ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

z 24. mája 2012 (*)

„Hospodárska súťaž – Rozhodnutie združenia podnikov – Trh služieb prijímania transakcií uskutočnených debetnými, úverovými a kreditnými kartami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Mnohostranné štandardné výmenné poplatky – Článok 81 ods. 1 a 3 ES – Pojem pridružené obmedzenie – Neexistencia objektívnej nevyhnutnosti – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku – Podmienky udelenia individuálnej výnimky – Právo na obhajobu – Nápravné opatrenie – Penále – Odôvodnenie – Proporcionalita“

Vo veci T‑111/08,

MasterCard, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené štáty),

MasterCard International, Inc., so sídlom vo Wilmingtone,

MasterCard Europe, so sídlom vo Waterloo (Belgicko),

v zastúpení: B. Amory, V. Brophy, S. McInnes, advokáti, a T. Sharpe, QC,

žalobkyne,

ktoré v konaní podporujú:

Banco Santander, SA, so sídlom v Santanderi (Španielsko), v zastúpení: F. Lorente Hurtado, P. Vidal Martínez a A. Rodriguez Encinas, advokáti,

Royal Bank of Scotland plc, so sídlom v Edinburghu (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: D. Liddell, solicitor, D. Waelbroeck, advokát, N. Green, QC, a M. Hoskins, barrister,

HSBC Bank plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: M. Coleman, P. Scott, solicitors, a R. Thompson, QC,

Bank of Scotland plc, so sídlom v Edinburghu, v zastúpení: pôvodne S. Kim, K. Gordon a C. Hutton, solicitors, neskôr J. Flynn, QC, E. McKnight a K. Fountoukakos‑Kyriakakos, solicitors,

Lloyds TSB Bank plc, so sídlom v Londýne, v zastúpení: E. McKnight, K. Fountoukakos‑Kyriakakos, solicitors, a J. Flynn, QC,

a

MBNA Europe Bank Ltd, so sídlom v Chesteri (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: A. Davis, solicitor, a J. Swift, QC,

vedľajší účastníci konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Arbault, N. Khan a V. Bottka, neskôr N. Khan a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne E. Jenkinson a I. Rao, splnomocnené zástupkyne, neskôr I. Rao, S. Ossowski a F. Penlington, a napokon I. Rao, S. Ossowski a C. Murrell, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Turner, QC, a J. Holmes, barrister,

British Retail Consortium, so sídlom v Londýne, v zastúpení: P. Crockford, solicitor, a A. Robertson, barrister,

a

EuroCommerce AISBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne F. Tuytschaever a F. Wijckmans, neskôr F. Wijckmans a J. Stuyck, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 6474 v konečnom znení z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (veci COMP/34.579 – MasterCard, COMP/36.518 – EuroCommerce, COMP/38.580 – Commercial cards), a, subsidiárne, návrh na zrušenie článkov 3 až 5 a 7 tohto rozhodnutia,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

v zložení: predseda komory A. Dittrich, sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka a M. Prek (spravodajca),

tajomník: N. Rosner, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. júla 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

I –  Žalobkyňa

1        MasterCard je medzinárodná platobná organizácia (ďalej len „platobná organizácia MasterCard“), zastúpená niekoľkými právnickými osobami, holdingovou spoločnosťou MasterCard, Inc., a jej dvoma dcérskymi spoločnosťami MasterCard International, Inc., a MasterCard Europe (ďalej len spoločne „žalobkyne“).

2        Žalobkyne sú zodpovedné za riadenie a koordináciu platobných systémov platieb uskutočnených prostredníctvom kariet MasterCard a Maestro (ďalej len „systém MasterCard“ a „karty MasterCard“), čo zahŕňa najmä stanovenie pravidiel siete, ako aj poskytovanie služieb týkajúcich sa autorizácie a kompenzácie členským finančným inštitúciám. Vydávanie kariet MasterCard a uzatváranie afiliačných dohôd s obchodníkmi, aby títo obchodníci prijímali platby uskutočnené prostredníctvom kariet MasterCard, patrí do zodpovednosti finančných inštitúcií.

3        Pred 25. májom 2006 vlastníctvo celej platobnej organizácie MasterCard a súvisiace hlasovacie práva prináležali bankám. V tento deň bola MasterCard uvedená na burzu cenných papierov v New Yorku (Spojené štáty) (ďalej len „IPO“), čím došlo k zmene jej štruktúry a riadenia.

II –  Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie

4        Dňa 30. marca 1992 a 27. júna 1997 spoločnosti British Retail Consortium (ďalej len „BRC“) a EuroCommerce AISBL podali na Komisiu Európskych spoločenstiev sťažnosť najmä proti spoločnosti Europay International SA (ďalej len „Europay“), teraz MasterCard Europe.

5        Dňa 22. mája 1992, v máji 1993 a 8. septembra 1994, spoločnosť Europay uskutočnila niekoľko oznámení. Po nich nasledovalo jedno oznámenie, ktoré bolo účinné od 1. júla 1995, ktoré sa týkalo všetkých platobných systémov Europay.

6        Dňa 13. apríla 2002 Komisia v nadväznosti na oznámenie o výhradách, ktoré adresovala Europay a jej odpoveď, uverejnila oznámenie v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce články [81] a [82] zmluvy (Ú. v. 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v ktorom oznámila svoj zámer vyhovieť niektorým pravidlám systému Europay, medzi ktorými neboli uvedené pravidlá týkajúce sa štandardných výmenných poplatkov.

7        Dňa 22. novembra 2002 Komisia začala z úradnej povinnosti vyšetrovanie týkajúce sa štandardných výmenných poplatkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS), pokiaľ ide o obchodné karty.

8        Dňa 24. septembra 2003 Komisia adresovala žalobkyniam oznámenie o výhradách týkajúce sa pravidiel systému MasterCard a ich rozhodnutí týkajúcich sa štandardných výmenných poplatkov.

9        Dňa 5. júna 2004 žalobkyne odpovedali na toto oznámenie o výhradách.

10      Dňa 21. júna 2006 Komisia adresovala žalobkyniam doplňujúce oznámenie o výhradách (ďalej len „DOV“).

11      Žalobkyne mali 3. a 4. júla a 22. augusta 2006 prístup k spisu Komisie.

12      Dňa 15. októbra 2006 žalobkyne odpovedali na DOV (ďalej len „ODOV“).

13      Dňa 14. a 15. novembra 2006 boli žalobkyne vypočuté na vypočutí.

14      Dňa 23. marca 2007, Komisia adresovala žalobkyniam list opisujúci skutkový stav.

15      Dňa 16. mája 2007 žalobkyne odpovedali na list opisujúci skutkový stav.

 Napadnuté rozhodnutie

16      Dňa 19. decembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 6474 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody EHP (COMP/D1/37860 – MasterCard, COMP/36.518 – EuroCommerce, COMP 38.580 – Commercial Cards) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorého relevantné časti sú uvedené nižšie.

I –  Štvorstranný systém platobných kariet a výmenné poplatky

17      Komisia pripomína, že štvorstranný platobný systém, ktorý možno označiť za otvorený systém, akým je systém MasterCard, sa líši od trojstranných systémov tým, že v štvorstrannom systéme sa môže finančná inštitúcia vydávajúca platobnú kartu (ďalej len „vydávajúca banka“) líšiť od finančnej inštitúcie, ktorá poskytuje obchodníkom akvizičné služby, to znamená služby, ktoré im umožňujú prijať karty ako prostriedok na vyrovnanie transakcií (ďalej len „prijímajúca banka“ alebo „príjemcovia“) (odôvodnenia 234 až 249 napadnutého rozhodnutia).

18      Výmenné poplatky sa týkajú vzťahov medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami v súvislosti s vyrovnaním transakcií prostredníctvom kariet a rovnajú sa sume, ktorá je odrátaná v prospech vydávajúcej banky. Treba ich odlišovať od poplatkov, ktoré prijímajúca banka účtuje obchodníkom [„merchant service charge“ poplatky za služby poskytované obchodníkovi, ďalej len „MSC“].

19      Komisia zdôraznila, že platobná organizácia MasterCard vo všeobecnosti neukladá vydávajúcim bankám osobitný spôsob používania výmenných poplatkov a systematicky nekontroluje spôsob, akým sú využívané (odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia). Tiež konštatovala, že žalobkyne nepovažujú výmenné poplatky za cenu alebo kompenzáciu za niektoré služby poskytnuté vydávajúcimi bankami obchodníkom, ale za mechanizmus pre vyváženie rozdielov medzi dopytom držiteľov kariet a obchodníkov (odôvodnenia 146 až 155 napadnutého rozhodnutia).

20      Napadnuté rozhodnutie sa netýka všetkých výmenných poplatkov vybraných v rámci systému MasterCard, ale len poplatkov, ktoré napadnuté rozhodnutie označuje ako mnohostranné štandardné výmenné poplatky v rámci EHP alebo Eurozóny, to znamená v prípade, že dvojstranné výmenné poplatky nie sú stanovené medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami alebo kolektívne stanovené na vnútroštátnej úrovni (ďalej len „CMI“) (odôvodnenie 118 napadnutého rozhodnutia).

II –  Definícia relevantného trhu

21      Podľa Komisie treba rozlišovať tri rozdielne trhy s výrobkami v oblasti štvorstranných systémov platobných kariet: najprv trh „na vstupe“ týkajúci sa služieb, ktoré systém platobných kariet poskytuje finančným inštitúciám, teda trh, na ktorom si rôzne systémy kariet konkurujú (ďalej len „medzisystémový trh“); potom prvý trh „na výstupe“, v rámci ktorého vydávajúce banky súťažia o zákazníkov z radov držiteľov platobných kariet (ďalej len „trh vydávania“) a napokon druhý trh „na výstupe“, v rámci ktorého prijímajúce banky súťažia o zákazníkov z radov obchodníkov (ďalej len „trh prijímania“) (odôvodnenia 278 až 282 napadnutého rozhodnutia).

22      Komisia definovala relevantný trh ako trh zložený z vnútroštátnych trhov prijímania v členských štátoch EHP (odôvodnenia 283 až 329 napadnutého rozhodnutia).

23      Neriadila sa argumentáciou predloženou žalobkyňami v priebehu správneho konania, podľa ktorej existoval len jeden trh s predmetnými výrobkami, konkrétne trh, na ktorom podliehajú konkurencii služby ponúkané systémami platobných kariet držiteľom kariet a obchodníkom a súťažia aj so všetkými ostatnými platobnými prostriedkami, vrátane hotovosti a šekov (odôvodnenia 250 až 277 napadnutého rozhodnutia).

III –  Uplatnenie článku 81 ods. 1 ES

A –  Rozhodnutie združenia podnikov

24      Podľa Komisie predstavujú rozhodnutia platobnej organizácie MasterCard týkajúce sa stanovenia CMI rozhodnutia združenia podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES, a to aj napriek zmenám v štruktúre a riadení MasterCard po IPO.

25      Po prvé sa v podstate domnievala, že platobná organizácia MasterCard bola pred IPO združením podnikov a že táto udalosť neovplyvnila rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú túto kvalifikáciu (odôvodnenia 345 až 357 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež zdôraznila, že zmena ekonomického vlastníctva platobnej organizácie MasterCard nepredstavovala rozhodujúcu skutočnosť (odôvodnenie 358 napadnutého rozhodnutia).

26      Po druhé Komisia uviedla, že nebolo spochybnené, že rozhodnutia týkajúce sa CMI, ktoré boli prijaté pred IPO, predstavovali rozhodnutia združenia podnikov. Táto kvalifikácia by mala byť zachovaná aj pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa CMI prijaté po IPO. K tomuto záveru dospela najmä na základe to, že platobná organizácia a banky mali spoločné záujmy a tieto banky akceptovali jej nový spôsob riadenia (odôvodnenia 370 až 399 napadnutého rozhodnutia).

B –  Obmedzenie hospodárskej súťaže

27      Hoci Komisia uviedla niektoré skutočnosti svedčiace o obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, svoju analýzu založila len na účinkoch CMI obmedzujúcich hospodársku súťaž na trhu prijímania (odôvodnenia 401 až 407 napadnutého rozhodnutia).

28      Podľa Komisie členovia platobnej organizácie MasterCard spoločne uplatňujú významnú trhovú silu voči obchodníkom a ich zákazníkom. CMI nafukovali základ MSC, pričom MSC by mohli byť nižšie, pokiaľ by neexistovali CMI a bolo by zakázané jednostranné spoplatnenie transakcií ex post vydávajúcimi bankami (ďalej len „zákaz spoplatnenia ‚ex post‘“). Z toho vyplýva, že CMI preskúmané Komisiou v napadnutom rozhodnutí viedli k obmedzeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom cien medzi prijímajúcimi bankami na úkor obchodníkov a ich zákazníkov (odôvodnenia 410, 411 a 522 napadnutého rozhodnutia).

29      V tejto súvislosti jednak uviedla, že obmedzujúce účinky CMI nemali vplyv len v oblasti prijímania cezhraničných transakcií, ale tiež v oblasti vnútroštátnych transakcií, pričom vychádzala najmä zo skutočnosti, že CMI sa uplatňovali v niektorých členských štátoch z dôvodu neexistencie dvojstranných alebo vnútroštátnych výmenných poplatkov a mohli slúžiť ako základ pre určenie vnútroštátnych výmenných poplatkov (odôvodnenia 412 až 424 napadnutého rozhodnutia).

30      Komisia ďalej z viacerých dôkazných prostriedkov odvodila, že CMI slúžili ako minimálna cena pre MSC (odôvodnenia 425 až 438 napadnutého rozhodnutia).

31      Tiež poznamenala, že úloha, ktorú CMI zohrávali na trhu vydávania a na medzisystémovom trhu posilňovala ich účinky obmedzujúce hospodársku súťaž na relevantnom trhu, lebo je jednak v záujme vydávajúcich bánk ponúkať svojim zákazníkom karty s vysokými CMI a navyše súťaž medzi kartovými systémami o zákazníkov bánk nepriaznivo ovplyvňuje systémy ponúkajúce nízke CMI (odôvodnenia 461 až 491 napadnutého rozhodnutia).

32      Komisia tiež konštatovala, že v záujme prijímajúcich bánk nebolo vykonávať konkurenčný tlak na účely zníženia CMI, lebo mali z CMI priamy alebo nepriamy prospech (odôvodnenia 499 až 501 napadnutého rozhodnutia).

33      Pokiaľ ide o obchodníkov, títo nemôžu vyvíjať dostatočný tlak na výšku CMI (odôvodnenia 502 až 506 napadnutého rozhodnutia). Komisia dospela k tomuto záveru najmä tak, že zohľadnila ostatné pravidlá systému MasterCard a predovšetkým pravidlo, ktoré ukladá povinnosť prijať všetky karty pochádzajúce z akejkoľvek banky („Honour All Cards Rule“, ďalej len „HACR“) (odôvodnenia 507 až 521 napadnutého rozhodnutia), ako aj atraktivitu tohto spôsobu platby pre spotrebiteľov (odôvodnenia 504 a 506 napadnutého rozhodnutia).

C –  Posúdenie prípadnej objektívnej nevyhnutnosti CMI pre fungovanie systému MasterCard

34      Na úvod Komisia pripomenula, že na rozdiel od nevyhnutných obmedzení, ktoré priamo súvisia s hlavnou transakciou, obmedzenia, ktoré sú vhodné len pre obchodný úspech uvedenej transakcie alebo ktoré majú objektívny efektívny prínos, možno preskúmať len v rámci článku 81 ods. 3 ES (odôvodnenia 524 až 531 napadnutého rozhodnutia).

35      Komisia sa domnievala, že CMI nemožno považovať za vedľajšie obmedzenia, lebo nie sú nevyhnutné pre fungovanie otvoreného kartového systému. Tento systém môže fungovať len na základe odmien vyplácaných vydávajúcim bankám držiteľmi kariet, prijímajúcim bankám obchodníkmi a poplatkami vyplácanými vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami majiteľom systému (odôvodnenia 549 až 552 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti vychádzala zo skutočnosti, že päť otvorených systémov platobných kariet fungovalo v Európe bez CMI (odôvodnenia 555 až 614 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa tiež odvolala na zníženie výmenných poplatkov, ktoré uložila Austrálska centrálna banka a skutočnosť, že toto zníženie nemalo dosah na životaschopnosť systému MasterCard (odôvodnenia 634 až 644 napadnutého rozhodnutia).

36      Pokiaľ ide o vplyv HACR, Komisia tvrdí, že zrušenie CMI by neznamenalo, že vydávajúce banky by mohli slobodne a jednostranne určovať výmenné poplatky, lebo tomuto riziku je možné vyhnúť sa pomocou pravidla, ktoré má menej obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, ako je zákaz spoplatnenia „ex post“ (odôvodnenia 553 a 554 napadnutého rozhodnutia).

37      Komisia neprijala tvrdenia žalobkýň, že zrušenie CMI bude viesť k zvýšeniu nákladov. Poprela, že by toto zrušenie mohlo viesť k zvýšeniu poplatkov platených držiteľmi kariet až do takej výšky, že by to vyvolalo nedostatočný dopyt (odôvodnenia 609 až 614 napadnutého rozhodnutia). Taktiež nesúhlasila s analýzou žalobkýň, že neexistencia CMI bude viesť ku kolektívnemu prerozdeleniu nákladov v systéme, čo bude mať rovnaký vplyv na poplatky uložené obchodníkom ako CMI (odôvodnenia 615 až 619 napadnutého rozhodnutia).

38      Taktiež sa nedomnievala, že CMI boli objektívne nevyhnutné na to, aby systém MasterCard mohol konkurovať trojstranným systémom (odôvodnenia 620 až 625 napadnutého rozhodnutia).

39      Komisia sa okrem toho domnievala, že CMI mali citeľný obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž (odôvodnenia 649 až 660 napadnutého rozhodnutia) a že ovplyvňovali obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenia 661 a 662 napadnutého rozhodnutia).

IV –  Uplatnenie článku 81 ods. 3 ES

40      Ekonomické tvrdenia uvedené žalobkyňami v súvislosti s úlohou CMI vo vyvážení systému MasterCard a v jeho maximalizácii podľa Komisie v podstate nestačia na preukázanie skutočnosti, že CMI majú za následok objektívne výhody. Domnieva sa, že žalobkyniam neuložila nadmerné dôkazné bremeno, keď žiadala, aby predložili empirické dôkazy. Taktiež uviedla niektoré tvrdenia, ktoré boli v rozpore s argumentáciou žalobkýň, ako významnú produkciu niektorých systémov platobných kariet, ktoré fungujú bez CMI a význam príjmov, ktoré banky generujú z ich aktivity spočívajúcej z vydávania kariet (odôvodnenia 679 až 701 a 729 až 733 napadnutého rozhodnutia).

41      Komisia okrem toho analyzovala teoretický základ, o ktorý sa žalobkyne opierajú – Baxterov model – ale odmietla ich argumentáciu z dôvodu limitov, ktoré sú vlastné tomuto modelu (odôvodnenia 720 až 724 napadnutého rozhodnutia).

42      Pokiaľ ide o podmienku, že používatelia majú mať primeraný podiel na výhodách, Komisia dospela k záveru, že žalobkyne nepredložili dôkazy preukazujúce, že prípadné objektívne výhody budú kompenzovať nevýhody CMI pre obchodníkov a ich zákazníkov (odôvodnenia 739 až 746 napadnutého rozhodnutia).

V –  Výrok

43      Články 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú takto:

„Článok 1

Platobná organizácia MasterCard a právnické osoby, ktoré ju zastupujú, teda [žalobkyne], v období od 22. mája 1992 do 19. decembra 2007 porušili článok 81 [ES] a v období od 1. januára 1994 do 19. decembra 2007 článok 53 Dohody o EHP tým, že prostredníctvom štandardných výmenných poplatkov v rámci EHP týkajúcich sa kreditných a úverových kariet pre individuálnych zákazníkov s logom MasterCard a debetných kariet s logom MasterCard alebo Maestro stanovili minimálnu cenu, ktorú musia obchodníci zaplatiť svojim prijímajúcim bankám za akceptovanie platobných kariet v [EHP].

Článok 2

Platobná organizácia MasterCard a právnické osoby, ktoré ju zastupujú, ukončia porušovanie uvedené v článku 1 v súlade s ustanoveniami článkov 3 až 5 uvedených nižšie.

Platobná organizácia MasterCard a právnické osoby, ktoré ju zastupujú, už nebudú opakovať porušovanie činnosťou alebo správaním uvedeným v článku 1, ktoré má rovnaký alebo podobný cieľ či účinok. Upustia najmä od zavedenia štandardných výmenných poplatkov SEPA/ v rámci eurozóny.“

44      V článku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uložila žalobkyniam, aby do šiestich mesiacov formálne zrušili predmetné CMI, aby upravili sieťové pravidlá združenia, a aby zrušili všetky rozhodnutia o CMI. V článku 4 napadnutého rozhodnutia uložila žalobkyniam, aby do šiestich mesiacov oznámili všetky zmeny sieťových pravidiel združenia všetkým finančným inštitúciám, všetkým zúčtovacím ústavom a príslušným bankám, ktoré účtujú a vyrovnávajú transakcie v EHP. V článku 5 tohto rozhodnutia uložila žalobkyniam, aby uverejnili zhrnutie napadnutého rozhodnutia na internete. Článok 6 tohto rozhodnutia stanovuje možnosť požiadať Komisiu o predĺženie šesťmesačnej lehoty uloženej žalobkyniam na vykonanie príkazov stanovených v článkoch 2 až 5. Napokon článok 7 napadnutého rozhodnutia stanovuje, že za nedodržanie jedného z týchto príkazov sa im uloží denné penále vo výške 3,5 % ich konsolidovaného denného svetového obratu.

 Konanie

45      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. marca 2008 podali žalobkyne túto žalobu.

46      Uznesením z 12. septembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupňa povolil vstup Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

47      Prvým uznesením z 9. decembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupňa povolil vstup BRC a EuroCommerce ako vedľajších účastníkov do konania na podporu návrhov Komisie.

48      Druhým uznesením z 9. decembra 2008 predseda piatej komory Súdu prvého stupňa povolil vstup nasledujúcich spoločností do konania na podporu návrhov žalobkýň:

–        Banco Santander SA,

–        HSBC Bank plc (ďalej len „HSBC“),

–        Bank of Scotland plc,

–        Royal Bank of Scotland plc (ďalej len „RBS“),

–        Lloyds TSB Bank plc (ďalej len „Lloyds TSB“),

–        MBNA Europe Bank Ltd (ďalej len „MBNA“).

49      Žalobkyne listami z 4. augusta a 5. decembra 2008, ako aj z 19. februára, 29. apríla a 23. júla 2009 požiadali, aby určité dôverné skutočnosti obsiahnuté v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, v replike, v ich pripomienkach k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania a v duplike neboli oznámené vedľajším účastníkom konania. Predložili nedôvernú verziu týchto rozličných procesných úkonov. Vedľajším účastníkom konania bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených procesných úkonov. Vedľajší účastníci konania proti tomu nevzniesli žiadnu námietku.

50      Dňa 25. februára 2009 požiadala RBS, aby určité dôverné skutočnosti obsiahnuté vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania neboli oznámené ostatným vedľajším účastníkom konania. MBNA, HSBC a Bank of Scotland podali rovnaké žiadosti, pokiaľ ide o ich vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania nasledujúci deň. EuroCommerce podala v súvislosti so svojím vyjadrením vedľajšieho účastníka konania rovnakú žiadosť 3. marca 2009. Vedľajší účastníci konania predložili nedôvernú verziu svojho vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania. Ostatným vedľajším účastníkom konania bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených vyjadrení vedľajšieho účastníka konania. Títo vedľajší účastníci konania proti tomu nevzniesli žiadnu námietku.

51      Dňa 8. januára 2010, žalobkyne požiadali Všeobecný súd o prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 ods. 4 jeho rokovacieho poriadku. Dňa 29. januára a 31. marca 2010 žalobkyne požiadali, aby určité dôverné skutočnosti obsiahnuté v žiadosti o prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a v odpovedi Komisie na túto žiadosť neboli oznámené vedľajším účastníkom konania a predložili nedôvernú verziu týchto rozličných procesných úkonov. Vedľajším účastníkom konania bola poskytnutá iba táto nedôverná verzia uvedených procesných úkonov. Vedľajší účastníci konania proti tomu nevzniesli žiadnu námietku.

52      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (siedma komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

53      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 8. júla 2011.

 Návrhy účastníkov konania

54      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        určil, že žaloba je prípustná,

–        zrušil napadnuté rozhodnutie alebo subsidiárne jeho články 3 až 5 a 7,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

55      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

56      Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, BRC a EuroCommerce navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

57      Banco Santander, RBS, Lloyds TSB a MBNA navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

58      HSBC navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

59      Bank of Scotland navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie alebo subsidiárne jeho články 3 až 5 a 7,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

 Právny stav

I –  O žiadosti o prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania predloženej žalobkyňami

60      Žalobkyne navrhujú, aby bola Komisia na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadaná o zmenu časti dupliky s cieľom odstrániť odkazy na jednostranné záväzky, ktoré prijali.

61      Z tejto často dupliky vyplýva, že po prijatí napadnutého rozhodnutia pokračovali rokovania medzi žalobkyňami a Komisiou a vyústili do záväzkov týkajúcich sa novej metódy výpočtu CMI, teda záväzkov, na základe ktorých člen Komisie zodpovedný za oblasť hospodárskej súťaže oznámil, že „nevidí žiaden dôvod na predloženie návrhu kolégiu, aby začalo konanie proti CMI stanoveným podľa tejto novej metódy“.

62      Žalobkyne sa domnievajú, že tieto odkazy porušujú dohodu, ktorú uzavreli s Komisiou, podľa ktorej sú ich rokovania a každé prípadné ujednanie týkajúce sa CMI „dôverné“ a „s výhradou“ (without prejudice). Komisia zdôrazňuje, že opätovné zavedenie CMI je všeobecne známu skutočnosťou, lebo žalobkyne aj Komisia uverejnili v tejto súvislosti tlačové správy. Tiež uvádza, že žalobkyne vychádzajú z nesprávneho výkladu pojmu „s výhradou“.

63      Podľa ustálenej judikatúry Všeobecnému súdu prináleží, aby na účely vyriešenia sporu posúdil užitočnosť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania [rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, Zb. s. I‑11177, bod 67; rozsudky Všeobecného súdu z 20. marca 1991, Pérez-Mínguez Casariego/Komisia, T‑1/90, Zb. s. II‑143, bod 94, a z 12. septembra 2007, Neumann/ÚHVT (Tvar mikrofónového krytu), T‑358/04, Zb. s. II‑3329, bod 66].

64      V predmetnej veci stačí konštatovať, že sporné odkazy sa týkajú udalosti, ktorá nastala až po prijatí sporného rozhodnutia, a nemajú teda vplyv na jeho zákonnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑395/94, Zb. s. II‑875, bod 252 a tam citovanú judikatúru).

65      Je teda nutné návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania podaný žalobkyňami zamietnuť a to bez toho, aby bolo potrebné skúmať presný dosah povinností, ktoré vyplývali z spresnenia, v korešpondencii vymenenej medzi stranami, že ich rokovania sú dôverné a „s výhradou“.

II –  O prípustnosti obsahu určitých príloh k písomným podaniam účastníkov konania

66      Komisia sa domnieva, že určité prílohy k žalobe a vyjadreniu k žalobe treba podľa judikatúry Všeobecného súdu zamietnuť ako neprípustné, lebo tvrdenia v prílohách idú nad rámec čisto dôkaznej a inštrumentálnej funkcie, ktorá je im priznaná.

67      V replike žalobkyne uvádzajú, že uvedené prílohy len podporujú tvrdenia uvedené v samotnej žalobe, a preto sú prípustné. To neplatí v prípade určitých príloh k vyjadreniu k žalobe, ktoré obsahujú tvrdenia neuvedené v samotnej žalobe a nemožno ich preto zohľadniť na účely tohto konania.

68      Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Podľa ustálenej judikatúry sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby. Okrem toho nie je povinnosťou Všeobecného súdu, aby v prílohách hľadal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže funkcia príloh je čisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru).

69      Tento výklad článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podľa článku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku určená na doplnenie žaloby (rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 95).

70      Hoci vzhľadom na domnienku zákonnosti aktov prijatých inštitúciami Európskej únie slúži žaloba a vyjadrenie k žalobe na rôzne účely a uplatňujú sa na ne rozličné požiadavky, stále platí, že pokiaľ ide o možnosť odkázať na písomné podania pripojené k vyjadreniu k žalobe, treba zvoliť rovnaký prístup ako v prípade žaloby, lebo článok 46 ods. 1 písm. b rokovacieho poriadku spresňuje, že vyjadrenie k žalobe musí obsahovať uvádzané skutkové a právne tvrdenia.

71      Výhrady týkajúce sa odkazu na prílohy budú prípadne preskúmané v súvislosti s analýzou rôznych dôvodov a tvrdení, ktorých sa týkajú. Prílohy budú zohľadnené iba v rozsahu, v akom podporujú alebo dopĺňajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré účastníci konania výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom možno s presnosťou určiť v nich obsiahnuté skutočnosti, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Microsoft/Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, bod 99).

III –  O veci samej

72      Táto žaloba obsahuje návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne návrh na zrušenie jeho článkov 3 až 5 a 7.

A –  O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

73      Na podporu tohto návrhu žalobkyne uvádzajú štyri dôvody založené, po prvé, na porušení článku 81 ods. 1 ES z dôvodu chýb v analýze účinkov CMI na hospodársku súťaž, po druhé, na porušení článku 81 ods. 3 ES, po tretie, na porušení článku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie rozhodnutí združenia podnikov uplatnených na CMI a po štvrté, na existencii procesných vád správneho konania, ako aj skutkových pochybeniach.

1.     O prvom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 1 ES, lebo Komisia nesprávne rozhodla, že stanovenie CMI predstavovalo obmedzenie hospodárskej súťaže

74      Tento žalobný dôvod sa v podstate člení na dve časti. V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia sa nesprávne domnievala, že CMI mali obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. V rámci druhej časti tvrdia, že Komisia mala rozhodnúť, že CMI boli objektívne nevyhnutné na fungovanie systému MasterCard.

75      Odkazu žalobkýň na údajnú objektívnu nevyhnutnosť CMI treba rozumieť tak, že Komisia mala rozhodnúť, že CMI predstavovali vo vzťahu k platobnému systému MasterCard len pridružené obmedzenie, a preto nebola oprávnená preskúmať ich účinky na hospodársku súťaž samostatne, ale mala ich preskúmať spoločne s účinkami systému MasterCard, s ktorými súviseli.

76      Keďže odpoveď na druhú časť podmieňuje možnosť samostatného preskúmania účinkov CMI na hospodársku súťaž, treba začať jej preskúmaním.

a)     O časti žalobného dôvodu založenej na neprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI

77      Pojem pridružené obmedzenie pokrýva každé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia, T‑112/99, Zb. s. II‑2459, bod 104).

78      Za obmedzenie, ktoré priamo súvisí s uskutočnením hlavnej transakcie, sa má považovať akékoľvek obmedzenie, ktoré je čo do významu závislé od uskutočnenia tejto transakcie a ktoré s ním vykazuje zrejmú súvislosť (rozsudok M6 a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 105).

79      Pokiaľ ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyžaduje dvojaké preskúmanie. Na jednej strane je totiž potrebné preskúmať, či je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, či je vo vzťahu k nemu primerané (rozsudok M6 a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 106).

80      Pokiaľ ide o objektívnu nevyhnutnosť obmedzenia, je potrebné zdôrazniť, že keďže existenciu zásady logického uvažovania v súťažnom práve Spoločenstva nemožno pripustiť, bolo by nesprávne vykladať v rámci označenia za pridružené obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, že vyžaduje vyváženie prosúťažných a protisúťažných účinkov dohody. K takémuto skúmaniu môže dochádzať len v špecifickom rámci článku 81 ods. 3 ES. Z tohto dôvodu môže byť skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, či vzhľadom na konkurenčnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa určilo, či v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí ťažko uskutočniteľná, či dokonca neuskutočniteľná, obmedzenie možno považovať za objektívne nevyhnutné na jej uskutočnenie (rozsudok M6 a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, body 107 a 109).

81      Pokiaľ je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, je potrebné ešte preskúmať, či jeho trvanie a vecná a územná pôsobnosť nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnosť obmedzenia presahujú rámec toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie, musí byť toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci článku 81 ods. 3 ES (rozsudok M6 a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 113).

82      Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že posúdenie pridruženej povahy obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii vyžaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel, dostatočnosť odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudok M6 a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 114).

83      V predmetnej veci ide len o otázku podmienky týkajúcej sa objektívnej nevyhnutnosti CMI. Žalobkyne podporované viacerými vedľajšími účastníkmi konania uvádzajú dve výhrady. Tvrdia, že napadnuté rozhodnutie má vadu, lebo Komisia uplatnila nesprávne právne kritériá. Domnievajú sa tiež, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní objektívnej nevyhnutnosti CMI.

 O výhrade založenej na uplatnení nesprávnych právnych kritérií

84      Žalobkyne vytýkajú Komisii, že neanalyzovala CMI v ich právnom a ekonomickom kontexte. Tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že z predpokladu, že systém Mastercard môže fungovať aj bez CMI odvodila, že nie sú objektívne nevyhnutné. Z judikatúry naopak vyplýva, že ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí ťažko uskutočniteľná, obmedzenie možno považovať za objektívne nevyhnutné na jej uskutočnenie. To isté platí, ak je táto hlavná transakcia ťažšia alebo ju možno uskutočniť len v menej istých podmienkach, s nižšou pravdepodobnosťou úspešnosti.

85      Komisia odmieta dôvodnosť tejto výhrady.

86      Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 77 až 82 vyššie treba túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.

87      Určite, ako správne pripomínajú žalobkyne, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní dohody podľa článku 81 ods. 1 ES sa vo všeobecnosti musí vziať do úvahy konkrétny rámec, v ktorom táto dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup spôsobujú účinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povaha služieb, ktorých sa táto dohoda týka, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúra relevantného trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94, Zb. s. II‑3141, bod 136 a tam citovanú judikatúru).

88      To však neznamená, že treba zohľadniť, ako pravdepodobne tvrdia žalobkyne, výhody, ktoré predstavujú CMI pre systém MasterCard na to, aby sa určilo, či sú objektívne nevyhnutné na jeho fungovanie.

89      Z judikatúry citovanej v bode 77 vyššie teda vyplýva, že posúdenie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia má relatívne abstraktnú povahu. Len obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohla hlavná transakcia v každom prípade fungovať, možno považovať za obmedzenia, ktoré patria do pôsobnosti teórie pridružených obmedzení. Úvahy, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti obmedzenia z hľadiska konkurenčnej situácie na predmetnom trhu, nie sú súčasťou skúmania pridruženej povahy obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok M6 a i./Komisia, už citovaný v bode 77 vyššie, bod 121).

90      Zo samotnej okolnosti, že neexistencia CMI môže negatívne ovplyvňovať fungovanie systému MasterCard preto nevyplýva, že CMI treba považovať za objektívne nevyhnutné, ak zo skúmania systému MasterCard v jeho ekonomickom a právnom kontexte vyplýva, že bude fungovať aj v prípade ich neexistencie.

91      Odôvodnenie Komisie, podľa ktorého je neexistencia objektívnej nevyhnutnosti CMI odvodená zo skutočnosti, že systém MasterCard môže fungovať aj v prípade ich neexistencie, teda neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie.

92      V rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, teda Komisia neuplatnila nesprávne právne kritériá. Uvedenú výhradu teda treba zamietnuť.

 O výhrade založenej na nesprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI

93      Keďže CMI predstavujú na jednej strane štandardný spôsob vyrovnania transakcií, ktorý sa uplatňuje na vyrovnanie transakcií v prípade, že neexistuje konkrétnejšia dohoda medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami a na druhej strane ide o prevod finančných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk, je potrebné posúdiť prípadnú objektívnu nevyhnutnosť CMI z týchto dvoch aspektov.

–       O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako spôsobu štandardného vyrovnávania transakcií

94      Žalobkyne v podstate uplatňujú, že CMI sú pre systém MasterCard objektívne nevyhnutné, lebo predstavujú spôsob štandardného vyrovnávania transakcií. V prípade neexistencie CMI by HACR, na základe ktorého existuje povinnosť zaplatiť všetky transakcie vykonané kartou MasterCard, viedla k tomu, že všetci prijímatelia by boli vydaní napospas vydavateľom, ktorí by mohli jednostranne určiť výšku výmenného poplatku, pričom obchodníci a prijímatelia by boli povinní prijať transakciu.

95      V odôvodnení 554 napadnutého rozhodnutia Komisia reagovala na túto kritiku, pričom zdôraznila nasledujúce:

„Možnosti, aby niektoré vydávajúce banky využili prijímajúce banky, ktoré sú viazané pravidlom HACR, by bolo možné zabrániť pravidlom pre danú sieť, ktoré by malo menej obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž než súčasné riešenie MasterCard, ktorá chce, aby sa štandardne uplatňovala určitá výška výmenných poplatkov. Iným riešením by bolo pravidlo zakazujúce spoplatnenie ,ex post‘ v prípade, že by medzi týmito bankami neexistovala dvojstranná dohoda. Toto pravidlo by zaväzovalo banku-veriteľa, aby prijímala všetky platby platne uskutočnené v systéme bankou-dlžníkom, a zakazovalo by akejkoľvek banke fakturovať náklady inej banke v prípade, že by neexistovala dvojstranná dohoda o výške týchto nákladov. Toto riešenie určené na ,ochranu‘ prijímajúceho subjektu pred zneužitím moci vydavateľmi prostredníctvom pravidla HACR obmedzuje hospodársku súťaž menej než CMI, lebo nestanovuje minimálnu cenu na každom konci systému.“

96      Treba konštatovať, že takéto odôvodnenie neobsahuje žiadne zjavne nesprávne posúdenie. Existencia spôsobov štandardného vyrovnávania transakcií, ktoré menej obmedzujú hospodársku súťaž ako CMI bráni tom, aby boli považované za objektívne nevyhnutné pre fungovanie systému MasterCard len na základe toho, že ide o štandardný spôsob vyrovnávania transakcií.

97      Tento záver nie je ovplyvnený argumentáciou žalobkýň založenou na tom, že Komisia nebola oprávnená zohľadniť hypotézu systému MasterCard, ktorý funguje skôr na základe zákazu spoplatnenia „ex post“, ako na základe CMI, lebo takýto zákaz nevyplýva z pôsobenia trhu a predstavuje teda „regulačný“ zásah. Týmto odôvodnením Komisia nedodržala svoju povinnosť posúdiť stav hospodárskej súťaže v prípade neexistencie dohody.

98      Takáto argumentácia vyplýva z nesprávneho výkladu judikatúry, podľa ktorej, hoci dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup musia byť považované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej súťaže, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmať hospodársku súťaž v medziach, v akých by skutočne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P, Zb. s. I‑3111, bod 76 a tam citovanú judikatúru).

99      Medze tohto preskúmania musia byť určite realistické. Komisii preto prináležalo preskúmať hypotézu, či systém MasterCard fungujúci bez CMI je ekonomicky realizovateľný a možno k nemu prihliadať na účely porovnania. Naopak nebola povinná preukázať, že fungovanie trhu nútilo vydávajúce a prijímajúce banky, aby sa samy rozhodli prijať pravidlo, ktoré menej obmedzuje hospodársku súťaž ako CMI.

–       O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako mechanizmu prevodu finančných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk

100    Je preto potrebné overiť, či sa Komisia mohla oprávnene domnievať, že pravidlo, ktoré zakazuje spoplatnenie „ex post“, stačí na umožnenie fungovania systému MasterCard – pričom CMI by v tomto prípade nebolo možné považovať za objektívne nevyhnutné – alebo či, naopak, fungovanie tohto systému vyžaduje mechanizmus prevodu finančných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk.

101    Nejde o vykonanie porovnania, ktoré má určiť, či systém MasterCard funguje efektívnejšie s CMI, než len na základe zákazu spoplatnenia „ex post“. Postupovať týmto spôsobom by znamenalo zohľadniť prípadné výhody CMI, čo patrí, ako správne zdôrazňuje Komisia, do preskúmania podľa článku 81 ods. 3 ES (pozri judikatúru citovanú v bode 80 vyššie, ako aj rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T‑65/98, Zb. s. II‑4653, bod 107).

102    V odôvodneniach 549 až 648 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, že CMI neboli objektívne nevyhnutné, lebo systém MasterCard môže fungovať len na základe odmeny vyplácanej držiteľmi kariet vydávajúcim bankám, obchodníkmi prijímajúcim bankám a vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami vlastníkovi systému.

103    Na podporu svojej analýzy Komisia vychádzala zo skutočnosti, že päť otvorených kartových systémov funguje v Európe bez CMI. Taktiež odkázala ne neexistenciu účinku zníženia výmenných poplatkov uloženého austrálskou centrálnou bankou na systém MasterCard v Austrálii (ďalej len „austrálsky príklad“). Komisia okrem iného založila svoju analýzu na okolnosti, že karty MasterCard prinášali bankám, v rámci ich činnosti spočívajúcej vo vydávaní, okrem CMI aj iné príjmy a finančné výhody.

104    Žalobkyne a niektorí vedľajší účastníci konania spochybňujú relevantnosť dôkazov predložených Komisiou na účely preukázania neexistencie objektívnej nevyhnutnosti CMI. Ich kritika smeruje proti prístupu Komisie, ktorý je založený na posúdení piatich vnútroštátnych systémov, ktoré sa od systému MasterCard líšia tak svojimi vlastnosťami, ako aj svojim rozsahom. Nesúhlasia najmä s relevantnosťou austrálskeho príkladu. Viacero vedľajších účastníkov konania okrem toho zdôrazňuje problémy, ktoré by mali v prípade, že by fungovali v systéme bez CMI len na základe zákazu spoplatnenia „ex post“. Potreba ďalších príjmov by viedla k zvýšeniu poplatkov účtovaných držiteľom kariet, k zníženiu výhod spojených s kartami MasterCard, ako aj k prechodu k alternatívnym výrobkom a službám. Tieto problémy by boli veľmi závažné najmä pre malé finančné inštitúcie alebo pre subjekty, ktoré vykonávajú len činnosť spočívajúcu vo vydávaní kariet.

105    Komisia odmieta dôvodnosť tejto kritiky. Zdôrazňuje najmä, že argumentáciu žalobkýň týkajúcu sa piatich vnútroštátnych systémov treba vyhlásiť za neprípustnú, lebo je uvedená v prílohe.

106    Keďže CMI predstavujú mechanizmus prevodu finančných zdrojov v prospech vydávajúcich bánk, ich objektívnu nevyhnutnosť pre fungovanie systému MasterCard treba preskúmať vo všeobecnejšom kontexte príjmov a ekonomických výhod, ktoré bankám plynú z vydávania kariet.

107    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že kreditné karty generujú významné príjmy pre vydávajúce banky, ktoré spočívajú najmä v úrokoch fakturovaných držiteľom kariet. Z odôvodnenia 346 CGA, na ktoré odkazuje odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že pre „vydávajúce banky môže mať veľký význam požičiavanie peňazí prostredníctvom kreditných kariet, najmä na trhoch, na ktorých sú kreditné karty bežne používané, ako v Spojenom kráľovstve, teda v krajine s najvyšším počtom kreditných kariet MasterCard v obehu“. Takéto posúdenie sa nachádza aj v poznámke pod čiarou na strane 829 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa zdôrazňuje, že „napríklad v Spojenom kráľovstve generujú vydávajúce banky 90 % svojich príjmov zo zdrojov pochádzajúcich od držiteľov kariet (najmä úroky) a len 10 % z výmenných poplatkov“.

108    Čo sa týka debetných kariet, Komisia v odôvodneniach 347 a 348 CGA, na ktoré odkazuje odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedla, že z debetných kariet plynuli bankám aj iné významné obchodné výhody, než len výmenné poplatky, lebo im umožňovali znížiť počet hotovostných transakcií a transakcií prostredníctvom šekov, teda náklady, ktoré by inak vyplývali z manuálneho spravovania týchto spôsobov platenia.

109    Je potrebné konštatovať, že vďaka existencii týchto príjmov a výhod je málo pravdepodobné, že v prípade neexistencie CMI by významný počet bánk ukončil alebo obmedzil podstatným spôsobom vydávanie kariet MasterCard alebo zmenil podmienky ich vydávania takým spôsobom, že držitelia kariet by začali uprednostňovať iné spôsoby platenia alebo karty vydávané v trojstranných systémoch, čo by mohlo ohroziť fungovanie systému MasterCard.

110    Inými slovami, ak v prípade systému, ktorý funguje bez CMI možno očakávať obmedzenie výhod priznaných držiteľom kariet alebo rentability vydávania kariet, oprávnene možno dospieť k záveru, že takéto zníženie nebude dostatočné na to, aby ohrozilo životaschopnosť systému MasterCard.

111    Tento záver potvrdzuje austrálsky príklad, na ktorý Komisia odkázala v odôvodneniach 634 až 644 napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z neho, že veľmi významné zníženie výmenných poplatkov systému MasterCard uložené austrálskou centrálnou bankou nemalo podstatný vplyv na jeho fungovanie a najmä nespôsobilo prechod na trojstranné systémy, hoci na tieto systémy sa právna úprava prijatá austrálskou centrálnou bankou nevzťahovala.

112    Žalobkyne a niektorí vedľajší účastníci konania sa domnievajú, že austrálsky príklad nie je relevantným dôkazom, lebo sa po prvé týka zníženia a nie zákazu výmenných poplatkov, po druhé Komisia nepreukázala, že trhové podmienky v Austrálii a v EHP sú dostatočne podobné, aby umožnili porovnania a po tretie toto zníženie malo pre držiteľov kariet negatívne účinky.

113    Samozrejme je nesporné, že zníženie, hoci podstatné, výmenných poplatkov nemá rovnaké následky, ako hypotéza o fungovaní systému Mastercard bez mechanizmu prevodu finančných zdrojov z „prijímajúceho“ segmentu do „vydávajúceho“ segmentu, ktorý bol východiskom na účely posúdenia objektívnej nevyhnutnosti CMI pre fungovanie systému MasterCard.

114    Stále však platí, že ak je takýto mechanizmus objektívne nevyhnutný, ako uvádzajú žalobkyne, mohlo sa dôvodne očakávať, že významné zníženie výmenných poplatkov uložené v Austrálii bude mať negatívne účinky na fungovanie systému MasterCard.

115    Treba však konštatovať, že takéto negatívne účinky nenastali. Pokiaľ ide o konkurenciu trojstranných systémov, z odôvodnenia 636 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „spoločný podiel American Express a Diners Club na trhu v Austrálii sa tak len mierne zvýšil z 15 % na 17 % a potom sa stabilizoval“. Komisia tak isto ani nezaznamenala zníženie činnosti systému MasterCard, ale naopak zvýšenie jeho podielu na trhu, ako aj jeho obratu. Aj keď, ako uznáva Komisia, sa takéto zvýšenie môže čiastočne vysvetliť zánikom konkurenčného systému, Komisia bola aj tak oprávnená, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, v odôvodnení 641 napadnutého rozhodnutia zdôrazniť, že toto zvýšenie „jednoznačne smeruje“ k odmietnutiu opodstatnenosti argumentácie žalobkýň vychádzajúcej so zrútenia systému MasterCard, pokiaľ by pracoval bez CMI.

116    Tento záver nie je ovplyvnený argumentáciou žalobkýň, že nemožno predpokladať, že trhové podmienky v Austrálii a v EHP sú porovnateľné v takom rozsahu, že možno medzi nimi vytvoriť vierohodné paralely.

117    Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v EHP bol podiel Diners Club a American Express na trhu oveľa menší než v Austrálii (ich podiel na trhu v Austrálii bol 17 a 19 %, zatiaľ čo v EHP len 2 a 3 %). Ak teda existujú prípadné rozdiely v trhových podmienkach medzi Austráliou a EHP, tieto rozdiely nahrávajú skôr tomu, že systém MasterCard v Európe je viac rezistentný voči fungovaniu bez CMI.

118    Pokiaľ ide o tvrdenie, že situácia držiteľov kariet v Austrálii sa zhoršila po regulácii výmenných poplatkov, určite platí, že z dôkazov predložených žalobkyňami vyplýva, že zníženie výmenných poplatkov mohlo viesť k zvýšeniu poplatkov účtovaných držiteľom kariet alebo k zníženiu niektorých výhod.

119    Avšak okolnosť, že vydávajúce banky sčasti preniesli na držiteľov kariet znášanie výmenných poplatkov, nemá sama osebe žiaden vplyv v rámci posúdenia prípadnej objektívnej nevyhnutnosti CMI. To by neplatilo v prípade, že sa ukáže, že zvýšenie poplatkov účtovaných držiteľom kariet alebo zníženie predtým poskytnutých výhod vedie k podstatnému zníženiu používania kariet MasterCard a tým môže ohroziť životaschopnosť tohto systému. Ako bolo zdôraznené v bode 115 vyššie, o tento prípad nešlo.

120    S ohľadom na skutočnosti uvedené vyššie možno právoplatne dospieť k záveru, že CMI neboli objektívne nevyhnutné pre fungovanie systému MasterCard.

121    Za týchto podmienok treba preskúmať kritiku žalobkýň a vedľajších účastníkov konania, ktorá sa týka porovnania systému MasterCard s piatimi vnútroštátnymi systémami platobných kariet, ktoré fungujú bez CMI.

122    Túto časť žalobného dôvodu treba preto zamietnuť.

b)     O časti žalobného dôvodu založenej na nesprávnom posúdení v analýze účinkov CMI na hospodársku súťaž

123    Žalobkyne podporované niekoľkými vedľajšími účastníkmi konania tvrdia, že analýza účinkov CMI na hospodársku súťaž, ktorú vykonala Komisia, je z viacerých pohľadov chybná.

124    Komisia navrhuje, aby bola táto časť žalobného dôvodu zamietnutá.

125    Treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia opierala existenciu účinkov obmedzujúcich hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 ES o skutočnosť, že CMI priamo alebo nepriamo ovplyvňovali výšku výmenných poplatkov vyberaných vydávajúcimi bankami a vzhľadom na to, že prijímajúce banky mali tendenciu preniesť tieto náklady na obchodníkov, určovali minimálnu výšku MSC. Od toho odvodzuje, že obmedzovali hospodársku súťaž na trhu prijímania (odôvodnenia 410 a 522 napadnutého rozhodnutia).

126    Konkrétnejšie Komisia:

–        zdôraznila, že CMI sa na jednej strane uplatňovali na cezhraničné transakcie v prípade neexistencie špecifickejších výmenných poplatkov (odôvodnenia 412 až 415 napadnutého rozhodnutia) a na druhej strane sa uplatňovali na vnútroštátne transakcie v prípade neexistencie medzištátnych výmenných poplatkov alebo slúžili ako referenčný bod pri ich stanovovaní (odôvodnenia 416 až 424 napadnutého rozhodnutia),

–        z dvoch kvantitatívnych analýz odvodila účinky CMI na MSC (odôvodnenia 426 až 436 napadnutého rozhodnutia) a zo svedectiev obchodníkov zhromaždených v priebehu prieskumu, ktorý sama vykonala v roku 2004 (ďalej len „prieskum trhu obchodníkov“, odôvodnenia 437 a 438 napadnutého rozhodnutia), že CMI tvorili prekážku zníženia MSC pod určitú úroveň,

–        zohľadnila účinky hospodárskej súťaže na trhu vydávania a medzisystémovom trhu, pričom uviedla, že bolo v záujme vydávajúcich bánk, aby ponúkli karty, pre ktoré boli stanovené vysoké CMI, a že hospodárska súťaž, ktorej podliehajú systémy kariet pre zákazníkov nepriaznivo ovplyvňuje systémy ponúkajúce nízke CMI (odôvodnenia 461 až 498 napadnutého rozhodnutia),

–        v podstate uviedla, že nebolo v záujme prijímajúcich bánk vykonávať konkurenčný tlak na účely zníženia CMI (odôvodnenia 499 až 501 napadnutého rozhodnutia),

–        uviedla, že obchodníci nemohli vykonávať dostatočný tlak na CMI (odôvodnenia 502 až 521 napadnutého rozhodnutia).

127    Ako bolo pripomenuté v bode 87 vyššie, posúdenie dohody, rozhodnutia združenia podnikov alebo zosúladeného postupu na základe článku 81 ods. 1 ES musí zohľadniť konkrétny rámec, v ktorom nastanú ich účinky, a najmä ekonomický a právny kontext, v ktorom sú činné dotknuté podniky, povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu.

128    Okrem toho, ako bolo zdôraznené v bode 98 vyššie, hoci dohoda, rozhodnutie o združení podnikov alebo zosúladený postup musia byť považované za zakázané z dôvodu zmien fungovania hospodárskej súťaže, ktoré sú jej dôsledkom, je potrebné preskúmať hospodársku súťaž v medziach, v akých by skutočne fungovala, ak by neexistovala predmetná dohoda, rozhodnutia o združení podnikov alebo predmetný zosúladený postup.

 O výhradách založených na preskúmaní fungovania hospodárskej súťaže v prípade neexistencie CMI

129    Žalobkyne a viacero vedľajších účastníkov konania tvrdí, že Komisia nepreskúmala fungovanie hospodárskej súťaže v medziach, v akých by skutočne fungovala, ak by neexistovali CMI. V podstate uvádzajú dve výhrady.

130    V rámci prvej výhrady žalobkyne odkazujú na neexistenciu konkurenčného vzťahu medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami, aby dospel k záveru, že Komisia nemohla dospieť k záveru, že CMI obmedzovali hospodársku súťaž, lebo ich neexistencia by neviedla ku konkurenčnému procesu, ktorý by viedol k zníženiu výmenných poplatkov. Pripomínajú, že systém MasterCard by nemohol fungovať bez štandardného vyrovnávacieho mechanizmu. Žalobkyne sa tiež domnievajú, že na jednej strane Komisia nesprávne rozhodla, že v prípade neexistencie CMI budú prijímajúce a vydávajúce banky vyjednávať a že tieto vyjednávania budú časom viesť k odstráneniu výmenných poplatkov a na druhej strane vo svojom odôvodnení zohľadnila zákaz spoplatnenia „ex post“.

131    Táto výhrada sa musí zamietnuť.

132    Jednak z dôvodov uvedených v bodoch 94 až 120 vyššie samotná skutočnosť, že bola zohľadnená hypotéza, že systém MasterCard fungujúci bez CMI – len na základe pravidla zakazujúceho spoplatnenie „ex post“ – môže byť ekonomicky životaschopný, stačí na preukázanie, že bola zohľadnená v rámci analýzy účinkov CMI na hospodársku súťaž.

133    Pokiaľ ide ďalej o kritiku týkajúcu sa odkazu na dvojstranné vyjednávania medzi vydávajúcimi a prijímajúcimi bankami v napadnutom rozhodnutí, treba zdôrazniť, že Komisia v odôvodnení 460 napadnutého rozhodnutia odkázala na takéto vyjednávania, aby v podstate zdôraznila, že v systéme MasterCard, ktorý by fungoval bez CMI by sa príjemcovia, ktorí by na dvojstrannom základe súhlasili s výmennými poplatkami, vystavovali riziku, že nezostanú na trhu v oblasti prijímania konkurencieschopní a možno teda predpokladať, že v prípade neexistencie CMI by postupom času prestali byť pri vyrovnávaní transakcií vyberané výmenné poplatky.

134    Je potrebné konštatovať, že takáto analýza sa nezdá byť zjavne nesprávna. Možno sa dôvodne domnievať, že CMI tým, že umožňujú transparentnosť medzi prijímajúcimi bankami pokiaľ ide o výšku výmenných poplatkov uplatňovaných na transakcie, uľahčujú prenesenie všetkých poplatkov alebo prinajmenšom ich podstatnej časti na obchodníkov, pričom prijímajúce banky majú istotu, že súvisiace zvýšenie MSC neovplyvní ich konkurenčné postavenie. Možno sa však rozumne domnievať, že takúto istotu nenájdeme v systéme, ktorý funguje bez CMI a že prenesenie výmenného poplatku prijatého na dvojstrannom základe na obchodníka by mohlo ovplyvniť konkurenčné postavenie predmetnej prijímajúcej banky.

135    V rámci druhej výhrady žalobkyne a viacero vedľajších účastníkov konania vytýka Komisii, že nepreukázala, že odstránenie CMI / zrušenie CMI zvýšilo úroveň hospodárskej súťaže existujúcej medzi príjemcami. Túto výhradu možno rozdeliť do štyroch oblastí kritiky.

136    Po prvé sa tvrdí, že Komisia nesprávne zohľadnila hospodársku súťaž medzi systémami, hoci táto súťaž nemá vplyv na analýzu účinkov CMI na hospodársku súťaž medzi príjemcami. Tiež sa tvrdí, že v rozsahu, v akom sa Komisia výslovne opierala o obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku, nemožno zohľadniť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa cieľa CMI, popisovaného ako „minimálna doporučená cena“.

137    V prvom rade treba konštatovať, že okolnosť uvedená Komisiou v odôvodneniach 461 až 498 napadnutého rozhodnutia, že hospodárska súťaž medzi systémom MasterCard a ostatnými systémami platobných kariet pre zákazníkov bánk by vyústila do tlaku na zvyšovanie CMI, predstavuje relevantnú skutočnosť týkajúcu sa hospodárskeho kontextu podľa judikatúry citovanej v bode 127 vyššie. Komisia ju preto mohla platne zohľadniť v rámci svojho preskúmania účinkov CMI na hospodársku súťaž.

138    V druhom rade treba uviesť, že v odôvodneniach 401 až 407 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznila, že CMI mali „zo svojej povahy pravdepodobne potenciál stanovovať ceny“ (odôvodnenie 405 napadnutého rozhodnutia). Taktiež správne odmietla tvrdenia žalobkýň, že CMI sledovali legitímne ciele alebo že neexistoval úmysel obmedziť hospodársku súťaž. V odôvodnení 407 napadnutého rozhodnutia však rozhodla, že „definitívne neurčí, či CMI [platobnej organizácie] MasterCard predstavujú obmedzenie z hľadiska cieľa v zmysle článku 81 ods. 1 [ES]“, lebo „bolo jasne preukázané, že CMI [platobnej organizácie MasterCard neviedli k obmedzeniu alebo významnému narušeniu hospodárskej súťaže na úkor obchodníkov na trhu prijímania“.

139    Protisúťažný cieľ a protisúťažný účinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na účely posúdenia, či sa na takúto dohodu vzťahuje zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 ES. Alternatívna povaha tejto podmienky označená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, že analýza obsahu dohody neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, bude potrebné skúmať jej následky, a aby bola zakázaná, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená. Nie je nevyhnutné skúmať následky zosúladeného postupu, pokiaľ sa preukáže jeho protisúťažný cieľ (pozri v tomto zmysle Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia, C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, Zb. s. I‑9291, bod 55).

140    V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že článok 81 ods. 1 písm. a) ES výslovne stanovuje, že opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny a že cieľom článku 81 ods. 1 písm. a) ES je zakázať podnikom narušiť normálny vývoj cien na trhu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T‑13/89, Zb. s. II‑1021, bod 311).

141    Avšak keďže Komisia sa výslovne neopierala o existenciu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, treba na základe uplatnenia judikatúry citovanej v bode 98 vyššie na účely overenia, či CMI nepredstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska účinku, preskúmať pôsobenie hospodárskej súťaže v reálnom rámci, v ktorom by pôsobila bez uvedených CMI.

142    Po druhé žalobkyne v podstate tvrdia, že ani skutočnosť, že CMI ovplyvňovali výšku MSC, nemá účinok na hospodársku súťaž medzi prijímateľmi, lebo MSC sa uplatňujú rovnakým spôsobom na všetkých príjemcov a pôsobia ako spoločný vstupný náklad. Zákaz spoplatnenia „ex post“ by znamenal stanovenie CMI v nulovej výške, čo by bolo z pohľadu hospodárskej súťaže rovnaké a rovnako transparentné ako súčasné CMI, pričom jediný rozdiel by bol v ich výške.

143    Takúto argumentáciu nemožno prijať. Ak platí, že CMI stanovujú minimálnu cenu MSC a ak Komisia mohla platne konštatovať, že systém MasterCard, ktorý funguje bez CMI, je ekonomicky životaschopný, nevyhnutne z toho vyplýva, že majú obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. V porovnaní s trhom prijímania fungujúceho bez CMI, CMI obmedzujú nátlak, ktorý môžu obchodníci vykonávať na prijímajúce banky pri vyjednávaní MSC tým, že znižujú možnosť poklesu ceny pod určitú úroveň.

144    Po tretie jeden vedľajší účastník konania zdôrazňuje, že Komisia nepreukázala, že CMI určili minimálnu cenu MSC, lebo CMI nutne neboli v plnom rozsahu prenesené na obchodníkov.

145    V prvom rade, predtým, ako bude posúdená dôvodnosť tejto argumentácie, je vhodné odpovedať na výhrady žalobkýň formálne uvedené v rámci druhej časti ich štvrtého žalobného dôvodu, v ktorých kritizujú určité dôkazy použité Komisiou v rámci jej dokazovania.

146    Žalobkyne spochybňujú jednak odkaz v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia na vyhlásenia ropnej spoločnosti, reťazca supermarketov z Veľkej Británie, leteckej spoločnosti a obchodu s nábytkom, podľa ktorých CMI predstavujú obmedzenie konkurenčného tlaku, ktorý môžu vykonávať na prijímajúce banky. Domnievajú sa, že Komisia sa opierala len o vyhlásenia, ktoré podporovali jej analýzu, pričom nezohľadnila dôležité vyhlásenia v opačnom zmysle, uvedené v RCGA.

147    Z vyhlásení uvedených v RCGA určite vyplýva, že prijímatelia si konkurujú pokiaľ ide o zákazníkov‑obchodníkov. Nedochádza však k rozporu s vyhláseniami uvedenými v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia alebo vo všeobecnosti s odôvodnením Komisie. Skutočnosť, že existuje hospodárska súťaž pokiaľ ide o ceny MSC až do výšky vyplývajúcej z existencie CMI v žiadnom prípade nebráni Komisii konštatovať, že CMI patria do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES.

148    Žalobkyne ďalej tvrdia, že štúdia trhu obchodníkov predstavuje neplatný dôkaz, ktorý nie je spôsobilý odôvodniť záver Komisie.

149    Treba zdôrazniť, že štúdia trhu obchodníkov bola Komisiou použitá najmä na odôvodnenie troch záverov. Najskôr, ako bolo zdôraznené v bodoch 146 a 147 vyššie, sa Komisia opierala o vyhlásenia obchodníkov oslovených v rámci tejto štúdie na účely preukázania, že CMI bránia tomu, aby obchodníci mohli vykonávať konkurenčný tlak na prijímajúce banky.

150    Komisia z tejto štúdie ďalej odvodila, že obchodníci nemohli vykonávať dostatočný tlak na výšku CMI, lebo významnú skutočnosťou predstavovala ich atraktivita pre spotrebiteľov a odmietnutie tohto platobného prostriedku alebo jeho diskriminácia by mohlo mať negatívne účinky na ich zákazníkov. Tento druhý záver bol použitý spoločne s inými skutočnosťami Komisiou v rámci definície trhu dotknutých výrobkov (odôvodnenia 289 a 290 napadnutého rozhodnutia), dokázania existencie obmedzujúcich účinkov CMI na hospodársku súťaž (odôvodnenia 506 a 513 napadnutého rozhodnutia), ako aj na odmietnutie dôvodnosti ekonomickej teórie uvedenej žalobkyňami na odôvodnenie prínosu CMI, pokiaľ ide o technický a hospodársky pokrok v zmysle prvej podmienky článku 81 ods. 3 ES (odôvodnenie 704 napadnutého rozhodnutia).

151    Nakoniec pre úplnosť v rámci preskúmania, či metódy stanovenia CMI zodpovedajú druhej podmienke stanovenej v článku 81 ods. 3 ES Komisia odkázala na štúdiu trhu obchodníkov, aby v podstate uplatnila, že nie je isté, či obchodníci mohli využívať bezplatné financovanie nákupov spojených s kreditnými a úverovými kartami (odôvodnenie 742 napadnutého rozhodnutia).

152    Žalobkyne vo svojich RCGA kritizovali metódu, ktorú Komisia uplatnila na vykonanie štúdie trhu medzi obchodníkmi ako aj závery, ktoré z nej odvodila. Tiež predložili dve štúdie týkajúce sa prijímania platobných kariet obchodníkmi. Komisia odpovedala na komentáre žalobkýň a jasne vyjadrila svoju kritiku voči prieskumom predloženým žalobkyňami, v prílohe 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Táto analýza Komisie je stručne spochybnená v žalobe, ktorá v tejto súvislosti odkazuje na prílohu A15 žaloby („Prijímanie platobných kariet obchodníkmi – odmietnutie kritiky Komisie“).

153    Žalobkyne kritizujú tak vierohodnosť štúdie trhu obchodníkov, ako aj dôvodnosť záverov, ktoré z toho Komisia odvodila.

154    Na účely posúdenia vierohodnosti dôkazu treba najmä zohľadniť jeho pôvod, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a jeho obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T‑44/02 OP, T‑54/02 OP a T‑56/02 OP, T‑60/02 OP a T‑61/02 OP, Zb. s. II‑3567, bod 121 a tam citovanú judikatúru).

155    Treba konštatovať, že z príloh 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, ako aj prílohy A 15 žaloby nevyplývajú dôkazy, ktoré by spochybňovali štúdiu trhu obchodníkov.

156    Konkrétne z okolnosti, že Komisia požiadala o poskytnutie informácií podľa článku 18 nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81[ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), pričom týmto osloveným obchodníkom odhalila svoju totožnosť, nemožno odvodzovať, že spochybnila objektívnosť odpovedí, ktoré dostala. Pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa nadmerného zastúpenia veľkých obchodníkov v rámci vzorky použitej Komisiou, stačí zdôrazniť, že rozhodnutie zamerať sa na obchodníkov, ktorí môžu vykonávať najväčší tlak na výšku CMI, sa nezdá byť zo strany Komisie zjavne nesprávnym, ak sa zohľadnila okolnosti predmetnej veci.

157    Pokiaľ ide o dôvodnosť ďalších záverov, ktoré Komisia odvodila zo štúdie trhu obchodníkov, a ktoré nie sú uvedené v bodoch 146 a 147 vyššie, v tomto štádiu je relevantná len kritika týkajúca sa nedostatočnosti tlaku, ktorý mohli obchodníci vykonávať na výšku CMI. Treba konštatovať, že Komisia mohla dôvodne dospieť k tomuto záveru na základe odpovedí obchodníkov na jej žiadosti o informácie. Z bodu 22 prílohy 2 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že väčšina obchodníkov (91 %) zdôraznila, že nikdy neodmietla platobnú kartu ako platobný prostriedok. Obchodníci tiež spresnili, že hlavné dôvody, ktoré vedú k prijímaniu platobných kariet nie sú spojené s transakčnými výhodami, ale so skutočnosťou, že väčšina zákazníkov (91 %) má konkrétnu kartu a je potrebné zachovať obraz spoločnosti, ktorá sa stará o zákazníkov (67 %).

158    Je pravda, ako v podstate tvrdia žalobkyne, že nemožno poprieť, že riziko, že obchodníci odmietnu karty alebo budú odrádzať od ich používania, vytvára tlak na žalobkyne pri stanovovaní výšky CMI. Komisia však mohla túto skutočnosť, bez toho aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kvalifikovať ako nedostatočnú, lebo nastane až v prípade, že bude prekročený prah tolerancie obchodníkov, k čomu dôjde v prípade, že cena transakcií bude vyššia ako negatívne dôsledky vyplývajúce z neprijatia tohto platobného prostriedku alebo z jeho diskriminácie voči ich zákazníkom. To v podstate uznávajú aj samotné žalobkyne, keď vysvetľujú, že v súvislosti s metódou stanovovania výšky CMI pre kreditné a úverové karty „sa snažia odpovedať na otázku: ‚Do akej miery by sme mohli zvyšovať [CMI] bez toho, aby sme sa vystavili vážnym problémom s prijímaním kariet, keď obchodníci oznámia, že už nemajú záujem o tento produkt alebo odradia zákazníkov od jeho používania buď tým, že budú účtovať príplatok, alebo ponúknu zľavu v prípade platby v hotovosti‘“ (odôvodnenie 175 napadnutého rozhodnutia).

159    V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu predloženú jedným vedľajším účastníkom konania založenú na tom, že Komisia nesprávne rozhodla, že CMI stanovovali minimálnu výšku MSC, hoci viacero skutočností popiera tento záver, tvrdenie založené na skutočnosti, že po prijatí napadnutého rozhodnutia nedošlo k zníženiu výšky MSC alebo retailových cien treba v plnom rozsahu zamietnuť, lebo toto tvrdenie je založené na skutkovom stave, ktorý nastal až po uvedenom prijatí, čo nemôže ovplyvniť zákonnosť prijatého aktu.

160    Vedľajší účastník konania okrem iného odkazuje najskôr na okolnosť, že v prípade transakcií „on-us“ banka nemusí preniesť výmenný poplatok na obchodníka. Ďalej zdôrazňuje, že z príkladov použitých Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že CMI nie sú vždy prenesené na obchodníkov. Napokon uvádza, že porovnanie viacerých rokov v Španielsku dokazuje, že výška MSC je v priemere nižšia než výška CMI.

161    Pokiaľ ide, po prvé, o odkaz na transakcie „on-us“ (interné transakcie) treba pripomenúť, že ide o prípady, keď banka prijíma transakcie uskutočnené kartami, ktoré vydala. Je pravda, že banka nemusí platiť výmenný poplatok inej banke a v zásade je pre ňu jednoduchšie nepreniesť ho do MSC. Avšak vzhľadom na veľký počet finančných inštitúcií, ktoré sa zúčastňujú systému MasterCard, treba zdôrazniť, že takéto transakcie „on-us“ predstavujú len ťažko odhadnuteľný podiel na všetkých transakciách vykonaných u obchodníka. Je preto nepravdepodobné, že transakcie „on-us“ majú skutočne vplyv na výšku MSC účtovaných v systéme veľkosti MasterCard.

162    Pokiaľ ide ďalej o skutočnosti, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, v rámci druhej kvantitatívne analýzy, ktorú vykonala a ktorá je zhrnutá v odôvodneniach 432 až 436 napadnutého rozhodnutia treba uviesť, že bol porovnaný podiel CMI na MSC, ktoré fakturovali prijímatelia svojim najmenším a najväčším obchodníkom. Vyplýva z nej, že z celkového počtu 17 prijímateľov, 12 prijímateľov fakturovalo vyššie MSC než CMI, a to aj svojim najväčším obchodníkom. Pokiaľ ide o menších obchodníkov, výška MSC bola vždy vyššia než CMI. Bolo tiež zistené, že priemerný podiel CMI na MSC predstavoval 84,27 % v prípade veľkých obchodníkov a 45,97 % v prípade malých obchodníkov.

163    Na základe tejto analýzy sa zdá, že Komisia mohla právoplatne v odôvodnení 435 napadnutého rozhodnutia dospieť k záveru, že „CMI [platobnej organizácie] MasterCard stanovovali minimálnu cenu poplatkov uloženým tak malým, ako aj veľkým obchodníkom“. Dôvodnosť tohto záveru podporujú okrem iného aj svedectvá obchodníkov uvedené v bode 146 vyššie.

164    Niekoľko príkladov, keď sú MSC nižšie než CMI, nemôže spochybniť dôvodnosť tohto záveru. Ako správne zdôrazňuje Komisia v odôvodnení 450 napadnutého rozhodnutia, okolnosť, že prijímajúca banka je hodlá „absorbovať“ časť CMI neznamená, že CMI neovplyvňujú cenu MSC. Jednak to platí len v prípade časti obchodníkov, ktorí majú osobitne významné negociačné postavenie. Ďalej sa možno právoplatne domnievať, že aj v prípade týchto obchodníkov by bola fakturovaná cena ešte nižšia v prípade neexistencie CMI, lebo prijímajúce banky by mohli ponúknuť ešte výraznejšie zľavy.

165    Napokon pokiaľ ide o príklad vychádzajúci zo situácie v Španielsku, treba uviesť, že z dokumentov predložených vedľajším účastníkom konania v prílohe k jeho vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania vyplýva, že výška účtovaných MSC sa rovnala alebo bola nižšia než výška účtovaných CMI. Toto tvrdenie však nemôže samo osebe dokázať chybu v závere Komisie, pokiaľ ide o vplyv CMI na MSC. V rozsahu, v akom skutočnosti uvedené v bodoch 162 a 163 vyššie preukazujú, že v ostatných členských štátoch Únie stanovujú CMI minimálnu cenu MSC, sa argumentácia Komisie uvedená v odôvodneniach 452 a 453 napadnutého rozhodnutia, že situácia v Španielsku vyplýva z národných zvláštností, nezdá byť nesprávna. Okrem toho aj v takomto prípade možno dôvodne očakávať, že prijímajúce banky by mohli ponúknuť nižšie MSC v prípade neexistencie CMI.

166    Napokon, treba tiež zamietnuť argumentáciu vychádzajúcu z toho, že Komisia jasne nepreukázala účinok CMI na ceny platené konečným spotrebiteľom. Jednak možno dôvodne dospieť k záveru, že zvýšenie MSC obchodníci prenášajú aspoň sčasti na konečného spotrebiteľa. Ďalej takáto argumentácia je v každom prípade nerelevantná, lebo skutočnosť, že CMI sú spôsobilé obmedziť konkurenčný tlak, ktorý môžu vykonávať obchodníci na príjemcov stačí na preukázanie existencie účinkov obmedzujúcich hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 ES.

167    S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti treba zamietnuť aj druhú výhradu.

 O výhradách založených na preskúmaní trhu s výrobkami

168    Žalobkyne a niekoľkí vedľajší účastníci konania Komisii v podstate vytýkajú, že vo svojom odôvodnení nezohľadnila duálnu povahu trhu a nesúhlasia s definíciou trhu s výrobkami prijatou Komisiou.

169    Po prvé, pokiaľ ide o výhrady voči definícii trhu s výrobkami prijatej Komisiou je v prvom rade dôležité pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry keďže definícia trhu s výrobkami zahŕňa zložité ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môže byť predmetom iba obmedzenej kontroly zo strany súdu Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T‑65/96, Zb. s. II‑1885, bod 64, a zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T‑342/99, Zb. s. II‑2585, bod 26).

170    V druhom rade je potrebné pripomenúť, že trh, ktorý je potrebné zohľadniť, zahŕňa skupinu výrobkov, ktoré sú v závislosti od ich vlastností spôsobilé uspokojiť stále potreby a sú len ťažko nahraditeľné inými výrobkami (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden‑Industrie‑Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37). Súdny dvor konkrétnejšie rozhodol, že z pojmu trh výrobkov vyplýva, že účinná hospodárska súťaž môže existovať medzi výrobkami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti medzi všetkými výrobkami tvoriacimi súčasť toho istého trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 28).

171    V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že vymedzenie relevantného trhu nemá rovnakú úlohu podľa toho, či ide o uplatnenie článku 81 ES alebo 82 ES. V rámci uplatnenia článku 82 ES je náležitá definícia relevantného trhu podmienkou, ktorá je nevyhnutná a predchádza posúdeniu o údajnom protisúťažnom správaní, keďže pred preukázaním existencie zneužitia dominantného postavenia treba preukázať dominantné postavenie na danom trhu, čoho predpokladom je, že tento trh bol už predtým vymedzený. Naopak, v rámci uplatnenia článku 81 ES treba práve na určenie, či dohoda, rozhodnutie o zlúčení podnikov alebo zosúladený postup môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a má za cieľ alebo za následok vylúčenie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže vnútri spoločného trhu, definovať relevantný trh. To je dôvod, pre ktorý pri uplatňovaní článku 81 ods. 1 ES nemôžu mať výhrady proti vymedzeniu trhu Komisiou nezávislý rozmer vo vzťahu k výhradám týkajúcim sa ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi a dosahu na hospodársku súťaž. Preto je napádanie vymedzenia relevantného trhu neúčinné, pokiaľ Komisia správne prijala záver na základe dokumentov spomenutých v napadnutom rozhodnutí, že predmetná dohoda narúšala hospodársku súťaž a mohla citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T‑61/99, Zb. s. II‑5349, bod 27 a tam citovanú judikatúru).

172    Ako už bolo uvedené v bodoch 21 až 23 vyššie, Komisia sa domnievala, že štvorstranný systém bankových kariet pôsobí na troch rozdielnych trhoch, a to na medzisystémovom trhu, na trhu vydávania a na trhu prijímania a vychádzala z obmedzujúcich účinkov CMI na trhu prijímania.

173    Treba konštatovať, že takéto definovanie nie je zjavne nesprávne a že jeho spochybnenie žalobkyňami a vedľajšími účastníkmi konania sa nezdá byť presvedčivé.

174    Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia nesprávne konštatovala existenciu autonómneho trhu prijímania, lebo štvorstranný systém na základe spojeného dopytu držiteľov kariet a obchodníkov poskytuje jedinú službu.

175    Takúto argumentáciu treba zamietnuť, lebo Komisia sa nedopustila žiadnej zjavnej chyby v posúdení, keď v odôvodneniach 260 až 265 napadnutého rozhodnutia uviedla, že na spoločný dopyt obchodníkov a držiteľov kariet sa neposkytuje jediná služba.

176    Určite je pravda, že existujú určité prepojenia medzi segmentmi „vydávania“ a „prijímania“, ako komplementárny charakter služieb spočívajúcich vo vydávaní a v prijímaní a existencia nepriamych sieťových účinkov, lebo význam prijímania kariet obchodníkmi a počet kariet v obehu sa vzájomne ovplyvňujú.

177    Treba však zdôrazniť, že napriek tejto komplementárnosti možno rozlíšiť služby ponúkané držiteľom kariet a obchodníkom a držitelia kariet a obchodníci vykonávajú samostatný konkurenčný tlak na vydávajúce banky a prijímajúce banky.

178    Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou uvedenou niektorými vedľajšími účastníkmi konania, že vydávajúce banky poskytujú obchodníkom služby, ako záruku zaplatenia v prípade podvodu, v prípade nezaplatenia alebo konkurzu. Takéto služby sú totiž poskytované vydávajúcimi bankami prostredníctvom prijímajúcich bánk. Inými slovami, obchodníci nevykonávajú priamy konkurenčný tlak na vydávajúce banky v súvislosti s poskytnutím týchto služieb.

179    Jeden vedľajší účastník konania tiež Komisii vytýka, že v rámci svojej analýzy účinkov CMI obmedzujúcich hospodársku súťaž nezohľadnila ostatné spôsoby platenia, buď v kontexte jediného trhu so systémami bankových kariet alebo v každom prípade z hľadiska vykonávania konkurenčného tlaku.

180    Takúto argumentáciu tiež nemožno prijať. Samozrejme konkurenčný tlak ďalších spôsobov platenia vplýva na výšku CMI, lebo nie je v záujme ani bánk, ani žalobkýň, aby boli stanovené na takej úrovni, aby obchodníci začali uprednostňovať iné spôsoby platenia. Ako však bolo zdôraznené v bodoch 157 a 158 vyššie, Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v odôvodneniach 504 a 506 napadnutého rozhodnutia uviesť, že účinok tohto tlaku nebol dostatočný vzhľadom na zákazníkmi uprednostňované platenie prostredníctvom kariet a riziko straty transakcií, ktoré by mohla prinášať diskriminácia v prospech ostatných spôsobov platenia.

181    Po druhé, pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa nezohľadnenia duálnej povahy trhu treba uviesť, že v tomto rámci žalobkyne zdôrazňujú ekonomické výhody, ktoré vyplývajú z CMI. V podstate žalobkyne tvrdia, že umožňujú optimalizovať fungovanie systému MasterCard tým, že financujú výdavky určené na podporu prijímania kariet a ich používania. Z toho odvodzujú, že jednak nie je v záujme bánk stanoviť CMI v nadmernej výške, a tiež že obchodníci majú z CMI prospech. Žalobkyne tiež Komisii vytýkajú, že nezohľadnila účinok rozhodnutia na držiteľov kariet, lebo sa sústredila len na obchodníkov. V tejto súvislosti viacerí vedľajší účastníci konania dodávajú, že v systéme fungujúcom bez CMI by boli nútení obmedziť výhody, ktoré poskytujú držiteľom kariet, prípadne redukovať svoju činnosť.

182    Takáto kritika nie je v rámci dôvodu založeného na porušení článku 81 ods. 1 ES relevantná, lebo implikuje porovnanie účinkov CMI obmedzujúcich hospodársku súťaž, ktoré Komisia platne konštatovala, s prípadnými ekonomickými výhodami, ktoré by mohli prinášať. K vyváženiu prosúťažných a protisúťažných účinkov obmedzenia môže dôjsť len v presnom rámci ustanovenia článku 81 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 107 a tam citovanú judikatúru).

 O výhrade týkajúcej sa preskúmania ekonomických dôkazov predložených v rámci správneho konania

183    Žalobkyne Komisii vytýkajú, že nepreskúmala alebo nereagovala na ekonomické dôkazy, ktoré predložili v priebehu správneho konania. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, táto kritika uvedená v žalobe musí byť označená za prípustnú. To isté platí v prípade dôkazov, ktoré tvoria prílohu žaloby, lebo sa vzťahujú k skutkovým otázkam, na rozdiel od tvrdení Komisie, ktoré sa nachádzajú v prílohe k vyjadreniu k žalobe, o ktorých nie je zmienka v uvedenom vyjadrení.

184    V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 68 až 70 vyššie, hoci text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí tejto žaloby.

185    Treba konštatovať, že výhrada žalobkýň je v žalobe uvedená len veľmi stručne a argumentácia na jej podporu je v skutočnosti rozvinutá v prílohách A 13 („Komentáre k ekonomickým aspektom rozhodnutia Európskej komisie týkajúcim sa výmenných poplatkov [platobnej organizácie] pre cezhraničné transakcie oznámeného 19. decembra 2007“), A.14 („Komentáre k prílohe 4 rozhodnutia Komisie“) a A.15 („Prijímanie platobných kariet obchodníkmi – odmietnutie kritiky Komisie“), vypracované rôznymi odborníkmi na základe ekonomických dôkazov predložených v priebehu správneho konania a na ktoré žalobkyne vo všeobecnosti odkazujú.

186    V bodoch 52 až 54 žaloby teda žalobkyne len uvádzajú, že v priebehu správneho konania predložili podstatné ekonomické tvrdenia, ktoré Komisia nezohľadnila ani nevyvrátila, a že „závery ich ekonómov“ podporujú ich právnu analýzu, podľa ktorej Komisia „tiež nesprávne rozhodla, že výmenné poplatky obmedzovali hospodársku súťaž; sústredila sa na vplyv výmenných poplatkov (alebo rozdielov v ich výške) na MSC bez toho, aby preskúmala účinok na náklady pre držiteľov kariet; poprela, že mechanizmus musí stanovovať úroveň výmenných poplatkov, ktorá maximalizuje objem transakcií a nezohľadnila, že to zvyšuje spokojnosť spotrebiteľov“.

187    Preto treba konštatovať, že hoci žaloba uvádza výhradu žalobkýň, neobsahuje argumentáciu, ktorá ju podporuje.

188    Komisia preto správne uviedla, že z textu žaloby nevyplývajú dostatočne presné dôkazy, aby Všeobecný súd mohol vykonať svoje preskúmanie a aby si pripravila obhajobu.

189    Z toho jednak vyplýva, že Všeobecnému súdu neprináleží, aby vyhľadával v prílohách A 13 až A 15 argumentáciu žalobkýň na podporu tejto výhrady, a že túto výhradu treba podľa článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku zamietnuť ako neprípustnú, lebo neobsahuje podstatné skutočnosti, aby Všeobecný súd mohol vykonať svoje preskúmanie a Komisia zabezpečiť svoju obhajobu.

190    Navyše treba zdôrazniť, že uvedená výhrada, v rozsahu, v akom kritizuje, že Komisia nezohľadnila ekonomické tvrdenia, ktoré preukazovali výhody vyplývajúce z CMI pre systém MasterCard, pre držiteľov kariet a vo všeobecnosti pre spotrebiteľa, nie je v rámci dôvodu založeného na porušení článku 81 ods. 1 ES relevantná. Takéto úvahy, za predpokladu že sú dostatočne odôvodnené, možno v každom prípade zohľadniť len v rámci kontroly preskúmania CMI Komisiou podľa článku 81 ods. 3 ES.

 O výhrade založenej na odôvodnení napadnutého rozhodnutia

191    Niektorí vedľajší účastníci konania vytýkajú napadnutému rozhodnutiu, že nie je dostatočne odôvodnené, lebo Komisia nezdôvodnila zmenu svojho prístupu vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré sa týkalo účinkov CMI, teda rozhodnutiu z 24. júla 2002 týkajúcemu sa konania o uplatnení článku 81 [ES] (vec COMP/29.373 – Visa International) (ďalej len „rozhodnutie Visa II“). Pripomínajú, že v tomto rozhodnutí Komisia pripustila, že CMI predstavovali jednak odmenu medzi bankami, ktoré musia spoločne spracovať transakciu v rámci vyrovnania transakcie uskutočnenej platobnou kartou a nemôžu si teda vybrať partnera, a ďalej že vydavateľ poskytoval služby pre obchodníka prostredníctvom prijímateľa. Hoci v tejto veci Komisia uznala potrebu štandardného mechanizmu odkazujúc pritom na zákaz spoplatnenia „ex post“, zakladá domnienku voči všetkým CMI.

192    V každom prípade, bez toho aby bolo potrebné položiť si otázku prípustnosti takejto výhrady, stačí uviesť, že sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Hoci v rozhodnutí Visa II Komisia rozhodla, že na CMI Visa sa mohla vzťahovať výnimka podľa článku 81 ods. 3 ES, predtým dospela k záveru, že obmedzovali hospodársku súťaž najmä medzi príjemcami (odôvodnenie 68 rozhodnutia Visa II). Komisia sa tiež domnievala, že CMI neboli objektívne nutné na fungovanie systému Visa (odôvodnenia 58 až 60 rozhodnutia Visa II). Takáto je v podstate aj analýza sledovaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o preskúmanie CMI MasterCard podľa článku 81 ods. 1 ES. Táto výhrada teda spočíva na porovnaní odôvodnení, ktoré nemajú rovnaký predmet, teda analýzy účinkov CMI zavedených žalobkyňami obmedzujúcich hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 1 ES v rámci napadnutého rozhodnutia a dodržania podmienok článku 81 ods. 3 ES v rámci rozhodnutia Visa II.

193    Túto výhradu a teda aj celý žalobný dôvod treba zamietnuť v celom rozsahu.

2.     O druhom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 3 ES

194    Tento žalobný dôvod sa podľa žalobkýň člení na dve časti. V prvej časti vytýkajú Komisii, že im uložila nadmerné dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie dodržania podmienok článku 81 ods. 3 ES. Vo svojej druhej časti žalobkyne tvrdia, že pri analýze uvedených podmienok vykonanej Komisiou došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

195    Pokiaľ ide o prvú časť žalobného dôvodu, žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia mala analyzovať predložené tvrdenia a dôkazy len na základe váženia pravdepodobnosti. Pokiaľ Komisia neposkytla vysvetlenie alebo odôvodnenie, mala na základe tvrdení predložených žalobkyňami v priebehu správneho konania rozhodnúť, že preukázali, že CMI boli v súlade s podmienkami článku 81 ods. 3 ES. Tiež tvrdia, že sa uplatňuje zásada in dubio pro reo a preto treba v prípade pochybnosti rozhodnúť v ich prospech. Napokon niektorí vedľajší účastníci konania v podstate tvrdia, že napadnutým rozhodnutím sa žalobkyniam ukladá povinnosť odôvodniť stanovenie CMI v určitej výške, skôr ako preukázať vhodnosť metodológie použitej na ich stanovenie, čo predstavuje nadmerné dôkazné bremeno.

196    Ako bolo pripomenuté v článku 2 nariadenia č. 1/2003, podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku 81 ods. 3 ES znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku. Z toho vyplýva, že osoba, ktorá sa dovoláva článku 81 ods. 3 ES, musí preukázať, že tieto podmienky sú splnené, a to prostredníctvom presvedčivých tvrdení a dôkazov (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, T‑168/01, Zb. s. II‑2969, bod 235 a tam citovanú judikatúru).

197    Čo sa týka Komisie, jej úlohou je dostatočne preskúmať tieto tvrdenia a dôkazy, teda určiť, či dokazujú splnenie podmienok článku 81 ods. 3 ES. V určitých prípadoch môže povaha týchto tvrdení a dôkazov vyžadovať predloženie vysvetlení alebo odôvodnení, a ak nie, je možné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno, ktoré má osoba dovolávajúca sa článku 81 ods. 3 ES, bolo unesené. Komisia musí v podobnom prípade takéto tvrdenia alebo dôkazy vyvrátiť (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 236 a tam citovanú judikatúru).

198    V rozsahu, v akom je možné abstraktne analyzovať, či Komisia nedodržala judikatúru citovanú v bode 197 vyššie, treba spoločne preskúmať obe časti uvedeného žalobného dôvodu.

199    Akákoľvek dohoda združenia podnikov, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž či už svojimi účinkami alebo svojím predmetom, môže byť v zásade predmetom výnimky podľa článku 81 ods. 3 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 233 a tam citovanú judikatúru).

200    Uplatnenie tohto ustanovenia podlieha niekoľkým podmienkam, ktorých splnenie je aj nevyhnutné, aj postačujúce. Po prvé je potrebné, aby predmetné rozhodnutie alebo kategória rozhodnutí združenia podnikov prispela k zlepšeniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre užívateľov, po tretie, aby neukladala príslušným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po štvrté, aby neumožňovala týmto podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 234 a tam citovanú judikatúru).

201    Je potrebné pripomenúť, že ak je súd Spoločenstva, na ktorý bol podaný návrh na zrušenie rozhodnutia o uplatnení článku 81 ods. 3 ES, konfrontovaný s komplexným hospodárskym posúdením, vykonáva len obmedzené preskúmanie, pokiaľ ide o vec samu, overenie vecnej správnosti skutočností, absenciu zjavného nesprávneho posúdenia skutočností a presnosti právneho posúdenia, ktoré z nich vyplýva (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 241 a tam citovanú judikatúru).

202    Prináleží mu preveriť nielen vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a zrozumiteľnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podporiť závery, ktoré z nich boli odvodené. Naopak mu neprináleží svojím hospodárskym posúdením nahrádzať posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnosť má preskúmať (rozsudok GlaxoSmithKline Services/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 242 a 243).

203    Pokiaľ ide o preskúmanie prvej podmienky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES Komisiou, žalobkyne jej vytýkajú, že sa sústredila na otázku, či osobitne CMI prispievali k technickému a hospodárskemu pokroku, hoci mala vziať do úvahy všetky výhody systému MasterCard. Tvrdia, že prvá podmienka bola v každom prípade splnená, aj keby sa mali posúdiť CMI autonómne, vzhľadom na maximalizáciu produkcie systému MasterCard, ktorú umožňujú. V tejto súvislosti vytýkajú Komisii, že nezohľadnila pozitívne účinky CMI na trhu v oblasti vydávania a že jej uložila nadmerné dôkazné bremeno, hoci sama uznala, že CMI môžu prispievať v zlepšeniu hospodárskeho a technického pokroku.

204    Niektorí vedľajší účastníci konania zdôrazňujú objektívne priame a nepriame výhody, ktoré možno pripísať CMI. Pokiaľ ide o priame výhody, obchodníci majú prospech zo spracovania transakcie vydavateľom a sú hlavnými príjemcami záruky za zaplatenie, ktorú poskytuje vydavateľ a je financovaná prostredníctvom CMI. Pripomínajú, že ostatné spôsoby platenia by obchodníkom prinášali vysoké poplatky, ktoré by boli tiež prenesené na spotrebiteľov. Pokiaľ ide o nepriame výhody, odkazuje sa na bezplatné obdobie financovania, ktoré existuje v prípade úverových a kreditných kariet, čo umožňuje stimulovať nákupy a zvyšovať ich výšku. Taktiež sa zdôrazňuje rozdielny prístup uplatnený v tejto oblasti v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí Visa II. Neuvedenie vysvetlenia týkajúceho sa tohto rozdielneho prístupu môže viesť k nedostatku odôvodnenia.

205    Komisia navrhuje, aby bol tento žalobný dôvod zamietnutý. Niektorí vedľajší účastníci konania na podporu svojich návrhov uvádzajú, že CMI nemožno považovať za protihodnotu výhod, z ktorých by mohli mať prospech obchodníci.

206    Podľa prvej podmienky stanovenej v článku 81 ods. 3 ES musia dohody, na ktoré možno uplatniť výnimku, „prispievať k zlepšeniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku“. V tejto súvislosti treba uviesť, že z judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu vyplýva, že zlepšenie nemožno stotožniť s každou výhodou, ktorú partneri vyťažia z dohody, pokiaľ ide o ich výrobné alebo distribučné činnosti. Toto zlepšenie musí predovšetkým predstavovať také znateľné objektívne výhody, ktoré by kompenzovali nevýhody, ktoré prináša dohoda v oblasti hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, už citovaný v bode 101 vyššie, bod 139 a tam citovanú judikatúru).

207    Preto treba na úvod zamietnuť kritiku žalobkýň založenú na tom, že Komisia sa dopustila chyby, keď posúdila len CMI a nezohľadnila prínos systému MasterCard ako celku technickému a hospodárskemu pokroku, hoci tento prínos uznala. Keďže CMI nepredstavujú pridružené obmedzenia vo vzťahu k systému MasterCard, Komisia správne preskúmala, či existovali citeľné objektívne výhody vyplývajúce osobitne z CMI. Skutočnosť, že Komisia v odôvodnení 679 napadnutého rozhodnutia pripúšťa, že systémy platobných kariet, akým je systém MasterCard, predstavujú technický a hospodársky prospech neovplyvňuje otázku, či CMI spĺňajú prvú podmienku stanovenú v článku 81 ods. 3 ES.

208    Z odôvodnení 674 až 677 napadnutého rozhodnutia, ktorých vecnú podstatu žalobkyne nespochybnili, vyplýva, že ich argumentácia, ktorú predložili v priebehu správneho konania, vychádza z role CMI pri vyvažovaní segmentov „vydávania“ a „prijímania“ systému MasterCard.

209    Táto argumentácia v podstate predpokladá, že vydávajúce a prijímajúce banky poskytujú spojenú službu prinášajúcu spoločné náklady (prvý predpoklad) a že vydávajúce banky nesú najväčšiu časť nákladov systému (druhý predpoklad). Aby tieto banky mohli naďalej propagovať platobné karty a poskytovať služby, ktoré robia uvedené karty atraktívnymi, je teda nevyhnutné, aby sa prevod z časti segmentu „prijímania“ systému uskutočnil v ich prospech. Tento prevod umožňuje dosiahnuť rovnováhu, na úrovni ktorej je produkcia systému MasterCard maximálna (tretí predpoklad). Táto maximalizácia systému MasterCard má za následok technický a hospodársky pokrok, ktorý predstavuje. Metódy stanovenia CMI uplatňované žalobkyňami umožňujú optimálne rozdelenie nákladov medzi segmenty „prijímania“ a „vydávania“ daného systému.

210    Pokiaľ ide o prvý predpoklad, vzhľadom na dôvody, ktoré sú uvedené v bodoch 175 až 177 vyššie, stačí zdôrazniť, že aj napriek existujúcemu vzájomnému pôsobeniu medzi činnosťami vydávania kariet a prijímania uskutočnených transakcií sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že v odôvodneniach 681 a 682 napadnutého rozhodnutia odmietla kvalifikáciu nákladov na spojenú službu ako spoločných navrhovanú žalobkyňami.

211    Pokiaľ ide o druhý predpoklad, ako Komisia v podstate uviedla v odôvodnení 686 napadnutého rozhodnutia, stačí uviesť, že tento predpoklad vychádza z len čiastočného opísania vydavateľských a prijímajúcich činností, pričom zohľadňuje len náklady, ktoré znášajú vydávajúce banky, a vynecháva príjmy alebo iné ekonomické výhody, ktoré majú tieto banky zo svojej činnosti spočívajúcej vo vydávaní kariet, a to aj napriek ich významu zdôraznenému v bodoch 106 až 108 vyššie.

212    Napokon, pokiaľ ide o tretí predpoklad, treba zdôrazniť, že sa Komisia neobmedzila na odmietnutie dôkazov predložených žalobkyňami, lebo neboli dostatočne presvedčivé, ale že v odôvodneniach 702 až 708 a 709 až 724 napadnutého rozhodnutia tiež uviedla, že tak fungovanie systému MasterCard, ako aj metódy stanovenia CMI sa značne líšia od teoretického modelu – modelu Baxter – na ktorom žalobkyne založili svoju argumentáciu.

213    Pokiaľ ide o porovnanie systému MasterCard s modelom Baxter, Komisia najmä poukázala na základný rozdiel medzi dôvodmi pre prijímanie platobných kariet obchodníkmi. Zatiaľ čo model Baxter zahŕňa dobrovoľné prijímanie uvedených kariet obchodníkmi vzhľadom na výhody, ktoré pre nich predstavujú služby spojené s týmto spôsobom platenia, toto prijímanie je v praxi tiež podporované tlakom, ktorý predstavuje dopyt spotrebiteľov pokiaľ ide o tento spôsob platenia a riziko straty transakcií spojené s odmietnutím alebo diskrimináciou v tomto smere.

214    Pokiaľ ide o metódy používané na stanovenie CMI, Komisia poukázala na rozdiely medzi praxou žalobkýň a modelom Baxter.

215    Pokiaľ ide o metódu, ktorá sa použije na kreditné karty a úverové karty, (MasterCard Standard Interchange Metodology, odôvodnenia 710 až 718 napadnutého rozhodnutia), hlavná kritika Komisie sa týka nedostatočnej analýzy vývoja dopytu držiteľov kariet a obchodníkov pokiaľ ide o tento spôsob platenia, hoci ide o jeden zo základných prvkov modelu Baxter. Dopyt obchodníkov je len odhadnutý vo vzťahu k predpokladanej cene vytvorenia systému partnerských kariet. Komisia uvádza obmedzenia takejto analýzy, lebo každý obchodník si nepraje, ani nemá možnosť vytvoriť systém partnerských kariet. Pokiaľ ide o analýzu dopytu držiteľov kariet, Komisia uvádza, že žalobkyne neposudzujú jeho vývoj, ale spoliehajú sa na informácie získané od vydávajúcich bánk.

216    Čo sa týka metódy, ktorá sa použije na debetné karty (Global MasterCard Debit Interchange Fee Methodology, odôvodnenia 719 až 724 napadnutého rozhodnutia), Komisia hoci uznáva, že sa táto metóda najviac podobá modelu Baxter, lebo zohľadňuje tak náklady spojené s vydávaním kariet, ako aj náklady spojené s prijímaním, v podstate tvrdí, že táto metóda má svoj pôvod v prehnanej predstave o nákladoch spojených s vydávaním kariet v tom, že do nich zahŕňa náklady, ktoré sú vlastné všetkým platobným metódam, akými sú náklady na vedenie bežného účtu.

217    S ohľadom na uvedené vyššie treba konštatovať, že Komisia mohla, bez toho aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, odmietnuť argumentáciu použitú žalobkyňami na preukázanie, že objektívne výhody, ktoré môžu vyplývať zo systému MasterCard, možno pripísať úlohe, ktorú zohrávajú jeho CMI.

218    Konkrétne, z bodov 210 až 215 vyššie vyplýva, že prístup žalobkýň má tendenciu nadhodnocovať náklady, ktoré znášajú vydávajúce banky, a nedostatočne oceňovať výhody, ktoré majú obchodníci z tohto spôsobu platenia.

219    Tento záver nie je spochybnený argumentáciou žalobkýň vychádzajúcou z toho, že predložili rozsiahle ekonomické dôkazy preukazujúce dôvodnosť ich argumentácie. V tomto kontexte sa žalobkyne odvolávajú na relevantné časti svojej ODOV a na ekonomické dôkazy, ktoré boli k nej priložené, ako aj na prílohy A.13 a A.14. Pripomínajú tiež konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 83 rozhodnutia Visa II, že „čím viac je v systéme obchodníkov, tým je užitočnejší pre majiteľov kariet a opačne“, ktoré interpretujú ako uznanie dôvodnosti ich argumentácie.

220    Ako Komisia v podstate uviedla v jednej z príloh napadnutého rozhodnutia, venovanej odmietnutiu ekonomických dôkazov predložených žalobkyňami (bod 10 prílohy 4 napadnutého rozhodnutia), treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že aj keby bolo možné z týchto dôkazov odvodiť, že CMI prispievajú k zvýšeniu produkcie systému MasterCard, nestačilo by to na preukázanie, že tieto poplatky spĺňajú prvú podmienku článku 81 ods. 1 ES.

221    Treba konštatovať, že zo zvýšenia produkcie systému MasterCard bude mať v prvom rade prospech platobná organizácia MasterCard a banky, ktoré sa zúčastňujú na tomto systéme. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 206 vyššie, zlepšenie v zmysle prvej podmienky článku 81 ods. 3 však nemožno stotožniť s každou výhodou, ktorú partneri vyťažia z dohody, pokiaľ ide o ich výrobné alebo distribučné činnosti.

222    Pokiaľ ide o obchodníkov, hoci nárast počtu kariet v obehu môže vo vzťahu k nim zvýšiť užitočnosť systému MasterCard, jeho dôsledkom je tiež zníženie tlaku, ktorý môžu vykonávať na výšku CMI, a teda zvýšenie trhovej sily žalobkýň. Možno teda oprávnene dospieť k záveru, že riziko negatívnych účinkov na zákazníkov obchodníkov spojené s odmietnutím prijať tento platobný prostriedok alebo diskrimináciou v tomto smere narastá s vyšším počtom kariet v obehu.

223    Toto odôvodnenie možno v podstate nájsť v odôvodneniach 729 a 730 napadnutého rozhodnutia. Aj keď sa v odôvodnení 729 napadnutého rozhodnutia pripúšťa, „že v systéme platobných kariet vyznačujúcom sa nepriamymi sieťovými externalitami môžu výmenné poplatky prispieť k maximalizácii užitočnosti siete pre jej používateľov“, v odôvodnení 730 napadnutého rozhodnutia sa tiež zdôrazňuje, že CMI môžu byť bankami využívané s cieľom „zvýšiť efektivitu alebo z nich získať príjmy“.

224    Pokiaľ ide o odkaz uvedený v odôvodnení 83 rozhodnutia Visa II, treba uviesť, že aj keď v ňom Komisia pripustila, že užitočnosť systému Visa pre každú kategóriu používateľov závisí od počtu používateľov patriacich do druhej kategórie, zdôraznila tiež, že je ťažké určiť priemernú minimálnu užitočnosť platby kartou Visa pre každú kategóriu používateľov, a odkázala na potrebu nájsť prijateľnú náhradu, zodpovedajúcu jej obavám, vrátane obavy, že sa CMI stanovujú tak, aby „maximalizovali príjem“ (odôvodnenie 80 rozhodnutia Visa II). Hoci sa teda na CMI Visa vzťahovala výnimka, nebolo to len na základe ich podielu na zvýšení produkcie systému, ale preto, že boli stanovené na základe troch kategórií nákladov zodpovedajúcich službám, ktoré možno považovať za služby, ktoré sú prinajmenšom čiastočne poskytované v prospech obchodníkov, a to nákladov na spracovanie transakcií, nákladov na poskytovanie „záruky za zaplatenie“ a nákladov spojených s obdobím bezplatného financovania (odôvodnenia 84 a 85 rozhodnutia Visa II).

225    Hoci žalobkyne v poznámke pod čiarou v žalobe tvrdia, že „predložené dôkazy, ktoré neboli do dnešného dňa spochybnené, preukazujú, že výmenný poplatok je o trochu vyšší než dve tretiny nákladov na záruku za zaplatenie, na bezúročné obdobie a nákladov na správu… a neobsahuje ani poplatok za niektoré ďalšie výhody, ako je postupné zvýšenie predaja a výhody cash flow, ktoré obchodníci získavajú“, treba tiež zdôrazniť, že toto tvrdenie nie je doplnené žiadnym dôkazom, na základe ktorého by bolo možné overiť jeho pravdivosť.

226    Treba teda dospieť k záveru, že vzhľadom na to, že nebola preukázaná dostatočne úzka spojitosť medzi CMI a objektívnymi výhodami poskytovanými obchodníkom, nemožno na základe samotnej skutočnosti, že CMI môžu prispievať k zvýšeniu produkcie systému MasterCard, preukázať splnenie prvej podmienky článku 81 ods. 3 ES.

227    Žalobkyne Komisii tiež vytýkajú, že nezohľadnila výhody vyplývajúce z CMI pre držiteľov kariet a že sa správala ako „regulátor ceny“ CMI.

228    Pokiaľ ide o prvú kritiku, je určite nesporné, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že citeľné objektívne výhody, na ktoré sa zameriava prvá podmienka článku 81 ods. 3 ES, sa môžu prejaviť nielen na relevantnom trhu, ale tiež na iných trhoch, na ktorých môže mať daná dohoda priaznivé účinky, a dokonca vo všeobecnejšom zmysle pre akúkoľvek službu, ktorej kvalita alebo efektívnosť sa môže existenciou tejto dohody zlepšiť (rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T‑86/95, Zb. s. II‑1011, bod 343, a GlaxoSmithKline Services/Komisia, už citovaný v bode 196 vyššie, bod 248). Keďže však obchodníci tvoria jednu z dvoch skupín používateľov platobných kariet, samotná existencia druhej podmienky článku 81 ods. 3 ES nutne predpokladá, že existencia citeľných objektívnych výhod pripísateľných CMI musí byť tiež preukázaná aj vo vzťahu k nim.

229    Vzhľadom na to, že žalobkyne nepredložili takýto dôkaz, je preto ich kritika týkajúca sa nedostatočného zohľadnenia výhod CMI pre držiteľov kariet v každom prípade neúčinná.

230    Pokiaľ ide o druhú kritiku - ktorá preberá argumentáciu použitú v rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu - žalobkyne, ako aj niektorí vedľajší účastníci konania v podstate tvrdia, že argumentácia použitá v priebehu správneho konania viedla k preneseniu povinnosti ju vyvrátiť na Komisiu. Komisii tiež vytýkajú, že im uložila povinnosť odôvodniť konkrétnu úroveň, na ktorej boli CMI stanovené. Žalobkyne a niektorí vedľajší účastníci konania napokon poukazujú na okolnosť, že Komisia po vydaní napadnutého rozhodnutia vyhlásila výberové konanie na štúdiu týkajúcu sa „nákladov a výhod pre obchodníkov spojených s používaním rôznych platobných metód“, aby v podstate zdôraznili nedostatok údajov, ktoré by spĺňali úroveň ekonomických dôkazov požadovaný Komisiou.

231    Je potrebné pripomenúť, že Komisia splnila povinnosť zdôraznenú v judikatúre citovanej v bode 197 vyššie, lebo preskúmala a oprávnene poprela opodstatnenosť argumentácie použitej žalobkyňami v priebehu správneho konania.

232    Pokiaľ ide o tvrdenie vychádzajúce z nedostatku údajov, ktoré by spĺňali úroveň ekonomických dôkazov požadovanú Komisiou, aj ak by sa takéto tvrdenie ukázalo ako pravdivé, neznamenalo by to zníženie úrovne dôkazného bremena alebo dokonca jeho prenesenie, ako pravdepodobne tvrdia žalobkyne. V tomto ohľade treba uviesť, že takýto problém by mohol mať pôvod v argumentácii použitej žalobkyňami v priebehu správneho konania.

233    Keďže nemožno preukázať presný rozsah výhod, ktoré by odôvodňovali finančné protiplnenie obchodníkov za náklady vynaložené vydávajúcimi bankami, možno tak oprávnene dospieť k záveru, že na účely preukázania, že CMI spĺňajú prvú podmienku článku 81 ods. 3 ES, prináležalo žalobkyniam špecifikovať služby poskytované bankami vydávajúcimi debetné karty, úverové karty a kreditné karty, ktoré možno považovať za objektívne výhody pre obchodníkov. Žalobkyniam prináležalo tiež preukázať, že existuje dostatočne zjavný vzájomný vzťah medzi nákladmi súvisiacimi s poskytovaním týchto služieb a výškou CMI. Pokiaľ ide o túto poslednú otázku, treba zdôrazniť, že určenie týchto nákladov nemožno vykonať tak, že sa nezohľadnia ostatné príjmy, ktoré vydávajúce banky získavajú za poskytovanie týchto služieb alebo že sa zahrnú náklady, ktoré s týmito službami priamo nesúvisia.

234    Keďže Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla na základe dôvodov uvedených v bodoch 214 až 218 vyššie dospieť k záveru, že metóda, ktorá sa použije na kreditné karty a úverové karty, ani metóda, ktorá sa týka debetných kariet, neumožňujú preukázať splnenie prvej podmienky článku 81 ods. 3 ES, nemožno na základe skutočnosti uvádzanej viacerými vedľajšími účastníkmi konania, že CMI tvorí protiplnenie za určité výhody pre obchodníkov, preukázať, že za okolností predmetnej veci CMI spĺňajú podmienky tohto ustanovenia.

235    Taktiež nemožno vytýkať Komisii, že sa bez vysvetlenia odchýlila od postoja, ktorý uprednostnila v rozhodnutí Visa II ohľadne analýzy CMI na základe článku 81 ods. 3 ES, lebo výnimka bola v rozhodnutí Visa II priznaná na základe metódy výpočtu, ktorá obmedzovala výšku CMI na určité osobitné výhody pre obchodníkov, čo odlišuje okolnosti charakterizujúce prijatie uvedeného rozhodnutia od okolností predmetnej veci.

236    S ohľadom na uvedené vyššie treba dospieť k záveru, že žalobkyne nepreukázali, že odôvodnenia Komisie týkajúce sa prvej podmienky článku 81 ods. 3 ES je nezákonné. Keďže splnenie podmienok uvedených v tomto článku je nevyhnutné na to, aby sa mohol tento článok uplatniť, treba druhú časť tohto žalobného dôvodu zamietnuť bez toho, aby bolo nutné preskúmať kritiku žalobkýň týkajúcu sa ostatných aspektov analýzy tohto článku, ktorú vykonala Komisia.

237    Prvú časť žalobného dôvodu vychádzajúcu z nadmerného dôkazného bremena uloženého žalobkyniam treba tiež zamietnuť. Z úvah uvedených vyššie totiž vyplýva, že Komisia preskúmala tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňami a za okolností predmetnej veci mohla oprávnene dospieť k záveru, že nepreukazujú splnenie podmienok pre uplatnenie článku 81 ods. 3 ES. Keďže Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru, že žalobkyne neposkytli dôkaz o výnimke, na ktorú sa odvolávali, treba tiež zamietnuť tvrdenie vychádzajúce z porušenia zásady in dubio pro reo.

3.     O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie platobnej organizácie MasterCard ako združenia podnikov

238    Žalobkyne podporované vedľajšími účastníkmi konania vytýkajú Komisii, že nesprávne vychádzala z existencie združenia podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES a nezohľadnila zmeny v štruktúre a vo vedení MasterCard súvisiace s IPO, hoci v ich dôsledku banky už túto organizáciu nekontrolujú a MasterCard rozhoduje o CMI jednostranne. Najmä tvrdia, že skutočnosť, či banky kontrolujú alebo nekontrolujú MasterCard, je relevantná. Komisia sa podľa ich názoru tiež nesprávne domnievala, že európske banky sú aj po IPO naďalej zodpovedné za činnosti platobnej organizácie MasterCard v Európe prostredníctvom európskej správnej rady.

239    Okrem toho tak žalobkyne, ako aj niektorí vedľajší účastníci kritizujú kritérium uplatnené Komisiou, ktoré sa týka existencie zhody záujmov medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami, pokiaľ ide o stanovenie CMI. Komisii sa vytýka, že nepreukázala, že platobná organizácia MasterCard koná pri stanovení CMI naďalej v záujme bánk alebo v ich mene skôr než v mene akcionárov MasterCard. Jeden z vedľajších účastníkov konania tiež zdôrazňuje, že toto kritérium nenachádza oporu v žiadnom precedense judikatúry. Niektorí vedľajší účastníci tvrdia, že nie sú schopní vykonávať akýkoľvek vplyv na jednotlivé zložky platobnej organizácie MasterCard a že táto organizácia k nim pristupuje ako ku svojim zákazníkom.

240    Komisia navrhuje, aby bola táto časť žalobného dôvodu zamietnutá.

241    Podľa ustálenej judikatúry sa článok 81 ES uplatňuje na združenia v rozsahu, v akom ich vlastná činnosť alebo činnosť podnikov, ktoré k nim patria, vedie k následkom, ktorých sa toto ustanovenie týka (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. januára 2005, Piau/Komisia, T‑193/02, Zb. s. II‑209, bod 72 a tam citovanú judikatúru).

242    Je potrebné tiež pripomenúť, že pojmy „dohoda“, „rozhodnutia združení podnikov“ a „zosúladený postup“ zahŕňajú, zo subjektívneho hľadiska, podoby zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú podstatu a odlišujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i., C‑8/08, Zb. s. I‑4529, bod 23).

243    Pokiaľ ide konkrétne o pojem „rozhodnutia združení podnikov“, ako zdôraznil generálny advokát Léger vo svojich návrhoch predložených v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, Zb. s. I 1577, I 1582, bod 62), tento pojem smeruje k tomu, aby sa podniky nemohli vyhnúť uplatneniu pravidiel hospodárskej súťaže len z dôvodu samotnej formy, ktorou koordinujú svoje správanie na trhu. Aby bola zaistená efektívnosť tejto zásady, článok 81 ods. 1 ES sa týka nielen priamych spôsobov koordinácie správania medzi podnikmi (dohody a zosúladené postupy), ale tiež inštitucionalizovaných foriem spolupráce, teda situácie, keď hospodárske subjekty konajú prostredníctvom kolektívnej štruktúry alebo spoločného orgánu.

244    Je preto potrebné overiť, či je v predmetnej veci platobná organizácia MasterCard, aj napriek zmenám spôsobeným IPO aj naďalej inštitucionalizovanou formou koordinácie správania bánk.

245    V prvom rade, hoci je nesporné, že od IPO sú rozhodnutia o CMI prijímané orgánmi platobnej organizácie MasterCard a že banky sa tohto rozhodovacieho procesu nezúčastňujú, zo skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, čo je relevantný čas z hľadiska preskúmania jeho zákonnosti podľa judikatúry citovanej v bode 64 vyššie, vyplýva, že banky aj po IPO naďalej kolektívne vykonávali rozhodovaciu právomoc pokiaľ ide o základné aspekty fungovania platobnej organizácie MasterCard, a to tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni.

246    Po prvé, pokiaľ ide o fungovanie platobnej organizácie MasterCard na vnútroštátnej úrovni, Komisia v odôvodneniach 58 až 62 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie 359 rovnakého rozhodnutia, tvrdila, že banky majú právo prijať osobitné vnútroštátne pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať na vymedzený trh a čiastočne nahradia pravidlá medzinárodnej siete. Medzi týmito pravidlami „sú pravidlá, ktoré sa štandardne uplatnia na všetky vnútroštátne transakcie, vrátane transakcií prijatých členmi siete mimo dotknutý štát“ (odôvodnenie 60 napadnutého rozhodnutia). Najnázornejší príklad tejto rozhodovacej právomoci vykonávanej na vnútroštátnej úrovni tvorí stanovenie vnútroštátnych výmenných poplatkov, ktoré sa prednostne uplatnia na CMI. Komisia taktiež v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia uviedla, že takéto vnútroštátne pravidlá nemusia byť schválené alebo potvrdené žalobkyňami.

247    Po druhé, Komisia mohla v odôvodneniach 50 až 57 a 364 a 365 napadnutého rozhodnutia oprávnene poukázať na to, že aj po IPO bola zachovaná európska správna rada, zložená zo zástupcov európskych bánk, a jej právomoc rozhodovať o „základných otázkach“, teda o preskúmaní žiadostí o pridružení, pokutách, regionálnych pravidlách fungovania, vyhodnoteniach a nákladoch v rozsahu, v ako tieto vyhodnotenia alebo náklady nemajú vylučujúci účinok, zlepšení a vývoji regionálnych produktov „v rozsahu, v akom sa iniciatívy v oblasti vývoja produktov netýkajú dôležitých otázok z hľadiska hospodárskej súťaže“, rozpočte ročných výdavkov, prebytočných zdrojoch a pravidlách týkajúcich sa partnerských (kobrandovaných) a affinity kariet (odôvodnenie 52 napadnutého rozhodnutia).

248    Ako pripomínajú žalobkyne vo svojich písomných podaniach, európska správna rada bola povinná dodržiavať pokyny svetovej správnej rady a jej rozhodovacia právomoc jej mohla byť odňatá. Skutočnosť, že svetová správna rada môže vydávať pokyny presne vymedzujúce napríklad právomoci európskej správnej rady, však nič nemení na tom, že tento orgán uvedený ako posledný vykonáva rozhodovaciu právomoc. To isté platí ohľadne skutočnosti, že svetová správna rada môže sama vykonávať právomoci európskej správnej rady alebo ju zbaviť jej právomoci, pokiaľ sú splnené osobitne prísne podmienky pre uplatnenie tejto možnosti, pripomenuté v odôvodneniach 55 a 56 napadnutého rozhodnutia.

249    Treba konštatovať, že zachovanie rozhodovacej právomoci bánk na európskej a vnútroštátnej úrovni v rámci platobnej organizácie MasterCard má tendenciu významne relativizovať dôsledky, ktoré sa majú odvodiť od IPO. V dobe prijatia napadnutého rozhodnutia pôsobila platobná organizácia MasterCard skôr dojmom, že v Európe funguje naďalej ako združenie podnikov, v ktorom banky nie sú len príjemkyňami poskytovaných služieb, ale kolektívne a decentralizovane sa podieľajú na základných aspektoch rozhodovacej právomoci.

250    V druhom rade mohla Komisia oprávnene dospieť k záveru, že CMI odrážajú záujmy bánk, hoci tieto banky už od IPO MasterCard nekontrolujú, ani sa nepodieľajú na stanovení výšky CMI, lebo medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami existuje zhoda záujmov pokiaľ ide o túto otázku.

251    Po prvé z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že existencia zhody záujmov alebo spoločného záujmu je relevantná na účely posúdenia existencie rozhodnutí združení podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia, 45/85, Zb. s. 405, bod 29).

252    Po druhé, Komisia mohla správne tvrdiť, že banky, vrátane tých, ktoré pôsobia na trhu v oblasti prijímania, majú záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni.

253    Ako správne zdôraznila Komisia v odôvodnení 383 napadnutého rozhodnutia, tieto banky totiž prostredníctvom CMI využívajú minimálne ceny, ktoré im umožňujú preniesť ich jednoducho na obchodníkov, z dôvodov uvedených v bode 134 vyššie. CMI tak predstavujú náklady pre banky v rámci ich činnosti v oblasti prijímania len vtedy, ak sa ich rozhodnú znášať. Z bodov 162 až 164 vyššie však vyplýva, že takáto hypotéza má skôr charakter výnimky.

254    Okrem toho, aj v takomto prípade sa možno oprávnene domnievať, že CMI zostávajú pre banky zdrojom príjmov, lebo vykonávajú tiež vydavateľskú činnosť. V tomto ohľade treba uviesť, že žalobkyne ani vedľajší účastníci konania nepredkladajú dôkazy, ktoré by mohli poprieť dôvodnosť tvrdenia Komisie, uvedeného v odôvodnení 385 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka skutočnosti, že keďže do 31. decembra 2004 existovalo pravidlo systému MasterCard NAWIR (No Acquiring Without Issuing Rule), ktoré ukladalo bankám, ktoré si priali prijímať transakcie, aby prevádzkovali tiež činnosť spočívajúcu vo vydávaní kariet, boli takmer všetky banky vykonávajúce činnosť spočívajúcu v prijímaní tiež vydavateľmi kariet a z tohto dôvodu teda mali prospech z CMI.

255    Po tretie, Komisia mohla v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia tiež dôvodne tvrdiť, že platobná organizácia MasterCard má tiež záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni „lebo prístupové práva, za ktoré [MasterCard a jej konsolidované dcérske spoločnosti] platia bankám výmenou za koordinačné a sieťové služby, sú spojené s transakciami“ (odôvodnenie 386 napadnutého rozhodnutia). Počet transakcií a teda aj príjmy platobnej organizácie MasterCard totiž závisia hlavne od vôle bánk ponúkať karty MasterCard svojim zákazníkom. Je teda v záujme platobnej organizácie MasterCard stanoviť CMI na úrovni, ktorú banky považujú za atraktívnu, čo poukazuje na skutočnosť, uvedenú Komisiou v odôvodneniach 461 až 498 napadnutého rozhodnutia, že hospodárska súťaž medzi systémami prebieha na úkor systémov kariet, ktoré ponúkajú CMI na nízkej úrovni.

256    Po štvrté, z písomných podaní žalobkýň vyplýva, že nepopierajú pravdivosť tvrdení uvedených v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „vývoj zaznamenaný po IPO tiež ukazuje, že [platobná organizácia MasterCard] pri stanovení úrovne [CMI] zohľadňuje konkrétne záujmy bánk“. Ich argumentácia je založená skôr na tvrdení, že jednajú len ako poskytovatelia služieb, ktorí sa snažia uspokojiť potreby svojich zákazníkov: vydávajúcich bánk, prijímajúcich bánk a obchodníkov.

257    Je však potrebné konštatovať, že stavať banky a obchodníkov na rovnakú úroveň nie je moc presvedčivé, lebo v prípade obchodníkov sa hľadá hlavne maximálny prah ich tolerancie pokiaľ ide o cenu za transakciu kartou, ako bolo zdôraznené v bodoch 212 až 217 vyššie.

258    Ani argumentácia žalobkýň vychádzajúca z toho, že platobná organizácia MasterCard, neskôr IPO MasterCard, zohľadňuje len záujem svojich verejných akcionárov, sa nezdá presvedčivá. Keďže stanovenie CMI na vysokej úrovni prispieva k nárastu počtu transakcií a teda k pozitívnemu účinku na príjmy platobnej organizácie MasterCard, možno oprávnene dospieť k záveru, že akcionári MasterCard a banky nemajú protichodné záujmy.

259    Treba konštatovať, že s ohľadom na obe skutočnosti uvedené vyššie, a to zachovanie rozhodovacej právomoci bánk po IPO v rámci platobnej organizácie MasterCard a existenciu zhody záujmov medzi ňou a bankami, pokiaľ ide o otázku CMI, mohla Komisia oprávnene dospieť k záveru, že aj napriek zmenám, ktoré priniesla IPO MasterCard, je platobná organizácia MasterCard naďalej inštitucionalizovanou formou koordinácie správania bánk. Komisia teda správne kvalifikovala rozhodnutia prijaté orgánmi platobnej organizácie MasterCard o stanovení CMI ako rozhodnutia združenia podnikov.

260    Treba teda zamietnuť tretí žalobný dôvod bez toho, aby bolo potrebné preskúmať kritiku žalobkýň týkajúcu sa ostatných tvrdení, ktoré Komisia použila na podporu svojho záveru, konkrétne súhlas bánk s novým spôsobom riadenia, pokiaľ ide o CMI (odôvodnenia 394 až 396 napadnutého rozhodnutia).

4.     O štvrtom dôvode založenom na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie má procesné a skutkové vady

261    Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí vychádzajúcich z porušenia práva žalobkýň na obhajobu a zo skutkových pochybení, ktoré by mohli viesť k neplatnosti napadnutého rozhodnutia.

a)     O prvej časti žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu

262    Žalobkyne uvádzajú štyri výhrady kritizujúce, po prvé, zneužívajúci odkaz na list opisujúci skutkový stav, po druhé, nezrozumiteľnosť tohto listu, po tretie, uvedenie nových skutočností v napadnutom rozhodnutí a, po štvrté, spôsob, aký Komisia informovala niektoré vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž.

 O prvej výhrade založenej na zneužívajúcom odkaze na list opisujúci skutkový stav

263    Žalobkyne Komisii vytýkajú, že odkázala na list opisujúci skutkový stav miesto na druhé DOV. Tento list opisujúci skutkový stav ide podľa ich názoru nad rámec jednoduchého uvedenia dodatočných dôkazov tým, že obsahuje nové zásadné právne a skutkové tvrdenia.

264    Komisia navrhuje zamietnuť túto výhradu.

265    Podľa ustálenej judikatúry, dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby mal dotknutý podnik možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porušenia Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, a zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C‑310/93 P, Zb. s. I‑865, bod 21).

266    Článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 túto zásadu odráža, keďže stanovuje, že účastníkom konania sa zašle oznámenie o výhradách, ktoré musí jasne uviesť všetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 80 vyššie, bod 67), aby mohli dotknuté osoby skutočne zistiť, aké konanie im Komisia vytýka, a uplatniť svoju obranu ešte predtým, ako Komisia prijme konečné rozhodnutie. Táto požiadavka je dodržaná vtedy, pokiaľ uvedené rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám iné porušenia, než sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a obsahuje len skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T‑213/00, Zb. s. II‑913, bod 109 a tam citovanú judikatúru).

267    Toto oznámenie však môže byť urobené stručne a konečné rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, už citovaný v bode 179 vyššie, bod 14), pretože oznámenie o výhradách je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenie má len predbežnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 70). Prípustné sú aj doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, že naozaj mohli vykonávať svoje práva na obhajobu. Komisia takisto môže s ohľadom na správne konanie opraviť alebo doplniť skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T‑86/95, Zb. s. II‑1011, bod 448, a z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T‑310/01, Zb. s. II‑4071, bod 438).

268    Oznámenie doplnenia výhrad zúčastneným osobám je tak nutné len v prípade, keď výsledok vyšetrovania vedie Komisiu k tomu, aby uplatnila voči podnikom nové akty alebo aby značne zmenila dôkazy o vytýkaných porušeniach (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 266 vyššie, bod 192).

269    Nakoniec treba tiež pripomenúť, že podľa judikatúry dochádza k porušeniu práva na obhajobu vtedy, keď existuje možnosť, že z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mať iný výsledok. Podnik žalobca preukáže, že k takému porušeniu došlo, pokiaľ dostatočným spôsobom dokáže nie to, že by rozhodnutie Komisie malo odlišný obsah, ale to, že by svoju obhajobu mohol zaistiť lepšie, ak by k pochybeniu nedošlo, napríklad tým, že by na svoju obhajobu mohol použiť dokumenty, ku ktorým mu bol v správnom konaní odoprený prístup (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, Zb. s. I‑10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, Zb. s. I‑6375, bod 28).

270    V predmetnej veci treba zdôrazniť, že hoci Komisia vychádzala v odôvodneniach 202 až 213 DOV zo znakov platobnej organizácie MasterCard pred IPO, keď rozhodovala, či je táto organizácia združením podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES, možno z ďalších častí tohto oznámenia odvodiť, že Komisia sa domnievala, že oznámené IPO MasterCard nebude mať vplyv na dôvodnosť jej záveru o porušení článku 81 ES. V odôvodnení 25 tohto oznámenia sa teda zdôrazňuje, že dokumenty predložené žalobkyňami nepreukazujú, že európska správna rada stratí po IPO právomoc stanoviť CMI. V odôvodnení 28 uvedeného DOV Komisia vymenovala zmeny, ku ktorým má dôjsť v súvislosti s IPO, a uviedla, že banky budú aj naďalej zohrávať v novej štruktúre úlohu.

271    Hoci jedna z vecí, ktoré Komisia uviedla v DOV, sa ukázala byť odlišná od toho, čo bolo nakoniec v súvislosti s IPO rozhodnuté, lebo európska správna rada stratila právomoc stanoviť CMI, nemení to nič na tom, že DOV umožnilo žalobkyniam vyjadriť svoj postoj k výhrade Komisie týkajúcej sa kvalifikácie systému MasterCard ako združenia podnikov v zmysle článku 81 ods. 1 ES a konkrétne k neexistencii účinku IPO na túto kvalifikáciu. Z toho logicky vyplýva, že žalobkyne mohli tiež Komisii oznámiť svoje stanovisko, pokiaľ ide o túto otázku, na vypočutí, ktoré sa konalo po ich ODOV.

272    Táto možnosť, aby žalobkyne vyjadrili svoj postoj v priebehu správneho konania je potvrdená tým, že žalobkyne veľkú časť svojej ODOV venovali účinkom IPO na uplatnenie článku 81 ods. 1 ES.

273    Za okolností predmetnej veci teda treba dospieť k záveru, že Komisia tým, že odkázala na list opisujúci skutkový stav miesto toho, aby odkázala na oznámenie o výhradách, neporušila právo žalobkýň na obhajobu, lebo bola povinná uviesť len dôkazy, ktoré hodlala použiť, aby vyvrátila tvrdenia predložené žalobkyňami v priebehu správneho konania.

274    Uvedenú výhradu preto treba zamietnuť.

 O druhej výhrade založenej na nezrozumiteľnosti listu opisujúceho skutkový stav

275    Podľa názoru žalobkýň nebol obsah listu opisujúceho skutkový stav tak jednoznačný, aby im umožnil pochopiť, ako Komisia zamýšľala použiť dokumenty, na ktoré odkazovala, a to aj napriek žiadostiam o vysvetlenie, ktoré zaslali tak Komisii, ako aj úradníkovi pre vypočutie, čo Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe pripustila. Odkazujú na prílohy A.8.2 a A.20, ktoré preberajú ich korešpondenciu s Komisiou, pokiaľ ide o túto otázku. Táto nezrozumiteľnosť vedie podľa ich názoru k porušeniu ich práva na obhajobu.

276    Pokiaľ ide o prípustnosť tejto výhrady, žalobkyne tvrdia, že v žalobe je vysvetlené, prečo bol list opisujúci skutkový stav nedostačujúci, a že prílohy sa obmedzujú len na predloženie dôkazov.

277    Komisia sa domnieva, že táto výhrada je neprípustná.

278    Treba konštatovať, že argumentácia žalobkýň v ich žalobe je veľmi stručná. V bode 122 žaloby všeobecne vytýkajú Komisii, že neposkytla „žalobkyniam všetky vysvetlenia nutné na to, aby pochopili, ako Komisia navrhovala použiť dokumenty, ktoré citovala v [liste opisujúcom skutkový stav]“. V bode 123 je uvedené, že pre žalobkyne je „veľmi ťažké poskytnúť zmysluplnú odpoveď“. Napokon v bode 124 sa tvrdí, že žalobkyne „identifikovali v [liste opisujúcom skutkový stav] viac než dvadsať príkladov, v ktorých Komisia neuviedla, ako budú dôkazy citované Komisiou použité“. V samotnej žalobe ale neuvádzajú žiaden príklad. Rovnako žaloba ani neobsahuje žiaden dôkaz, ktorý by umožnil posúdiť „ťažkosti“, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú.

279    Okrem toho, odkazy na prílohu A.8.2 žaloby („Výmena korešpondencie medzi radou [žalobkýň] a Komisiou“) a prílohu A.20 žaloby („Korešpondencia od 17. apríla… do 12. júla 2007 medzi radou [žalobkýň] a Komisiou týkajúca sa nedostatočnosti listu opisujúceho skutkový stav“) nemôžu nahradiť nedostatky žaloby v tejto oblasti.

280    Treba konštatovať, že žalobkyne len vo všeobecnosti odkazujú na prílohu A.20. Z dôvodov uvedených v bodoch 68 až 70 vyššie tak nemožno túto prílohu zohľadniť.

281    Pokiaľ ide o prílohu A.8.2, možno dospieť k záveru, že žalobkyne odkazujú na určitú časť tejto prílohy, tvorenú lisom žalobkýň z 13. apríla 2007, a že teda jeho obsah nemožno zohľadniť. V tomto liste je však uvedený len výpočet výňatkov z listu opisujúceho skutkový stav, ktoré žalobkyne považovali za „nejednoznačné“ a ohľadne ktorých žiadali o objasnenie zo strany Komisie. Treba teda konštatovať, že na základe posúdenia len tohto výpočtu a pri neexistencii konkrétnejšej argumentácie žalobkýň v súvislosti s touto otázkou, nemožno dospieť k záveru, že uvádzaná nezrozumiteľnosť by mohla spôsobiť porušenie práva na obhajobu žalobkýň.

282    S ohľadom na uvedené vyššie treba dospieť k záveru, že predmetnú výhradu treba zamietnuť ako neprípustnú na základe článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, lebo neobsahuje základné prvky umožňujúce Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie a Komisii zaistiť jej obhajobu.

 O tretej výhrade založenej na existencii nových skutočností v napadnutom rozhodnutí

283    Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie obsahuje, po prvé, nové tvrdenia, po druhé, nové odôvodnenie, ako aj, po tretie, dodatočné vysvetlenie alebo presnejšie dôkazy, ktoré nemohli poprieť. Odkazujú v tomto smere na prílohu A.21 („Porušenie práva na obhajobu [žalobkýň] Komisiou – Tvrdenia, odôvodnenia a dôkazy týkajúce sa IPO“). Podľa názoru žalobkýň ide tiež v tomto prípade o porušenie ich práva na obhajobu.

284    Žalobkyne sa domnievajú, že táto výhrada je neprípustná, lebo A.21 sa obmedzuje na označenie rozdielov medzi DOV a napadnutým rozhodnutím.

285    Komisia sa domnieva, že táto výhrada je neprípustná a v každom prípade nedôvodná.

286    V prvom rade, pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa uvedenia nových tvrdení v napadnutom rozhodnutí, stačí zdôrazniť, že táto kritika sa netýka aspektov napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že Komisia mohla oprávnene ponechať kvalifikáciu rozhodnutí prijatých po IPO ako rozhodnutí združenia podnikov.

287    Pokiaľ ide o záver, že banky naďalej kolektívne vykonávali rozhodovaciu právomoc pokiaľ ide o základné aspekty platobnej organizácie MasterCard na vnútroštátnej aj európskej úrovni, medzi údajne novými skutočnosťami uvedenými v prílohe A.21 žaloby nie uvedená právomoc bánk prijímať špecifické vnútroštátne pravidlá, ktoré sa použijú na vymedzený trh a čiastočne nahradia pravidlá medzinárodnej siete (bod 246 vyššie) alebo dokonca ponechanie právomoci európskej správnej rady rozhodovať o „základných otázkach“ (bod 247 vyššie).

288    Pokiaľ ide o záver o existencii zhody záujmov na stanovení CMI na vysokej úrovni medzi platobnou organizáciou MasterCard a bankami, z prílohy A.21 nevyplýva nič, čo by spochybňovalo tvrdenia, na základe ktorých sa dospelo k záveru, že banky majú záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni (body 253 a 254 vyššie). Z tejto prílohy tiež nevyplýva, že tvrdenie uvedené v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z toho, že platobná organizácia MasterCard má tiež záujem na stanovení CMI na vysokej úrovni (bod 255 vyššie), bol uvedený prvýkrát v napadnutom rozhodnutí. V uvedenej prílohe napokon nemožno nájsť nič, čo by vyvracalo záver v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia, že platobná organizácia MasterCard zohľadňuje pri stanovení úrovne CMI konkrétne záujmy bánk (bod 256 vyššie).

289    V druhom rade, to isté platí pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa uvedenia „nového odôvodnenia“ v napadnutom rozhodnutí. Jediné prípadne relevantné tvrdenie je tvrdenie týkajúce sa znenia odôvodnenia 360 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa venuje existencii horizontálnej spolupráce medzi bankami v rámci platobnej organizácie MasterCard. Treba však konštatovať, že rozdiel, ktorý zdôrazňujú žalobkyne, sa týka druhoradého aspektu v odôvodnení Komisie a nie podstaty záveru, ku ktorému dospela.

290    V treťom rade pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa uvedenia dodatočných vysvetlení alebo presnejších dôkazov v napadnutom rozhodnutí, treba zdôrazniť, že len dve kritiky uvedené v prílohe A.21 žaloby sa týkajú relevantných aspektov odôvodnení Komisie a že jej analýza týchto otázok je podporená ďalšími dôkazmi, ktoré žalobkyne nepopreli. To platí v prípade tvrdenia uvedeného v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého vedenie platobnej organizácie MasterCard podporovalo prijatie horizontálneho rozhodnutia medzi bankami. To isté platí o závere v odôvodnení 354 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého európske banky naďalej preberajú zodpovednosť za činnosti v Európe s výnimkou otázok, ktoré sú z hľadiska antitrustových pravidiel považované za citlivé.

291    Uvedenú výhradu preto treba zamietnuť.

 O štvrtej výhrade založenej na nedostatočnom informovaní niektorých vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž

292    Žalobkyne uvádzajú, že Komisia pripúšťa, že neoznámila ODOV všetkým vnútroštátnym orgánom pre hospodársku súťaž rovnakým spôsobom, pričom niektoré z nich ju dostali len jeden pracovný deň pred vypočutím. Žalobkyne tvrdia, že keby boli o tomto oneskorenom zaslaní informované, požiadali by o preloženie vypočutia. Podľa ich názoru šlo o porušenie zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj o porušenie ich legitímnych očakávaní a ich práva na obhajobu, lebo napadnuté rozhodnutie nemohlo byť prijaté bez oboznámenia sa s ich celou obhajobou.

293    Komisia navrhuje uvedenú výhradu zamietnuť.

294    Podľa článku 14 nariadenia č. 1/2003 Komisia konzultuje poradný výbor, zložený z zástupcov orgánov pre hospodársku súťaž členských štátov, pred prijatím takého rozhodnutia, o aké ide v predmetnej veci.

295    Určite, v rozsahu, v akom podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) „Komisia vyzve úrady pre hospodársku súťaž členských štátov s cieľom zúčastniť sa na ústnom vypočutí“, je vhodné, aby boli úrady pre hospodársku súťaž alebo aspoň tie z nich, ktoré sa hodlajú zúčastniť vypočutia, informované o písomných vyjadreniach účastníkov konania v primeranej lehote pred uvedeným vypočutím.

296    Skutočnosť, že niektorým vnútroštátnym orgánom pre hospodársku súťaž bola ODOV zaslaná len jeden pracovný deň pred vypočutím však nepredstavuje porušenie, ktoré by mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

297    Z článku 14 nariadenia č. 1/2003 totiž vyplýva, že základnou úlohou poradného výboru je zaujať písomné stanovisko k predbežnému návrhu rozhodnutia Komisie. Oneskorené zaslanie odpovede žalobkýň na ODOV pritom nemalo vplyv na platnosť konzultácie s poradným výborom, lebo orgány pre hospodársku súťaž mali možnosť zoznámiť sa s ODOV pred tým, než prebehla konzultácia v rámci tohto výboru.

298    Okrem toho, ako správne zdôrazňuje Komisia, toto oneskorené zaslanie odpovede žalobkýň na ODOV im nebránilo vyjadriť svoj postoj v priebehu vypočutia.

299    Túto výhradu a z tohto dôvodu aj prvú časť žalobného dôvodu treba zamietnuť v celom rozsahu.

b)     O druhej časti žalobného dôvodu založenej na skutkových pochybeniach

300    Žalobkyne v podstate tvrdia, že niektoré skutkové pochybenia Komisie sú tak závažné, že je napadnuté rozhodnutie postihnuté vadou. Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú tri výhrady týkajúce sa, po prvé, zjavne nesprávneho porovnania systému MasterCard s piatimi vnútroštátnymi systémami, ktoré Komisia uskutočnila, po druhé, selektívnej analýzy vyhlásení obchodníkov zhromaždených v priebehu správneho konania vykonanej Komisiou a, po tretie, úplne chybného prieskumu trhu obchodníkov.

301    Na druhú a tretiu výhradu už bolo odpovedané v bodoch 145 až 158 vyššie. Pokiaľ ide o prvú výhradu, treba pripomenúť, že dôvodnosť záveru, že CMI nie sú objektívne nevyhnutné, je dostatočne preukázaná inými dôkazmi alebo tvrdeniami, než len porovnaním s piatimi vnútroštátnymi systémami. Táto výhrada musí byť teda zamietnutá ako v každom prípade neúčinná.

302    Treba teda zamietnuť druhú časť a teda aj uvedený dôvod, ako aj návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

B –  O návrhu na zrušenie článkov 3 až 5 a 7 napadnutého rozhodnutia

303    Subsidiárne žalobkyne navrhujú zrušenie článkov 3 až 5 a 7 napadnutého rozhodnutia.

304    V článku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uložila žalobkyniam, aby do šiestich mesiacov formálne zrušili predmetné CMI, aby upravili sieťové pravidlá združenia, a aby zrušili všetky rozhodnutia o CMI. V článku 4 napadnutého rozhodnutia uložila žalobkyniam, aby do šiestich mesiacov oznámili všetky zmeny sieťových pravidiel združenia všetkým finančným inštitúciám, všetkým zúčtovacím ústavom a príslušným bankám, ktoré účtujú a vyrovnávajú transakcie v EHP. V článku 5 tohto rozhodnutia uložila žalobkyniam, aby uverejnili zhrnutie napadnutého rozhodnutia na internete. Napokon článok 7 napadnutého rozhodnutia stanovuje, že za nesplnenie týchto povinností stanovených v článkoch 2 až 5 sa im uloží denné penále vo výške 3,5 % ich konsolidovaného denného svetového obratu.

305    Je nutné konštatovať, že hoci sa návrh žalobkýň odvoláva na zrušenie článkov 3 až 5 a 7 napadnutého rozhodnutia, žalobkyne v jedinom žalobnom dôvode predloženom na podporu tohto návrhu predkladajú argumentáciu týkajúcu sa len článkov 3 a 7 napadnutého rozhodnutia.

306    Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 stanovuje:

„[A]k Komisia konajúc na základe sťažnosti alebo z vlastného podnetu zistí porušovanie článkov 81 a 82 Zmluvy, môže rozhodnutím od príslušných podnikov a združení podnikov požiadať o ukončenie takého porušovania. Na tento účel im môže uložiť akékoľvek štrukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukončenie porušovania. Štrukturálne opatrenia sa môžu uložiť buď vtedy, keď neexistuje žiadne účinné opatrenie orientované na správanie alebo keď akékoľvek rovnocenné opatrenie orientované na správanie by mohlo znamenať pre príslušný podnik väčšie zaťaženie ako štrukturálne opatrenie…“

307    Podľa článku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003 „Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pravidelné penále, ktoré nepresahujú 5 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku za každý deň, vypočítané od dátumu stanoveného rozhodnutím, aby ich donútila: ukončiť porušovanie článku 81 [ES] alebo článku 82 [ES] v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 7“.

308    V rámci prvej časti svojho žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o nápravné opatrenie uložené Komisiou v článku 3 napadnutého rozhodnutia a penále stanovené v článku 7 tohto rozhodnutia.

309    Treba pripomenúť, že odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umožňujúce dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonávať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám článku 230 ES, musí byť posudzovaná nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63 a tam citovanú judikatúru).

310    Pokiaľ ide o výhradu vychádzajúcu z nedostatočného odôvodnenia príkazov uvedených v článku 3 napadnutého rozhodnutia, treba zdôrazniť, že právny základ príkazov uložených žalobkyniam, aby do šiestich mesiacov formálne zrušili predmetné CMI, upravili sieťové pravidlá združenia, a aby zrušili všetky rozhodnutia o CMI, je spresnený v odôvodnení 756 napadnutého rozhodnutia. Ich odôvodnenie vyplýva z odôvodnení 759 a 761 tohto rozhodnutia, kde sú opísané ako dôsledok príkazu uloženého žalobkyniam v praxi ukončiť určovanie minimálnej ceny pre MSC.

311    Treba konštatovať, že toto odôvodnenie, hoci stručné, umožňovalo žalobkyniam zoznámiť sa s odôvodnením príkazu Komisie a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie jeho zákonnosti.

312    Určite platí, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vysvetlenie týkajúce sa primeranosti povinnosti uloženej v článku 3 napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od primeranosti povinností uvedených v článkoch 4 a 5 a penále uloženého v článku 7 napadnutého rozhodnutia.

313    Keďže však povinnosť zmeniť pravidlá danej siete združenia a zrušiť všetky rozhodnutia o CMI možno považovať za priamy účinok rozhodnutia o protiprávnosti CMI, Komisia nemusela výslovne odôvodniť túto otázku.

314    Tento záver nie je spochybnený argumentáciou žalobkýň vychádzajúcou z toho, že Komisia v minulosti uznala, že CMI môžu byť zlučiteľné s článkom 81 ES alebo pripustila zásadu, že CMI môžu spĺňať prvú podmienku článku 81 ods. 3 ES. Keďže takáto argumentácia nie je v rámci rozhodnutia o nápravnom opatrení relevantná, Komisia nebola povinná túto otázku odôvodniť. Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 192 vyššie, CMI Visa bola udelená výnimka na základe zmeneného návrhu CMI, ktorý obmedzoval ich výšku na náklady vynaložené vydávajúcimi bankami na poskytovanie určitých špecifických výhod obchodníkom, čo tieto poplatky odlišuje od CMI, o ktoré ide v predmetnej veci.

315    Výhradu založenú na nedostatočnom odôvodnení článku 3 napadnutého rozhodnutia treba teda zamietnuť.

316    Pokiaľ ide o odôvodnenie penále uvedeného v článku 7 napadnutého rozhodnutia, treba zdôrazniť, že jeho právny základ je vysvetlený v odôvodnení 773 napadnutého rozhodnutia. Jeho odôvodnenie je uvedené v odôvodnení 774 rovnakého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, že existencia „vážneho rizika, že [platobná organizácia] MasterCard bude naďalej používať [CMI] alebo sa bude snažiť prijať opatrenia, ktoré v skutočnosti obídu nápravné opatrenie, je dostatočným dôvodom na to, aby bolo [žalobkyniam] uložené penále na účely zaistenia dodržiavania nápravného opatrenia“.

317    Napokon výber výšky penále je vysvetlený v odôvodneniach 775 a 776 napadnutého rozhodnutia. Komisia sa odvolala na nutnosť „stanoviť výšku penále na takej úrovni, aby bolo pre daný podnik z finančného hľadiska rozumnejšie dodržiavať rozhodnutie… než čerpať výhody z nedodržania v ňom stanovených povinností“. Komisia tiež uviedla značnú veľkosť platobnej organizácie MasterCard, ako aj predchádzajúcu snahu zabrániť uplatneniu práva hospodárskej súťaže prostredníctvom IPO MasterCard. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť výšku penále na 70 % maximálnej výšky 5 % denného svetového obratu MasterCard za predchádzajúci obchodný rok.

318    Vzhľadom na to, že takéto vysvetlenie umožnilo žalobkyniam oboznámiť sa s odôvodnením penále uloženého v článku 7 napadnutého rozhodnutia a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie zákonnosti, treba tiež odmietnuť túto výhradu vychádzajúcu z nedostatočného odôvodnenia článku 7 napadnutého rozhodnutia.

319    Tento záver nie je spochybnený argumentáciou jedného z vedľajších účastníkov konania vychádzajúcou z toho, že článok 7 treba zrušiť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, lebo Komisia v ňom nevysvetlila, prečo považovala MasterCard za samostatný podnik a uložila mu penále založené na jeho obrate, hoci tvrdila, že sankcionuje rozhodnutie združenia podnikov.

320    Treba zdôrazniť, že článok 24 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003 osobitne odkazuje na možnosť uložiť penále združeniam podnikov.

321    Vzhľadom na to, že MasterCard International a MasterCard Europe sú úplne konsolidovanými dcérskymi spoločnosťami MasterCard, treba dospieť k záveru, že Komisia zohľadnením obratu organizácie uvedenej ako poslednej len uplatnila článok 24 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003 na skutkové okolnosti predmetnej veci. Nebola teda povinná túto otázku osobitne odôvodniť.

322    V rámci druhej časti svojho žalobného dôvodu žalobkyne popierajú primeranosť nápravného opatrenia stanoveného v článku 3 napadnutého rozhodnutia.

323    Treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie, vyžaduje, aby akty orgánov neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom v situácii, keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑180/96, Zb. s. I‑2265, bod 96, a z 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01, Zb. s. I‑5689, bod 81).

324    Pokiaľ ide konkrétnejšie o primeranosť sporného nápravného opatrenia, treba pripomenúť, že článok 7 nariadenia č. 1/2003 uvádza výslovne dosah použitia zásady proporcionality v situáciách, ktoré patria do jeho pôsobnosti. Podľa tohto článku totiž Komisia môže uložiť príslušným podnikom akékoľvek štrukturálne nápravné opatrenia alebo nápravné opatrenia z hľadiska trhového správania, ktoré sú primerané k spáchanému porušeniu a nevyhnutné na jeho účinné ukončenie (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C‑441/07 P, Zb. s. I‑5949, bod 39).

325    Povinnosť formálne zrušiť predmetné CMI, upraviť sieťové pravidlá združenia, a zrušiť všetky rozhodnutia o CMI, uvedená v článku 3 napadnutého rozhodnutia, je v predmetnej veci priamym dôsledkom rozhodnutia o protiprávnosti uvedených CMI. Nápravné opatrenie teda nie je neprimerané, lebo sa obmedzuje na to, aby bolo ukončené predmetné porušenie.

326    Tento záver nespochybňuje argumentácia žalobkýň vychádzajúca z toho, že keďže Komisia pripúšťa, že CMI môžu prípadne spĺňať požiadavky článku 81 ods. 3 ES, je nápravné opatrenie, ktoré ukladá zrušiť CMI alebo ich stanoviť v nulovej výške, neprimerané, lebo Komisia mala skôr určiť metodológiu, na základe ktorej by sa CMI vypočítali tak, aby boli zlučiteľné s článkom 81 ES.

327    Treba konštatovať, že takáto argumentácia je založená na chybnom základe. Práve žalobkyniam prináleží, aby v rámci svojho preukázania dodržiavania podmienok článku 81 ods. 3 ES navrhli metódu stanovenia CMI, na základe ktorej by sa prípadne stali zlučiteľnými s týmto ustanovením. Pokiaľ sa tak nepreukáže, prináleží Komisii, aby ukončila porušovanie článku 81 ES, o ktorom oprávnene rozhodla.

328    Žalobkyne ďalej tvrdia, že lehota šiestich mesiacov je tiež neprimeraná. Poukazujú na skutočnosť, že Visa v rozhodnutí Visa II „mala asi päť rokov na zavedenie menej radikálnej zmeny a že jej nebolo uložené žiadne nápravné opatrenie“.

329    Ako bolo zdôraznené v bodoch 192 a 314 vyššie, rozhodnutie Visa II bolo prijaté v kontexte, ktorý nie je porovnateľný s kontextom napadnutého rozhodnutia. V každom prípade, lehotu, v rámci ktorej musí ten, kto sa dopustil porušenia takéto konanie ukončiť, nemožno porovnávať s obdobím, pre ktoré bola povolená výnimka.

330    Pokiaľ ide o lehotu šiestich mesiacov, žalobkyne neuplatňujú žiadne tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné domnievať sa, že je pre ne obzvlášť zložité vyhovieť nápravnému opatreniu v tejto lehote. Ďalej treba zdôrazniť, že článok 6 napadnutého rozhodnutia stanovuje možnosť, aby žalobkyne požiadali Komisiu o predĺženie tejto lehoty.

331    Druhú časť tohto žalobného dôvodu a teda tento žalobný dôvod ako celok treba zamietnuť.

332    Vzhľadom na predchádzajúce musia byť všetky návrhy predložené v rámci tejto žaloby zamietnuté.

 O trovách

333    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

334    Keďže žalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Keďže BRC a EuroCommerce nepredložili návrhy v tomto zmysle, sú povinné znášať svoje vlastné trovy konania.

335    Keďže Komisia nenavrhla, aby bola Banco Santander, HSBC, Bank of Scotland, RBS, Lloyds TSB a MBNA uložená náhrada trov konania spojených s ich vedľajšou účasťou, budú títo vedľajší účastníci znášať iba svoje vlastné trovy konania.

336    Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      MasterCard, Inc., MasterCard International, Inc., a MasterCard Europe znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.      Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

4.      British Retail Consortium a EuroCommerce AISBL znášajú svoje vlastné trovy konania.

5.      Banco Santander, SA, Royal Bank of Scotland plc, HSBC Bank plc, Bank of Scotland plc, Lloyds TSB Bank plc a MBNA Europe Bank Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania.

Dittrich Wiszniewska‑Białecka Prek

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2012.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

I –  Žalobkyňa

II –  Správne konanie, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie

Napadnuté rozhodnutie

I –  Štvorstranný systém platobných kariet a výmenné poplatky

II –  Definícia relevantného trhu

III –  Uplatnenie článku 81 ods. 1 ES

A –  Rozhodnutie združenia podnikov

B –  Obmedzenie hospodárskej súťaže

C –  Posúdenie prípadnej objektívnej nevyhnutnosti CMI pre fungovanie systému MasterCard

IV –  Uplatnenie článku 81 ods. 3 ES

V –  Výrok

Konanie

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

I –  O žiadosti o prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania predloženej žalobkyňami

II –  O prípustnosti obsahu určitých príloh k písomným podaniam účastníkov konania

III –  O veci samej

A –  O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

1.  O prvom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 1 ES, lebo Komisia nesprávne rozhodla, že stanovenie CMI predstavovalo obmedzenie hospodárskej súťaže

a)  O časti žalobného dôvodu založenej na neprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI

O výhrade založenej na uplatnení nesprávnych právnych kritérií

O výhrade založenej na nesprávnom posúdení objektívnej nevyhnutnosti CMI

–  O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako spôsobu štandardného vyrovnávania transakcií

–  O objektívnej nevyhnutnosti CMI ako mechanizmu prevodu finančných prostriedkov v prospech vydávajúcich bánk

b)  O časti žalobného dôvodu založenej na nesprávnom posúdení v analýze účinkov CMI na hospodársku súťaž

O výhradách založených na preskúmaní fungovania hospodárskej súťaže v prípade neexistencie CMI

O výhradách založených na preskúmaní trhu s výrobkami

O výhrade týkajúcej sa preskúmania ekonomických dôkazov predložených v rámci správneho konania

O výhrade založenej na odôvodnení napadnutého rozhodnutia

2.  O druhom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 3 ES

3.  O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 81 ods. 1 ES z dôvodu nesprávnej kvalifikácie platobnej organizácie MasterCard ako združenia podnikov

4.  O štvrtom dôvode založenom na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie má procesné a skutkové vady

a)  O prvej časti žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu

O prvej výhrade založenej na zneužívajúcom odkaze na list opisujúci skutkový stav

O druhej výhrade založenej na nezrozumiteľnosti listu opisujúceho skutkový stav

O tretej výhrade založenej na existencii nových skutočností v napadnutom rozhodnutí

O štvrtej výhrade založenej na nedostatočnom informovaní niektorých vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž

b)  O druhej časti žalobného dôvodu založenej na skutkových pochybeniach

B –  O návrhu na zrušenie článkov 3 až 5 a 7 napadnutého rozhodnutia

O trovách

* Jazyk konania: angličtina.