Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. novembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad - Bulharsko) - Christo Gajdarov/Direktor na Glavna direkcija "Ochranitelna policija" pri Ministerstvo na vatrešnite raboti

(vec C-430/10)

(Voľný pohyb občana Únie - Smernica 2004/38/ES - Zákaz opustiť štátne územie z dôvodu odsúdenia v trestnom konaní v inej krajine - Obchodovanie s návykovými látkami - Opatrenie, ktoré možno odôvodniť dôvodmi verejného poriadku)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Christo Gajdarov

Žalovaný: Direktor na Glavna direkcija "Ochranitelna policija" pri Ministerstvo na vatrešnite raboti

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Administrativen sad Sofia-grad - Výklad článku 27 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), odôvodnení č. 5 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, s. 1), a článku 71 ods. 1 a 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, z 22. septembra 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9) - Obmedzenie výkonu práva voľného pohybu občana Únie - Zákaz opustiť vnútroštátne územie pre trestný čin súvisiaci s omamnými látkami, ktorého sa osoba dopustila v treťom štáte - Opatrenie, ktoré možno odôvodniť verejným poriadkom z dôvodu všeobecnej a osobitnej prevencie

Výrok rozsudku

Článku 21 ZFEÚ a článku 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje obmedziť právo štátneho príslušníka členského štátu cestovať na územie iného členského štátu najmä z dôvodu, že v inom štáte bol odsúdený za trestný čin obchodovania s návykovými látkami, po prvé pod podmienkou, že osobné správanie tohto štátneho príslušníka predstavuje skutočné, existujúce a dostatočne vážne ohrozenie základného záujmu spoločnosti, po druhé plánované obmedzujúce opatrenie ako také je vhodné na zabezpečenie uskutočnenia cieľa, ktorý sleduje, a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, a po tretie, že toto isté opatrenie môže byť predmetom účinného súdneho preskúmania, ktoré umožňuje overiť jeho legálnosť vo vzťahu k požiadavkám práva Únie, pričom sa prihliadne na skutkové a právne okolnosti.

____________

¹ - Ú. v. EÚ C 301, 6.11.2010.