ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 12. októbra 2017 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Ekologické produkty – Systém kontroly zriadený nariadením (ES) č. 834/2007 – Pojem ‚priamy predaj konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi‘“
Vo veci C‑289/16,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 24. marca 2016 a doručený Súdnemu dvoru 24. mája 2016, ktorý súvisí s konaním:
Kamin und Grill Shop GmbH
proti
Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV,
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: E. Juhász (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia K. Jürimäe a C. Lycourgos,
generálny advokát: E. Tančev,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Kamin und Grill Shop GmbH, v zastúpení: B. Ackermann, Rechtsanwältin,
– Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV, v zastúpení: C. von Gierke, C. Rohnke a T. Winter, Rechtsanwälte,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Lewis a B. Eggers, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. júna 2017,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 28 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 2007, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs eV (združenie na boj proti nekalej hospodárskej súťaži, ďalej len „Zentrale“) a Kamin und Grill Shop GmbH (ďalej len „Kamin“) vo veci nezákonnosti uvedenia ekologických produktov na trh, keď neboli dodržané povinnosti v oblasti oznamovania a kontroly, stanovené v článku 28 ods. 1 nariadenia č. 834/2007.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 3, 5, 22, 31 a 32 nariadenia č. 834/2007 stanovujú:
„(3) Cieľom právneho rámca Spoločenstva, ktorým sa riadi sektor ekologickej výroby, by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a riadneho fungovania vnútorného trhu s ekologickými produktmi, ako aj zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov k produktom označeným ako ekologické. Právny rámec by sa mal ďalej zameriavať na vytváranie podmienok, za ktorých môže tento sektor napredovať v súlade s rozvojom výroby a trhu.
…
(5) Je preto vhodné jasnejšie definovať ciele, zásady a pravidlá uplatňované v ekologickej výrobe s cieľom prispieť k transparentnosti a dôvere spotrebiteľov, ako aj k harmonizovanému vnímaniu koncepcie ekologickej výroby.
…
(22) Je dôležité zachovať dôveru spotrebiteľov k ekologickým produktom. Výnimky z požiadaviek uplatniteľných na ekologickú výrobu by sa preto mali prísne obmedzovať na prípady, keď sa uplatňovanie výnimiek z pravidiel považuje za opodstatnené.
…
(31) S cieľom zabezpečiť, aby sa ekologické produkty vyrábali v súlade s požiadavkami stanovenými podľa právneho rámca Spoločenstva týkajúceho sa ekologickej výroby, činnosti, ktoré prevádzkovatelia vykonávajú vo všetkých štádiách výroby, prípravy a distribúcie ekologických produktov, by mali podliehať kontrolnému systému zriadenému a riadenému v súlade s pravidlami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá [(Ú. v. EÚ L 165, 2004, s. 1; Mim. vyd. 03/045, s. 200)].
(32) Uplatňovanie požiadaviek oznamovania a kontroly pre určité typy maloobchodníkov, ako napríklad tých, ktorí produkty predávajú priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, sa môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerané. Je preto vhodné umožniť členským štátom oslobodiť takýchto prevádzkovateľov od daných požiadaviek. V záujme zabránenia podvodom je však potrebné vylúčiť z udelenia tejto výnimky tých maloobchodníkov, ktorí vyrábajú, pripravujú alebo skladujú ekologické produkty inde ako na mieste predaja alebo ktorí dovážajú ekologické produkty, alebo ktorí uzavreli zmluvu na výkon uvedených činnosti s treťou stranou.“
4 Článok 1 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 834/2007 znie takto:
„Toto nariadenie poskytuje základ pre trvalo udržateľný rozvoj ekologickej výroby a zároveň zabezpečuje efektívne fungovanie vnútorného trhu, zaručuje spravodlivú hospodársku súťaž, zabezpečuje dôveru spotrebiteľa a chráni jeho záujmy.“
5 Podľa článku 2 tohto nariadenia:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a) ‚ekologická výroba‘ je využívanie výrobnej metódy v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie;
b) ,stupeň výroby, prípravy a distribúcie“ je akýkoľvek stupeň od prvotnej výroby ekologického produktu vrátane prvotnej výroby po jeho skladovanie, spracovanie, prepravu, predaj alebo dodávku konečnému spotrebiteľovi a prípadne označovanie, reklama, dovoz, vývoz a subdodávateľské činnosti;
…“
6 Článok 27 uvedeného nariadenia stanovuje:
„1. Členské štáty vytvoria systém kontrol a určia jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za kontroly v súvislosti s povinnosťami ustanovenými v tomto nariadení v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.
…
13. Členské štáty zabezpečujú, že stanovený systém kontrol umožňuje vysledovateľnosť každého produktu na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie v súlade s článkom 18 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 178/2002 [z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463)], najmä s cieľom poskytnúť spotrebiteľom záruky, že ekologické produkty sa vyrobili v súlade s požiadavkami ustanovenými týmto nariadením.
…“
7 Článok 28 nariadenia č. 834/2007 stanovuje:
„1. Každý prevádzkovateľ, ktorý vyrába, pripravuje, uskladňuje alebo dováža z tretej krajiny produkty v zmysle článku 1 ods. 2 alebo ktorý takéto produkty uvádza na trh, pred uvedením akýchkoľvek produktov na trh ako ekologické alebo vyrobené v období konverzie na ekologické:
a) oznámi svoju činnosť príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa daná činnosť vykonáva;
b) podriadi svoje podnikanie systému kontrol uvedenému v článku 27.
…
2. Členské štáty môžu z uplatňovania tohto článku vyňať prevádzkovateľov, ktorí predávajú produkty priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, za predpokladu, že takéto produkty nevyrábajú, nepripravujú, neuskladňujú inde než na mieste predaja, ani takéto produkty nedovážajú z tretej krajiny, ani neuzavreli zmluvu na výkon takýchto činností s treťou stranou.
…“
Nemecké právo
8 Nemecký zákonodarca využil možnosť stanovenú v článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007, a to v § 3 ods. 2 Gesetz zur Durchführung der Rechtsakte der Europäischen Union auf dem Gebiet des ökologischen Landbaus – Öko‑Landbaugesetz (zákon o prebratí právnych predpisov Európskej únie v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ďalej len „ÖLG“).
9 § 3 ods. 2 ÖLG stanovuje:
„(2) Prevádzkovatelia, ktorí predávajú produkty v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 ako ekologické produkty alebo produkty vyrobené v období konverzie na ekologické poľnohospodárstvo priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, sú oslobodení od dodržiavania povinnosti uvedenej v článku 28 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007, pokiaľ tieto produkty sami nevyrábajú, ani nenechávajú vyrábať, nepripravujú, ani nenechávajú pripraviť, neuskladňujú, ani nenechávajú uskladňovať inde než na mieste predaja, ani takéto produkty nedovážajú z tretej krajiny, ani nenechávajú dovážať.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
10 Kamin prevádzkuje internetový zásielkový obchod s krbovými a grilovacími potrebami. Medzi produktmi, ktoré ponúkala na predaj v decembri 2012, boli rôzne zmesi korenia, ktoré uviedla na trh pod označením „Bio‑Gewürze“ (biokorenie). V tom čase nebola spoločnosť Kamin podriadená systému kontrol podľa článku 27 nariadenia č. 834/2007.
11 Listom z 28. decembra 2012, nazvaným „Upozornenie“, Zentrale namietala proti ponuke, o ktorú ide v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Keďže sa domnievala, že ide o nekalú obchodnú praktiku z dôvodu porušenia článku 28 ods. 1 nariadenia č. 834/2007, podľa ktorého prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh ekologické produkty, je povinný podriadiť svoj podnik systému kontrol, vyzvala spoločnosť Kamin, aby sa zaviazala upustiť od konania, pričom porušenie tohto záväzku by viedlo k uloženiu pokuty. Táto spoločnosť tejto žiadosti vyhovela, avšak existenciu takého porušenia nepriznala.
12 V nadväznosti na to sa Zentrale domáhala náhrady časti výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s upozornením, a to vo výške 219,35 eura s úrokmi.
13 Tento návrh bol na prvom stupni zamietnutý, ale v odvolacom konaní sa mu vyhovelo.
14 Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), na ktorý bol podaný opravný prostriedok „Revision“, sa domnieva, že v prípade ustanovení článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007, podľa ktorých sa musia produkty predávať priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, sa núka viacero výkladov.
15 Na jednej strane je možné domnievať sa, že tento predaj sa musí konať na mieste skladovania produktov, za prítomnosti tak prevádzkovateľa alebo jeho zamestnancov poverených predajom, ako aj kupujúceho. Podľa tohto výkladu internetový obchod, ako aj iné formy predaja na diaľku nemôžu patriť pod oslobodenie stanovené v článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007. Na druhej strane možno toto ustanovenie vykladať takisto v tom zmysle, že požiadavka, podľa ktorej sa predaj vykonáva priamo, vylučuje predaj, ktorý sa udeje cez sprostredkovateľa.
16 Konkrétnejšie, tento súd poznamenáva, že je veľmi málo pravdepodobné, že by konečný spotrebiteľ alebo užívateľ, ktorý nadobudne od prevádzkovateľa produkty, ktoré tento sám nevyrobil, mal viac možností kontroly dodržania požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia č. 834/2007, keď sa predaj vykoná v rámci maloobchodnej predajne, na mieste uskladnenia produktov a za prítomnosti tak prevádzkovateľa alebo jeho zamestnancov poverených predajom, ako keď dôjde k predaju na diaľku, vrátane predaja cez internet.
17 Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Ide o predaj ‚priamo‘ konečnému spotrebiteľovi v zmysle článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 už vtedy, ak prevádzkovateľ alebo jeho zamestnanci poverení predajom predávajú konečnému spotrebiteľovi produkty bez zapojenia tretej strany alebo ‚priamy‘ predaj okrem toho predpokladá, že sa predaj uskutoční na mieste uskladnenia produktu za súčasnej prítomnosti prevádzkovateľa alebo jeho zamestnancov poverených predajom a konečného spotrebiteľa?“
O prejudiciálnej otázke
18 Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa produkty považovali za predávané „priamo“ v zmysle tohto ustanovenia konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, je nevyhnutné, aby sa predaj vykonal za prítomnosti tak prevádzkovateľa alebo jeho zamestnancov poverených predajom a konečného spotrebiteľa, alebo postačuje, aby k predaju došlo bez sprostredkovania treťou osobou.
19 Podľa článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 môžu členské štáty z uplatňovania odseku 1 tohto článku vyňať prevádzkovateľov, ktorí predávajú produkty priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi za predpokladu, že takéto produkty nevyrábajú, nepripravujú, neuskladňujú inde než na mieste predaja, ani takéto produkty nedovážajú z tretej krajiny, ani neuzavreli zmluvu na výkon takýchto činností s treťou stranou.
20 V prvom rade treba zdôrazniť, že toto ustanovenie, keďže umožňuje členským štátom, aby nepodriadili za podmienok, ktoré stanovuje, určitých prevádzkovateľov režimu kontroly uvedenému v článku 27 nariadenia č. 834/2007, zavádza výnimku z pravidla zakotveného v článku 28 ods. 1 tohto nariadenia a musí byť ako výnimka z pravidla vykladané reštriktívne (pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2013, Dansk Jurist‑ og Økonomforbund, C‑546/11, EU:C:2013:603, bod 41).
21 Okrem toho okolnosť, že odôvodnenie 22 nariadenia č. 834/2007 zdôrazňuje, že výnimky z požiadaviek v oblasti ekologickej výroby sa musia obmedziť iba na prípady, keď sa uplatňovanie výnimiek z pravidiel považuje za opodstatnené, svedčí takisto v prospech reštriktívneho výkladu oslobodenia stanoveného v článku 28 ods. 2 tohto nariadenia, keďže podľa článku 2 písm. a) uvedeného nariadenia je pojem „ekologická výroba“ definovaný ako využívanie výrobnej metódy v súlade s pravidlami stanovenými v tom istom nariadení vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie.
22 Ďalej podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok zo 6. júla 2017, Air Berlin, C‑290/16, EU:C:2017:523, bod 22, ako aj citovaná judikatúra).
23 Pokiaľ ide v tejto súvislosti o ustanovenia článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007, podľa ktorých možno oslobodiť od uplatňovania článku 28 ods. 1 tohto nariadenia prevádzkovateľov, ktorí predávajú produkty priamo konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, treba uviesť, že článok 28 ods. 2 obsahuje viacero podmienok, ktorých cieľom je obmedzenie kategórií predávajúcich, ktorí môžu využiť takto stanovené oslobodenie.
24 Takto teda, hoci použitie pojmu „priamo“ sleduje nesporne cieľ vylúčiť akékoľvek zapojenie tretej osoby, treba takisto zohľadniť ostatné prvky uvedené v tomto ustanovení.
25 Kontext, do ktorého patrí právna úprava, ktorej súčasťou je ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, ako aj ciele, ktoré táto úprava sleduje, si vyžadujú takisto reštriktívny výklad.
26 Článok 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 patrí medzi ustanovenia tohto nariadenia, ktoré sa týkajú kontroly požiadaviek stanovených podľa právneho rámca Únie v oblasti ekologickej výroby. Ako to pripomína odôvodnenie 31 nariadenia č. 834/2007, nato, aby sa ekologické produkty vyrábali v súlade s týmito požiadavkami, činnosti, ktoré prevádzkovatelia vykonávajú vo všetkých štádiách výroby, prípravy a distribúcie takýchto produktov, musia podliehať kontrolnému systému stanovenému v článku 27 ods. 1 tohto nariadenia.
27 Totižto podľa článku 27 ods. 13 uvedeného nariadenia tento systém kontroly sleduje cieľ zabezpečenia vysledovateľnosti každého produktu na všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie, najmä s cieľom poskytnúť spotrebiteľom záruky, že ekologické produkty sa vyrobili v súlade s požiadavkami ustanovenými týmto nariadením.
28 V tomto kontexte odôvodnenie 32 nariadenia č. 834/2007 vôbec neuvádza všeobecné oslobodenie od povinnosti stanovenej v článku 28 ods. 1 tohto nariadenia a výslovne uvádza „určité typy maloobchodníkov“ a „niektoré prípady“ s cieľom vymedziť situácie, v ktorých sa uplatnenie požiadaviek v oblasti oznamovania a kontroly môže javiť ako neproporcionálne.
29 Bolo by teda v rozpore so systémom zavedeným uvedeným nariadením podať výklad, ktorý by transformoval výnimku, koncipovanú pre riadne vymedzené a obmedzené prípady, pokiaľ ide tak o ich počet, ako aj ich hospodársky význam, na pravidlo, ktoré by mohlo predstavovať výnimku zo systému kontroly pre veľkú časť internetového obchodu, ako aj pre iné formy predaja na diaľku, a to bez ohľadu na to, že tieto distribučné kanály majú veľký a rastúci význam v rámci ekologickej výroby.
30 Navyše vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľov, ktorý implikuje najmä, ako bolo uvedené v odôvodneniach 3 a 5 nariadenia č. 834/2007, zachovanie a oprávnenosť dôvery týchto spotrebiteľov v produkty označené ako ekologické produkty, by bolo v rozpore s týmto cieľom akceptovať, že výnimka uvedená v článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 by sa mohla uplatniť aj na prípady presahujúce tie, ktoré sú výslovne stanovené normotvorcom.
31 Nakoniec, prijatý výklad článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 nie je spochybnený tvrdením, podľa ktorého nie je preukázané, že konečný spotrebiteľ môže lepšie skontrolovať dodržanie požiadaviek vyplývajúcich z nariadenia č. 834/2007 pri nákupe vykonanom v maloobchodnej predajni ako pri nákupe vykonanom na internete alebo na diaľku.
32 Ako poznamenala Komisia, oslobodenie stanovené v článku 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 sa nezakladá na týchto úvahách, ale jeho cieľom je v nadväznosti na celkové posúdenie rizík v kontexte ekologickej výroby dodržať zásadu proporcionality, pričom sa pripúšťa výnimka obmedzená na prípady, v ktorých by sa mohlo uplatnenie požiadaviek v oblasti oznamovania a kontroly považovať za nadmerné.
33 V tejto súvislosti treba uviesť, podobne ako to urobila Komisia, že uplatnenie takýchto požiadaviek sa zdá byť úplne odôvodnené v prípade maloobchodného predaja cez internet alebo na diaľku, pretože skladovanie produktov, vo všeobecnosti vo veľmi veľkom množstve, a dodávka sprostredkovateľmi predstavujú riziko prelepenia etikiet, zámeny a kontaminácie, ktoré nemožno považovať za celkovo nízke.
34 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na položenú otázku tak, že článok 28 ods. 2 nariadenia č. 834/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa produkty považovali za predávané „priamo“ v zmysle tohto ustanovenia konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, je nevyhnutné, aby sa predaj vykonal za prítomnosti tak prevádzkovateľa alebo jeho zamestnancov poverených predajom a konečného spotrebiteľa.
O trovách
35 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 28 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91, sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa produkty považovali za predávané „priamo“ v zmysle tohto ustanovenia konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi, je nevyhnutné, aby sa predaj vykonal za prítomnosti tak prevádzkovateľa alebo jeho zamestnancov poverených predajom a konečného spotrebiteľa.
Podpisy