Odvolanie podané 23. novembra 2011: Inuit Tapiriit Kanatami a i. proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) zo 6. septembra 2011 vo veci T-18/10, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Európsky parlament, Rada Európskej únie, Holandské kráľovstvo, Európska komisia
(vec C-583/11 P)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolatelia: Inuit Tapiriit Kanatami, Nattivak Hunters' and Trappers' Association, Pangnirtung Hunters' and Trappers' Association, Jaypootie Moesesie, Allen Kooneeliusie, Toomasie Newkingnak, David Kuptana, Karliin Aariak, Canadian Seal Marketing Group, Ta Ma Su Seal Products, Inc., Fur Institute of Canada, NuTan Furs, Inc., GC Rieber Skinn AS, Inuit Circumpolar Council Greenland (ICC), Johannes Egede, Kalaallit Nunaanni Aalisartut Piniartullu Kattuffiat (KNAPK) (v zastúpení: H. Viaene, avocat, J. Bouckaert, advocaat)
Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie, Holandské kráľovstvo, Európska komisia
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
zrušil napadnuté uznesenie Všeobecného súdu a rozhodol, že návrh na určenie neplatnosti je prípustný, pokiaľ Súdny dvor konštatuje, že sú splnené všetky náležitosti požadované na rozhodnutie o prípustnosti žaloby o neplatnosť napadnutého nariadenia,
alternatívne zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec Všeobecnému súdu na nové konanie,
zaviazal Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania, ktoré vznikli odvolateľom,
rozhodol, že Európska komisia a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1. Odvolanie vychádza z troch hlavných odvolacích dôvodov: (1) Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 263 štvrtého odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), (2) Všeobecný súd porušil povinnosť uviesť dôvody a, v subsidiárnom poradí, porušil článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta") a články 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len "EDĽP"), ako aj zásady práva Únie a (3) Všeobecný súd nesprávne vyložil a skreslil dôkazy predložené žalobcami v prvostupňovom konaní.
2. V prvom odvolacom dôvode odvolatelia uvádzajú, že výklad, ktorý Všeobecný súd dal pojmu "regulačný akt", teda ako oddelený a vylučujúci "legislatívny akt", je nesprávny, keďže popiera akýkoľvek dôvod existencie novej možnosti začatia konaní vychádzajúcich z článku 263 štvrtého odseku (prvá časť prvého odvolacieho dôvodu). V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia tiež dokazujú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prijal záver, že iba štyria z osemnástich odvolateľov sú priamo dotknutí napadnutým nariadením. Všeobecný súd uplatnil príliš reštriktívny výklad konceptu priamej dotknutosti. Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil príliš reštriktívny výklad požiadavky individuálnej dotknutosti.
3. V druhom odvolacom dôvode odvolatelia pripomínajú, že vo svojich pripomienkach k námietkam neprípustnosti uviedli, že iba široký výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ je v súlade s článkom 47 Charty a článkami 6 a 13 EDĽP. Vzhľadom na to, že táto právna otázka bola rozhodujúca pre výsledok konania vo veci, Všeobecný súd mal právnu povinnosť poskytnúť špecifické a výslovné vyjadrenie. Odvolatelia však dokazujú, že Všeobecný súd sa tejto právnej otázke adekvátne nevenoval. Opomenutie Všeobecného súdu urobiť tak predstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré môže viesť k zrušeniu napadnutého uznesenia (prvá časť druhého odvolacieho dôvodu). V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu a v subsidiárnom poradí odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie z dôvodu, že výklad článku 263 štvrtého odseku a v dôsledku toho rozhodnutie Všeobecného súdu vyhlásiť žalobu odvolateľov za neprípustnú porušujú článok 47 Charty a články 6 a 13 EDĽP, ako aj všeobecné zásady práva Únie.
4. V treťom odvolacom dôvode odvolatelia uvádzajú, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a skreslil dôkazy, ktoré odvolatelia predložili. Všeobecný súd totiž zamietol tvrdenie odvolateľov týkajúce sa výkladu, ktorý treba dať pojmu "regulačný akt" na základe dvoch návrhov, ktoré vraj odvolatelia podali, no ktoré však v skutočnosti nepodali. Skutkové zistenia napadnutého uznesenia sú teda nesprávne a skresľujú jasný význam dôkazov dostupných Všeobecnému súdu, bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu. Keďže Všeobecný súd vykladal predložené tvrdenia spôsobom, ktorý je v rozpore s ich znením, závery Všeobecného súdu v napadnutom uznesení obsahujú zjavne nesprávne posúdenie.
____________1 - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, s. 36).