Vec T‑19/07
Systran SA a
Systran Luxembourg SA
proti
Európskej komisii
„Mimozmluvná zodpovednosť – Verejné obstarávanie na uskutočnenie projektu týkajúceho sa údržby a lingvistického posilnenia systému automatického prekladu Komisie – Zdrojové kódy počítačového programu uvádzaného na trh – Porušovanie autorského práva – Nepovolené sprístupnenie know‑how – Žaloba o náhradu škody – Mimozmluvný spor – Prípustnosť – Skutočná a určitá škoda – Príčinná súvislosť – Paušálne vyčíslenie výšky škody“
Abstrakt rozsudku
1. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Návrh na náhradu škody smerujúci proti Únii na základe článku 288 druhého odseku ES – Výlučná právomoc súdu Únie – Posúdenie zmluvného alebo mimozmluvného charakteru vzniknutej zodpovednosti – Kritériá
(Články 235 ES, 238 ES, 240 ES a článok 288 druhý odsek ES; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 113)
2. Žaloba o náhradu škody – Predmet – Náhrada škody vyplývajúcej z toho, že Komisia údajne porušila svoju povinnosť ochrany dôvernosti know‑how – Mimozmluvný základ – Právomoc súdu Únie
(Články 235 ES, 287 ES a článok 288 druhý odsek ES; Charta základných práv, článok 41)
3. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
4. Žaloba o náhradu škody – Právomoc súdu Únie – Právomoc vyjadriť sa k tvrdeniu, že Komisia porušila autorské právo – Podmienky
(Článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES)
5. Žaloba o náhradu škody – Právomoc súdu Únie – Zaviazanie Únie na náhradu škody v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti
(Článok 235 ES a článok 288 druhý odsek ES)
6. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Skutočná a určitá škoda – Príčinná súvislosť
(Článok 288 druhý odsek ES)
7. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 91/250 – Právna ochrana počítačových programov – Úkony podliehajúce obmedzeniam – Výnimky – Rozsah
(Smernica Rady 91/250, články 4 a 5)
8. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom
(Článok 288 druhý odsek ES)
1. V oblasti zmluvnej zodpovednosti má súd Únie právomoc rozhodovať iba v prípade existencie arbitrážnej doložky v zmysle článku 238 ES. V prípade absencie takejto doložky Všeobecný súd nemôže na základe článku 235 ES v skutočnosti rozhodovať o žalobe na náhradu škody zmluvného pôvodu. V opačnom prípade by Všeobecný súd rozšíril svoju právomoc nad rámec sporov, o ktorých mu v taxatívne stanovených prípadoch umožňuje rozhodovať článok 240 ES, keďže toto ustanovenie zveruje všeobecnú právomoc rozhodovať o sporoch, v ktorých je stranou Únia, vnútroštátnym súdom. Právomoc súdu Únie v zmluvnej oblasti je odchýlkou od všeobecného práva, a preto sa musí vykladať reštriktívne tak, že Všeobecný súd môže rozhodovať iba o návrhoch, ktoré sú odvodené od zmluvy alebo ktoré majú priamy vzťah s povinnosťami, ktoré z nej vyplývajú.
Naproti tomu v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti má súd Únie právomoc rozhodovať bez toho, aby bol potrebný prejav súhlasu strán sporu. Na účely stanovenia svojej právomoci podľa článku 235 ES musí Všeobecný súd preskúmať z hľadiska rôznych relevantných náležitostí spisu, či žaloba o náhradu škody predložená žalobcom objektívne a vcelku spočíva na zmluvných alebo mimozmluvných povinnostiach umožňujúcich charakterizovať zmluvný alebo mimozmluvný základ sporu. Tieto náležitosti môžu byť vyvodené najmä z preskúmania nárokov strán, zo skutočností, ktoré viedli k vzniku škody, ktorej náhrada sa požaduje, a z obsahu zmluvných alebo mimozmluvných ustanovení uvádzaných na účely vyriešenia spornej otázky. Všeobecný súd teda môže v rámci rozhodovania v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti preskúmať obsah zmluvy tak, ako to robí v súvislosti s akýmkoľvek dokumentom, ktorého sa určitá strana domáha na podporu svojej argumentácie, aby zistil, či táto zmluva môže spochybniť právomoc, ktorá mu je výslovne zverená článkom 235 ES. Toto preskúmanie spadá pod posúdenie skutkových okolností uvádzaných na účely stanovenia právomoci Všeobecného súdu, ktorej absencia je prekážkou konania z dôvodu verejného záujmu v zmysle článku 113 rokovacieho poriadku.
(pozri body 58 – 62)
2. Zásada, na základe ktorej majú podniky právo na ochranu ich obchodného tajomstva, ktorej výrazom je článok 287 ES, je všeobecnou zásadou práva Únie. Článok 41 Charty základných práv tiež stanovuje povinnosť administratívy rešpektovať oprávnené záujmy dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva.
Obchodné tajomstvá obsahujú technické informácie týkajúce sa know‑how, ktorých nielen sprístupnenie verejnosti, ale aj samotné poskytnutie právnemu subjektu odlišnému od subjektu, ktorý informáciu poskytol, môže vážne poškodiť jeho záujmy. Na to, aby technické informácie svojou povahou spadali do pôsobnosti článku 287 ES, je predovšetkým potrebné, aby s nimi bol oboznámený iba obmedzený počet osôb. Ďalej musí ísť o informácie, ktorých sprístupnenie môže spôsobiť vážnu škodu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Napokon je potrebné, aby záujmy, ktoré môžu byť poškodené sprístupnením informácie, boli objektívne hodné ochrany.
Pokiaľ v prejednávanej veci ide o posúdenie údajne nesprávneho a poškodzujúceho sprístupnenia informácií podliehajúcich vlastníckemu právu alebo know-how Komisiou tretej osobe bez výslovného povolenia ich nositeľa z hľadiska všeobecných zásad spoločných pre právne poriadky členských štátov, ktoré sú v tejto oblasti uplatniteľné, a nie zmluvných ustanovení stanovených zmluvami uzatvorenými v minulosti o otázkach, ktoré sa netýkajú autorského a know-how žalobcu, spor má mimozmluvnú povahu.
(pozri body 79, 80, 103)
3. Každý návrh na začatie konania musí uvádzať predmet konania a obsahovať stručné vysvetlenie uvádzaných dôvodov. Toto vysvetlenie dôvodov musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a súdu Únie vykonávať súdne preskúmavanie. S cieľom zaručiť právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa žaloba zakladá, vyplývali aspoň stručne, ale koherentne a zrozumiteľne, zo znenia samotnej žaloby. Na účely splnenia týchto požiadaviek musí žaloba smerujúca k náhrade škody spôsobenej inštitúciou obsahovať údaje, ktoré jej umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobkyňa inštitúcii vytýka.
(pozri body 107, 108)
4. Pokiaľ sa v rámci žaloby o vyvodenie mimozmluvnej zodpovednosti pojem porušovanie autorského práva uvádza spolu s pojmom ochrana dôvernosti know-how jedine na účely kvalifikovania konania Komisie za protiprávne, posúdenie protiprávnej povahy dotknutého konania sa vykonáva z hľadiska všeobecných zásad spoločných pre právne poriadky členských štátov a nevyžaduje predbežné rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu.
V dôsledku toho vzhľadom na právomoc zverenú súdu Únie článkom 235 ES a článkom 288 druhým odsekom ES v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti a absenciu vnútroštátneho prostriedku nápravy, ktorý by umožnil dospieť k náhrade škody Komisiou, ktorú údajne utrpel žalobca v dôsledku porušovania autorského práva k softvéru, nič nebráni tomu, aby mohol byť pojem porušovanie práv používaný žalobcom zohľadnený na účely kvalifikácie konania Komisie za protiprávne v rámci žaloby o náhradu škody.
Pojem porušovanie práv používaný žalobcom v rámci takej žaloby treba vykladať jedine z hľadiska všeobecných zásad spoločných pre právne poriadky členských štátov, ktoré sú, pokiaľ ide o počítačové programy, prevzaté alebo stanovené viacerými harmonizačnými smernicami. Všeobecný súd má teda právomoc konštatovať porušovanie práv v zmysle, ktorý by tomuto pojmu mohol pripísať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu na základe právneho poriadku tohto štátu v rámci takej žaloby o náhradu škody.
(pozri body 115 – 117)
5. Z článku 288 druhého odseku ES a článku 235 ES vyplýva, že súd Únie má právomoc uložiť Únii akúkoľvek formu náhrady škody, ktorá je v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, vrátane, ak sa to javí v súlade s týmito zásadami, náhradu v naturálnej forme a v prípade potreby tiež formou príkazu tak urobiť alebo neurobiť. V dôsledku toho Únia v zásade nemôže upustiť od príslušného procesného opatrenia náležiaceho súdu Únie, keď ten má výlučnú právomoc vysloviť sa o žalobe o náhradu škody, ktorá jej je pripísateľná.
Integrálna náhrada údajne spôsobenej škody v prípade, keď sa tvrdí, že Komisia porušila autorské právo, vyžaduje, aby sa právo nositeľa tohto práva uviedlo do pôvodného stavu, pričom takéto uvedenie do pôvodného stavu prinajmenšom vyžaduje, nezávisle od prípadnej vyčíslenej náhrady škody, okamžité zastavenie zásahu do jeho práva. Integrálna náhrada škody v obdobných prípadoch môže mať tiež formu zabavenia alebo zničenia výsledku porušovania práv, alebo uverejnenie rozhodnutia Všeobecného súdu na náklady Komisie.
(pozri body 120 – 123)
6. Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 288 druhého odseku ES je podmienený splnením niekoľkých podmienok, pokiaľ ide o protiprávnosť konania, ktoré sa vytýka inštitúcii, skutočnosť škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a údajnou škodou.
Protiprávne konanie vytýkané inštitúcii musí spočívať v dostatočne závažnom porušení právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. Pokiaľ táto inštitúcia disponuje len veľmi obmedzenou mierou voľnej úvahy, prípadne žiadnou, jednoduché porušenie práva Únie môže stačiť na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia.
Škoda, ktorej náhrada sa požaduje, musí byť skutočná a určitá a musí existovať dostatočne priama príčinná súvislosť medzi konaním inštitúcie a škodou.
(pozri body 126, 127, 268)
7. Zákonná výnimka stanovená v článku 5 smernice 91/250 o právnej ochrane počítačových programov z úkonov spadajúcich do výhradného práva autora programu a definovaných článkom 4 tej istej smernice sa má uplatňovať iba na práce vykonané legitímnym nadobúdateľom počítačového programu a nie na práce zadané tretej osobe týmto nadobúdateľom. Táto výnimka tiež zostáva obmedzená na úkony nevyhnutné na to, aby sa umožnilo legitímnemu nadobúdateľovi používať počítačový program spôsobom, na ktorý je určený, vrátane opravy chýb.
(pozri bod 225)
8. Skutočnosť, že Komisia si prisvojila právo dať vykonať práce, ktoré nevyhnutne viedli k zmene prvkov týkajúcich sa uvedených softvérov, akými sú napríklad zdrojové kódy, bez získania predchádzajúceho súhlasu podniku, predstavuje dostatočne závažné porušenie autorských práv a know-how, ktoré má uvedený podnik k softvéru, a ide o porušenie, ktoré môže založiť mimozmluvnú zodpovednosť Únie.
(pozri body 250, 261)