Odvolanie podané 27. novembra 2017: Európska komisia proti uzneseniu Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. septembra 2017 vo veci T-247/16, Trasta Komercbanka AS a iní/Európska centrálna banka

(vec C-665/17 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: V. Di Bucci, A. Steiblytė, K.-Ph. Wojcik, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Trasta Komercbanka AS, Ivan Fursin, Igors Buimisters, C & R Invest SIA, Figon Co. Ltd, GCK Holding Netherlands BV, Rikam Holding SA, Európska centrálna banka

Návrhy odvolateľky

zrušiť uznesenie Všeobecného súdu (druhá komora) z 12. septembra 2017 vo veci T-247/16, Trasta Komerebanka AS, Ivan Fursin, Igors Buimisters, SIA C & R Invest, Figon Co Limited, G.C.K J Holding Netherlands B.V. a Rikam Holding S.A. – SPF/Európska centrálna banka v rozsahu, v akom zamietlo námietku neprípustnosti žaloby podanej akcionármi spoločnosti Trasta Komercbanka AS,

zamietnuť žalobu, ktorú podali pán Ivan Fursin, pán Igors Buimisters, SIA C & R Invest, Figon Co Limited, G.C.K. J Holding Netherlands B.V. a Rikam Holding S.A. - SPF ako neprípustnú,

zaviazať navrhovateľov na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že žalobu o neplatnosť podanú akcionármi úverovej inštitúcie v likvidácii proti rozhodnutiu o odňatí bankového povolenia bolo potrebné vyhlásiť za prípustnú z dôvodu práva akcionárov na účinný prostriedok nápravy. Tým opomenul iné opravné prostriedky, ktoré má úverová inštitúcia k dispozícii vo forme včas podanej žaloby o neplatnosť a návrhu na nariadenie predbežných opatrení, a ktoré majú k dispozícii tiež akcionári vo forme žaloby o náhradu škody proti Európskej centrálnej banke podanej na európske súdy a prípadne iných žalôb podaných na vnútroštátne súdy.

Odvolanie je založené na týchto dvoch odvolacích dôvodoch:

1) Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil porušenia článku 263 ZFEÚ vo vzťahu k podmienke záujmu na konaní. Všeobecný súd sa tým, že sa domnieval, že priamym akcionárom sa zabránilo vo výkone ich práva určovať riadenie a stratégiu podniku v likvidácii, ako by robili, keby tento podnik stále vykonával činnosť, nesprávne odklonil od judikatúry, podľa ktorej akcionári nemajú záujem na konaní, ktorý je odlišný od záujmu na konaní ich spoločnosti. Všeobecný súd tiež nezohľadnil, že ani akcionári spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť a najmä menšinoví akcionári, nemôžu donútiť predstavenstvo spoločnosti podať žalobu. Okrem toho Všeobecný súd opomenul rozlišovať medzi účinkami rozhodnutia orgánu dohľadu nad bankami o odňatí bankového povolenia a účinkami neskoršieho rozhodnutia vnútroštátneho súdu o začatí likvidácie. Všeobecný súd sa napokon nesprávne domnieval, že akcionári spoločnosti v likvidácii by mali byť spôsobilí vykonávať svoje práva spoločníkov rovnakým spôsobom ako akcionári spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť.

2) Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil porušenia článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ vo vzťahu k podmienkam priamej a osobnej dotknutosti

Pokiaľ ide o prvú podmienku, Všeobecný súd nevzal do úvahy, že možnosť približne presne určiť počet, prípadne totožnosť osôb, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, v žiadnom prípade neznamená, že toto opatrenie treba považovať za opatrenie, ktoré sa ich osobne dotýka, ak sa toto opatrenie uplatňuje na základe objektívnej právnej alebo skutkovej situácie, ktorú definuje. Po druhé nesprávne dospel k záveru, že rozhodnutie o odňatí bankového povolenia sa týka akcionárov úverovej inštitúcie, pretože toto odňatie sa týka len samotnej úverovej inštitúcie. Po tretie nesprávne dospel k záveru, že rozhodnutie Európskej centrálnej banky sa týka akcionárov z dôvodu ich určitých špecifických vlastností alebo skutkovej situácie, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, zatiaľ čo toto rozhodnutie sa týkalo len úverovej inštitúcie a nedotýkalo sa práv akcionárov. Napokon, aj za predpokladu, že jediný akcionár spoločnosti môže byť osobne dotknutý rozhodnutím Všeobecného súdu určeným tejto spoločnosti, Všeobecný súd nesprávne považoval situáciu individuálnych menšinových akcionárov za situáciu jediného akcionára.

Pokiaľ ide o druhú podmienku, Všeobecný súd sa v prvom rade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že menšinoví akcionári boli priamo dotknutí účinkami odňatia bankového povolenia, lebo nerozlišoval medzi účinkami tohto odňatia a účinkami neskoršieho rozhodnutia vnútroštátneho súdu o začatí likvidácie. V druhom rade sa nesprávne domnieval, že rozhodnutie Európskej centrálnej banky sa dotýkalo akcionárov z dôvodu intenzity jeho účinkov. Všeobecný súd tým opomenul rozlišovať medzi právnymi účinkami rozhodnutia, ktoré sa týka len úverovej inštitúcie, a jeho ekonomickými dôsledkami, ktoré možno rozšíriť na akcionárov.

____________