Odvolanie podané 15. novembra 2013: Deutsche Bahn AG a i. proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013 v spojených veciach T-289/11, T-290/11 a T-521/11, Deutsch Bahn AG a i./Európska komisia

(vec C-583/13 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľky: Deutsche Bahn AG, DB Mobility Logistics AG, DB Energie GmbH, DB Netz AG, DB Schenker Rail GmbH, DB Schenker Rail Deutschland AG, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße mbH (DUSS) (v zastúpení: W. Deselaers, E. Venot, J. Brückner, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Španielske kráľovstvo, Rada Európskej únie, Dozorný úrad EZVO

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 6. septembra 2013 v spojených veciach T-289/11, T-290/11 a T-521/11,

zrušil rozhodnutia Komisie K(2011) 1774 zo 14. marca 2011, K(2011) 2365 z 30. marca 2011 a K(2011) 5230 zo 14. júla 2011, ktorými sa podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 nariaďujú inšpekcie v Deutsche Bahn AG, ako aj vo všetkých jej pobočkách (veci COMP/39.678 a COMP/39.731),

zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolateľky štyri odvolacie dôvody:

Po prvé Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil základné právo na nedotknuteľnosť obydlia, resp. príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Práve z hľadiska intenzity zásahu do základných práv a nebezpečenstva spôsobenia nenapraviteľných škôd je neprimerané, že Komisia, ktorá pôsobí aj ako vyšetrovací orgán a disponuje širokými právomocami, vykonáva inšpekcie bez predchádzajúceho súdneho povolenia.

Po druhé Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil základné právo na účinný prostriedok nápravy. Obyčajná následná súdna kontrola neposkytuje dotknutým podnikom v prípade inšpekcií Komisie účinný prostriedok nápravy.Po tretie Všeobecný súd pochybil, keď posúdil dokumenty o údajných porušeniach pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré boli získané pri inšpekcii nad rámec predmetu vyšetrovania, ako náhodný nález napriek tomu, že na tieto dokumenty sa vzťahoval zákaz ich použitia. Úradníci Komisie boli pred začiatkom tejto inšpekcie informovaní o podozreniach nesúvisiacich s predmetom vyšetrovania. Náhodu teda takto umelo privodila Komisia, ktorá protiprávne potenciálne rozšírila námietku založenú na náhodnom náleze prijatú Súdnym dvorom , ktorá sa má vykladať reštriktívne. Napokon Všeobecný súd opomenul zásadu dôkazného bremena. Je pravdepodobné, resp. prinajmenšom nemožno vylúčiť, že niektoré dokumenty boli získané ako údajný „náhodný nález“ len z dôvodu predchádzajúceho neoprávneného informovania úradníkov Komisie, t. j. o skutočnostiach nesúvisiacich s predmetom vyšetrovania. Keďže odvolateľky nemajú možnosť preukázať túto príčinnú súvislosť a táto okolnosť im ani nemôže byť na ťarchu, bolo by vhodné preniesť dôkazné bremeno, v zmysle ktoré

ho je Komisia povinná preukázať, že tieto dokumenty boli skutočne náhodným nálezom.