NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JÁN MAZÁK
prednesené 6. septembra 2012 (1)
Vec C‑610/10
Európska komisia
proti
Španielskemu kráľovstvu
„Časová uplatniteľnosť článku 260 ods. 2 ZFEÚ – Prípustnosť žaloby – Rozsudok Súdneho dvora, ktorým sa konštatovalo nesplnenie povinnosti – Nevykonanie – Peňažná sankcia“
1. V prejednávanej veci podala Komisia Európskych spoločenstiev žalobu proti Španielskemu kráľovstvu na základe článku 260 ZFEÚ v nadväznosti na údajné nevykonanie rozsudku, ktorý vydal Súdny dvor 2. júla 2002 vo veci Komisia/Španielsko(2) (ďalej len „rozsudok z roku 2002“). V tomto rozsudku Súdny dvor konštatoval, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie 91/1/EHS z 20. decembra 1989 týkajúcim sa pomoci, ktoré v Španielsku poskytla centrálna vláda a viaceré autonómne vlády spoločnosti MAGEFESA(3), výrobcovi domácich potrieb z nehrdzavejúcej ocele a drobných elektrických spotrebičov(4), v rozsahu, v akom bola týmto rozhodnutím pomoc, ktorá bola poskytnutá podnikom Gursa, Migsa a Cunosa, vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj z článkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia.(5)
2. Treba uviesť, že prejednávaná žaloba sa týka len nevykonania rozsudku z roku 2002 vo vzťahu k pomoci poskytnutej podniku Indosa autonómnou oblasťou Baskicko vo forme úverovej záruky vo výške 300 miliónov ESP poskytnutej priamo podniku Indosa, úverovej záruky vo výške 672 miliónov ESP pre podniky Magefesa a úrokovej úľavy vo výške 9 miliónov ESP. Pokiaľ ide o podniky Gursa, Migsa a Cunosa, Komisia sa od roku 2006 domnievala, že rozhodnutie 91/1 bolo vykonané, keďže tieto spoločnosti ukončili svoju činnosť a ich aktíva boli predané za trhovú cenu.
I – Konanie pred podaním žaloby
3. Od roku 2004 si Komisia a Španielske kráľovstvo vymenili rozsiahlu korešpondenciu týkajúcu sa vykonania rozsudku z roku 2002. Vzhľadom na značný počet vymenených listov spomeniem len najdôležitejšie súčasti tejto korešpondencie.
4. Vzhľadom na to, že na majetok podniku Indosa bol vyhlásený konkurz už 19. apríla 1994, ale tento podnik naďalej vykonával svoju činnosť prostredníctvom svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti, konkrétne spoločnosti CMD(6), Komisia viackrát požiadala španielske orgány o informácie o stave likvidácie podniku Indosa. Vyzývala ich, aby prijali všetky potrebné opatrenia na dokončenie úplnej likvidácie aktív tohto podniku a na ukončenie jeho činnosti.
5. Španielske orgány odpovedali, že likvidácia aktív podniku Indosa ešte nebola dokončená, keďže dohoda o likvidácii týkajúca sa predaja všetkých aktív, ktoré boli súčasťou obchodného majetku, a ukončení činnosti podniku schválená uznesením z 29. septembra 2004 ešte nebola právoplatná. Až 30. mája 2006 španielske orgány informovali Komisiu, že táto dohoda nadobudla právoplatnosť 2. mája 2006.
6. Vo svojom liste z 26. januára 2007 Komisia konštatovala, že spoločnosť CMD ako stopercentná dcérska spoločnosť podniku Indosa vykonávala dotovanú činnosť, a upriamila pozornosť španielskych orgánov na skutočnosť, že účinné vykonanie rozhodnutia 91/1 si vyžaduje vymoženie pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom od subjektu, ktorý mal skutočný prospech z tejto pomoci. Španielske orgány v reakcii na uvedený list poskytli informácie týkajúce sa procesu predaja jediných aktív podniku Indosa, čiže akcií spoločnosti CMD. Napokon španielske orgány dvoma listami zo septembra 2008 oznámili, že neexistuje platná ponuka na akcie spoločnosti CMD a že aktíva podniku Indosa v konečnom dôsledku neboli predané.
7. Listom z 24. októbra 2007 španielske orgány oznámili, že pomoc vyhlásená rozhodnutím 91/1 za nezlučiteľnú so spoločným trhom bola zapísaná medzi konkurzné pasíva podniku Indosa. V júli 2008 si Komisia vyžiadala dôkaz, ktorý však španielske orgány neposkytli.
8. Listami z 8. októbra 2008 a 13. novembra 2008 španielske orgány informovali Komisiu, že spoločnosť CMD 30. júla 2008 vyhlásila, že je v úpadku.
9. Listami z 18. augusta 2009, 7. septembra 2009 a 21. septembra 2009 Komisia požiadala španielske orgány po prvé o podrobný harmonogram s uvedením dátumu ukončenia činnosti spoločnosti CMD a postupu likvidácie jej aktív, po druhé o informácie o postupe prevodu aktív, po tretie o dôkaz, že uvedený prevod sa uskutočnil za trhových podmienok, a po štvrté o dôkazy, že pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom bola zapísaná medzi pasíva spoločnosti CMD ako pohľadávka proti podstate.
10. Listami z 21. septembra 2009 a 13. októbra 2009 španielske orgány odpovedali, že po prvé k ukončeniu činnosti spoločnosti CMD došlo 30. júla 2009, po druhé konkurzné konanie prebiehalo na príslušnom vnútroštátnom súde (bez predloženia podrobného harmonogramu, ktorý žiadala Komisia) a po tretie nevedia, či pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom bola zapísaná medzi pasíva spoločnosti CMD. Dňa 1. decembra 2009 zaslali konečný zoznam veriteľov spoločnosti CMD schválený príslušným vnútroštátnym súdom. Autonómna oblasť Baskicko nebola uvedená na tomto zozname, pokiaľ ide o pomoc vyhlásenú rozhodnutím 91/1 za nezlučiteľnú so spoločným trhom.
11. Dňa 20. novembra 2009 Komisia zaslala Španielskemu kráľovstvu výzvu na základe článku 228 ods. 2 ES, pričom uviedla, že si vyhradzuje právo prípadne vydať – po oboznámení sa s pripomienkami dotknutého členského štátu, alebo ak jej tieto pripomienky nebudú zaslané v stanovenej lehote – odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 228 ods. 2 ES.
12. V reakcii na tento list španielske orgány 26. januára 2010 informovali Komisiu, že rozsudok z roku 2002 sa vykonáva, keďže podnik Indosa, ako aj spoločnosť CMD sú v likvidácii, nemajú žiadnych zamestnancov a ukončili svoju činnosť.
13. Dňa 18. marca 2010 Komisia zaslala doplňujúcu výzvu, v ktorej v súlade s článkom 260 ods. 2 ZFEÚ vyzvala Španielske kráľovstvo, aby jej predložilo svoje pripomienky v lehote dvoch mesiacov od doručenia výzvy. Komisia uviedla, že si vyhradzuje právo – po oboznámení sa s pripomienkami dotknutého členského štátu, alebo ak jej tieto pripomienky nebudú zaslané v stanovenej lehote – predložiť vec Súdnemu dvoru na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ.
14. Španielske orgány odpovedali na túto doplňujúcu výzvu listami z 2. júna 2010, 9. júna 2010 a 29. septembra 2010, z ktorých vyplývalo, že autonómna oblasť Baskicko nie je uvedená medzi veriteľmi spoločnosti CMD a že uvedená autonómna oblasť vstúpi do konkurzného konania ako účastník a požiada o zápis svojej pohľadávky voči podniku Indosa v súvislosti s pomocou vyhlásenou rozhodnutím 91/1 za nezlučiteľnú so spoločným trhom do súpisu pohľadávok. E‑mailom zo 7. júla 2010 španielske orgány zaslali likvidačný plán spoločnosti CMD schválený vnútroštátnym súdom.
15. Za týchto podmienok Komisia podala 22. decembra 2010 žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
II – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy
16. Komisia vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor:
– určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2002, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rozhodnutia 91/1 a článku 260 ZFEÚ,
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 131 136 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku z roku 2002, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do úplného vykonania rozsudku z roku 2002,
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu pokutu, ktorej výška bude daná vynásobením dennej sumy vo výške 14 343 eur počtom dní trvania porušenia odo dňa vyhlásenia rozsudku z roku 2002 až do:
– dňa, keď Španielske kráľovstvo vymôže pomoc, ktorá bola rozhodnutím 91/1 vyhlásená za protiprávnu, ak Súdny dvor skonštatuje, že k vymoženiu skutočne došlo pred vyhlásením rozsudku v prejednávanej veci,
– dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci, ak nedôjde k vykonaniu rozsudku z roku 2002 v plnom rozsahu pred týmto dňom,
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.
17. Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol žalobu a subsidiárne uplatnil štvrťročné penále vo výške 12 269,70 eura, ako aj paušálnu sankciu vo výške 44,80 eura za deň a
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
18. Španielske kráľovstvo na základe článku 91 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vznieslo 22. marca 2011 námietku neprípustnosti, pričom Súdny dvor rozhodol, že o tejto námietke a o veci samej rozhodne súčasne.
19. Uznesením z 13. mája 2011 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Českej republiky na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Španielskeho kráľovstva. Česká republika sa vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania zamerala na otázku prípustnosti žaloby.
III – Posúdenie
A – O prípustnosti žaloby
20. Španielske kráľovstvo vo svojej námietke neprípustnosti spochybňuje zákonnosť konania pred podaním žaloby z dôvodu neexistencie odôvodneného stanoviska.
21. Táto námietka má svoj pôvod v zmene konania, ktoré obligatórne predchádza žalobe o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, zavedenej Lisabonskou zmluvou.
22. Španielske kráľovstvo, ktoré podporuje Česká republika, a Komisia si protirečia v otázke, či sa zákonnosť konania pred podaním žaloby v prejednávanom prípade má posudzovať na základe článku 228 ES, keďže toto konanie bolo začaté výzvou z 20. novembra 2009, čiže pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, alebo na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ, keďže uvedený článok by sa mal uplatňovať odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, aj keď sa konanie pred podaním žaloby začalo pred týmto dňom.
23. Španielske kráľovstvo sa domnieva, že uplatnenie článku 260 ods. 2 ZFEÚ je retroaktívne, a teda porušuje zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity pravidiel, ktoré stanovujú prísnejšie sankcie.
24. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že konanie o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, sa musí považovať za osobitné súdne konanie na vykonanie rozsudkov, inými slovami, za spôsob výkonu rozhodnutí.(7) Jeho cieľom je zabezpečiť a zaručiť obnovenie dodržiavania práva.(8) Podaniu žaloby musí predchádzať konanie pred podaním žaloby, ktorého zákonnosť predstavuje základnú záruku vyžadovanú ZFEÚ nielen na účely ochrany práv predmetného členského štátu, ale tiež na účely zabezpečenia toho, že predmetom prípadného sporového konania bude jasne vymedzený spor.(9)
25. Rovnako ako konanie, ktoré predchádza žalobe o nesplnenie povinnosti, konanie pred podaním žaloby o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, sa podľa ustanovení článku 228 ES pôvodne skladalo z dvoch po sebe nasledujúcich etáp, konkrétne z výzvy a z odôvodneného stanoviska. V tejto súvislosti nemôžem súhlasiť so Španielskym kráľovstvom, keď tvrdí, že priebeh konania pred podaním žaloby bol len výsledkom administratívnej praxe Komisie. Ako Komisia zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach týkajúcich sa námietky neprípustnosti, etapy konania pred podaním žaloby vyplývali priamo z článku 228 ES.
26. Zmena vykonaná Lisabonskou zmluvou spočíva v zjednodušení, a teda aj skrátení konania pred podaním žaloby prostredníctvom zrušenia etapy odôvodneného stanoviska. Dôsledkom toho je, že článok 260 ods. 2 ZFEÚ podmieňuje prípustnosť žaloby o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, len tým, aby mal dotknutý členský štát možnosť predložiť svoje pripomienky pred podaním žaloby. Podľa môjho názoru výzva dotknutému členskému štátu na predloženie pripomienok týkajúcich sa nevykonania rozsudku Súdneho dvora postačuje na zabezpečenie dodržania spomenutej podmienky.
27. Vzniká otázka, či je článok 260 ods. 2 ZFEÚ uplatniteľný len na konania začaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, čo by znamenalo, že výzva by musela byť zaslaná dotknutému členskému štátu po 1. decembri 2009, alebo je uplatniteľný aj na konania začaté pred uvedeným dňom, čo by znamenalo, že zákonnosť konania pred podaním žaloby by sa musela posudzovať na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ v prípade všetkých žalôb podaných po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.
28. V tejto otázke súhlasím s Českou republikou v tom, že odpoveď závisí od posúdenia otázky, či sa má článok 260 ods. 2 ZFEÚ vykladať ako procesná norma, alebo skôr ako hmotnoprávna norma. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Česká republika, si však nemyslím, že tento článok sa má sám osebe považovať za hmotnoprávnu normu.
29. Podľa môjho názoru má článok 260 ods. 2 ZFEÚ zmiešanú povahu. Je hmotnoprávnou normou, ktorá vymedzuje „delikt“ nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, a stanovuje zaň peňažnú sankciu. Naproti tomu z dôvodu požiadavky konania pred podaním žaloby, v ktorom môže dotknutý členský štát predložiť svoje pripomienky, je procesnou normou, ktorá vymedzuje podmienky realizácie práv vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy. Platí to tiež pre požiadavku, aby v žalobe bola uvedená výška paušálnej pokuty alebo penále.
30. V tejto súvislosti Súdny dvor jednoznačne uviedol, že procesné pravidlá sa vo všeobecnosti považujú za predpisy uplatniteľné od okamihu ich nadobudnutia platnosti.(10)
31. Inak by to bolo v prípade, ak by Lisabonská zmluva obsahovala prechodné ustanovenie, ktoré by stanovovalo, že ak sa konanie pred podaním žaloby začalo pred 1. decembrom 2009, je potrebné dodržať článok 228 ods. 2 ES. Lisabonská zmluva však neobsahuje také ustanovenie.
32. Pokiaľ ide o článok 260 ods. 2 ZFEÚ, zákonnosť konania pred podaním žaloby sa teda musí posudzovať na základe uvedeného článku v prípade všetkých žalôb podaných po 1. decembri 2009, aj keď výzva, ktorou sa začalo konanie pred podaním žaloby, bola zaslaná dotknutému členskému štátu pred týmto dňom.
33. Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že v dôsledku uplatnenia článku 260 ods. 2 ZFEÚ v prejednávanom prípade dochádza k porušeniu právnej istoty, možno vychádzať z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zásady legitímnej dôvery, podľa ktorej táto zásada nemôže byť rozšírená tak, aby všeobecne bránila uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií vzniknutých za pôsobnosti skoršej právnej úpravy.(11) Domnievam sa, že táto judikatúra analogicky platí aj pre vzťah medzi zásadou právnej istoty a zásadou okamžitého uplatnenia procesnej normy.
34. V tejto súvislosti treba ešte poznamenať, že Španielske kráľovstvo nemôže tvrdiť, že v dôsledku posudzovania zákonnosti konania pred podaním žaloby na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ nemôže jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať, ako to vyžaduje zásada právnej istoty.(12) Povinnosť prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora bola stanovená v právnom poriadku Únie už pred prijatím Lisabonskej zmluvy a Španielske kráľovstvo bolo doplňujúcou výzvou z 18. marca 2010 informované o tom, že Komisia zamýšľa hneď po predložení pripomienok Španielskeho kráľovstva predložiť vec Súdnemu dvoru na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ.
35. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že uplatnenie článku 260 ods. 2 ZFEÚ porušuje zásadu zákazu retroaktivity pravidiel, ktoré stanovujú prísnejšie sankcie, stačí uviesť, že Lisabonská zmluva neviedla k nijakej zmene sankcií za nevykonanie rozsudku Súdneho dvora.
36. V prejednávanom prípade Španielske kráľovstvo napokon pred podaním žaloby malo možnosť predložiť svoje pripomienky týkajúce sa nesplnenia povinnosti vytýkaného Komisiou, ako to vyžaduje článok 260 ods. 2 ZFEÚ. Svedčí o tom výzva z 20. novembra 2009, ako aj doplňujúca výzva z 18. marca 2010, ktorými Komisia vyzvala Španielske kráľovstvo na predloženie pripomienok týkajúcich sa nevykonania rozsudku z roku 2002. Domnievam sa, že konanie pred podaním žaloby prebiehalo v súlade s článkom 260 ods. 2 ZFEÚ, a z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vznieslo Španielske kráľovstvo.
B – O nesplnení povinnosti
37. V rozsudku z roku 2002 Súdny dvor určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím 91/1, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 249 štvrtého odseku ES, ako aj z článkov 2 a 3 rozhodnutia 91/1. Vykonanie rozsudku z roku 2002 teda predpokladá vykonanie tohto rozhodnutia 91/1 a vykonanie uvedeného rozhodnutia predpokladá vymoženie pomoci vyhlásenej za protiprávnu.
38. Konštatovanie, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ, teda závisí od toho, či tento členský štát vymohol od príjemcov pomoc vyhlásenú rozhodnutím 91/1 za protiprávnu. Treba pripomenúť, že žaloba v prejednávanej veci sa týka len pomoci poskytnutej podniku Indosa autonómnou oblasťou Baskicko.
39. Vzhľadom na zmenu konania pred podaním žaloby, ktoré predchádza žalobe o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, vykonanú Lisabonskou zmluvou je potrebné v prvom rade opätovne určiť rozhodujúci deň na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti. Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa článku 228 ods. 2 ES je týmto dňom deň uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.(13)
40. Vzhľadom na zrušenie etapy odôvodneného stanoviska by rozhodujúcim dňom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti v zmysle článku 260 ods. 2 ZFEÚ mal byť – analogicky s judikatúrou týkajúcou sa článku 228 ods. 2 ES – deň uplynutia lehoty stanovenej vo výzve alebo prípadne v doplňujúcej výzve na predloženie pripomienok dotknutého členského štátu. V prejednávanom prípade je to 22. máj 2010.
41. Keďže podnik Indosa a jeho dcérska spoločnosť, konkrétne spoločnosť CMD, sú v úpadku, zdá sa užitočné pripomenúť judikatúru týkajúcu sa vymoženia pomoci od podnikov, ktoré sa nachádzajú v úpadku. Podľa tejto judikatúry možno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z protiprávne poskytnutej pomoci v zásade dosiahnuť prihlásením pohľadávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohľadávok.(14) Prihlásenie pohľadávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohľadávok však umožňuje splniť povinnosť vymoženia len vtedy, ak v prípade, že štátne orgány nemohli vymôcť celú výšku pomoci, konkurzné konanie vyústi do likvidácie podniku, čiže do definitívneho ukončenia jej činnosti, ktorú štátne orgány môžu vyvolať ako akcionári alebo veritelia.(15)
42. Táto judikatúra stanovuje dve kumulatívne podmienky na to, aby bolo možné pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za protiprávnu považovať za vymoženú. Prvou podmienkou je prihlásenie pohľadávok vymáhanej spornej pomoci ako pohľadávok proti podstate a druhou je definitívne ukončenie činnosti dotovanej spornou pomocou.
43. Pokiaľ ide o prvú podmienku, v prejednávanej veci je nesporné, že k rozhodujúcemu dňu, čiže k 22. máju 2010, pohľadávky vymáhanej pomoci priznanej autonómnou oblasťou Baskicko podniku Indosa neboli prihlásené ako pohľadávky proti podstate v rámci konkurzného konania spoločnosti CMD.
44. Zo spisu vyplýva, že autonómna oblasť Baskicko podala prvú prihlášku pohľadávky vo výške 16 828,34 eura 10. júna 2010, teda po uplynutí lehoty stanovenej v doplňujúcej výzve. Prihlásená suma navyše nebola správna. Nová prihláška pohľadávky, tentokrát na 16 498 499 eur, bola podaná 3. decembra 2010. Uvedená prihláška bola opravená prihláškou pohľadávky z 23. februára 2011 na 22 469 459 eur a napokon prihláškou pohľadávky zo 7. decembra 2011 na 22 683 745 eur. Z pojednávania vyplýva, že v nadväznosti na rozhodnutie príslušného vnútroštátneho súdu zo 4. apríla 2012 boli pohľadávky vo výške 22 683 745 eur napokon prihlásené ako pohľadávky proti podstate v rámci konkurzného konania spoločnosti CMD.
45. Vzhľadom na to, že tieto dve podmienky na preukázanie vymoženia pomoci vyhlásenej za protiprávnu rozhodnutím Komisie v prípade podniku, ktorý je v úpadku, sú kumulatívne a vyššie som preukázal, že jedna z týchto podmienok nie je splnená, domnievam sa, že na preukázanie nesplnenia povinnosti zo strany Španielskeho kráľovstva na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ nie je potrebné skúmať, či je splnená druhá podmienka.
46. Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že Španielske kráľovstvo si tým, že v lehote určenej v doplňujúcej výzve na predloženie pripomienok týkajúcich sa nesplnenia povinnosti vytýkaného na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2002 týkajúceho sa vymoženia pomoci, ktorá bola rozhodnutím 91/1 vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto rozhodnutia a z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.
C – O penále
47. Komisia, ktorá odkazuje na metódu výpočtu uvedenú v oznámení SEK(2005) 1658 z 13. decembra 2005 ‑ Uplatňovanie článku 228 ES(16), aktualizovanom oznámením SEK(2010) 923 z 20. júla 2010, navrhuje denné penále vo výške 131 136 eur. Zastáva názor, že uvedené penále vypočítané ako súčin základného paušálu vo výške 640 eur, koeficientu závažnosti 5, koeficientu trvania 3 a faktora n 13,66 je primerané závažnosti a dĺžke trvania porušenia vzhľadom na potrebu zabezpečiť takémuto penále donucovací a odstrašujúci účinok.
48. Komisia odôvodnila uloženie penále tým, že predmetná pomoc ešte nebola vymožená, a teda rozhodnutie 91/1, ako aj rozsudok z roku 2002 ešte neboli vykonané. Komisia vo svojich písomných pripomienkach spomenula tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa pomoc mohla považovať za vymoženú. Po prvé pohľadávky vyplývajúce z predmetnej pomoci musia byť prihlásené ako pohľadávky proti podstate, po druhé dotovaná činnosť musí byť zastavená a po tretie aktíva podniku Indosa musia byť predané za trhovú cenu na základe otvorenej, bezpodmienečnej a transparentnej verejnej súťaže.
49. Na pojednávaní Komisia zmenila svoju argumentáciu týkajúcu sa tejto otázky. Uviedla, že aj keď pohľadávky vyplývajúce z predmetnej pomoci boli napokon, konkrétne 4. apríla 2012, prihlásené ako pohľadávky proti podstate, nesplnenie povinnosti vytýkané Španielskemu kráľovstvu pokračovalo, keďže dotovaná činnosť nebola zastavená. Zdá sa teda, že Komisia upustila od podmienky predaja aktív za trhovú cenu.
50. Španielske kráľovstvo sa domnieva, že v prejednávanom prípade nie je opodstatnené uložiť peňažné sankcie, keďže vnútroštátne orgány urobili všetko, čo mohli, na vymoženie pomoci vyhlásenej za protiprávnu rozhodnutím 91/1, a preto prípadné peňažné sankcie nemôžu zmeniť ich správanie. Pokiaľ ide konkrétne o penále, Španielske kráľovstvo na základe rozsudku zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko(17), tvrdí, že z dôvodu prihlásenia pohľadávok vymáhanej pomoci vyhlásenej rozhodnutím 91/1 za protiprávnu ako pohľadávok proti podstate v rámci konkurzného konania spoločnosti CMD bol rozsudok z roku 2002 napokon vykonaný a že z tohto dôvodu nie je opodstatnené uložiť penále.
51. Pre prípad, ak by Súdny dvor považoval za vhodné uložiť také sankcie, však Španielske kráľovstvo navrhuje štvrťročné penále vo výške 12 269,70 eura vypočítané ako súčin základného paušálu vo výške 9,98 eura(18), koeficientu závažnosti 1, koeficientu trvania 1, faktoru n 13,66 a – z dôvodu štvrťročného uplatnenia penále – faktora 90.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia účastníkov konania je potrebné v prvom rade určiť, či nesplnenie povinnosti vytýkané Španielskemu kráľovstvu založené na nevykonaní rozsudku z roku 2002 trvalo až do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom, ako to vyžaduje judikatúra v súvislosti s uložením penále.(19)
53. Ako som už uviedol v týchto návrhoch, vykonanie rozsudku z roku 2002 predpokladá vykonanie rozhodnutia 91/1 a vykonanie uvedeného rozhodnutia predpokladá vymoženie pomoci vyhlásenej za protiprávnu.
54. Tiež som konštatoval, že v prípade podniku, ktorý je v úpadku, ako je to v prejednávanej veci, judikatúra stanovuje dve kumulatívne podmienky na to, aby sa pomoc vyhlásená rozhodnutím Komisie za protiprávnu mohla považovať za vymoženú, a to prihlásenie pohľadávok vymáhanej pomoci ako pohľadávok proti podstate a definitívne ukončenie činnosti dotovanej predmetnou pomocou.(20)
55. Podľa môjho názoru existenciu týchto dvoch kumulatívnych podmienok nespochybňuje rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko(21), aj keď Španielske kráľovstvo z neho vyvodilo, že členský štát si splní povinnosť vymoženia protiprávnej štátnej pomoci prihlásením predmetných pohľadávok v rámci konkurzného konania. Je pravda, že Súdny dvor v tomto rozsudku viazal povinnosť vymoženia protiprávnej štátnej pomoci len na prihlásenie pohľadávok v rámci konkurzného konania a zároveň výslovne odmietol podmienku predaja aktív podniku za trhovú cenu.(22) To však neznamená, že Súdny dvor upustil od podmienky ukončenia činnosti dotovanej protiprávnou štátnou pomocou, ktorá vyplýva z predchádzajúcej ustálenej judikatúry.(23)
56. V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že ku dňu skončenia ústnej časti konania v prejednávanej veci boli pohľadávky vo výške 22 683 745 eur týkajúce sa vymoženia pomoci priznanej autonómnou oblasťou Baskicko podniku Indosa prihlásené ako pohľadávky proti podstate v rámci konkurzného konania spoločnosti CMD.
57. Problematickou otázkou je, či činnosť dotovaná pomocou vyhlásenou rozhodnutím 91/1 za protiprávnu bola skutočne zastavená.
58. Hoci bol na majetok podniku Indosa v roku 1994 vyhlásený konkurz, sporná činnosť sa naďalej vykonávala prostredníctvom spoločnosti CMD. Aj na majetok tejto spoločnosti bol v roku 2008 vyhlásený konkurz a podľa tvrdení Španielskeho kráľovstva došlo k definitívnemu ukončeniu činnosti v nadväznosti na vydanie uznesenia príslušného vnútroštátneho súdu z 24. júla 2009 o zániku pracovných zmlúv všetkých zamestnancov tejto spoločnosti. Španielske kráľovstvo však vo svojej písomnej odpovedi na otázky Súdneho dvora samo uznalo, že činnosť zariadení spoločnosti CMD bola zachovaná, a to prostredníctvom spoločnosti Euskomenaje založenej 3. septembra 2009, ktorá využíva priestory spoločnosti CMD na výrobu a zabezpečenie odbytu výrobkov, ktoré predtým vyrábala spoločnosť CMD. Bolo to možné na základe povolenia dočasného prevodu aktív tejto spoločnosti na spoločnosť Euskomenaje udeleného konkurznými správcami spoločnosti CMD.
59. Je pravda, že Španielske kráľovstvo preukázalo, že baskická vláda prijala viacero opatrení s cieľom zabrániť tomu, aby spoločnosť Euskomenaje mohla vykonávať činnosť v priestoroch spoločnosti CMD. Nič to však nemení na tom, že ku dňu skončenia ústnej časti konania v prejednávanej veci spoločnosť Euskomenaje ešte stále vykonávala tú istú činnosť v priestoroch spoločnosti CMD. Túto skutočnosť potvrdilo na pojednávaní samotné Španielske kráľovstvo.
60. Domnievam sa, že je dostatočne preukázané, že podmienka definitívneho ukončenia činnosti dotovanej protiprávnou pomocou nebola v prejednávanom prípade ku dňu skončenia ústnej časti konania splnená a že v dôsledku toho štátnu pomoc vyhlásenú za protiprávnu rozhodnutím 91/1 nemožno považovať za vymoženú. Z tohto dôvodu je potrebné uložiť Španielskemu kráľovstvu penále s cieľom podnietiť ho, aby v čo najkratšom čase ukončilo vytýkané nesplnenie povinnosti, ktoré by inak mohlo pretrvávať.(24)
61. Pokiaľ ide o výšku penále, Súdny dvor sa viackrát vyjadril v tom zmysle, že penále by sa malo stanoviť tak, aby bolo prispôsobené okolnostiam a zároveň primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu. Medzi základné kritériá na zabezpečenie toho, aby malo penále donucovací charakter a aby sa právo Spoločenstva uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade patrí trvanie porušenia, stupeň jeho závažnosti a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Pri uplatňovaní týchto kritérií je potrebné zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavosť, s akou je potrebné dosiahnuť to, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti.(25)
62. Pokiaľ ide o prvé kritérium, čiže trvanie porušenia, v prejednávanom prípade uplynulo odo dňa vyhlásenia rozsudku z roku 2002, ktorého nevykonanie sa vytýka Španielskemu kráľovstvu, viac ako desať rokov. Ide zjavne o značné obdobie. Treba dodať, že ide o najdlhšie obdobie, o ktorom Súdny dvor rozhodoval v rámci konania o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti. Z tohto dôvodu súhlasím s Komisiou v tom, že v tomto prípade je potrebné uplatniť najvyšší koeficient trvania, a to 3.
63. Pokiaľ ide o druhé kritérium, čiže závažnosť porušenia, Súdny dvor už zdôraznil kľúčovú povahu ustanovení Zmluvy ES pre štátnu pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia 91/1 a rozsudku z roku 2002. Význam týchto ustanovení porušených v prejednávanej veci sa prejavuje predovšetkým v tom, že vrátenie protiprávnej štátnej pomoci odstraňuje narušenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorá bola poskytnutá prostredníctvom pomoci, a zbavuje príjemcu štátnej pomoci výhody, ktorú mal na trhu voči svojim konkurentom.(26)
64. V tejto súvislosti však treba podľa môjho názoru vziať do úvahy pokrok vo vykonaní rozhodnutia 91/1 a rozsudku z roku 2002, ktorý nastal po podaní prejednávanej žaloby. Chcel by som zdôrazniť najmä dve skutočnosti: po prvé pohľadávky vymáhanej pomoci priznanej podniku Indosa boli napokon prihlásené ako pohľadávky proti podstate v rámci konkurzného konania spoločnosti CMD a po druhé vnútroštátne orgány prijali opatrenia na dosiahnutie definitívneho a nielen formálneho ukončenia činnosti dotovanej protiprávnou štátnou pomocou, aj keď ich iniciatívy zatiaľ nepriniesli želaný výsledok.
65. Tieto dve skutočnosti podľa môjho názoru odôvodňujú zníženie koeficientu závažnosti navrhnutého Komisiou na stupeň 4.
66. Pokiaľ ide o tretie kritérium, čiže platobnú schopnosť dotknutého členského štátu, Súdny dvor rozhodol, že metóda spočívajúca vo vynásobení základnej sumy osobitným koeficientom pre daný členský štát predstavuje vhodný nástroj na odzrkadlenie platobnej schopnosti uvedeného štátu, pričom zároveň zachováva primeraný odstup medzi jednotlivými členskými štátmi.(27) Z toho vyplýva, že v prejednávanom prípade je potrebné použiť pre Španielske kráľovstvo faktor n 13,66.
67. Z použitia navrhovaných koeficientov vyplýva penále vo výške 104 909 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozhodnutia 91/1 a rozsudku z roku 2002.
68. Pokiaľ ide o periodicitu penále, zastávam názor, že penále vypočítané za každý deň je v prejednávanom prípade najvhodnejšie na ukončenie nesplnenia povinnosti vytýkaného Španielskemu kráľovstvu v čo najkratšom čase.
D – O paušálnej pokute
69. Komisia sa domnieva, že vzhľadom na všetky právne a skutkové okolnosti nesplnenia povinnosti vytýkaného Španielskemu kráľovstvu si účinná prevencia opakovania podobných porušení práva Únie v budúcnosti vyžaduje prijatie takého odstrašujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty. Pokiaľ ide o výšku paušálnej pokuty, Komisia navrhuje vynásobiť sumu 14 343 eur(28) počtom dní od vyhlásenia rozsudku z roku 2002 po deň splnenia povinností Španielskeho kráľovstva, alebo ak k takému splneniu nedôjde, po deň vyhlásenia rozsudku v prejednávanom prípade.
70. Pre prípad, ak by sa Súdny dvor domnieval, že je potrebné uplatniť paušálnu pokutu, Španielske kráľovstvo navrhuje sumu 44,80 eura za deň vypočítanú vynásobením základného paušálu vo výške 3,28 eura(29) koeficientom závažnosti 1 a faktorom n 13,66.
71. Pokiaľ ide o paušálnu pokutu, je potrebné pripomenúť, že uloženie takého druhu peňažnej sankcie nemôže mať v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z článku 260 ods. 1 ZFEÚ automatický charakter. Podľa Súdneho dvora uvedené ustanovenie ZFEÚ poskytuje Súdnemu dvoru možnosť širokej voľnej úvahy, aby mohol rozhodnúť o uložení alebo neuložení takej sankcie(30) vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, ktoré sa týkajú tak znakov konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého členského štátu.(31)
72. Domnievam sa, že v prejednávanom prípade svedčí v prospech uloženia paušálnej pokuty najmä dĺžka trvania porušenia. Ide o značné obdobie, keďže odo dňa vyhlásenia rozsudku z roku 2002, ktorého nevykonanie sa vytýka Španielskemu kráľovstvu, uplynulo viac ako desať rokov.
73. Súdny dvor navyše už uznal, že opakovanie protiprávneho správania v oblasti práva Únie môže byť kritériom na uloženie paušálnej pokuty,(32) čo podľa môjho názoru zodpovedá preventívnemu charakteru peňažných sankcií.(33) V prípade Španielskeho kráľovstva Súdny dvor viackrát konštatoval nesplnenie povinností súvisiacich s nevykonaním rozhodnutí Komisie o vyhlásení štátnej pomoci za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom okrem iného vo svojich rozsudkoch z 20. septembra 2007, Komisia/Španielsko(34), a zo 14. decembra 2006, Komisia/Španielsko(35).
74. Pokiaľ ide o paušálnu sumu, treba na úvod pripomenúť, že Súdny dvor nie je viazaný návrhom Komisie a že stanovenie tejto sumy spadá do jeho diskrečnej právomoci.(36) Paušálna pokuta sa má stanoviť tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti a platobnej schopnosti dotknutého členského štátu. V tejto súvislosti medzi relevantné faktory patria predovšetkým také okolnosti ako dĺžka trvania nesplnenia povinnosti od vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konštatovalo nesplnenie povinnosti, a závažnosť porušenia.(37)
75. Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 62 až 64 týchto návrhov týkajúce sa dĺžky trvania a závažnosti nesplnenia povinnosti vytýkaného Španielskemu kráľovstvu považujem sumu 20 miliónov eur za primeranú okolnostiam prejednávanej veci.
IV – Návrh
76. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
– určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že v lehote určenej v doplňujúcej výzve na predloženie pripomienok týkajúcich sa nesplnenia povinnosti vytýkaného na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z 2. júla 2002, Komisia/Španielsko (C‑499/99), týkajúceho sa vymoženia pomoci, ktorá bola rozhodnutím Komisie 91/1/EHS z 20. decembra 1989 týkajúcim sa pomoci, ktorú v Španielsku poskytla centrálna vláda a viaceré autonómne vlády spoločnosti MAGEFESA, výrobcovi domácich potrieb z nehrdzavejúcej ocele a drobných elektrických spotrebičov, vyhlásená za protiprávnu a nezlučiteľnú so spoločným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto rozhodnutia a z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ penále vo výške 104 909 eur za každý deň omeškania s prijatím opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s už citovaným rozsudkom z 2. júla 2002, Komisia/Španielsko, a to odo dňa uplynutia jedného mesiaca od vyhlásenia tohto rozsudku až do vykonania rozsudku z 2. júla 2002,
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť zaplatiť Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ paušálnu pokutu vo výške 20 miliónov eur,
– uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.