Odvolanie podané 4. septembra 2015: Servizi assicurativi del commercio estero SpA (SACE) a Sace BT SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 25. júna 2015 vo veci T-305/13, SACE a Sace BT/Komisia

(vec C-472/15 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľky: Servizi assicurativi del commercio estero SpA (SACE), Sace BT SpA (v zastúpení: M. Siragusa a G. Rizza, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Talianska republika

Návrhy odvolateliek

SACE sa domáha, aby Súdny dvor vyhovel tomuto odvolaniu a zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu, ktoré je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a vyhovel bez toho, aby bolo potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu, návrhom predloženým v žalobe, konkrétne:

zrušil v celom rozsahu rozhodnutie Komisie C(2013) 1501 final z 20. marca 2013 o opatreniach SA.23425 vykonaných Talianskom v rokoch 2004 a 2009 v prospech spoločnosti SACE BT SpA,

subsidiárne, čiastočne zrušil toto rozhodnutie, v rozsahu prijatého/(ých) odvolacieho/(ích) dôvodu/(ov),

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vrátane trov konania o predbežných opatreniach vo veci T-305/13 R.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod týkajúci sa pripísateľnosti sporných opatrení Taliansku: porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako bolo vyložené Súdnym dvorom v jeho rozsudku Stardust Marine (vec C-482/99); zjavne nesprávny výklad bodu 177 písm. b) (i) rozhodnutia; posúdenie skutkového stavu poznačeného vecnou nepresnosťou, čo vyplýva z dokumentov vložených do spisu, a skreslenie obsahu rozhodnutia; nelogickosť odôvodnenia, neoprávnené doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia; nesprávne uplatnenie zásady, podľa ktorej má byť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci posudzovaná z hľadiska informácií, ktorými Komisia mohla disponovať pri jeho prijatí, vzhľadom na dva listy talianskeho ministerstva hospodárstva a financií (ďalej len „MEF“) spoločnosti SACE SpA predložené talianskou vládou v prílohe vyjadrenia vedľajšieho účastníka

–    Napadnutý rozsudok stanovil nasledujúcu zásadu: skutočnosť, že sporná činnosť sleduje záujmy štátneho podniku, ktoré sa zhodujú s cieľom všeobecného záujmu, neznamená nevyhnutne, že uvedený podnik mohol prijať rozhodnutie bez zohľadnenia požiadaviek verejných orgánov. Podľa Všeobecného súdu nič nebráni tomu, aby mohol uložiť štátnemu podniku povinnosť vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorá, aj keby hypoteticky mohla spĺňať kritériá súkromného investora v trhovom hospodárstve, zostane v každom prípade pripísateľná štátu. K splneniu podmienky pripísateľnosti však Komisia nemá povinnosť preukázať, že konanie štátneho podniku by bolo iné, keby konal samostatne. Takýmto odôvodnením sa Všeobecný súd odchýlil od zásad stanovených v rozsudku Stardust Marine. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že samotná skutočnosť, že štátny podnik je kontrolovaný štátom a podlieha osobitnému organizačnému režimu, sama osebe stačí na to, aby sa dospelo k záveru, že verejné orgány sa vždy a v každom prípade zúčastňujú prijímania intervenčných rozhodnutí v prospech dcérskych spoločností uvedeného podniku. V tomto prípade môže byť pripísateľnosť štátu vylúčená len vtedy, ak sa preukáže, že správna rada materskej spoločnosti prijala rozhodnutie, z obsahu ktorého vyplýva, že materská spoločnosť nedovoľuje súbežne sledovať aj všeobecné záujmy. V tomto prípade mohla byť týmto rozhodnutím len likvidácia spoločnosti SACE BT, proti ktorej by už Komisia nenamietala. Pokiaľ však opatrenie prijaté štátnym podnikom môže teoreticky zodpovedať aj cieľu všeobecného záujmu alebo bolo prijaté s prihliadnutím aj k tomuto záujmu, treba zastávať názor, že správna rada takto konala, keďže pri rozhodovaní nemohla neprihliadnuť k požiadavkám verejným orgánom, pričom nie je povolené ani nie je možné prekladať dôkaz o opaku.

–    Všeobecné ukazovatele pripísateľnosti použité Komisiou a schválené Všeobecným súdom nevypovedajú nič o miere samostatnosti, v akej správna rada spoločnosti SACE SpA riadila a naďalej riadi podnik: a to nielen pokiaľ sa na uvedené ukazovatele prihliada nezávisle na sebe, ale aj v prípade, že sa zohľadňujú ako celok. Takéto ukazovatele neumožnili preukázať nič iného, než okolnosť, že v roku 2009 Taliansko kontrolovalo SACE SpA, keďže bol vlastníkom všetkých akcií. Rozsudok Stadrust Marine však vyžaduje, aby ukazovatele použité na účely preukázania zapojenia štátu úzko súviseli s dotknutými opatreniami, vzhľadom na ich rozsah, obsah a podmienky, ktoré obsahujú. Napadnutý rozsudok výslovne uznáva, že ukazovatele pripísateľnosti použité v rozhodnutí – všetky (okrem jednej) týkajúce sa činností spoločnosti SACE v odvetví poistenia neobchodovateľných rizík, t. j. v sektore, v ktorom SACE BT nepôsobí – sa naopak týkajú všeobecného kontextu, v ktorom boli sporné opatrenia prijaté. Napriek tomu Všeobecný súd nerozhodol, že takéto ukazovatele sú zo svojej povahy nevhodné na priame založenie domnienky o konkrétnom zapojení štátu do prijatia dotknutých opatrení. Pri takomto odôvodnení sa Všeobecný súd v rámci prieskumu pripísateľnosti sústredil na všetky vzťahy medzi štátom a podnikmi spĺňajúcimi organizačný model verejných podnikov – výslovne kvalifikovaných zákonom v talianskom právnom poriadku ako akciovej spoločnosti – s tým výsledkom, že zbavil akejkoľvek relevantnosti konkrétny predmet, špecifický charakter a konkrétny obsah dotknutých opatrení, ako aj konkrétnych odôvodnení pre ich prijatie. Ukazovatele použité Komisiou v skutočnosti ukazujú, že je veľmi nepravdepodobné, že došlo k akémukoľvek zapojeniu štátu do prijatia sporných opatrení.

–    Naopak Všeobecný súd v analýze podmienky pripísateľnosti neprihliadol k nespornej okolnosti, že MEF zo zákona neriadi a nekoordinuje verejné spoločnosti, ako spoločnosť SACE tvrdila v žalobe, keď citovala relevantné ustanovenia. Okrem toho Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásadu, podľa ktorej zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnych podpôr musí byť posudzovaná z hľadiska informácií, ktoré mohla mať Komisia k dispozícií pri jeho prijatí vzhľadom na dva listy MEF spoločnosti SACE SpA predložené talianskou vládou v prílohe jej vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania. Tieto listy len potvrdzujú zásadu samostatnosti konania, ktorou sa vyznačuje vzťah MEF – SACE SpA, o ktorom Komisia vedela, keďže talianska vláda jej ho počas formálneho vyšetrovacieho konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ niekoľkokrát vysvetlila. Oba tieto dokumenty boli teda uplatnené len na potvrdenie toho, čo už bolo tvrdené, pričom neobsahovali nijakú významnú zmenu podstatných skutkových okolností predmetných opatrení.Druhý odvolací dôvod týkajúci sa neexistencie výhody poskytnutej spoločnosti SACE BT druhým sporným opatrením: porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nesprávne uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve; zistenie skutkového stavu, ktorých vecná nepresnosť vyplýva z písomností v spise; skreslenie tvrdení, podľa ktorého spoločnosť SACE SpA mala v skutočnosti prospech z implicitného zvýšenia o 5/12 sadzby inkasovaného poplatku vo vzťahu k poplatku platenému spoločnosti SACE BT súkromným zaistným spoločnostiam; nesprávna kvalifikácia uvedeného tvrdenia ako neprípustného nového dôvodu–    Všeobecný súd – ktorý ukázal, ako predtým Komisia, zjavné obmedzenie znalosti a chápania dynamiky odvetvia poisťovníctva, najmä vzhľadom na zmluvy o zaistení o škodovej nadmiere [Excess of Loss(XoL)] – sa dopustil závažného a zjavného nesprávneho posúdenia, keď konštatoval skutočnosti, ktorých vecná nesprávnosť vyplýva z písomností v spise. Vystavenie zaisťovateľa škodovej nadmiery rizikám nie je vyššie, pokiaľ je účasť zaisťovateľa na krytí veľmi vysoká: vyšší podiel na účasti na zmluve XoL pomerne inkasovanému poplatku. Okrem toho pre zaisťovateľa neexistuje žiadne zvýšené riziko, pokiaľ je prevádzajúca spoločnosť vo finančných ťažkostiach, keďže v zmluve XoL nie je riziko straty istiny pre zaisťovateľa viazané na ťažkosti prevádzajúcej spoločnosti, ale na riziko platobnej neschopnosti naástupcov poistených. Dotknutá zmluva XoL sa netýkala len 25 % rizika zaistených spoločností SACE BT a nie je teda pravda, že druhá zmluva stanovujúca ďalší poplatok mohla byť dojednaná so spoločnosťou SACE SpA, pokiaľ ide o zostávajúcu časť zaisteného krytia, ako je uvedené v rozsudku. Nakoniec Všeobecný súd úplne skreslil tvrdenie, podľa ktorého – keďže je SACE SpA zmluvnou stranou a zaistenie krytia rizík sa jej teda týka až od 5. júna 2009, aj keď získala ako protiplnenie poplatok vypočítaný na ročnom z

áklade – uvedená spoločnosť mala v skutočnosti prospech z implicitného zvýšenia o 5/12 sadzby inkasovaného poplatku vo vzťahu k poplatku platenému spoločnosťou SACE BT súkromným zaistiteľom, pri zohľadnení rizikového obdobia, ktoré už uplynulo bez toho, aby došlo k akejkoľvek škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že takéto okolnosti vyplývajú z napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisii v priebehu správneho konania neboli známe. Keďže sa SACE obmedzila na uvedenie – v rámci a ako doplnenie druhého žalobného dôvodu – ďalšieho tvrd

enia preukazujúceho neexistenciu vecnej požiadavky výhody, Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval predmetné tvrdenie ako neprípustný nový dôvod. Tretí odvolací dôvod týkajúci sa neexistencie výhody údajne poskytnutej spoločnosti SACE BT tretím a štvrtým sporným opatrením: porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nesprávne uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve; neoprávnené doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia–    Správna rada spoločnosti SACE SpA konala veľmi podobne ako iné súkromné hospodárske subjekty, ktoré vzhľadom na vysokú mieru neistoty a naliehavosti, ktorú predstavovala situácia na trhu v roku 2009, prikročili k podobným kapitálovým injekciám do svojich dcérskym spoločností, a to napriek neexistencii prognóz budúcich peňažných tokov, ktoré by z účtovného hľadiska podporili očakávania ich ziskovosti najmenej z dlhodobého hľadiska. Takáto objektívna situácia vyplývajúca z jednoduchého pozorovania dynamiky trhu k určitému dátumu mala mať prednosť pred akoukoľvek teoretickou alebo špekulatívnou úvahou v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve zo strany Komisie. Okrem toho sa v rozhodnutí neuvádza jediný konkrétny prípad súkromnej spoločnosti pôsobiaci v bežných trhových podmienkach, ktorá by čelila vážnym ťažkostiam v súvislosti s krízou a vstúpila do likvidácie na základe rozhodnutia svojich akcionárov, než aby bola rekapitalizovaná. Všeobecný súd v každom prípade nevysvetlil, prečo mala spoločnosť SACE povinnosť posúdiť ex ante budúcu ziskovosť spoločnosti SACE BT a odovzdať Komisii predbežné poznatky na posúdenie, keď zo situácie na trhu vyplynulo, že súkromní investori tak neurobili. Nakoniec vzhľadom na to, že Komisia zastávala v priebehu formálneho vyšetrovacieho názor, že nemusí s náležitou starostlivosťou posudzovať tvrdenia predložené spoločnosťou SACE na účely uplatnenia empirického kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, keď určil, že Komisia nemohla oprávnene zamietnuť vzhľadom na teoretické m

ožnosti, že kapitálové transakcie vykonávané súkromnými subjektmi mohli byť tiež v nesúlade s kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve, keďže obsahujú prvky podpory.

____________