Žaloba podaná 12. mája 2015 – Európska komisia/Nemecká spolková republika
(vec C-220/15)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Kukovec, A. C. Becker, Bevollmächtigte)
Žalovaná: Nemecká spolková republika
Návrhy žalobkyne
Nemecká spolková republika si tým, že v prvom nariadení k zákonu o trhavinách (1. SprengV) nad rámec smernice stanovila, že bez ohľadu na predchádzajúce posúdenie zhody pyrotechnických výrobkov pred ich uvedením na trh, sa musí uplatniť postup podľa § 6 ods. 4 1. SprengV a že Spolkový výskumný a skúšobný ústav pre materiály je podľa §6 ods. 4 piatej vety 1. SprengV oprávnený preskúmať a prípadne zmeniť návody na použitie pre všetky pyrotechnické výrobky, nesplnila svoje povinnosti podľa článku 6 ods. 1 smernice 2007/23/ES1 ,
Nemecká spolková republika je povinná nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba sa týka otázky, v akom rozsahu môžu členské štáty výrobcom a dovozcom pyrotechnických výrobkov v zmysle smernice 2007/23/ES aj v prípade výrobkov, ktoré preukázateľne spĺňajú zásadné požiadavky stanovené smernicou pre používanie CE označenia, uložiť dodatočné vnútroštátne požiadavky pre uvedenie pyrotechnických výrobkov na trh. Pravidlá napádané Komisiou pritom nestanovujú nijaké požiadavky na obsah týchto výrobkov, ale zavádzajú len doplnkové konanie, ktoré bráni prístupu na trh na území žalovanej.
Bez ohľadu na doklad o zhode totiž žalovaná požaduje, aby boli všetky pyrotechnické výrobky v zmysle smernice 2007/23/ES ohlásené zákonom určenému spolkovému ústavu, ktorý ako potvrdenie o ohlásení pridelí identifikačné číslo. Okrem nezanedbateľnej dĺžky sa toto konanie môže spájať okrem iného aj so zaplatením administratívneho poplatku a tiež odovzdaním skúšobných vzoriek. Komisia považuje požiadavku na konanie tohto druhu za narušenie voľného pohybu tovarov garantovaného článkom 6 smernice 2007/23/ES pre všetky pyrotechnické výrobky spĺňajúce požiadavky smernice.
Táto situácia sa nezmenila ani prijatím smernice 2013/29/EÚ2 , ktorou sa s účinnosťou od 1. júla 2015 zrušuje smernica 2007/23/ES. Na jednej strane je totiž momentom, ktorý je relevantný pre posúdenie existencie porušenia Zmluvy, uplynutie lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku (v prejednávanej veci 27. marec 2014). Na druhej strane smernica 2013/29/EÚ vo svojom článku 4 ods. 1 obsahuje zhodnú právnu úpravu s článkom 6 ods. 1 smernice 2007/23/ES, ktorá sa týka zabezpečenia voľného pohybu tovarov pre všetky pyrotechnické výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky práva Únie.Porušenie práva žalovanou, ktoré je predmetom v tejto veci, sa tak podľa názoru Komisie zakladá v zásade na neprípustných procesných požiadavkách nad rámec harmonizovaných požiadaviek práva Únie, ktoré sa týkajú uvedenia pyrotechnických výrobkov na trh. Na prvý pohľad síce požiadavka takéhoto konania môže vyvolávať dojem, že v ojedinelých prípadoch ide len o prehliadnuteľné zdržanie pri uvedení týchto výrobkov na trh. Reálny vplyv tejto právnej úpravy však nemožno podceňovať. V prvom rade je potrebné zohľadniť, že žalovaná je jedným z najväčších, ak nie najväčším, trhom s pyrotechnickými výrobkami na vnútornom trhu. Ďalej sa musí prihliadnuť na to, že niektoré pyrotechnické výrobky sa na území žalovanej môžu spotrebiteľom predávať len raz za rok a len počas krát
keho obdobia, v dôsledku čoho má časový rozmer tohto prístupu na trh o to väčší význam. V tejto súvislosti treba tiež konštatovať, že právnu úpravu, ktorá je predmetom tohto konania, podľa vnútroštátneho práva vykonáva ten istý orgán, ktorý je zároveň notifikovaným orgánom v zmysle smernice 2007/23/ES, ktorý je poverený posudzovaním zhody. Požiadavka žalovanej na dodatočné konanie vo vnútroštátnom práve tak tomuto orgánu poskytuje výhodu v hospodárskej súťaži oproti notifikovaným orgánom iných členských štátov. S ohľadom na takéto praktické účinky namietanej právnej úpravy nejde v prejednávanej veci v žiadnom prípade len o principiálne posúdenie obmedzenia účastníkov hospodárskej súťaže pri uvádzaní výrobkov na trh, ktoré už iný ako nemecký notifikovaný orgán posúdil ako konformné s požiadavkami práva Únie.