Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court (Írsko) 2. mája 2016 – Edward Cussens, John Jennings, Vincent Kingston/T. G. Brosman
(vec C-251/16)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Supreme Court
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolatelia: Edward Cussens, John Jennings, Vincent Kingston
Odporca: T. G. Brosman
Prejudiciálne otázky
Je zásada zneužitia práva, ktorú uznal Súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. februára 2006 vo veci [Halifax a i./Commissioners of Customs and Excise (C-255/02, EU:C:2006:121)] za uplatniteľnú v oblasti DPH, priamo uplatniteľná na jednotlivca, pokiaľ neexistuje žiadne vnútroštátne opatrenie, či už legislatívne alebo súdne, ktoré by vykonávalo túto zásadu za takých okolností ako v tomto prípade, keď by opätovné definovanie plnení uskutočnených pred predajom a plnení spojených s predajom zákazníkom (ďalej spoločne len „plnenia odvolateľov“), ktoré odporučil [Revenue] Commissioners (daňový úrad), zakladalo povinnosť odvolateľov zaplatiť DPH, pričom pri náležitom uplatnení ustanovení vtedy platných vnútroštátnych právnych predpisov takáto povinnosť vo vzťahu k plneniam odvolateľov nevznikla?
Ak odpoveď na otázku 1 je, že zásada zneužitia práva je priamo uplatniteľná na jednotlivca, a to aj napriek neexistencii vnútroštátneho opatrenia, či už legislatívneho alebo súdneho, ktoré by vykonávalo túto zásadu, bola táto zásada dostatočne jasná a presná na účely jej uplatnenia na plnenia odvolateľov, ktoré boli uskutočnené pred tým, ako Súdny dvor vydal rozsudok vo veci Halifax, a to najmä so zreteľom na zásady právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní odvolateľov?
Ak sa zásada zneužitia práva uplatňuje na plnenia odvolateľov, a preto musia byť tieto plnenia znovu definované,
aký je právny mechanizmus na stanovenie a výber splatnej DPH z plnení odvolateľov, keďže v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi DPH nie je splatná, nedá sa stanoviť ani vybrať, a
ako majú vnútroštátne súdy uložiť takúto povinnosť?
Mal by vnútroštátny súd pri rozhodovaní o tom, či hlavným cieľom plnení odvolateľov bolo získať daňovú výhodu, posudzovať plnenia uskutočnené pred predajom (o ktorých sa zistilo, že boli vykonané výhradne na daňové účely) samostatne, alebo je potrebné posudzovať cieľ plnení odvolateľov ako celok?
Má sa § 4 ods. 9 [Value Added Tax] Act (zákon o dani z pridanej hodnoty) pokladať za vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá vykonáva šiestu smernicu1 , napriek tomu, že nie je v súlade s ustanovením uvedeným v článku 4 ods. 3 šiestej smernice, pričom pri jej náležitom uplatnení by sa odvolatelia vo vzťahu k dodaniu nehnuteľností pred ich prvým obývaním považovali za zdaniteľné osoby, hoci nehnuteľnosti boli predtým predmetom disponovania, ktoré podliehalo dani?
Ak § 4 ods. 9 nie je v súlade so šiestou smernicou, dopustili sa odvolatelia zneužitia práva v rozpore so zásadami, ktoré Súdny dvor uznal v rozsudku vo veci Halifax, ak sa odvolali na tento odsek?
Subsidiárne, ak je § 4 ods. 9 v súlade so šiestou smernicou, získali odvolatelia daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom tejto smernice a/alebo s § 4?
Aj za predpokladu, že § 4 ods. 9 sa nemá považovať za ustanovenie vykonávajúce šiestu smernicu, vzťahuje sa na sporné plnenia zásada zneužitia práva, ako ju stanovil Súdny dvor v rozsudku vo veci Halifax, s odvolaním sa na kritériá, ktoré Súdny dvor uviedol vo veci Halifax?
____________1 Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).