Language of document :

Odvolanie podané 1. júna 2018: Poľská republika proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 15. marca 2018 vo veci T-507/15, Poľská republika/Komisia

(vec C-358/18 P)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje,

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. marca 2018 vo veci T-507/15, Poľská republika/Európska komisia v rozsahu, v akom zamietol nasledujúce žalobné dôvody, ktorými bolo navrhované zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1119 z 22. júna 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom K(2015) 4076]1 :

a)    druhá časť prvého žalobného dôvodu týkajúca sa účinnosti kontrol na mieste pred predbežným uznaním zoskupení producentov;

b)    druhá časť druhého žalobného dôvodu týkajúca sa posúdenia rizika strát fondu vo výške paušálnej opravy, ktorá bola uplatnená na výdavky vynaložené v rámci opatrení „ovocie a zelenina – predbežne uznané zoskupenia výrobcov“.

zrušiť vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1119 z 22. júna 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom K(2015) 4076] v rozsahu, v akom z financovania Európskou úniou vylúčilo výdavky vo výške 55 375 053,74 eura uskutočnené platobnou agentúrou akreditovanou v Poľskej republike.

zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol žalobu Poľskej republiky na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým boli z financovania Európskou úniou vylúčené výdavky vo výške 142 446,05 eura a 55 375 053,74 eura uskutočnené platobnou agentúrou akreditovanou v Poľskej republike v rámci opatrení „ovocie a zelenina – predbežne uznané zoskupenia producentov“.

Komisia vytýkala Poľskej republike tri pochybenia v súvislosti s výdavkami na tieto opatrenia. Tieto pochybenia sa týkali, po prvé, kontrol na mieste, pokiaľ ide o splnenie uznávacích kritérií zo strany organizácií producentov (počet kontrol), po druhé, kontrol na mieste pre predbežným uznaním za zoskupenie producentov, či pred uznaním za organizáciu producentov, a potretie, podpor vyplácaných organizáciám producentov na výdavky na osivo v rámci operačných programov.

Druhé z vytýkaných pochybení spočívalo v tom, že poľské orgány pred predbežným uznaním za zoskupenie producentov a pred uznaním za organizáciu producentov neskúmali minimálnu hodnotu trhovej produkcie, či je uznávacie kritérium zásadného významu. Podľa Komisie boli kontroly na mieste, ktoré doteraz poľské orgány uskutočnili, neúčinné. Tieto kontroly považovala Komisia za kontroly kľúčového významu a zistenia Komisie o pochybení boli podkladom pre uplatnenie paušálnej opravy vo výške 10 % výdavkov tak v prípade opatrení „ovocie a zelenina – operačné programy“, ako aj v prípade opatrení „ovocie a zelenina – predbežne uznané zoskupenia producentov“.

Poľská republika uplatňuje voči napadnutému rozsudku nasledujúce odvolacie dôvody:

1.    Zjavné skreslenie skutkového stavu v dôsledku

–    prenesenia zistení týkajúcich sa nezrovnalostí pri kontrolách organizácií producentov pred ich uznaním na kontroly zoskupení producentov pred predbežným uznaním,

–    zistenia, že kontroly zoskupení producentov pred predbežným uznaním sú neúčinné napriek stanovisku Komisie z 1. marca 2011, ktorým bola potvrdená účinnosť týchto kontrol.

V rámci tohto dôvodu kasačného opravného prostriedku Poľská republika, po prvé tvrdí, že Všeobecný súd nedovolene preniesol zistenia týkajúce sa nezrovnalostí pri kontrolách organizácií producentov, napr. Vegapol a Zrzeszenie Plantatorów Owoców i Warzyw w Łowiczu, na posúdenie účinnosti kontrol zoskupení producentov pred ich predbežným uznaním. Okrem toho Všeobecný súd zjavne skresli skutkový stav, keď sa zaoberal rozporom, na ktorý upozornila Poľská republika, medzi listom Komisie z 1. marca 2011, v ktorom Komisia potvrdila účinnosť kontrol uskutočnených poľskými orgánmi pred predbežným uznaním zoskupení producentov a listom z 24. februára 2014, v ktorom Komisii v tomto smere Poľskej republike vytkla pochybenie. Tieto skreslenia viedli Všeobecný súd k úplne nesprávnym záverom o neúčinnosti kontrol zoskupení producentov pred ich predbežným uznaním.

2.    Porušenie práva na účinnú súdnu kontrolu vo vzťahu k výške paušálnej opravy uplatnenej Komisiou.

Poľská republika v tomto smere tvrdí, že Všeobecný súd nevykonal súdny prieskum v otázke, či je paušálna oprava uplatnená Komisiou pre opatrenia „ovocie a zelenina – predbežne uznané zoskupenia producentov“ v súlade s právom. Predovšetkým Všeobecný súd obmedzil svoj prieskum výlučne na overenie, či sú predmetné kontroly kľúčovými kontrolami v zmysle usmernení z 23. decembra 1997 týkajúcich sa výpočtu finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutí o schválení účtovnej uzávierky záručnej sekcie EZOZF (VI/5330/97-PL). Všeobecný súd naproti tomu neskúmal ostatné hľadiská, ktoré mala Komisia zohľadniť pri hodnotení rizika straty pre rozpočet Únie a pri stanovení výšky opravy.

3.    Nedostatočné odôvodnenie rozsudku v súvislosti so zisteniami Všeobecného súdu, že Komisia

–    doložila existenciu nezrovnalostí pri kontrolách zoskupení producentov pred predbežným uznaním a

–    stanovila výšku paušálnej opravy v súlade s právom.

Poľská republika v rámci tohto odvolacieho dôvodu namieta, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, pokiaľ ide o zistenia Všeobecného súdu, že kontroly zoskupení producentov pred ich predbežným uznaním neboli účinné a že paušálna oprava vo výške 10 % uplatnená na opatrenia „ovocie a zelenina – predbežne uznané zoskupenia producentov“ boli v súlade s právom.

____________

1 Ú. v. EÚ L 182, 2015, s. 39.