Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad voor Vreemdelingenbetwistingen (Belgicko) 12. februára 2016 – K. a i./ Belgické kráľovstvo

(vec C-82/16)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad voor Vreemdelingenbetwistingen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: A. K., Z. M., J. M., N. N. N., I. O. O., I. R., A. B.

Odporca: Belgické kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

1.    Má sa právo Únie – najmä článok 20 ZFEÚ, ako aj články 5 a 11 smernice 2008/115/ES1 v spojení s článkami 7 a 24 Charty2 – vykladať v tom zmysle, že za určitých okolností zakazuje vnútroštátnu prax, pri ktorej sa žiadosť o priznanie práva na pobyt, ktorú podá rodinný príslušník, štátny príslušník tretej krajiny, v rámci zlúčenia rodiny s občanom Únie v tom členskom štáte, v ktorom má bydlisko dotknutý občan Únie, ktorý je aj štátnym príslušníkom tohto členského štátu a neuplatnil svoje právo na voľný pohyb, ani slobodu usadiť sa (ďalej len „statický občan Únie“), zamietne len z dôvodu – prípadne spolu s vydaním rozhodnutia o vyhostení –, že proti dotknutému rodinnému príslušníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, sa vydal zákaz vstupu platný v celej Európe?

a)    Je pre posúdenie takých okolností relevantné, že medzi rodinným príslušníkom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, a statickým občanom Únie existuje vzťah závislosti, ktorý prekračuje bežnú rodinnú väzbu? V prípade kladnej odpovede: Aké faktory zohrávajú úlohu pri určení, či existuje vzťah závislosti? Môže byť v tejto súvislosti užitočné odkázať na judikatúru týkajúcu sa existencie rodinného života podľa článku 8 EDĽP a článku 7 Charty?

b)    Osobitne v súvislosti s maloletými deťmi: Vyžaduje článok 20 ZFEÚ viac ako biologické spojenie medzi rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, a dieťaťom, ktoré je občanom Únie? Je v tejto súvislosti dôležité, že sa preukáže spoločné bývanie, alebo postačujú emocionálne a finančné väzby, ako je úprava pobytu a návštev a platenie výživného? Môže byť v tejto súvislosti užitočné odkázať na rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 2014, Ogieriakhi, C-244/13, body 38 a 39, zo 16. júla 2015, Singh a i., C-218/14, bod 54, a zo 6. decembra 2012, O. a S., spojené veci C-356/11 a C-357/11, bod 56? Pozri v tejto súvislosti aj prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania C-133/15.

c)    Je pre posúdenie daných okolností relevantná skutočnosť, že rodinný život začal v čase, keď sa na štátneho príslušníka tretej krajiny už vzťahoval zákaz vstupu a teda vedel, že sa v členskom štáte zdržiava nelegálne? Možno na túto skutočnosť užitočne odkázať, aby sa zamedzilo možnému zneužitiu konania o priznanie práva na pobyt v rámci zlúčenia rodiny?

d)    Je pre posúdenie takýchto okolností relevantná skutočnosť, že proti rozhodnutiu o uložení zákazu vstupu sa nepodal opravný prostriedok v zmysle článku 13 ods. 1 smernice 2008/115/ES, alebo skutočnosť, že sťažnosť proti danému rozhodnutiu o uložení zákazu vstupu sa zamietla?

e)    Predstavuje skutočnosť, že zákaz vstupu sa uložil z dôvodu verejného poriadku alebo aj na základe nelegálneho pobytu, relevantné hľadisko? V prípade kladnej odpovede: Treba okrem toho posúdiť, či dotknutý štátny príslušník tretej krajiny predstavuje skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti? Možno v tejto súvislosti články 27 a 28 smernice 2004/38/ES3 , ktoré sa prebrali článkami 43 a 45 zákona o cudzincoch, a relevantnú judikatúru Súdneho dvora k verejnému poriadku analogicky uplatniť na rodinných príslušníkov statických občanov Únie? (pozri prejednávané návrhy na začatie prejudiciálneho konania C-165/14 a C-304/14)

2.    Má sa právo Únie – najmä článok 5 smernice 2008/115/ES, ako aj články 7 a 24 Charty – vykladať v tom zmysle, že zakazuje vnútroštátnu prax, keď sa platný zákaz vstupu zohľadní pri zamietnutí žiadosti o zlúčenie rodiny so statickým občanom Únie, ktorá bola podaná neskôr na území členského štátu, pričom sa nezohľadní rodinný život a najlepší záujem dotknutých detí, ktorý sa uvádza v danej žiadosti o zlúčenie rodiny podanej neskôr?

3.    Má sa právo Únie – najmä článok 5 smernice 2008/115/ES, ako aj články 7 a 24 Charty – vykladať v tom zmysle, že zakazuje vnútroštátnu prax, podľa ktorej sa voči štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa už vzťahuje platný zákaz vstupu, vydá rozhodnutie o vyhostení bez toho, aby sa pritom zohľadnil rodinný život a najlepší záujem dotknutých detí, ktorý sa uvádza v žiadosti o zlúčenie rodiny so statickým občanom Únie podanej neskôr – teda po uložení zákazu vstupu?

4.    Treba článok 11 ods. 3 smernice 2008/115/ES chápať v tom zmysle, že žiadosť o zrušenie alebo pozastavenie platného a definitívneho zákazu vstupu musí štátny príslušník tretej krajiny v zásade podať vždy mimo Európskej únie alebo existujú okolnosti, za ktorých môže túto žiadosť podať aj v Európskej únii?

a)    Treba článok 11 ods. 3 tretí a štvrtý pododsek smernice 2008/115/ES chápať v tom zmysle, že podmienka podľa článku 11 ods. 3 prvého pododseku tejto smernice – podľa ktorej zrušenie alebo pozastavenie zákazu vstupu prichádza do úvahy len v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny dokáže, že opustil územie členského štátu v plnom súlade s rozhodnutím o návrate – musí byť bezvýhradne splnená v každom konkrétnom prípade resp. vo všetkých skupinách prípadov?

b)    Bránia články 5 a 11 smernice 2008/115/ES takému výkladu, podľa ktorého sa žiadosť o priznanie práva na pobyt v rámci zlúčenia rodiny so statickým občanom Únie, ktorý neuplatnil svoje právo na voľný pohyb, ani slobodu usadiť sa, považuje za implicitnú (časovo obmedzenú) žiadosť o zrušenie alebo pozastavenie platného a definitívneho zákazu vstupu, pričom, keď sa preukáže, že nie sú splnené podmienky pobytu, začne byť opätovne účinný platný a definitívny zákaz vstupu?

c)    Predstavuje relevantné hľadisko skutočnosť, že povinnosť podať žiadosť o zrušenie alebo pozastavenie v krajine pôvodu pravdepodobne dozaista spôsobí prechodné odlúčenie štátneho príslušníka tretej krajiny a statického občana Únie? Existujú okolnosti, za ktorých články 7 a 24 Charty bránia prechodnému odlúčeniu?

d)    Predstavuje skutočnosť, že povinnosť podať žiadosť o zrušenie alebo pozastavenie v krajine pôvodu spôsobí len to, že občan Únie musí prípadne na obmedzený čas opustiť územie Európskej únie ako celok, relevantné hľadisko? Existujú okolnosti, keď článok 20 ZFEÚ bráni tomu, aby statický občan Únie musel na obmedzený čas opustiť územie Európskej únie ako celok?

____________

1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, s. 98).

2 Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1.

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).