Language of document :

Odvolanie podané 27. júla 2017: Vincent Piessevaux proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) zo 17. mája 2017 vo veci T-519/16, Vincent Piessevaux/Rada Európskej únie

(vec C-454/17 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Vincent Piessevaux (v zastúpení: L. Ponteville, avocat)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok prijatý Všeobecným súdom 17. mája 2017 vo veci T-519/16,

vyhovel návrhom odvolateľa, ktoré predložil pred Všeobecným súdom,

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, článku 77 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článku 11 ods. 2 prílohy VIII uvedeného poriadku. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zamietol námietku nezákonnosti oznámenia zamestnancom 113/11 prijatého menovacím orgánom Rady, ktoré stanovuje výnimku z článku 9 tretieho odseku poslednej vety rozhodnutia Rady z 11. októbra 2011 o prijatí všeobecných vykonávacích ustanovení k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku, týkajúcim sa prevodu nárokov na dôchodok (ďalej len „DGE 2011“) – výnimka, podľa ktorej sa všeobecné vykonávacie ustanovenia prijaté 29. apríla 2004 (ďalej len „DGE 2004“) budú aj naďalej uplatňovať iba v prípadoch, keď menovací orgán oznámil dotknutej osobe návrh na bonifikáciu a táto osoba s týmto návrhom súhlasila pred nadobudnutím účinnosti DGE 2011. Odôvodnenie tohto zamietnutia uvedeného v bodoch 68 až 71 napadnutého rozsudku je totiž v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, článkom 77 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článkom 11 ods. 2 prílohy VIII uvedeného poriadku.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na skreslení prvej časti tretieho žalobného dôvodu, ktorý predložil odvolateľ, na porušení zásady prezumpcie správnosti aktov, na nedostatku odôvodnenia a porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Všeobecný súd sa totiž dopustil nesprávnych právnych posúdení:

–    v bodoch 73, 74, 80 a 81 napadnutého rozsudku tým, že skreslil prvú časť tretieho žalobného dôvodu a porušil zásadu prezumpcie správnosti písomností žalobcu, ako aj tým, že nesprávne uviedol, že žalobca sa dovolával porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery,

–    v bodoch 73 až 100 napadnutého rozsudku tým, že v rozpore s článkom 36 Štatútu Súdneho dvora sa nevyjadril k prvej časti tretieho žalobného dôvodu, ktorá sa zakladala na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, a nie na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery,

–    v bodoch 82 až 100 napadnutého rozsudku – v prípade, že by bolo potrebné dospieť k záveru, že body 82 až 100, niektorá ich časť, alebo niektoré ich prvky sa majú považovať za odpoveď na prvú časť tretieho žalobného dôvodu – tým, že zamietol námietku nezákonnosti článku 9 tretieho odseku poslednej vety DGE 2011, ktorú vzniesol žalobca na základe porušenia zásady rovnosti zaobchádzania.

____________