NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PEDRO CRUZ VILLALÓN
prednesené 8. decembra 2011 (1)
Vec C‑477/10 P
Komisia/Agrofert Holding
„Odvolanie – Právo na prístup k dokumentom inštitúcií – Zamietnutie – Výnimka z práva založená na ochrane obchodných záujmov – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Článok 4 ods. 2 a 3 – Dokumenty týkajúce sa konania o kontrole koncentrácií – Nariadenie (ES) č. 139/2004 – Už skončené konania“
1. Predmetné odvolanie podala Komisia proti rozsudku Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 vo veci Agrofert Holding/Komisia(2), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie z 13. februára 2007 o zamietnutí žiadosti o prístup k dokumentom na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(3). Konkrétne boli žiadané všetky dokumenty, ktoré boli vyhotovené pri kontrole koncentrácie v rámci konania začatého podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „nariadenie o fúziách“)(4).
2. V tejto súvislosti prejednávaná vec umožní, aby Súdny dvor špecifikoval najmä rozsah výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov v rámci presného kontextu konania o preventívnej kontrole koncentrácií európskych podnikov. Vyvstáva tak veľmi konkrétna otázka, ktorou sa Súdny dvor v ustálenej judikatúre v oblasti práva na prístup k dokumentom inštitúcií, zaručeného článkom 15 ods. 3 ZFEÚ a článkom 42 Charty základných práv Európskej únie, doteraz nezaoberal.(5)
I – Právny rámec
3. Článok 2 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje:
„1. Každý občan únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení.
...
3. Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe.“
4. Podľa článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa v tejto oblasti uplatňujú tieto výnimky:
„1. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana:
a) verejného záujmu týkajúceho sa:
– verejnej bezpečnosti,
– obrany a vojenských vecí,
– medzinárodných vzťahov,
– finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Spoločenstva alebo niektorého členského štátu;
b) súkromia alebo bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.
2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:
– obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva,
– súdneho konania a právneho poradenstva,
– účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly,
pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.
3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.
Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.
4. Pokiaľ ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, orgány sa poradia s treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže použiť výnimka z odseku 1 alebo 2.
5. Členský štát môže požiadať orgán, aby nezverejnil dokument pochádzajúci z daného členského štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu.
6. Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.
7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 až 3 sa vzťahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môžu platiť najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môžu výnimky, ak to je nevyhnutné, platiť aj na dlhšie obdobie.“
5. V odôvodnení č. 34 nariadenia č. 139/2004 sa uvádza:
„Na zabezpečenie účinnej kontroly by podniky mali byť povinné vopred podať oznámenie o koncentrácii s významom pre celé Spoločenstvo, a to po uzatvorení zmluvy, uskutočnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu. Oznámenie by malo byť možné podať aj v prípade, ak účastníci koncentrácie ubezpečujú Komisiu o svojom zámere uzatvoriť zmluvu na navrhovanú koncentráciu a preukazujú Komisii, že ich plán navrhovanej koncentrácie je dostatočne konkrétny, napríklad formou zmluvy o budúcej zmluve, memoranda o porozumení alebo dohody o spoločnom úmysle podpísanými všetkými účastníkmi koncentrácie, pokiaľ bude výsledkom navrhovanej zmluvy alebo ponuky koncentrácia s významom pre celé Spoločenstvo. Vykonávanie koncentrácií by malo [byť] pozastavené až do prijatia konečného rozhodnutia Komisie. Na žiadosť účastníkov koncentrácie by však malo byť možné udeliť výnimku z tohto pozastavenia, pokiaľ je to vhodné. Pri rozhodovaní, či udeliť alebo neudeliť výnimku, by Komisia mala zobrať do úvahy všetky súvisiace faktory, akými sú podstata a rozsah škody, ktorá vznikne účastníkom koncentrácie alebo tretím osobám, a hrozby, ktorú koncentrácia predstavuje. V záujme právnej istoty však platnosť transakcií musí byť čo najviac chránená.“
6. Podľa odôvodnenia č. 38 toho istého nariadenia:
„Aby Komisia mohla riadne hodnotiť koncentrácie, mala by mať právo požadovať všetky potrebné informácie a vykonávať všetky potrebné vyšetrovania v celom Spoločenstve. Na tento účel a s cieľom účinnej ochrany hospodárskej súťaže by mali byť rozšírené právomoci Komisie týkajúce sa vyšetrovania. Komisia by mala mať najmä právo vypočúvať všetky osoby, ktoré by mohli mať užitočné informácie, a zaznamenávať ich vypočúvania.“
7. Článok 11 nariadenia o fúziách upravuje režim predkladania žiadostí o informácie zo strany Komisie v rámci konania o koncentrácii.
8. Pokiaľ ide o právomoci pridelené Komisii pri vyšetrovaní, tieto právomoci sú stanovené v článku 13 nariadenia o fúziách.
9. Články 14 a 15 nariadenia o fúziách stanovujú systém pokút za údajné porušenie povinnosti spolupráce.
10. Podľa článku 17 nariadenia č. 139/2004:
„1. Informácie získané ako výsledok uplatňovania tohto nariadenia sa použijú iba na účely príslušnej žiadosti, vyšetrovania alebo vypočúvania.
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3, články 18 a 20, Komisia a príslušné orgány členských štátov, ich úradníci a ostatní zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ako aj úradníci a ostatní zamestnanci ostatných orgánov členských štátov zachovávajú mlčanlivosť o informáciách, ktoré získali pri uplatňovaní tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.
3. Odseky 1 a 2 nebránia uverejneniu všeobecných informácií alebo prehľadov, ktoré neobsahujú informácie týkajúce sa jednotlivých podnikov alebo združení podnikov.“
II – Skutkové okolnosti
11. Na účely podrobnejšieho opisu skutkových okolností odkazujem na skutkové okolnosti uvedené v rozsudku napadnutom odvolaním (odseky 1 až 30). Komisia rozhodnutím z 20. apríla 2005 povolila prevzatie kontroly nad českou spoločnosťou Unipetrol prostredníctvom kúpy akcií poľskou spoločnosť Polski Koncern Naftowy Orlen (ďalej len „PKN Orlen“).
12. Dňa 28. júna 2006 spoločnosť Agrofert Holding (ďalej len „Agrofert“), menšinový akcionár spoločnosti Unipetrol, požiadala Komisiu, s odvolaním sa na nariadenie č. 1049/2001, o prístup k všetkým nezverejneným dokumentom týkajúcim sa postupu oznámenia a postupu pred oznámením prevzatia spoločnosti Unipetrol spoločnosťou PKN Orlen.
13. Táto žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím z 2. augusta 2006, keďže Komisia sa domnievala, že žiadosť je všeobecná a že treba uplatiť výnimky stanovené v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001. Okrem toho konštatovala, že zverejnenie dokumentov zmluvných strán by bolo v rozpore so služobným tajomstvom (článok 339 ZFEÚ a článok 17 ods. 1 a 2 nariadenia č. 139/2004) a že nie je možný ani čiastočný prístup k dokumentom bez toho, aby sa nepreukázala existencia prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho takéto zverejnenie.
14. Po potvrdení zamietajúceho rozhodnutia Komisie rozhodnutím z 13. februára 2007 podala spoločnosť Agrofert na Všeobecnom súde žalobu na jeho neplatnosť.
15. Všeobecný súd rozsudkom zo 7. júla 2010, v ktorom priamo odkazoval na tretí dôvod žaloby o neplatnosť, vyhovel žalobe o neplatnosť najmä z dôvodu, že aj keby sa na tieto dokumenty mohla vzťahovať daná výnimka, Komisia konkrétne a individuálne nepreukázala, že tieto dokumenty by mohli skutočne poškodiť záujmy chránené uvedenými výnimkami.
III – Odvolanie
16. Komisia opiera svoje odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu o dva dôvody. V prvom odvolacom dôvode Všeobecnému súdu vytýka, že vydal rozsudok vo veci žaloby spoločnosti Agrofert bez toho, aby zohľadnil určité ustanovenia nariadenia o fúziách. V druhom odvolacom dôvode poukazuje na nesprávny výklad článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001, teda ustanovení stanovujúcich výnimky, na ktoré sa možno odvolávať voči žiadostiam o prístup k dokumentom. Komisia preto navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a s konečnou platnosťou rozhodol o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a spoločnosť Agrofert zaviazal na náhradu trov konania.
17. Komisia pred Všeobecným súdom uviedla, že rôzne výnimky uvedené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa vzťahujú na tieto súbory dokumentov, o ktoré žiadala spoločnosť Agrofert:
– Dokumenty, ktoré si vymieňali Komisia, účastníci konania o koncentrácii a tretie strany. Komisia tvrdí, že sa na ne vzťahujú výnimky uvedené v článku 4 ods. 2 prvej a tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001, pretože ich zverejnením by sa „porušila ochrana… obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva [a] účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly“.
– Právne stanoviská. Komisia tvrdí, že na ne treba uplatniť výnimku stanovenú v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, pretože zverejnením týchto dokumentov by bola ohrozená ochrana „právneho poradenstva“.
– Interné dokumenty Komisie, na ktoré sa podľa nej vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, ktorá vylučuje prístup k dokumentom takéhoto charakteru.(6)
18. Všeobecný súd vychádzal z predpokladu, že na rozdiel od odlišného názoru Komisie sa v každom prípade vyžaduje podrobné preskúmanie každého požadovaného dokumentu. V tom napokon spočíva skutočná hmotnoprávna otázka, keďže Všeobecný súd vzhľadom na uvedené pripúšťa, že je možné vychádzať z dôvodov, ktoré uviedla Komisia v jednotlivých prípadoch na zamietnutie prístupu ku (každému) dokumentu (skutočne preskúmanému).
19. Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd v danom prípade nesprávne vyložil niektoré z výnimiek uvedených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001. Ide najmä o výnimky, ktoré zakazujú prístup k dokumentu, „ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby…, súdneho konania a právneho poradenstva [a] účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“ (odsek 2). Na druhej strane ide o výnimky, ktoré zakazujú prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval „pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdržal, vzťahujúcemu sa k veci, v ktorej ešte orgán nerozhodol [alebo k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne], […] v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“ (odsek 3).
IV – Konanie pred Súdnym dvorom
20. Spoločnosť Agrofert považuje napadnutý rozsudok za správny, pričom zastáva názor podporovaný Švédskym kráľovstvom, ktorého vláda zdôraznila, že existencia rozličných pravidiel v oblasti prístupu obsiahnutých v početných špecifických právnych predpisoch nemôže znamenať, že tieto pravidlá predstavujú výnimky, ktoré majú prednosť pred výnimkami osobitne schválenými v nariadení č. 1049/2001, ktoré by inak boli bezpredmetné. Dánske kráľovstvo v tejto súvislosti na pojednávaní uviedlo, že v situácii, keď sa zo všeobecnej zásady transparentnosti pripúšťajú určité výnimky, nemôžu tieto výnimky za nijakých okolností zahŕňať určité oblasti ako celok a vylučovať ich úplne z uplatnenia tejto zásady.
21. Spoločnosť PKN Orlen podporuje odvolanie Komisie a tvrdí, že jej spolupráca v konaní o koncentráciách bola založená na presvedčení o dôvernosti predložených dokumentov v súlade s nariadením č. 139/2004.
22. Na pojednávaní z 8. septembra 2011, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia spoločností Agrofert a PKN Orlen, Dánskeho kráľovstva, Švédskeho kráľovstva a Komisie, boli v zásade zopakované vyššie zhrnuté uvedené argumenty.
V – Posúdenie
A – Úvodná poznámka
23. Na úvod treba pripomenúť, že keď Komisia prijala svoje pôvodné rozhodnutie, ktorým v súlade s nariadením č. 139/2004 povolila spoločnosti PKN Orlen, aby prevzala kontrolu nad spoločnosťou Unipetrol, spoločnosť Agrofert ako menšinový akcionár spoločnosti Unipetrol nevyvinula nijakú snahu o účasť na konaní o kontrole koncentrácie. Zo skutkových okolností opísaných v konaní na prvom stupni vyplýva, že po ukončení povoľovacieho konania spoločnosť Agrofert požiadala o prístup k určitým dokumentom týkajúcim sa tohto konania s cieľom použiť ich v rozhodcovskom konaní prebiehajúcom na vnútroštátnej úrovni proti spoločnosti PKN Orlen v snahe odôvodniť žiadosť o uloženie zmluvných sankcií z dôvodu údajnej nekalej hospodárskej súťaže v Českej republike. Nič z toho však neumožňuje presunúť predmet sporu z oblasti všeobecného prístupu k dokumentom Európskej únie do oblasti kontroly koncentrácií podnikov.
24. Na rozdiel od situácie v už citovanej veci Technische Glaswerk Ilmenau a vo veci MyTravel(7) je v prejednávanej veci osobou požadujúcou dokumenty, ku ktorým Komisia zamietla prístup, „tretia strana“, ktorej záujmom nie je tak ako v prvej veci kvalifikovanie opatrení ako štátnej pomoci, ktorá sa jej týka, alebo tak ako v druhej veci výsledok koncentrácie, ktorá je predmetom kontroly zo strany Komisie. Spoločnosť Agrofert sa nesnaží získať prístup k dokumentom, aby spochybnila zákonnosť konania o koncentrácii alebo jeho výsledok, ale len preto, aby mohla začať úplne odlišné konanie proti spoločnosti PKN Orlen.
25. To znamená, že záujem spoločnosti Agrofert o vnútorné fungovanie samotného konania o koncentrácii je len vedľajší vo vzťahu k jej prvoradému záujmu, ktorým je obchodné správanie spoločnosti PKN Orlen.
26. Tento prípad sa preto týka skôr transparentnosti ako koncentrácií, pričom prima facie sa na nariadenie č. 1049/2001 odvoláva osoba, ktorá sa nesnaží o prístup k dokumentom ako zúčastnená strana v konaní o koncentrácii, ale ako strana oprávnená na takýto prístup podľa nariadenia č. 1049/2001. Na vyriešenie tejto veci preto musím zohľadniť najmä nariadenie č. 1049/2001.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti začnem skúmanie odvolania preskúmaním druhého a posledného odvolacieho dôvodu.
B – Druhý odvolací dôvod: údajne nesprávny výklad článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001
28. Podľa odôvodnenia č. 4 nariadenia č. 1049/2001 účelom tohto nariadenia je „čo najúčinnejšie uplatniť právo verejnosti na prístup k dokumentom a ustanoviť pre tento prístup všeobecné pravidlá a obmedzenia v súlade s článkom 255 ods. 2 Zmluvy o ES“(8). Toto nariadenie, ako vyplýva z jeho odôvodnenia č. 1, sa zakladá na zámere vyjadrenom v článku 1 ZFEÚ, ktorým je to, že „zmluva znamená nové štádium v procese vytvárania čoraz užšieho zväzku medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čo najotvorenejším spôsobom a čo najbližšie k občanom“(9).
29. Podľa odôvodnenia č. 2 uvedeného nariadenia táto „otvorenosť umožňuje občanom tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi“. Otvorenosť napokon „prispieva k posilneniu princípov demokracie a úcty k základným právam, ako to ustanovuje článok 6 Zmluvy o EÚ a Charty základných práv Európskej únie“(10).
30. Tento hlavný cieľ nariadenia č. 1049/2001 viedol k prijatiu osobitných právnych ustanovení. V článku 2 ods. 1 sa v tomto smere uvádza, že „každý občan Únie… má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami určenými v tomto nariadení“, ktoré sa podľa odseku 3 „vzťahuje na všetky dokumenty zo všetkých oblastí činnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v držbe“.
31. V súvislosti s prístupom ako všeobecným pravidlom nariadenie č. 1049/2001 stanovuje jediné možné výnimky v súlade s povahou tohto nariadenia. Keďže účelom tohto nariadenia je „vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom“ inštitúcií Európskej únie [článok 1 písm. a)], v článku 4 sú výslovne stanovené výnimky, ktorým toto všeobecné právo môže podliehať.
32. Pri skúmaní obsahu týchto výnimiek je okamžite zrejmé, že vychádzajú z mnohých úvah. Niektoré z nich sa priamo týkajú konkrétnych základných práv [súkromie alebo bezúhonnosť jednotlivca (článok 4 ods. 1 písm. b)], ktoré sú v súčasnosti zakotvené v Charte. Z toho vyplýva, že sa na ne len ťažko vzťahujú výkladové kritériá, ktoré sú založené na tom, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Naopak, práve preto, že výnimky sa týkajú podmienok prístupu stanovených v nariadení, ktoré, podobne ako nariadenie o fúziách, umožňujú Komisii získať veľmi citlivé dokumenty týkajúce sa práv a záujmov podnikov, tieto podmienky nie je možné vykladať reštriktívne, ale naopak, natoľko extenzívne, aby sa zabezpečila primeraná ochrana týchto práv a záujmov.
33. V ostatných prípadoch (vojenské veci, medzinárodné vzťahy a finančná politika) [článok 4 ods. 1 písm. a)] zodpovedajú tieto výnimky strategickým a životne dôležitým záujmom alebo v každom prípade záujmom, ktoré sú nepochybne dôležité pre život politického spoločenstva. Žiadna z uvedených situácií však v tomto prípade nie je relevantná.
34. V ďalších prípadoch výnimky slúžia cieľom osobitného záujmu Európskej únie, ako je ochrana kontrolných činností.
35. Alebo napokon, čo je v tomto prípade najdôležitejšie, výnimky sa týkajú ochrany obchodných záujmov (článok 4 ods. 2). Podľa môjho názoru najrelevantnejšia z výnimiek, o ktorú sa tento prípad opiera, sa týka ochrany uvedených záujmov, o ktorej sa Súdny dvor doposiaľ podrobne nevyjadril. Moje návrhy sa preto musia zameriavať na túto výnimku.
36. V dôsledku uvedeného samostatne posúdim výnimku založenú na ochrane obchodných záujmov.
1. Výnimka založená na ochrane obchodných záujmov v prípade dokumentov získaných od podnikov v priebehu konania o kontrole koncentrácií
37. V prvom rade by som chcel poukázať na to, že obchodné záujmy sú už predmetom kvalifikovanej ochrany v nariadení č. 1049/2001, keďže popri ich uvedení ako legitímneho dôvodu na zamietnutie prístupu k dokumentu (článok 4 ods. 2) sa stanovuje možnosť, že ochrana týchto záujmov sa výnimočne môže predĺžiť na obdobie viac ako 30 rokov stanovené v článku 4 ods. 7 tohto nariadenia.(11)
38. Na účely tohto prípadu musím uviesť, že výnimky založené na ochrane obchodných záujmov nadobúdajú vlastné rysy, pokiaľ ide o dokumenty získané od podnikov v rámci preventívneho konania (autorizácia) o koncentrácii podnikov a v jeho priebehu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tieto okolnosti majú rozhodujúci vplyv na charakter danej výnimky. Inými slovami, spôsob, akým nariadenie č. 139/2004 definuje úlohu Komisie v tejto súvislosti, je nevyhnutným nástrojom na správny výklad rozsahu výnimky uvedenej v nariadení č. 1049/2001. Je preto vhodné odteraz zohľadňovať tak zmysel právomocí Komisie, ako aj jej oprávnenia priznané na tento účel a napokon tiež záruky, ktoré pre osoby podriadené uvedeným právomociam nevyhnutne vyplývajú z riadneho vykonávania týchto oprávnení.
a) Zmysel právomoci Komisie v konaní o koncentrácii
39. Po prvé, pokiaľ ide o zmysel tejto právomoci vyplývajúcej z právneho základu súčasného článku 103 ZFEÚ, nariadenie o fúziách má za cieľ predovšetkým vytvoriť „osobitný právny nástroj, ktorý umožní účinnú kontrolu všetkých koncentrácií z hľadiska ich vplyvu na štruktúru hospodárskej súťaže v Spoločenstve a ktorý bude jediným právnym nástrojom uplatniteľným na takéto koncentrácie“ (odôvodnenie č. 6).
40. Je teda prirodzené, že takéto reorganizácie podnikov „by mali byť vítané, pokiaľ sú v súlade s požiadavkami dynamickej hospodárskej súťaže a môžu zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, zlepšovať podmienky hospodárskeho rastu a zvyšovať životnú úroveň v Spoločenstve“ (odôvodnenie č. 4).
41. Preto treba „zabezpečiť, aby proces reorganizácie trvalo nenarušil hospodársku súťaž“, čo si vyžaduje regulovať „koncentrácie, ktoré by mohli značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti“ (odôvodnenie č. 5).
42. Kontrola, ktorá umožní zabezpečiť tento výsledok, preto musí byť selektívna v tom zmysle, že pri zaručení účinnej hospodárskej súťaže v súvislosti s koncentráciami, ktoré ju narúšajú, nebude odradzovať tie, ktoré ju nenarúšajú. V konečnom dôsledku je jej cieľom iba zabrániť koncentráciám, ktoré nie sú zlučiteľné so spoločným trhom (článok 2 nariadenia č. 139/2004).(12)
b) Inšpekčné právomoci Komisie v konaní o koncentráciách
43. Po druhé takúto kontrolu možno vykonávať iba tak, že sa Komisii udelia rozsiahle právomoci na získavanie informácií od podnikov a na vykonávanie vyšetrovania (odôvodnenia č. 34 a 38). Zároveň však treba zabezpečiť, aby vykonávanie týchto právomocí neviedlo ku kontrole, ktorá by bránila koncentráciám, ktoré by mohli byť prospešné na stimulovanie hospodárskej súťaže.
44. Vykonávanie právomocí delegovaných na Komisiu v nijakom prípade nie je vylúčené zo zásady transparentnosti, podľa ktorej „by všetky rozhodnutia Komisie, ktoré nemajú iba procesnú povahu, mali byť uverejňované“ (odôvodnenie č. 42). Vzhľadom na to, že je nevyhnutné zachovať „práva na obhajobu účastníkov koncentrácie, najmä práva na prístup do spisu“, v tom istom odôvodnení č. 42 sa zdôrazňuje, že „je nevyhnutné, aby bolo chránené obchodné tajomstvo“, a že „dôvernosť informácií šírených v sieti(13) verejných orgánov a medzi príslušnými orgánmi tretích krajín by tiež mala byť zachovaná“.
45. Na základe týchto všeobecných princípov sa v nariadení o fúziách stanovujú pravidlá na kontrolu koncentrácie, podľa ktorých musí Komisia posúdiť všetky koncentrácie v rámci Spoločenstva „na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom“ (článok 2 ods. 1), pričom na tento účel zohľadní „a) potrebu zachovávať a rozvíjať účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu vzhľadom, okrem iného, aj na štruktúru všetkých dotknutých trhov a skutočnej alebo možnej hospodárskej súťaže zo strany podnikov nachádzajúcich sa v Spoločenstve alebo mimo neho“, ako aj „b) postavenie účastníkov koncentrácie na trhu a ich hospodársku a finančnú silu, možné alternatívy pre dodávateľov a užívateľov, ich prístup k dodávkam alebo na trhy, všetky právne a ostatné prekážky vstupu, vývoj ponuky a dopytu pre relevantné tovary a služby, záujmy sprostredkovateľov a konečných spotrebiteľov a rozvoj technického a hospodárskeho pokroku za predpokladu, že je v prospech spotrebiteľa a nevytvára prekážku hospodárskej súťaži“ (článok 2 ods. 1).
46. Na vykonanie tohto posúdenia rozhodujúceho na určenie zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom môže Komisia od príslušných osôb, podnikov a združení podnikov žiadať „všetky potrebné informácie“ (článok 11 ods. 1) a požiadať príslušné orgány členských štátov, aby vykonali „vyšetrovanie, ktoré Komisia považuje za potrebné“ (článok 12 ods. 1), alebo ho Komisia môže vykonať sama, pričom v článku 13 ods. 2 nariadenia o fúziách sa uvádza, že jej úradníci „majú právomoci: … b) skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti…; c) vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných a iných záznamov… [a] e) požadovať od zástupcov alebo zamestnancov podniku alebo združenia podnikov vysvetlenia skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a účelu vyšetrovania a zaznamenávať ich odpovede“.
47. Na zabezpečenie spolupráce podnikov s Komisiou články 14 a 15 nariadenia o fúziách stanovujú uloženie pokút a penále podnikom, ktoré sa odmietnu podriadiť vyšetrovaniu alebo poskytnúť informácie, alebo ktoré poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce informácie.
c) Záruky týkajúce sa vykonávania právomocí v oblasti vyšetrovania
48. Ako možno vidieť, vyššie uvedené právomoci udelené Komisii predstavujú súbor neprimeraných oprávnení, ktoré príslušné podniky stavajú do veľmi zraniteľnej pozície, keďže sú otvorené vyšetrovaniu interného fungovania riadenia, ktorému nemôžu zabrániť bez toho, aby neznášali vážne následky. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na rozdiel od verejného obstarávania, ako zdôrazňuje Komisia, nemajú podniky v prípade koncentrácií možnosť slobodne sa rozhodnúť, či sa na takomto konaní zúčastnia, alebo nie, ale naopak, možno ich k tomu prinútiť.
49. V tejto súvislosti by som chcel dodať, že na rozdiel od prípadu kontroly praktík narúšajúcich hospodársku súťaž ide v tomto prípade o konanie preventívnej kontroly, a teda začaté bez predchádzajúceho údajne nezákonného správania.
50. Takéto rozsiahle a významné vyšetrovacie právomoci sú prijateľné len do tej miery, v akej sú nevyhnutné na účely dosiahnutia legitímneho cieľa Komisie. Z tohto dôvodu sa informácie získané od podnikov môžu použiť iba v záujme primeraného posúdenia skúmanej koncentrácie, ktorej prvoradým cieľom je stanoviť, či táto koncentrácia je, alebo nie zlučiteľná so spoločným trhom. Súvislosť medzi získanými informáciami na jednej strane a cieľom, ktorého dosiahnutie odôvodňuje povinnosti podnikov sprístupniť všetky požadované informácie, na druhej strane musia byť neoddeliteľne spojené. Inak by bola podnikom uložená povinnosť transparentnosti, ktorá nemusí byť zlučiteľná s ich existenciou ako subjektov zúčastňujúcich sa na hospodárskej súťaži bez toho, aby sa vylúčilo, že to môže mať negatívny vplyv na ich súkromie, keďže táto koncepcia sa vzťahuje na obchodné činnosti právnických osôb v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.(14)
51. To je postoj, ktorý bol vyjadrený v samotnom nariadení o fúziách, pričom v článku 17 ods. 1 tohto nariadenia sa uvádza, že „informácie získané ako výsledok uplatňovania tohto nariadenia sa použijú iba na účely príslušnej žiadosti, vyšetrovania alebo vypočúvania“.
52. V odseku 2 tohto článku sa uvádza, že „bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 3, články 18 a 20, Komisia a príslušné orgány členských štátov, ich úradníci a ostatní zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ako aj úradníci a ostatní zamestnanci ostatných orgánov členských štátov zachovávajú mlčanlivosť o informáciách, ktoré získali pri uplatňovaní tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo“, čo v súlade s článkom 17 ods. 3 „nebráni uverejneniu všeobecných informácií alebo prehľadov, ktoré neobsahujú informácie týkajúce sa jednotlivých podnikov alebo združení podnikov“.
53. Informácie, ktoré získala Komisia, sú preto neoddeliteľne spojené s účelom posúdenia koncentrácie podnikov a ich zverejnenie podlieha zásade dôvernosti.
54. Podľa môjho názoru v skutočnosti možno ustanovenie článku 17 ods. 1 nariadenia o fúziách do určitej miery považovať za nadbytočné, pretože samotný zákaz zneužitia právomocí by mal byť dostatočný na to, aby informácie získané takýmto spôsobom bolo možné použiť iba na prísne vymedzený účel, na ktorý boli určené, a nie na iné záujmy.(15) Ako príklad môže slúžiť súdom nariadené odpočúvanie komunikácie v záujme stíhania konkrétneho trestného činu.
55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžem reagovať na námietky Komisie týkajúce sa pochybenia, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, keď požadoval individuálne odôvodnenie na zamietnutie prístupu ku každému dokumentu, ktorého zverejnenie by mohlo poškodiť obchodné záujmy spoločnosti PKN Orlen.
2. Odôvodnenie výnimky založenej na ochrane obchodných záujmov
56. Z rôznych rozhodnutí Súdneho dvora v predmetnej oblasti je možné odvodiť doktrínu o výnimkách z práva na prístup a ich náležité odôvodnenie.(16)
57. V prvom rade treba spomenúť judikatúru Súdneho dvora, na základe ktorej sú prípustné všeobecné domnienky pre určité kategórie dokumentov,(17) konkrétne dokumentov, na ktoré sa z dôvodu konania, ktorého sa týkajú, vzťahujú osobitné ustanovenia o prístupe k dokumentom. Existencia takýchto ustanovení podporuje predpoklad, že zverejnenie takýchto dokumentov by v zásade mohlo mať negatívny vplyv na účel tohto konania. Konkrétne Súdny dvor v už citovanom rozsudku Komisia/Technische Glaswerk Ilmentau v bodoch 55 až 61 vyhlásil, že takáto všeobecná domnienka môže vyplývať z právnej úpravy konania o preskúmaní štátnej pomoci.(18)
58. Keďže tieto právne predpisy priznávajú právo nahliadnuť do dokumentov administratívneho spisu iba členskému štátu zodpovednému za poskytovanie pomoci, Súdny dvor dospel k záveru, že túto okolnosť treba zohľadniť „na účely výkladu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001“, pretože ak by dotknuté osoby z iného ako tohto členského štátu „boli oprávnené na základe nariadenia č. 1049/2001 získať prístup k dokumentom založeným v administratívnom spise Komisie, režim preskúmania štátnej pomoci by bol spochybnený“(19).
59. Všeobecná domnienka rovnakého typu bola pripustená – na rovnakom základe a s rovnakými dôsledkami, pokiaľ ide o výklad nariadenia č. 1949/2001 – aj v súvislosti s procesnými dokumentmi predloženými Súdnemu dvoru v súdnom konaní.(20)
60. V nijakom prípade však nejde o domnienku iuris et de iure, pretože „táto všeobecná domnienka nevylučuje právo… dotknutých osôb“ (t. j. osôb, ktoré nemajú právo na prístup k dokumentácii v konaní o preskúmaní) „preukázať, že na daný dokument… sa uvedená domnienka nevzťahuje alebo že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie uvedeného dokumentu…“(21).
61. Táto domnienka následne nevylučuje prístup k príslušnému dokumentu. Jednoducho inštitúcii umožňuje odmietnuť prístup z principiálnych dôvodov, ktoré vyplývajú z existencie osobitných ustanovení vzťahujúcich sa na príslušný typ dokumentu. Zároveň zvyšuje mieru odôvodnenia potrebnú na žiadosť o prístup, ktorá musí nevyhnutne vychádzať z prevažujúceho verejného záujmu a nielen z čisto súkromného záujmu.
62. V každom prípade si konštatovanie, že daný dokument spadá do kategórie, na ktorú sa vzťahuje domnienka, vyžaduje aj osobitné odôvodnenie. Podľa Súdneho dvora si však inštitúcia „musí overiť, či sú všeobecné úvahy uplatňujúce sa obyčajne na určitý typ dokumentov skutočne uplatniteľné na konkrétny dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje“(22), t. j. či tento dokument skutočne spadá do všeobecnej kategórie dokumentov, na ktoré sa vzťahuje všeobecná domnienka. Konkrétne v prejednávanej veci to, či ide o dokument založený v spise, pre ktorý platia osobitné pravidlá prístupu podľa osobitných predpisov.
63. Podľa môjho názoru možno túto judikatúru skutočne uplatniť na výnimku založenú na ochrane obchodných záujmov a určite na konkrétny prípad dokumentov vypracovaných v konaní o koncentrácii.(23)
64. Rovnako ako nariadenie č. 659/1999 v prípade štátnej pomoci, nariadenie č. 139/2004 v prípade koncentrácií podnikov stanovuje správne konanie kontroly koncentrácií podnikov, ktorého účelom je dosiahnuť základný cieľ Európskej únie, a to zabezpečiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
65. Skutočnosť, že právnym základom oboch nariadení je kapitola I („Pravidlá hospodárskej súťaže“) hlavy VII („Spoločné pravidlá pre hospodársku súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva“) ZFEÚ, nasvedčuje tomu, že slúžia spoločnému účelu uvedenému v nariadení č. 1/2003(24), ktoré umožňuje dosiahnuť jeden z cieľov, na ktorých je postavená Európska únia. Nemôžeme však zabudnúť na to, že Európska únia je založená na hodnotách stanovených v článku 2 ZEÚ a zároveň je viazaná účelmi a cieľmi stanovenými v článku 3 ZEÚ, z ktorých najdôležitejším cieľom v prejednávanej veci je vytvorenie vnútorného trhu a „udržateľný rozvoj Európy založený… na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou…“ (článok 3 ods. 3 ZEÚ). Na to, aby bolo možné dosiahnuť tieto ciele, sa v článku 3 ods. 1 písm. a) ZFEÚ poskytujú Európskej únii výlučné právomoci v oblasti „stanovenia pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu“ a najmä s cieľom umožniť účinné preskúmanie koncentrácií z hľadiska hospodárskej súťaže bol vytvorený právny nástroj, ktorým je nariadenie o fúziách.
66. Dôvody, ktoré v prípade štátnej pomoci odôvodňujú doplnenie výnimiek v článku 4 nariadenia č. 149/2001 špecifickými podmienkami prístupu k dokumentom stanoveným v nariadení č. 659/1999, sú preto rovnako uplatniteľné na nariadenie o fúziách, ktorého podmienky prístupu musia slúžiť na to, aby týmto ustanovením zabezpečili obsah.
67. Ochrana obchodných záujmov ako základ výnimky z prístupu, stanovenej v nariadení č. 1049/2001, sa podľa môjho názoru musí vykladať v súlade s nariadením o fúziách, a preto treba pripustiť všeobecný predpoklad, že zverejnenie dokumentov, ktoré podnik poskytol Komisii v konaní o koncentrácii, môže poškodiť jeho obchodné záujmy.
68. Tento predpoklad sa musí rozšíriť na všetky dokumenty vypracované v tomto konaní, pokiaľ môžu obsahovať informácie citlivé z hľadiska činností a obchodných záujmov podniku, ktorý podlieha tomuto konaniu, ale, samozrejme, iba na tie dokumenty, pre ktoré platí táto podmienka.
69. Komisia preto správne uviedla, že Všeobecný súd vyložil výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov nesprávne.
3. Ostatné výnimky
70. V prvom rade, pokiaľ ide o zverejnenie právnych stanovísk, Súdny dvor rozhodol, že nariadenie č. 1049/2001 „v zásade ukladá povinnosť zverejniť stanoviská právnej služby Rady týkajúce sa zákonodarného procesu“(25), aj keď to nevylučuje možnosť zamietnuť zverejnenie týchto stanovísk „osobitne citlivej povahy“ alebo „mimoriadne veľkého rozsahu, ktorý presahuje rámec daného legislatívneho procesu“, pričom v takom prípade „prináleží príslušnej inštitúcii, aby zamietnutie detailne odôvodnila“(26).
71. So zreteľom na právne stanoviská vydané v správnom konaní Súdny dvor rovnako rozhodol vo veci Švédsko/MyTravel a Komisia (už citovaná, body 109 až 119).
72. V prejednávanej veci, v ktorej, ako som už uviedol, je základom problému ochrana obchodných záujmov, nie je určujúcim faktorom forma alebo právna kvalifikácia každého požadovaného dokumentu, ale to, či z materiálneho alebo vecného hľadiska obsahuje informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska týchto záujmov. Úlohou Všeobecného súdu je pri rozhodovaní o skutkových okolnostiach určiť, do akej miery obsahujú administratívne dokumenty vypracované počas konania o koncentrácii informácie citlivé z hľadiska obchodných záujmov daného podniku.
4. Ochrana obchodných záujmov s osobitným zreteľom na ukončené konania
73. Má na uvedený záver nejakým spôsobom vplyv fakt, že konanie o koncentráciách už bolo ukončené?
74. V už citovanej veci MyTravel Súdny dvor rozhodoval o otázke vplyvu skutočnosti, že konanie, ktorého sa dokument týkal, bolo, alebo nebolo ukončené prijatím príslušného rozhodnutia, na výsledok žiadosti o prístup. Podľa Súdneho dvora samotná skutočnosť, že toto konanie bolo ukončené, neznamená, že sa dokument musí zverejniť, aj keď odmietnutie prístupu v takom prípade by muselo byť osobitne odôvodnené.(27)
75. Takéto stanovisko môže podporiť názor, že odpoveď na otázku, ktorú som práve položil, by mala byť kladná, aj keď podľa môjho názoru len v prípade dokumentov, ktorých účelom je vypracovanie rozhodnutia, ku ktorému toto konanie smeruje. Po ukončení konania už prístup k dokumentom, ktoré boli vypracované v priebehu tohto konania v záujme prijatia konečného a definitívneho rozhodnutia, nemôže ohroziť výsledok konania ani rozhodnutie, ktorým bolo toto konanie ukončené. Z tohto hľadiska je preto potrebné posúdiť právne stanoviská a interné dokumenty, ku ktorým Komisia odmietla prístup.
76. Podľa môjho názoru je však veľmi dôležitý rozdiel v prípade obchodných záujmov, ktorých ochrana bola predmetom odmietnutia prístupu k ostatným dokumentom, ktoré požadovala spoločnosť Agrofert.
77. Dokumenty predložené na účely konania budú vo svojej podstate vždy obsahovať informácie týkajúce sa okolností súvisiacich s činnosťou podniku v čase relevantnom na rozhodnutie Komisie o zlučiteľnosti skúmanej koncentrácie so spoločným trhom. Ide preto v zásade o informácie, ktoré už nie sú aktuálne, ale napriek tomu môžu byť aktuálne dlhšie ako informácie uvedené v dokumentoch, ktoré majú v tomto konaní výlučne administratívny alebo interný charakter.
78. Podľa môjho názoru časové predlženie „citlivého“ charakteru dokumentu predstavuje základný prvok v režime výnimiek stanovených už v samotnom článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Dokumenty, ktoré boli vypracované na interné použitie v tomto konaní (odsek 3), sú tak chránené, až kým sa konanie neukončí, ale iba na tie dokumenty, ktoré obsahujú stanoviská, sa vzťahuje ochrana aj po ukončení konania. V tomto druhom prípade sa bude výnimka, rovnako ako všetky výnimky uvedené v článku 4, vzťahovať „na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu“ (odsek 7). Uvedené obdobie sa môže v súlade s článkom 4 ods. 7 predĺžiť najviac na obdobie 30 rokov. Toto maximálne obdobie možno predĺžiť, „ak je to nevyhnutné“, pre tri kategórie dokumentov: v prípade dokumentov, na ktoré sa „vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov“ (odsek 7).
79. Obchodné záujmy si preto vyžadujú väčšiu ochranu ratione temporis v rámci režimu prístupu stanoveného v nariadení č. 1049/2001. V predmetnom prípade ukončenie konania o koncentrácii nevyhnutne neznamená pre tento typ dokumentov zvrat, ktorý, pokiaľ ide o prístup, naopak predstavuje pre iné typy dokumentov najmä právne stanoviská na interné použitie.
80. Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa právneho poradenstva a dokumenty, ktoré vypracovala Komisia v priebehu rokovaní a konzultácií v tomto konaní (článok 4 ods. 2 druhá zarážka a ods. 3 nariadenia č. 1049/2001), riešenie, ktoré Súdny dvor prijal v už citovanej veci Švédsko/MyTravel a Komisia, sa môže v tomto prípade plne uplatňovať.
81. Domnievam sa preto, že po ukončení správneho konania o koncentrácii pravdepodobne nemožno predpokladať ohrozenie cieľa sledovaného týmto konaním prostredníctvom zverejnenia striktne administratívnej dokumentácie mimo rámca stanoveného v nariadení o fúziách.
82. Pochopiteľne, k takému ohrozeniu by mohlo dôjsť v ojedinelých prípadoch aj po ukončení konania, avšak nemožno ho považovať za isté, a preto sa musí preukázať ad casum, teda bez odvolania sa na všeobecný predpoklad založený na povahe a cieľoch správneho konania, ktoré už bolo ukončené.
83. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnievam, že druhému odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne vyložil režim výnimiek stanovených v nariadení č. 1049/2001, treba čiastočne vyhovieť.
C – Prvý odvolací dôvod: údajne nesprávny výklad nariadenia č. 139/2004
84. Prvý odvolací dôvod bol v podstate založený na nesprávnom výklade nariadenia č. 139/2004, čo malo dôsledky na výklad výnimky založenej na cieli ochrany obchodných záujmov. Keďže som navrhol, aby bolo druhému odvolaciemu dôvodu vyhovené najmä v dôsledku nesprávneho výkladu výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov, nepovažujem za potrebné skúmať prvý odvolací dôvod.
VI – Rozhodnutie Súdneho dvora o spore s konečnou platnosťou
85. Podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav konania dovoľuje, môže sám právoplatne rozhodnúť o veci samej.
86. Podľa môjho názoru ide o prípad, keď Súdny dvor môže sám právoplatne rozhodnúť o veci samej. Vzhľadom na podmienky, za ktorých navrhujem vyhovieť odvolaniu, rozhodnutie Komisie napadnuté na Všeobecnom súde treba zrušiť v rozsahu, v akom neobsahuje konkrétne a individuálne odôvodnenie odmietnutia práva na prístup k všetkým právnym a interným dokumentom, ktoré vzhľadom na svoj obsah nespadajú pod výnimku založenú na ochrane obchodných záujmov stanovenej v nariadení č. 1049/2001.
VII – O trovách
87. V súlade s článkom 69 ods. 3 a 4 Rokovacieho poriadku Súdnemu dvoru navrhujem, aby vzhľadom na podmienky navrhovaného vyhovenia odvolaniu každý z účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania znášal svoje vlastné trovy konania.
VIII – Návrh
88. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor:
čiastočne vyhovel odvolaniu prijatím druhého odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnom výklade článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 v súvislosti s ochranou obchodných záujmov, a v dôsledku toho:
1. zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 vo veci Agrofert Holding/Komisia (T‑111/07), ktorým bolo zrušené rozhodnutie Komisie z 13. februára 2007 o zamietnutí žiadosti o prístup k dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa konania o kontrole koncentrácií podľa nariadenia (ES) č. 139/2004;
2. zrušil rozhodnutie Komisie z 13. februára 2007 o zamietnutí žiadosti o prístup k dokumentom obsiahnutým v spise týkajúcom sa konania o kontrole koncentrácií podľa nariadenia (ES) č. 139/2004 v rozsahu, v akom neobsahuje konkrétne a individuálne odôvodnenie odmietnutia práva na prístup k všetkým právnym a interným dokumentom, na ktoré sa z hľadiska ich obsahu nevzťahuje výnimka založená na ochrane obchodných záujmov stanovená v nariadení č. 1049/2001;
3. určil, že účastníci konania a vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.