Vec T‑38/07

Shell Petroleum NV a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s butadiénovým kaučukom a butadiénstyrénovým kaučukom vyrábaným emulznou polymerizáciou – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Pokuty – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Pojem

(Články 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty

(Články 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A štvrtý odsek)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Meranie skutočnej schopnosti spôsobiť ujmu na dotknutom trhu

(Články 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý až štvrtý odsek a šiesty odsek)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia – Veľmi závažné porušenia

(Články 81 ES a 82 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý a druhý odsek)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dodržiavanie zásady proporcionality

(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003 článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

1.      V prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže možno správanie dcérskej spoločnosti pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej časti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiž materská a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutočnosť, že materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik tak Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie o uložení pokuty materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.

V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.

(pozri body 53, 54)

2.      Komisia sa môže domnievať, že v dôsledku priameho alebo nepriameho vlastníctva celého základného imania svojich dcérskych spoločností materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie. Prináleží materskej spoločnosti, aby vyvrátila túto domnienku preukázaním, že uvedené dcérske spoločnosti určujú svoju obchodnú politiku nezávisle, takže s ňou netvoria jednu hospodársku jednotku, a teda jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

Materskej spoločnosti konkrétne prináleží, aby predložila každý dôkaz týkajúci sa organizačných, hospodárskych a právnych vzťahov medzi jej dcérskymi spoločnosťami a ňou samotnou, ktorý považuje za spôsobilý preukázať, že spolu netvoria jednu hospodársku jednotku. Všeobecný súd musí totiž pri svojom posúdení zohľadniť všetky predložené dôkazy, ktorých povaha a význam sa môžu líšiť v závislosti od charakteristík každej veci.

V tejto súvislosti skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spoločnosti skupiny spoločností, nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na porušení, ale to, že tvoria jediný podnik. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti tak nevyžaduje preukázanie toho, že materská spoločnosť ovplyvňuje politiku dcérskej spoločnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porušovaniu.

Predovšetkým skutočnosť, že materská spoločnosť je iba holdingom, ktorý nevykonáva prevádzkovú činnosť a veľmi málo zasahuje do riadenia svojich dcérskych spoločností, nemôže stačiť na to, aby bolo vylúčené, že vykonáva rozhodujúci vplyv na ich správanie najmä koordinovaním finančných investícií vo vnútri skupiny. V rámci skupiny spoločností má totiž holdingová spoločnosť, ktorá v nej koordinuje najmä finančné investície, poslanie preskupovať majetkové účasti v rôznych spoločnostiach a úlohu zabezpečiť jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpočtovej kontroly.

(pozri body 66 – 68, 70)

3.      Bod 2 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje ako príklad priťažujúcich okolností opakované porušovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi). Pojem opakované porušovanie, ako je chápaný v niektorých vnútroštátnych právnych poriadkoch, znamená, že osoba sa dopustila nových porušení po tom, čo jej bola uložená sankcia za podobné porušenia. Prípadné opakované porušenie sa nachádza medzi okolnosťami, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

Komisia disponuje voľnou úvahou pri výbere kritérií, ktoré zohľadní na účely určenia výšky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrašujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovať na záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohľadňovať. Zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porušovania tvoria súčasť uvedenej právomoci Komisie, pričom Komisia nemôže byť pri takomto zistení viazaná prípadnou premlčacou dobou.

V tejto súvislosti to, že sa podnik opakovane dopustil protiprávneho správania, najmä krátko po prijatí skoršieho rozhodnutia, ktoré samotné bolo prijaté menej než desať rokov po prijatí prvého rozhodnutia, svedčí o tom, že daný podnik má tendenciu nevyvodzovať vhodné dôsledky zo zistenia, že porušil pravidlá hospodárskej súťaže, takže sa Komisia môže oprávnene oprieť o tieto skoršie rozhodnutia, aby skonštatovala opakované porušovanie, pričom tým neporušuje zásadu právnej istoty.

Okrem toho opatrenia prijaté daným podnikom s cieľom dodržiavať právo hospodárskej súťaže, nemôžu ovplyvniť, že došlo k spáchanému porušeniu a zistenie opakovaného porušovania Komisiou. To, že daný podnik príjme program zameraný na dodržiavanie pravidiel tak nezaväzuje Komisiu, aby mu kvôli tomu znížila pokutu. Navyše nie je možné určiť stupeň účinnosti interných opatrení, ktoré podnik príjme, aby zabránil opakovaniu porušení práva hospodárskej súťaže.

V tom istom zmysle platí, že ani spolupráca daného podniku počas správneho konania nemôže mať za následok, že opakované porušovanie, ktorého sa dopustil, stratí svoju povahu priťažujúcej okolnosti.

Napokon, pokiaľ ide o primeranosť zvýšenia pokuty z dôvodu opakovaného porušovania, pri určovaní výšky pokuty disponuje Komisia voľnou úvahou a nie je povinná použiť presný matematický vzorec. Navyše Komisia musí pri stanovení výšky pokuty dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu. Opakované porušovanie je okolnosť, ktorá je dôvodom na značné zvýšenie základnej sumy pokuty. Opakované porušovanie je totiž dôkazom, že skôr uložená sankcia nebola dostatočne odstrašujúca. Okrem toho Komisia môže pri stanovení miery zvýšenia z dôvodu opakovaného porušovania zohľadniť nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú tendenciu dotknutého podniku nerešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže, vrátane času, ktorý uplynul medzi dotknutými porušeniami.

(pozri body 90 – 93, 95 – 98)

4.      Keď Komisia ukladá podniku pokutu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a určuje jej výšku uplatnením koeficienta, ktorý je iný než koeficient použitý na výpočet pokuty uloženej tomu istému podniku v inom rozhodnutí, nedochádza k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ obe rozhodnutia spočívajú na odlišných skutkových situáciách.

Právomoc Komisie uložiť pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustia porušenia ustanovení článku 81 ES, predstavuje totiž jeden z prostriedkov, ktoré sú priznané Komisii s cieľom umožniť jej plniť jej úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spoločenstva a ktorá zahŕňa povinnosť realizovať všeobecnú politiku, ktorej cieľom je uplatňovať zásady stanovené v Zmluve v oblasti hospodárskej súťaže a usmerňovať v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, že na posúdenie závažnosti porušenia na účely určenia výšky pokuty musí Komisia dbať na odstrašujúci charakter svojho postupu, obzvlášť pre tie druhy porušení, ktoré sú osobitne škodlivé pre dosiahnutie cieľov Spoločenstva. To vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. Veľký podnik, ktorý disponuje značnými finančnými zdrojmi v porovnaní so zdrojmi iných členov kartelu, môže ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty, čo v záujme jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje, aby mu najmä pomocou použitia násobiteľa bola uložená pokuta, ktorá je proporcionálne vyššia než pokuta uložená za rovnaké porušenie, ktorého sa dopustil podnik, ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje.

Navyše je dôležité zohľadnenie celkového obratu každého podniku, ktorý je súčasťou kartelu, pri stanovení výšky pokuty. Cieľ odstrašenia, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, má zabezpečiť dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených Zmluvou zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci Spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho vyplýva, že faktor odstrašenia, ktorý možno zahrnúť do výpočtu pokuty, sa určuje s ohľadom na mnohé skutočnosti, a nielen s ohľadom na osobitnú situáciu dotknutého podniku. Táto zásada platí najmä vtedy, keď Komisia určila násobiteľ odstrašenia, ktorý ovplyvňuje výšku pokuty uloženej podniku.

Okrem toho Komisia disponuje v oblasti stanovovania pokút širokou mierou voľnej úvahy a že nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi posúdeniami. Z toho vyplýva, že daný podnik sa na súde Únie nemôže odvolávať na rozhodovaciu politiku Komisie.

Napokon v každom prípade je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

(pozri body 119 – 122, 125, 126, 129, 136)

5.      Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO rozlišujú mierne porušenia, závažné porušenia a veľmi závažné porušenia (bod 1 A prvý a druhý odsek usmernení). Rozlišovanie vykonávané medzi podnikmi okrem toho spočíva v tom, že sa v súlade bodom 1 A tretím, štvrtým a šiestym odsekom usmernení určí individuálny príspevok každého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutočná ekonomická schopnosť, s cieľom jeho zaradenia do vhodnej kategórie.

Individuálny príspevok každého podniku k úspechu kartelu, vyjadrený ako skutočná ekonomická schopnosť, treba odlišovať od konkrétneho dopadu porušenia uvádzaného v bode 1 A prvom odseku usmernení. Podľa tohto bodu sa konkrétny dopad porušenia v prípade, keď je možné ho merať, zohľadňuje na účely zaradenia porušenia medzi mierne, závažné alebo veľmi závažné porušenia. Individuálny príspevok každého podniku sa zase zohľadňuje pri zvážení súm určených v závislosti od závažnosti porušenia.

Aj vtedy, ak neexistuje konkrétny merateľný dopad porušenia, môže Komisia po tom, čo kvalifikovala porušenie ako mierne, závažné alebo veľmi závažné, v súlade s bodom 1 A tretím, štvrtým a šiestym odsekom usmernení, prikročiť k rozlišovaniu medzi dotknutými podnikmi.

Okrem toho Komisie môže určiť vyššiu východiskovú sumu pokuty pre podniky, ktoré mali na relevantnom trhu relatívne väčší trhový podiel než ostatné podniky. Komisia tým zohľadňuje skutočný vplyv, ktorý každý podnik vykonáva na tomto trhu. Tento faktor je totiž výrazom vyššej úrovne zodpovednosti podnikov, ktoré majú na relevantnom trhu relatívne významnejšie postavenie než ostatné podniky, za škody spôsobené hospodárskej súťaži a v konečnom dôsledku spotrebiteľom uzavretím tajnej kartelovej dohody.

(pozri body 146, 149, 150, 154)

6.      Z opisu veľmi závažných porušení v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä stanovenie cenových cieľov alebo rozdelenie trhových podielov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby bola Komisia povinná preukázať konkrétny dopad porušenia na trh. Rovnako horizontálne cenové kartely patria k najzávažnejším porušeniam práva hospodárskej súťaže a možno ich samé osebe kvalifikovať ako veľmi závažné.

(pozri bod 166)

7.      Zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. V kontexte výpočtu pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže má zásada proporcionality za následok, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne k faktorom, ktoré zohľadnila pri posúdení závažnosti porušenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatňovať vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom.

(pozri bod 175)