Lorraine/Komisia, T‑73/04, Zb. s. II‑2661, bod 100 a nasl., potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C‑554/08 P, neuverejnený v Zbierke). Hoci sa teda v častiach rozsudku BASF/Komisia a rozsudku Coats Holdings a Coats/Komisia, už citovaných v bode 75 vyššie, na ktoré poukázala Team Relocations, spomína pojem „závažnosť“, tento pojem sa netýka stanovenia základnej výšky pokuty, ale otázky, či bola Komisia oprávnená zohľadniť úlohu vodcu ako priťažujúcu okolnosť (rozsudok BASF/Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 280) a menšiu úlohu, približujúcu sa viac k úlohe sprostredkovateľa, ako poľahčujúcu okolnosť (rozsudok Coats Holdings a Coats/Komisia, už citovaný v bode 75 vyššie, bod 214).

87      Táto judikatúra je však v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 84 a 85 vyššie. V týchto rozsudkoch bol totiž pojem „závažnosť“ použitý všeobecným spôsobom na opísanie intenzity porušenia, a nie v technickom zmysle usmernení k metóde stanovenia pokút. Komisia preto mohla zohľadniť niektoré aspekty „závažnosti“ v zmysle článku 23 nariadenia č. 1/2003 v rámci poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a nie v rámci „závažnosti“ v zmysle svojich usmernení k metóde stanovenia pokút.

88      To je najmä prípad posúdenia relatívnej závažnosti účasti na jedinom a nepretržitom porušení, ktorého sa dopustili viaceré podniky. Súdny dvor v tejto súvislosti potvrdil, že pokiaľ ide o usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, ďalej len „usmernenia z roku 1998“), relatívna závažnosť účasti každého z dotknutých podnikov na porušení musí byť preskúmaná v rámci prípadného uplatnenia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností (rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, bod 27). V prípade jediného a nepretržitého porušenia sa teda pojem „porušenie“ tak, ako ho používajú usmernenia z roku 1998, vzťahuje na celkové porušenie, do ktorého sú zapojené viaceré podniky, a „závažnosť“ tohto jediného porušenia je rovnaká pre všetkých účastníkov.

89      Rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, sa však týka usmernení z roku 1998. Usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Po prvé bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („menej závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“). Súčasný systém obsahujúci stupnicu od 0 do 30 % umožňuje presnejšiu diferenciáciu v závislosti od závažnosti porušení.

90      Po druhé boli zrušené paušálne sumy. V súčasnosti je základná výška počítaná na základe hodnoty predaja dosiahnutého každým jednotlivým podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením. Táto nová metodika umožňuje teda ľahšie zohľadniť rozsah individuálnej účasti každého podniku na porušení v rámci posudzovania jeho závažnosti. Umožňuje tiež zohľadniť prípadné zníženie závažnosti jediného porušenia postupom času.

91      Po tretie Komisia na pojednávaní potvrdila, že vo svojej rozhodovacej praxi už nevyhnutne neuplatňuje jednotnú sadzbu na všetkých účastníkov takéhoto porušenia. V rozhodnutiach „Candle waxes“, K(2008) 5476 z 1. októbra 2008 týkajúcom sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C.39.181 – Sviečkové vosky), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku zo 4. decembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, s. 17), a „Heat stabilisers“, K(2009) 8682 z 11. novembra 2009 týkajúcom sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 – Tepelné stabilizátory), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku z 12. novembra 2010 (Ú. v. EÚ C 307, s. 9), Komisia totiž uplatnila rozdielne sadzby na rozdielne kategórie účastníkov predmetných kartelov v závislosti od relatívnej závažnosti ich účasti na porušení. Konkrétne v tejto poslednej uvedenej veci bola stanovená vyššia sadzba pre podniky, ktoré sa podieľali nielen na určovaní cien, ale aj na rozdeľovaní zákazníkov a/alebo trhu.

92      Nová metodika však nestanovuje takýto postup. Hoci judikatúra citovaná v bodoch 84 a 85 vyššie uvádza, že je potrebné zohľadniť relatívnu závažnosť účasti na porušení a osobitné okolnosti veci, Komisia môže na základe usmernení z roku 2006 takéto zohľadnenie uskutočniť pri posúdení závažnosti porušenia alebo pri úprave základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade, ak Komisia použije druhý postup, však musí posúdenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností umožniť primerané zohľadnenie relatívnej závažnosti účasti na jedinom porušení, ako aj prípadnej zmeny tejto závažnosti postupom času.

93      V prejednávanej veci Komisia stanovila jednotnú sadzbu 17 % pre všetky predmetné podniky. Vzhľadom na to, že Team Relocations tvrdí, že relatívna závažnosť jej účasti je menšia ako závažnosť ostatných zúčastnených podnikov a že sa mali zohľadniť viaceré osobitné či neobvyklé okolnosti, bude teda jej argumentácia uvedená na podporu tohto tvrdenia preskúmaná v rámci výhrad založených na nesprávnom posúdení poľahčujúcich okolností zo strany Komisie. Team Relocations sa zúčastnila na všetkých zložkách kartelu, ktoré sa uskutočnili počas obdobia jej účasti na karteli a namieta iba menšiu intenzitu svojej účasti. Preto treba zamietnuť prvú a druhú časť tohto žalobného dôvodu a zohľadniť tvrdenia spoločnosti Team Relocations v rámci preskúmania šiesteho žalobného dôvodu (bod 125 a nasl. nižšie).

 O údajnom porušení zásady proporcionality

94      Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady proporcionality, Všeobecný súd sa domnieva, že sadzba 17 % nie je sama osebe neprimeraná vo vzťahu k skutočnej zodpovednosti spoločnosti Team Relocations v rámci porušenia, ktoré spočívalo najmä v rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných súťaží. Bod 23 usmernení z roku 2006 jasne uvádza, že podiel, ktorý sa má použiť v prípade horizontálnych dohôd o stanovení cien a rozdelení trhu, sa obvykle bude nachádzať „v hornej časti stupnice“. Komisia teda oprávnene uložila sadzbu vo výške 17 %, ktorá sa nachádza v spodnej časti „hornej časti stupnice“.

 O údajnom nedostatku odôvodnenia

95      Pokiaľ ide o štvrtú časť tohto žalobného dôvodu, je potrebné konštatovať, že odôvodnenie týkajúce sa stanovenia základnej výšky pokuty skutočne nie je veľmi podrobné. Súdny dvor však rozhodol, že Komisia si splní svoju povinnosť odôvodnenia, keď vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili zmerať závažnosť porušenia, pričom v ňom nemusí uviesť podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑239/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb. s. II‑1181, bod 252 a tam citovanú judikatúru).

96      V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení č. 542 rozhodnutia uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru o veľmi závažnej povahe porušenia, pričom konkrétne išlo o samotnú povahu zjavných obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré boli zistené. Okrem toho Komisia v tom istom odôvodnení vysvetlila, prečo neskúmala geografický rozsah a dopad porušenia, pričom poukázala na judikatúru, podľa ktorej v prípade zjavných obmedzení možno považovať porušenie za veľmi závažné bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom (rozsudky Súdu prvého stupňa Scandinavian Airlines System/Komisia, už citovaný v bode 85 vyššie, body 84 a 85, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T‑49/02 až T‑51/02, Zb. s. II‑3033, body 178 a 179). Z toho vyplýva, že vzhľadom na túto judikatúru Komisia dostatočne odôvodnila posúdenie porušenia ako „veľmi závažného“.

97      Po prvé sa však javí byť vhodné, aby Komisia rozšírila odôvodnenie týkajúce sa výpočtu pokút, aby podniky boli schopné podrobne sa oboznámiť so spôsobom výpočtu pokuty, ktorá im bola uložená. Vo všeobecnosti to môže zvýšiť transparentnosť konania orgánu verejnej moci a uľahčiť Všeobecnému súdu výkon jeho neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí mať možnosť posúdiť okrem zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj primeranosť uloženej pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C‑248/98 P, Zb. s. I‑9641, bod 46).

98      Po druhé je potrebné poukázať na to, že judikatúra citovaná Komisiou sa týka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) a že pochádza z obdobia pred prijatím usmernení. Usmernenia z roku 2006 však viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Konkrétne bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („menej závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“) a v záujme presnejšej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Okrem toho základná výška pokuty v súčasnosti „súvis[í] s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia a vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo“ (bod 19 usmernení z roku 2006). Vo väčšine prípadov sa „zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %“ (bod 21). Pokiaľ ide o horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré „svojou povahou“ patria medzi „najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže“, podiel predaja, ktorý sa berie do úvahy, sa musí spravidla stanoviť „v hornej časti stupnice“ (bod 23).

99      Za týchto podmienok Komisia v zásade už nemôže odôvodniť len posúdenie porušenia ako „veľmi závažné“ bez odôvodnenia zohľadneného podielu predaja. Ako totiž bolo uvedené vyššie, s voľnou úvahou, ktorou Komisia disponuje v oblasti pokút, je spojená povinnosť odôvodnenia, ktorá umožňuje jednotlivcovi oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu umožňuje, aby vykonal svoje preskúmanie.

100    V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že v odôvodnení č. 543 rozhodnutia Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o niečo vyššia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila iba „veľmi závažnou“ povahou porušenia. Komisia však podrobnejšie nevysvetlila, prečo na základe posúdenia porušenia ako „veľmi závažného“ stanovila sadzbu na 17 %, a nestanovila sadzbu, ktorá by sa nachádzala oveľa ďalej „v hornej časti stupnice“. Toto odôvodnenie môže byť dostatočné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je veľmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávažnejšie obmedzenia a ktorá je navyše pre žalobkyňu veľmi priaznivá. V tomto prípade totiž doplňujúce odôvodnenie, ktoré prekračuje rámec odôvodnenia, ktoré je už obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak však Komisia chcela uplatniť vyššiu sadzbu, mala poskytnúť podrobnejšie odôvodnenie, ako to urobila v rozhodnutiach „Carglass“ (odôvodnenia č. 669 až 678), „Heat Stabilisers“ a „Candle Waxes“ (odôvodnenia č. 641 až 653).

101    Pokiaľ ide o odôvodnenie týkajúce sa stanovenia nediferencovanej sadzby na 17 %, z rozhodnutia možno vyvodiť, že Komisia vychádza zo zásady, že konštatovanie jediného a nepretržitého porušenia odôvodňuje uplatnenie jednotnej sadzby. Toto konštatovanie je dostatočne odôvodnené a opodstatnené (pozri bod 39 a nasl. vyššie).

102    Štvrtá časť žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

103    Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí žalobný dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na neexistencii základu pre vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja počtom rokov účasti na porušení

 Tvrdenia účastníkov konania

104    Team Relocations tvrdí, že bod 24 usmernení z roku 2006, ktorý stanovuje systematické vynásobenie sumy stanovenej na základe hodnoty predaja počtom rokov účasti podniku na porušení, priznáva údajnej dĺžke trvania porušenia neprimeraný význam v porovnaní s ostatnými relevantnými faktormi a najmä so závažnosťou porušenia. Toto ustanovenie teda dostatočne nezohľadňuje požiadavku, aby výška pokuty uloženej každému podniku bola prispôsobená individuálnemu prípadu, a pre výpočet pokuty stanovuje vzorec, ktorý priznáva zjavne neprimeraný význam dĺžke trvania porušenia.

105    Team Relocations subsidiárne navrhuje, aby Všeobecný súd uplatnil násobný koeficient nepresahujúci číslo dva. V každom prípade, ak by Všeobecný súd potvrdil násobenie číslom sedem, Team Relocations tvrdí, že v jeho prípade časť hodnoty predaja musí byť za prvých päť rokov (od roku 1997 do roku 2001) znížená na maximálnu sadzbu 5 %, keďže sa počas týchto rokov nepodieľala na PP, a za posledné dva roky (čiže za roky 2002 a 2003) na maximálnu sadzbu 12 %.

106    Komisia navrhuje tieto návrhy zamietnuť.

 Posúdenie Všeobecným súdom

107    Hoci Team Relocations poukazuje na „neexistenciu základu“, pokiaľ ide o vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja počtom rokov účasti na porušení, nespochybňuje, že táto metodika sa zakladá na ustanoveniach usmernení z roku 2006. Tento žalobný dôvod sa preto týka skôr údajne neprimeranej povahy bodu 24 usmernení z roku 2006 v rozsahu, v akom tento bod stanovuje takéto násobenie.

108    V tejto súvislosti článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 len uvádza, že „pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania“, bez toho, aby uvádzal konkrétny spôsob, akým treba zohľadniť dĺžku trvania. Toto všeobecné ustanovenie bolo spresnené v jednotlivých usmerneniach k metóde stanovenia pokút. Konkrétne usmernenia z roku 1998 stanovovali pri porušeniach dlhodobého trvania (vo všeobecnosti viac ako päť rokov) zvýšenie sumy stanovenej z dôvodu závažnosti porušenia o 10 % za každý rok. Naproti tomu násobenie počtom rokov účasti na porušení stanovené v usmerneniach z roku 2006 sa rovná zvýšeniu sumy o 100 % za rok.

109    Tento postup predstavuje zásadnú zmenu metodiky, pokiaľ ide o zohľadňovanie dĺžky trvania kartelu. Článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 však nebráni takémuto vývoju. Je pravda, že na účely stanovovania výšky pokút priznáva francúzska verzia dĺžke trvania pokút zrejme druhoradý význam v porovnaní so závažnosťou. Naproti tomu iné jazykové verzie, ako sú anglická verzia („… regard shall be had both to the gravity and to the duration of the infringement“) a nemecká verzia („… ist sowohl die Schwere der Zuwiderhandlung als auch deren Dauer zu berücksichtigen“) uvádzajú, že toto ustanovenie priznáva rovnakú váhu závažnosti a dĺžke trvania porušenia.

110    Pokiaľ ide o subsidiárne návrhy, stačí konštatovať, že hoci v minulosti Komisia niekedy zohľadnila časový vývoj porušenia pri zvyšovaní pokuty z dôvodu trvania porušenia, žiadne ustanovenie usmernení z roku 2006 jej neukladá povinnosť uplatniť v takom prípade násobný koeficient nepresahujúci číslo dva alebo znížiť percentuálny podiel hodnoty predaja stanovený na základe závažnosti. Všeobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, že sa nemá priznať zníženie, ktoré je predmetom prvého návrhu spoločnosti Team Relocations. Pokiaľ ide o druhý návrh, tento bude posúdený v bode 125 a nasl. nižšie.

111    Odhliadnuc od tohto posledného bodu treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.

5.     O piatom žalobnom dôvode, založenom na neexistencii základu pre uloženie dodatočnej sumy

112    V rámci tohto žalobného dôvodu Team Relocations poukazuje na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality.

 Tvrdenia účastníkov konania

113    Team Relocations po prvé tvrdí, že zahrnutie dodatočnej sumy podľa bodu 25 usmernení z roku 2006 porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže Team Relocations na rozdiel od niektorých iných subjektov, ktorým bolo rozhodnutie určené, neuzatvárala dohody o určovaní cien a zároveň o rozdelení trhu. Okrem toho praktiky, ktoré Team Relocations vykonávala, nepatria do kategórií porušenia, ktoré môžu odôvodniť zahrnutie dodatočnej sumy do základnej výšky pokuty.

114    Team Relocations sa po druhé domnieva, že vzhľadom na nízky stupeň závažnosti porušenia, ktorého sa dopustila, porušuje rozhodnutie zásadu proporcionality tým, že stanovilo dodatočnú sumu vo výške 17 % hodnoty predaja.

115    Komisia zastáva názor, že stanovenie dodatočnej sumy vo výške 17 % bolo odôvodnené.

 Posúdenie Všeobecným súdom

116    Team Relocations poukazuje na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania (prvá časť) a zásady proporcionality (druhá časť), pokiaľ ide o výpočet dodatočnej sumy. Bod 25 usmernení z roku 2006 v tomto smere stanovuje:

„Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja…, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie.“

117    Pokiaľ ide o prvú časť žalobného dôvodu, je potrebné poukázať na to, že zásada rovnosti zaobchádzania nebola porušená, keďže Komisia uplatnila rovnakú dodatočnú sumu na všetky subjekty, ktorým bolo rozhodnutie určené, z dôvodu, že všetky tieto subjekty sa podieľali na jedinom a nepretržitom porušení, ktoré zahŕňalo určovanie cien a/alebo rozdelenie trhu. Znenie bodu 25 usmernení z roku 2006 („inclura“, „will include“ a „fügt hinzu“) navyše svedčí o tom, že pokiaľ ide o zjavné porušenia, stanovenie dodatočnej sumy je automatickým úkonom, ktorý nepredpokladá existenciu ďalších faktorov. Vo zvyšnej časti je potrebné odkázať na bod 81 a nasl. vyššie, keďže odôvodnenie uvedené v týchto bodoch sa analogicky uplatňuje na stanovenie dodatočnej sumy.

118    Pokiaľ ide o druhú časť žalobného dôvodu, je potrebné poukázať na bod 94 vyššie, v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že sadzba vo výške 17 % je sama osebe primeraná vo vzťahu k skutočnej zodpovednosti spoločnosti Team Relocations v rámci porušenia. Tieto úvahy sa vzťahujú aj na dodatočnú sumu, ktorá bola stanovená tiež na 17 %. Všeobecný súd sa navyše domnieva, že sadzba vo výške 17 % je vhodná na zaručenie primeraného odstrašujúceho účinku. Skutočnosť, že pokiaľ ide o dodatočnú sumu, usmernenia z roku 2006 stanovujú stupnicu od 15 do 25 %, a nie od 0 do 30 %, je v tomto smere bezvýznamná.

119    Piaty žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

6.     O šiestom žalobnom dôvode, založenom na existencii poľahčujúcich okolností

 Tvrdenia účastníkov konania

120    Žalobkyňa poukazuje na to, že existujú viaceré poľahčujúce okolnosti, ktoré na základe bodov 20 a 29 usmernení z roku 2006 odôvodňujú podstatné zníženie jej pokuty. Obmedzená účasť podniku na porušení predstavuje takúto poľahčujúcu okolnosť. Team Relocations tvrdí, že v prejednávanej veci sa aktívne nepodieľala na vytváraní protisúťažných dohôd, že sa nikdy nezúčastnila na stretnutí, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž, že sa nikdy nepodieľala na najzávažnejších zložkách porušenia, a to na písomných dohodách o určovaní cien a dohodách o províziách uzatváraných v prípade sťahovania kancelárií, že iba príležitostne a z prípadu na prípad súhlasila s províziami a vystavila PP alebo o ňu požiadala a že pred rokom 2002 nijakú PP nevystavila, a ani o ňu nepožiadala. Obmedzená účasť spoločnosti Team Relocations na porušení však nebola zohľadnená – či už pri posúdení závažnosti alebo dĺžky trvania porušenia alebo pri skúmaní poľahčujúcich okolností.

121    Team Relocations navyše tvrdí, že o viaceré PP požiadali zamestnanci Komisie. Vyhlásenia spoločnosti Allied Arthur Pierre jasne potvrdzujú, že zamestnanci Komisie na všetkých úrovniach hierarchie do veľkej miery vedeli o PP a dokonca ich požadovali. Komisia nemôže poprieť svoju zodpovednosť, pokiaľ ide o praktiky týkajúce sa PP, ku ktorým dochádzalo so súhlasom alebo na žiadosť jej vlastných zamestnancov.

122    Komisia zastáva názor, že tvrdenia uvedené spoločnosťou Team Relocations sú irelevantné, neúčinné a/alebo zavádzajúce. Komisia sa predovšetkým domnieva, že dohody, na ktorých sa Team Relocations zúčastňovala, nie sú menej závažné ako písomné dohody o cenách.

 Posúdenie Všeobecným súdom

123    Z rozhodnutia vyplýva, že Komisia nezistila nijakú poľahčujúcu okolnosť. Team Relocations však tvrdí, že existujú viaceré okolnosti, ktoré odlišujú porušenie, ktorého sa dopustila, od porušenia, ktorého sa dopustili ostatné dotknuté podniky, a ktoré preukazujú jej obmedzenú účasť alebo ktoré súvisia so správaním Komisie.

 O účasti na vytváraní protisúťažných dohôd

124    Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, podľa ktorého sa Team Relocations aktívne nepodieľala na vytváraní predmetných protisúťažných dohôd, je potrebné konštatovať, že dôkaz o jej prvej účasti na vykonávaní dohody o províziách pochádza z roku 1997, zatiaľ čo tieto praktiky sa začali uplatňovať v 80. rokoch. Táto okolnosť je však relevantná iba v rámci otázky, či podnik zohrával úlohu vodcu alebo podnecovateľa, ktorú možno považovať za priťažujúcu okolnosť podľa bodu 28 usmernení z roku 2006. Naproti tomu skutočnosť, že podnik sa aktívne nepodieľal na vykonávaní predmetných protisúťažných dohôd, nepredstavuje ako taká poľahčujúcu okolnosť.

 O údajne obmedzenej účasti spoločnosti Team Relocations na porušení

125    Pokiaľ ide po druhé o jej údajne obmedzenú účasť na porušení, je nesporné, že Team Relocations sa nikdy nezúčastnila na písomných dohodách o určovaní cien, na stretnutiach s protisúťažným cieľom, na stanovovaní cien za určité sťahovanie ad hoc ani na dohodách o províziách uzatváraných v prípade sťahovania kancelárií. Team Relocations sa navyše zúčastňovala na praktikách PP iba od februára 2002 do septembra 2003.

126    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že na dosiahnutie zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností podľa bodu 29 tretej zarážky usmernení z roku 2006 musí podnik „doká[zať], že jeho účasť na porušení je významne znížená“, a „v dôsledku toho preuká[zať], že v dobe, keď bol stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal ich uplatňovaniu a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom.“ Tieto podmienky nie sú v tomto prípade splnené.

127    Použitie výrazu „napríklad“ však naznačuje, že zoznam okolností uvedených v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je taxatívny. Ako bolo konštatované v rámci tretieho žalobného dôvodu, je potrebné zohľadniť osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä účasť alebo neúčasť podniku na všetkých zložkách porušenia – ak nie pri posudzovaní závažnosti porušenia, tak aspoň pri úprave základnej výšky v závislosti od poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Táto povinnosť bola totiž jedným z dôvodov, ktoré umožnili Súdnemu dvoru konštatovať, že pojem jediné a nepretržité porušenie nespochybňuje zásadu, podľa ktorej zodpovednosť za porušenia práva hospodárskej súťaže má osobnú povahu (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 84). Samotné kritériá uvedené v tomto bode 29 tretej zarážke nemôžu zaručiť túto možnosť. Preto je potrebné posúdiť osobitné okolnosti prejednávanej veci.

128    V tejto súvislosti je nesporné, že predmetné porušenie sa postupom času vyvíjalo. Písomné dohody sa uplatňovali počas prvej fázy porušenia od roku 1984 až do začiatku 90. rokov a následne boli ukončené. Druhá fáza porušenia sa vyznačuje využívaním PP a provízií. V dôsledku toho sa časť hodnoty predaja, ktorá sa mala stanoviť podľa článku 19 usmernení z roku 2006, mohla v zásade postupom času meniť. Táto okolnosť by mohla odôvodniť aj zníženie pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností.

129    Treba však konštatovať, že správanie, na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila, nepredstavuje menej závažné porušenie ako písomné dohody o určovaní cien alebo stanovenie ceny za určité sťahovania ad hoc. Na rozdiel od tvrdení žalobkyne mali totiž aj PP a provízie vplyv na ceny (pozri bod 44 vyššie). Za okolností prejednávanej veci je pre posúdenie závažnosti porušenia tiež skôr bezvýznamná skutočnosť, že Team Relocations sa nezúčastnila na dohodách o províziách uzatváraných v prípade sťahovania kancelárií a pred februárom 2002 ani na systéme týkajúcom sa PP. To platí aj v prípade neúčasti na stretnutiach s protisúťažným cieľom, keďže kartel fungoval prostredníctvom mechanizmov, v dôsledku ktorých boli takéto stretnutia zbytočné.

130    Z toho vyplýva, že Komisia môže stanoviť jednotnú sadzbu za celú dĺžku trvania jediného a nepretržitého porušenia a nemusí zohľadniť vývoj tohto porušenia postupom času ako poľahčujúcu okolnosť.

 O údajnom povolení správania

131    Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie, že Komisia údajne povolila alebo podporila praktiky PP, je potrebné konštatovať, že bod 29 posledná zarážka usmernení z roku 2006 stanovuje, že „[možno] znížiť základnú výšku pokuty…, ak protikonkurenčné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi“.

132    Spis však neobsahuje žiadny dôkaz preukazujúci, že Komisia ako inštitúcia povolila, podporovala alebo žiadala PP. Komisia skutočne nemala nijaký záujem na podporovaní alebo tolerovaní systému PP, keďže poškodzoval jej záujmy. Skutočnosť, že niektorí zamestnanci požiadali o PP v prípade sťahovaní, ktoré v konečnom dôsledku hradila Komisia, neznamená, že inštitúcia vedela o tejto praktike ani že sa na nej podieľala, keďže je potrebné rozlišovať medzi zamestnancami Komisie a Komisiou ako inštitúciou.

133    Za predpokladu, že zamestnanec inštitúcie požiadal o PP, Team Relocations musela vedieť, že takéto žiadosti nemohli byť predložené v mene inštitúcií alebo na ich podnet vzhľadom na to, že PP zjavne odporovali ich finančným záujmom. Požiadavka predložiť dve alebo tri ponuky má totiž zaručiť práve minimálny stupeň hospodárskej súťaže a zabrániť tomu, aby jediná sťahovacia spoločnosť mohla jednostranne určiť cenu sťahovania.

134    Samotná vedomosť o protisúťažnom správaní okrem toho neznamená, že toto správanie bolo Komisiou implicitne „povolené alebo podporované“ v zmysle bodu 29 poslednej zarážky usmernení z roku 2006. Údajnú nečinnosť totiž nemožno posudzovať rovnako ako konanie spočívajúce v povolení alebo podporovaní.

135    V každom prípade je potrebné konštatovať, že tvrdenia spoločnosti Team Relocations sa týkajú iba PP. Prax týkajúca sa PP je však iba jednou zo zložiek jediného a nepretržitého porušenia. Uvedené tvrdenia v žiadnom prípade neodôvodňujú vyplácanie provízií.

136    Tieto tvrdenia, a teda aj šiesty žalobný dôvod ako celok treba preto zamietnuť.

7.     O siedmom žalobnom dôvode spoločnosti Team Relocations a prvom žalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, založených na nepripísateľnosti porušení, ktorých sa dopustila Team Relocations, spoločnosti Amertranseuro

137    Svojím siedmym žalobným dôvodom Team Relocations v podstate tvrdí, že Komisia na účely stanovenia maximálnej hranice 10 % uvedenej v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003 nesprávne zohľadnila obrat spoločnosti Amertranseuro z dôvodu, že táto spoločnosť nevedela o protisúťažných praktikách svojej dcérskej spoločnosti. Skupina Amertranseuro všeobecne spochybňuje možnosť pripísať jej porušenia, ktorých sa dopustila Team Relocations.

 Tvrdenia účastníkov konania

138    Team Relocations tvrdí, že je jedinou právnickou osobou, ktorú možno považovať za zodpovednú za správanie niektorých jej zamestnancov. Výška pokuty však prekračuje jej celkový obrat o viac ako 60 %. Za tieto praktiky nezodpovedajú Amertranseuro, Trans Euro, ani Team Relocations Ltd. Ich materské spoločnosti nemali nikdy vedomosť o príležitostných dohodách o províziách a PP a nemohli mať ani podozrenie o ich existencii. V prípade, ak by Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia oprávnene pripísala materským spoločnostiam spoločnosti Team Relocations časť porušenia, ktorého sa táto spoločnosť dopustila, Team Relocations tvrdí, že za osobitných okolností prejednávanej veci stanovenie maximálnej hranice 10 % vzhľadom na konsolidovaný obrat spoločnosti Amertranseuro nie je v súlade so zásadou proporcionality.

139    Skupina Amertranseuro po prvé poznamenáva, že Komisia odôvodnila solidárnu zodpovednosť žalobkýň tým, že všetky tri materské spoločnosti boli v postavení, ktoré im umožňovalo vykonávať rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spoločnosti Team Relocations. Súdny dvor a Všeobecný súd však rozsah právomoci vykonávať rozhodujúci vplyv často opisujú oveľa reštriktívnejšie ako Komisia v odôvodnení č. 349 rozhodnutia.

140    Skupina Amertranseuro po druhé poukazuje na to, že príliš úzky pojem právomoci materských spoločností vykonávať rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spoločnosti vedie k takmer nevyvrátiteľnej domnienke zodpovednosti. Ich zodpovednosť sa tak fakticky stáva objektívnou zodpovednosťou (strict liability). Tejto zodpovednosti sa môžu zbaviť iba samotní finanční investori, ktorí nemajú záujem na určovaní strategického správania spoločností, do ktorých investovali.

141    Skupina Amertranseuro sa po tretie domnieva, že Team Relocations bola riadená úplne samostatne a žiadna z troch materských spoločností nemala vedomosť o predmetných praktikách. Tieto materské spoločnosti nemohli teda porušiť svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

142    Skupina Amertranseuro po štvrté vytýka Komisii, že postupovala „asymetricky“, pokiaľ ide o zodpovednosť materských spoločností v prejednávanej veci. V prípade obdobia do 8. septembra 2000 považovala za zodpovedné dve nižšie postavené materské spoločnosti spoločnosti Team Relocations (konkrétne Team Relocations Ltd a Trans Euro), ale nie pána E. ako konečného vlastníka na čele tejto skupiny. Naproti tomu v prípade obdobia po 8. septembri 2000 Komisia stanovila nielen zodpovednosť týchto dvoch nižšie postavených materských spoločností, ale tiež zodpovednosť spoločnosti Amertranseuro ako nového vlastníka spoločnosti Trans Euro. Vzhľadom na to, že Amertranseuro vlastní celé imanie oboch nižšie postavených materských spoločností, znamená to, že za celé porušenie sú de facto zodpovední akcionári.

143    Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

 Posúdenie Všeobecným súdom

144    V rámci tohto žalobného dôvodu Team Relocations tvrdí, že Komisia tým, že jej uložila pokutu, ktorej výška presahuje 10 % jej obratu, porušila článok 23 nariadenia č. 1/2003 (prvá časť) a zásadu proporcionality (druhá časť). Vzhľadom na to, že dôvodnosť prvej časti závisí od otázky, či obrat spoločnosti Amertranseuro možno zohľadniť na účely stanovenia maximálnej hranice 10 % uvedenej v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003, je potrebné túto výhradu preskúmať spoločne s prvým žalobným dôvodom skupiny Amertranseuro, ktorý je založený na nemožnosti pripísania porušení, ktorých sa dopustila Team Relocation, členom skupiny Amertranseuro.

 O pripísaní porušení, ktorých sa dopustila Team Relocation, členom skupiny Amertranseuro

145    Právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže uznáva, že jednotlivé spoločnosti patriace do tej istej skupiny tvoria jeden hospodársky subjekt, čiže jeden podnik v zmysle článkov 81 ES a 82 ES vtedy, keď dotknuté spoločnosti neurčujú svoje správanie na trhu samostatne (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T‑203/01, Zb. s. II‑4071, bod 290). Protisúťažné správanie podniku môže byť teda pripísané inému podniku v prípade, ak prvý podnik neurčoval svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatňoval pokyny vydané posledným podnikom, najmä so zreteľom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 117).

146    Vzniká teda otázka, kedy podnik neurčuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatňuje pokyny vydávané jeho materskou spoločnosťou.

147    Z judikatúry v tomto smere vyplýva, že musia byť kumulatívne splnené dve podmienky: jednak musí byť materská spoločnosť schopná vykonávať rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť a jednak musí tento vplyv skutočne vykonávať (rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia, už citovaný v bode 145 vyššie, bod 137).

148    Pokiaľ ide o prvú podmienku, je nepochybné, že materská spoločnosť môže vykonávať rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť, ak vlastní 100 % jej imania, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom podielov v iných spoločnostiach.

149    Pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby sa preukázal skutočný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na jej dcérsku spoločnosť, žalobkyne zastávajú názor, že zodpovednosť za porušenie možno materskej spoločnosti pripísať iba vtedy, keď materská spoločnosť okrem toho, že vlastnila celé základné imanie, vedela o sankcionovaných praktikách alebo porušila svoju povinnosť náležitej starostlivosti.

150    Komisia sa v odôvodnení č. 386 rozhodnutia opiera o judikatúru, podľa ktorej v osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, ako je to v prejednávanej veci, existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej materskej spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 50, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C‑286/98 P, Zb. s. I‑9925, bod 29, a rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, Zb. s. II‑931, body 961 a 984, a z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑112/05, Zb. s. II‑5049, bod 62).

151    Súdny dvor túto judikatúru potvrdil vo svojom rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C‑97/08 P, Zb. s. I‑8237). Súdny dvor okrem iného uviedol, že hoci v bodoch 28 a 29 rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, už citovanom v bode 150 vyššie, uviedol okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spoločnosti aj iné okolnosti, ako je nespochybnenie vplyvu, ktorý materská spoločnosť vykonáva na obchodnú politiku svojej dcérskej spoločnosti, a spoločné zastupovanie oboch spoločností v priebehu správneho konania, nič to nemení na tom, že takéto okolnosti boli uvedené iba s cieľom spomenúť všetky okolnosti, na ktorých Súd prvého stupňa založil svoje odôvodnenie, a nie preto, aby podmienil uplatnenie vyššie uvedenej domnienky predložením doplňujúcich nepriamych dôkazov o skutočnom vykonávaní vplyvu materskej spoločnosti (bod 62 rozsudku).

152    V prejednávanej veci sa žalobkyniam nepodarilo vyvrátiť domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu, keďže ich argumentácia spočíva na politických úvahách a jednoduchých tvrdeniach, ako je údajné samostatné riadenie spoločnosti Team Relocations. Z odôvodnení č. 490 a 491 rozhodnutia v každom prípade vyplýva, že Komisia na účely pripísania zodpovednosti spoločnosti Amertranseuro za účasť spoločnosti Team Relocations na karteli nevychádzala výlučne z nespochybneného vlastníctva celého základného imania spoločnosti Team Relocations spoločnosťou Amertranseuro, ale tiež z ďalších skutkových okolností preukazujúcich, že Amertranseuro vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spoločnosti Team Relocations.

153    Od roku 1994 do septembra 2001 sa konali mesačné stretnutia vedenia spoločnosti Team Relocations so zástupcami spoločnosti Trans Euro poverenými prevádzkovým a finančným riadením belgickej dcérskej spoločnosti a s vtedajším vlastníkom skupiny Trans Euro, ktorý bol poverený riadením skupiny so všeobecnou zodpovednosťou za belgickú dcérsku spoločnosť. Od 6. septembra 2001 až do septembra 2003 sa konali aj neformálne stretnutia spoločnosti Team Relocations so zástupcami spoločnosti Amertranseuro poverenými vedením skupiny so všeobecnou zodpovednosťou za belgickú dcérsku spoločnosť. Komisia navyše konštatovala, že Team Relocations musela predkladať viacero správ, najmä ročné prevádzkové účtovné závierky, spoločnosti Team Relocations Ltd od 1. januára 1994 do 7. septembra 2000, ako aj spoločnosti Amertranseuro od 8. septembra 2000, teda v období svojej účasti na porušení.

154    Za týchto okolností Komisia mohla pripísať porušenia, ktorých sa dopustila Team Relocations, spoločnosti Amertranseuro, keďže žalobkyne tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda podnik v zmysle práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Obrat spoločnosti Amertranseuro možno preto zohľadniť na účely stanovenia maximálnej hranice 10 % uvedenej v článku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1/2003. Z toho vyplýva, že výhrady týkajúce sa tohto zohľadnenia treba zamietnuť.

 O údajne „asymetrickom“ postupe Komisie

155    Skupina Amertranseuro vytýka Komisii, že postupovala „asymetricky“, keď považovala Amertranseuro za zodpovednú odo dňa, keď nadobudla skupinu Trans Euro, teda od 8. septembra 2000, zatiaľ čo predchádzajúceho vlastníka skupiny Trans Euro, pána E., nepovažovala za zodpovedného za obdobie do 8. septembra 2000.

156    Pokiaľ skupina Amertranseuro tvrdí, že Komisia mala považovať za zodpovedného za porušenie do 7. septembra 2000 aj pána E., je potrebné zdôrazniť, že aj keď to Komisia mohla urobiť, žalobkyne sa na účely preukázania nezákonnosti rozhodnutia nemôžu dovolávať skutočnosti, že to neurobila. Z judikatúry totiž vyplýva, že Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o otázku, či popri spoločnosti priamo zúčastnenej na protisúťažnom správaní rozšíri zodpovednosť za porušenie aj na materskú spoločnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02, Zb. s. II‑5169, body 331 a 332). Táto miera voľnej úvahy tiež znamená, že Komisia sa môže rozhodnúť, že rozhodnutie adresuje iba súčasným materským spoločnostiam predmetného podniku, a nie bývalým vlastníkom skupiny.

157    Komisia navyše nerozšírila zodpovednosť za predmetné porušenie ani na spoločnosť Zenic International Holdings Ltd ako súčasnú najvyššie postavenú materskú spoločnosť žalobkýň. Rozhodnutie preto nemožno považovať za „asymetrické“.

158    Túto výhradu treba preto zamietnuť.

 O tvrdeniach týkajúcich sa druhej časti návrhov skupiny Amertranseuro

159    Skupina Amertranseuro vo svojich návrhoch a v rámci svojho prvého žalobného dôvodu podľa všetkého uvádza, že hoci Amertranseuro bola považovaná za zodpovednú iba do výšky 1,3 milióna eur, ktorá odráža jej zodpovednosť za určité obdobie, konkrétne od 8. septembra 2000, v skutočnosti bola považovaná za zodpovednú za celú výšku pokuty, keďže je vlastníkom a akcionárom spoločností Trans Euro a Team Relocations Ltd.

160    Toto tvrdenie nemôže spochybniť zákonnosť rozhodnutia, keďže sa obmedzuje iba na opis niektorých dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú pre spoločnosť Amertranseuro. Túto časť návrhov treba preto zamietnuť.

 O údajnej neprimeranosti pokuty

161    Pokiaľ ide o druhú časť žalobného dôvodu spoločnosti Team Relocations, stačí odkázať na pripomienky uvedené v bode 94 vyššie, podľa ktorých je uplatnená sadzba 17 % primeraná vo vzťahu k skutočnej zodpovednosti spoločnosti Team Relocations v rámci porušenia. Skutočnosť, že výška pokuty uloženej spoločnosti Team Relocations presahuje 10 % jej obratu, je irelevantná, keďže táto suma je oveľa nižšia ako 10 % obratu skupiny Amertranseuro.

162    Zo všetkého, čo je uvedené vyššie, vyplýva, že siedmy žalobný dôvod spoločnosti Team Relocations a prvý žalobný dôvod skupiny Amertranseuro treba zamietnuť.

8.     O ôsmom žalobnom dôvode spoločnosti Team Relocations a druhom žalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, založených na platobnej neschopnosti žalobkýň a na zneužití právomoci

 Tvrdenia účastníkov konania

163    Team Relocations uvádza, že z jej predbežnej účtovnej závierky za hospodársky rok končiaci 30. septembra 2007 vyplýva, že výška jej vlastného imania s vylúčením akejkoľvek pokuty, ktorú by bola povinná zaplatiť Komisii, je záporná, že za tento hospodársky rok vykazuje stratu vo výške 363 432 eur a že jej hrubá miera samofinancovania je záporná. Na celý majetok spoločnosti je zriadené záložné právo. Spoločnosť nie je schopná zabezpečiť ďalšie zdroje financovania, a teda nie je schopná ani uhradiť pokutu, ktorú jej uložila Komisia.

164    Podľa spoločnosti Team Relocations Komisia vedela o jej neistej finančnej situácii, takže uložením pokuty vo výške, ktorú Team Relocations zjavne nie je schopná uhradiť a ktorá povedie k jej odchodu z trhu, sa Komisia dopustila zneužitia právomoci. Komisia navyše porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti Team Relocations žiada Všeobecný súd, aby znížil pokutu o sumu, ktorá zodpovedá rovnakým zásadám, ako sú tie, ktoré Komisia uplatnila voči spoločnosti Interdean, a navrhuje, aby Všeobecný súd na základe článkov 58 a 65 rokovacieho poriadku nariadil Komisii, aby sprístupnila faktory, ktoré zohľadnila pri znížení pokuty spoločnosti Interdean o 70 %.

165    Skupina Amertranseuro tvrdí, že pokuta uložená spoločnosti Team Relocations – ktorá sa rovná takmer dvom tretinám jej ročného obratu dosiahnutého v roku 2006 a blíži sa k absolútnej 10 %-nej hranici stanovenej v nariadení č. 1/2003 – je úplne neprimeraná. Podľa konsolidovaných finančných výkazov spoločnosti Amertranseuro z 30. septembra 2006 bol celkový dlh skupiny 35 miliónov libier šterlingov (GBP). Amertranseuro navyše vykazuje stratu v bežných činnostiach po zdanení, jej čisté hmotné aktíva sú záporné a na celý jej majetok je zriadené záložné právo. Skupina nie je preto schopná uhradiť pokutu vo výške 3,49 milióna eur, ani získať bankovú záruku na neskoršie uskutočnenie tejto úhrady.

166    Skupina Amertranseuro v replike dodáva, že pokiaľ ide o nevyhnutnosť podania žiadosti o uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006, Komisia by sa mala vrátiť k postupu podľa usmernení z roku 1998 a ex offo považovať platobnú neschopnosť za dôvod zníženia pokuty, ako to robila v minulosti. Skupina Amertranseuro navyše zdôrazňuje, že finančné zdravie skupiny sa v priebehu hospodárskeho roka, ktorý sa skončil 30. septembra 2007, ešte zhoršilo.

167    Komisia spochybňuje tieto tvrdenia.

 Posúdenie Všeobecným súdom

168    V rámci posledného žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia sa tým, že im uložila pokutu, ktorá presahuje ich platobnú schopnosť, dopustila zneužitia právomoci a porušila bod 35 usmernení z roku 2006, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania.

169    Pokiaľ ide o údajné zneužitie právomoci, je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je akt poznačený zneužitím právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súladných nepriamych dôkazov javí, že bol prijatý s výlučným alebo prinajmenšom určujúcim účelom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo obísť postup osobitne predpísaný Zmluvou pre upravenie okolností predmetného prípadu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb. s. I‑4023, bod 24 a tam citovanú judikatúru).

170    Žalobkyne však v prejednávanej veci netvrdia, že Komisia im uložila pokutu s účelom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele, a to vykonávať právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, alebo obísť postup osobitne upravený Zmluvou. Rozhodnutie preto nie je poznačené zneužitím právomoci.

171    Pokiaľ ide o zníženie pokuty podľa bodu 35 usmernení z roku 2006, je potrebné poukázať na to, že takéto zníženie podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to:

–        podaniu žiadosti v priebehu správneho konania,

–        existencii osobitného sociálneho a ekonomického kontextu,

–        platobnej neschopnosti podniku, pričom podnik musí predložiť objektívne dôkazy preukazujúce, že uloženie pokuty by nenapraviteľne ohrozilo jeho ekonomickú životaschopnosť a viedlo by k strate celej hodnoty jeho majetku.

172    Treba však konštatovať, že najmenej dve z týchto troch kumulatívnych podmienok nie sú splnené. Po prvé žalobkyne totiž na rozdiel od ostatných podnikov v priebehu správneho konania nepodali nijakú žiadosť o zníženie pokuty z dôvodu svojej platobnej neschopnosti, hoci usmernenia z roku 2006 stanovujú, že takáto žiadosť musí byť podaná. V tejto súvislosti tvrdenie založené na skutočnosti, že podľa usmernení z roku 1998 mohla Komisia ex offo považovať platobnú neschopnosť za dôvod zníženia pokuty, nie je relevantné, lebo ním nemožno odôvodniť tvrdenie o porušení usmernení z roku 2006. Keďže toto tvrdenie je uvedené na podporu tvrdenia, že Komisia je bez ohľadu na bod 35 usmernení z roku 2006 povinná preskúmať platobnú schopnosť dotknutých podnikov ex offo, je potrebné poukázať na to, že takáto povinnosť z judikatúry nevyplýva.

173    Listom podaným do kancelárie 6. augusta 2010 Team Relocations požiadala o opätovné otvorenie ústnej časti konania z dôvodu, že Komisia zmenila svoju prax týkajúcu sa nevyhnutnosti podania žiadosti podľa bodu 35 usmernení z roku 2006 v priebehu správneho konania. Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím z 23. septembra 2010, keďže na rozdiel od tvrdení tejto žalobkyne boli žiadosti v ňou citovaných veciach podané ešte v priebehu správneho konania. Hoci z novinového článku vyplýva, že Komisia „má v úmysle formálne zmeniť svoje usmernenia“, aby mohla zohľadňovať vývoj, ku ktorému dôjde po prijatí rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že táto zmena zatiaľ nebola prijatá. V každom prípade zmena výkladu usmernení z roku 2006 by nemohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia prijatého pred touto zmenou.

174    Po druhé žalobkyne nespochybnili konštatovanie Komisie v odôvodnení č. 651 rozhodnutia, že „osobitný sociálny a ekonomický kontext“ v zmysle bodu 35 usmernení z roku 2006 v predmetnom prípade neexistuje.

175    Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo v prejednávanej veci potrebné skúmať splnenie tretej podmienky, a to údajnú platobnú neschopnosť žalobkýň, Komisia správne konštatovala, že podmienky uplatnenia bodu 35 usmernení z roku 2006 neboli splnené.

176    Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, stačí konštatovať, že žalobkyne na rozdiel od spoločnosti Interdean nevzniesli otázku svojej platobnej schopnosti vo fáze správneho konania a že nepodali žiadosť o zníženie svojich pokút z tohto dôvodu. Ich situácia preto nie je porovnateľná so situáciou spoločnosti Interdean. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podanie žiadosti o zníženie pokuty nie je iba formálnou požiadavkou, ale predstavuje požiadavku, bez ktorej splnenia nemožno náležite posúdiť ekonomickú situáciu, keďže Komisia nemá k dispozícii relevantné dôkazy, akými sú interné údaje dotknutého podniku, ktoré by umožnili posúdiť jeho ekonomickú životaschopnosť.

177    Posledný žalobný dôvod žalobkýň, ako aj návrh spoločnosti Team Relocations, aby sa Komisii uložila povinnosť sprístupniť faktory, ktoré zohľadnila pri znížení pokuty spoločnosti Interdean o 70 %, treba preto zamietnuť.

178    Keďže všetky žalobné dôvody boli zamietnuté, treba žaloby zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

179    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Team Relocations NV, Amertranseuro International Holdings Ltd, Trans Euro Ltd a Team Relocations Ltd sú povinné nahradiť trovy konania.

Papasavvas Wahl Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

1.  Predmet sporu

2.  Žalobkyne

3.  Správne konanie

4.  Rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O prvom žalobnom dôvode, založenom na tom, že Team Relocations sa nepodieľala na jedinom a nepretržitom porušení opísanom v rozhodnutí

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O pojme jediné a nepretržité porušenie

O posúdení predmetného protiprávneho správania

–  O existencii všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ

–  O úmyselnej účasti spoločnosti Team Relocations na všeobecnom pláne

–  O vedomosti spoločnosti Team Relocations o protiprávnom správaní

2.  O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa výpočtu hodnoty predaja spoločnosti Team Relocations

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O relevantnej hodnote predaja

O sťahovaniach uhrádzaných súkromnými osobami

3.  O treťom žalobnom dôvode, založenom na uplatnení sadzby 17 % na hodnotu predaja dosiahnutého spoločnosťou Team Relocations na účely stanovenia základnej výšky jej pokuty

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O povinnosti stanoviť základnú výšku pokuty v závislosti od individuálnej úlohy spoločnosti Team Relocations

O údajnom porušení zásady proporcionality

O údajnom nedostatku odôvodnenia

4.  O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na neexistencii základu pre vynásobenie sumy stanovenej v závislosti od hodnoty predaja počtom rokov účasti na porušení

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

5.  O piatom žalobnom dôvode, založenom na neexistencii základu pre uloženie dodatočnej sumy

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

6.  O šiestom žalobnom dôvode, založenom na existencii poľahčujúcich okolností

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O účasti na vytváraní protisúťažných dohôd

O údajne obmedzenej účasti spoločnosti Team Relocations na porušení

O údajnom povolení správania

7.  O siedmom žalobnom dôvode spoločnosti Team Relocations a prvom žalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, založených na nepripísateľnosti porušení, ktorých sa dopustila Team Relocations, spoločnosti Amertranseuro

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O pripísaní porušení, ktorých sa dopustila Team Relocation, členom skupiny Amertranseuro

O údajne „asymetrickom“ postupe Komisie

O tvrdeniach týkajúcich sa druhej časti návrhov skupiny Amertranseuro

O údajnej neprimeranosti pokuty

8.  O ôsmom žalobnom dôvode spoločnosti Team Relocations a druhom žalobnom dôvode skupiny Amertranseuro, založených na platobnej neschopnosti žalobkýň a na zneužití právomoci

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.