Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. novembra 2013 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hessischer Verwaltungsgerichsthof – Nemecko) – Bundesrepublik Deutschland/Kaveh Puid

(vec C-4/11)1

(Azyl – Charta základných práv Európskej únie – Článok 4 – Nariadenie (ES) č. 343/2003 – Článok 3 ods. 1 a 2 – Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov – Články 6 až 12 – Kritériá určenia zodpovedného členského štátu – Článok 13 – Zostatkové ustanovenie)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hessischer Verwaltungsgerichsthof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Bundes republik Deutschland

Žalovaný: Kaveh Puid

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hessischer Verwaltungsgerichtshof – Výklad článku 3 ods. 2 prvej vety nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 50, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 109) – Povinnosť členského štátu prebrať zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl na základe článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 343/2003 v prípade hroziaceho porušenia základných práv žiadateľa a/alebo neuplatnenia minimálnych noriem stanovených smernicami 2003/9/ES a 2005/85/ES členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti na základe kritérií stanovených uvedeným nariadením

Výrok rozsudku

Ak členské štáty nemôžu nevedieť, že systémové zlyhania azylového konania a podmienok prijatia žiadateľov o azyl v členskom štáte pôvodne označenom za zodpovedný v zmysle kritérií stanovených v kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov predstavujú vážne a preukázané dôvody domnievať sa, že žiadateľ o azyl bude vystavený skutočnému nebezpečenstvu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu, členský štát pristupujúci k určeniu zodpovedného členského štátu je povinný neodovzdať žiadateľa o azyl do členského štátu pôvodne označeného za zodpovedný a okrem prípadu, že využije možnosť sám preskúmať žiadosť, je povinný pokračovať v skúmaní kritérií uvedenej kapitoly s cieľom overiť, či iný členský štát môže byť označený za zodpovedný v zmysle niektorého z týchto kritérií, alebo, ak to tak nie je, v zmysle článku 13 rovnakého nariadenia.

Naproti tomu v takejto situácii nemožnosť odovzdať žiadateľa o azyl do členského štátu pôvodne označeného za zodpovedný sama osebe neznamená, že členský štát pristupujúci k určeniu zodpovedného členského štátu je povinný sám preskúmať žiadosť o azyl na základe článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003.

____________

1 Ú. v. EÚ C 95, 26.3.2011.