Žaloba podaná 21. februára 2012 - Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(vec C-95/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Montaguti a G. Braun, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora zo 23. októbra 2007 vo veci C-112/05, Komisia/Nemecko, týkajúcej sa rozporu ustanovení zákona VW² s právom Únie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,

zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na zaplatenie penále vo výške 282 725,10 eura za deň, ako aj paušálnej sumy vo výške 31 114,72 eura za deň na konto vlastných zdrojov Európskej únie,

zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-112/05, Komisia/Nemecko, bol vyhlásený 23 októbra 2007. V tejto veci Komisia v zásade uviedla, že tri ustanovenia zákona VW môžu tým, že po prvé na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy obmedzujú hlasovacie právo každého akcionára na 20 % základného imania spoločnosti Volkswagen, že po druhé v prípade rozhodnutí valného zhromaždenia, pre ktoré je podľa všeobecnej právnej úpravy potrebná iba väčšina vo výške 75 % základného imania, sa vyžaduje väčšina minimálne vo výške 80 % a že po tretie na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy priznávajú spolkovému štátu a spolkovej krajine Dolné Sasko právo, aby každý z nich vymenoval dvoch zástupcov do dozornej rady tejto spoločnosti, odradiť od priamich investícií, čiže predstavujú obmedzenia voľného pohybu kapitálu v zmysle článku 56 ES.

Komisia považuje za nevyhnutné požiadať Súdny dvor podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ o opätovné preskúmanie v tejto veci.

Z vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora vyplýva, že každé z troch uvedených ustanovení zákona VW samé osebe predstavuje porušenie voľného pohybu kapitálu.

Zákon prijatý Spolkovou republikou Nemecko, ktorým podľa svojho názoru vykonala rozsudok Súdneho dvora, ale naďalej stanovuje, že rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti Volkswagen AG, pre ktoré ustanovenia zákona o akciových spoločnostiach vyžadujú 75 % väčšinu základného imania zastúpeného pri prijímaní rozhodnutí, vyžadujú minimálne 80 % väčšinu základného imania. Spolková republika to odôvodňuje s odkazom na výrok rozsudku vo veci C-112/05, podľa ktorého toto ustanovenie predstavuje porušenie práva iba v spojení s ostatnými dvomi ustanoveniami. Samé osebe toto ustanovenie nepredstavuje porušenie voľného pohybu kapitálu.

Podľa názoru Komisie formulácia výroku nevylučuje jednotlivú protiprávnosť všetkých troch uvedených ustanovení. Pri vykonávaní rozsudku nemožno zohľadniť iba jeho výrok, ale treba zohľadniť aj dôvody, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu. V danej súvislosti sa tak javí ako mimoriadne nereálne, keď sa Spolková republika snaží nevykonanie rozsudku Súdneho dvora odôvodniť tromi slovami "v spojení s" vo výroku. Takýto výklad ignoruje nie len celé odôvodnenie rozsudku, ale aj judikatúru Súdneho dvora vo veciach takzvaných "zlatých akcií".

Komisia považuje za nevyhnutné, požiadať Súdny dvor podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ o opätovné preskúmanie v tejto veci. Výška peňažných sankcií bola stanovená na základe oznámenia Komisie z 1. septembra 2011 o aktualizácií údajov na výpočet paušálnych súm a penále.

____________

¹ - Zb. 2007, s. I-08995.

² - Ú. v. EÚ, C 12, 2011, s. 1.