Language of document : ECLI:EU:C:2012:747

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 22. novembra 2012 (*)

„Letecká doprava – Montrealský dohovor – Článok 22 ods. 2 – Zodpovednosť dopravcov za batožinu – Obmedzenia v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo omeškania batožiny – Spoločná batožina viacerých cestujúcich – Zapísanie batožiny len jedným z nich“

Vo veci C‑410/11,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Audiencia Provincial de Barcelona (Španielsko) z 15. júna 2011 a doručený Súdnemu dvoru 1. augusta 2011, ktorý súvisí s konaním:

Pedro Espada Sánchez,

Alejandra Oviedo Gonzáles,

Lucía Espada Oviedo,

Pedro Espada Oviedo

proti

Iberia Líneas Aéreas de España SA,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu predsedníčky tretej komory, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, J. Malenovský a D. Šváby (spravodajca),

generálny advokát: J. Mazák,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. mája 2012,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Espada Sánchez a i., v zastúpení: C. Chulio Purroy a D. Miró García, abogados,

–        Iberia Líneas Aéreas de España SA, v zastúpení: J. Fillat Boneta a M. Fillat Torné, abogados,

–        nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: S. Pardo Quintillán a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 22 ods. 2 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 (Ú. v. ES L 194, s. 38; Mim. vyd. 07/005, s. 491) (ďalej len „Montrealský dohovor“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Espadom Sánchezom, pani Oviedovou Gonzálesovou a ich dvoma maloletými deťmi, ktoré sa volajú Lucía a Pedro, na jednej strane a leteckou spoločnosťou Iberia, Líneas Aéreas de España SA (ďalej len „Iberia“) na druhej strane vo veci škody vyplývajúcej zo straty zapísanej batožiny v rámci leteckej dopravy vykonávanej touto spoločnosťou.

 Právny rámec

 Montrealský dohovor

3        V treťom odôvodnení Montrealského dohovoru zmluvné štáty tohto dohovoru „uzn[ali] dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“.

4        Podľa piateho odôvodnenia tohto dohovoru:

„… spoločná akcia štátov týkajúca sa ďalšieho zosúlaďovania a kodifikácie niektorých pravidiel upravujúcich medzinárodnú leteckú dopravu prostredníctvom nového dohovoru je najprimeranejším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého vyváženia záujmov…“

5        Článok 3 ods. 3 Montrealského dohovoru nazvaný „Cestujúci a batožina“ stanovuje:

„Dopravca doručí [vydá – neoficiálny preklad] cestujúcemu identifikačný batožinový štítok na [batožinový lístok za – neoficiálny preklad] každý kus zapísanej batožiny.“

6        Článok 17 tohto dohovoru nazvaný „Smrť a zranenie cestujúcich – škoda na batožine“ stanovuje v odsekoch 2 a 4:

„2.      Dopravca je zodpovedný za utrpenú škodu v prípade zničenia, straty, alebo poškodenia zapísanej batožiny iba v prípade, keď sa udalosť, ktorá zapríčinila zničenie, stratu, alebo poškodenie, udiala na palube lietadla alebo kedykoľvek v čase, keď mal dopravca zapísanú batožinu na starosti. Avšak dopravca nie je zodpovedný v tom rozsahu, v ktorom škoda vznikla v dôsledku vnútornej závady, povahy alebo vady batožiny. V prípade nezapísanej batožiny vrátane osobných vecí, je dopravca zodpovedný, ak škoda vznikla jeho zavinením alebo zavinením jeho pracovníkov alebo agentov.

4.      Pokiaľ nie je v tomto dohovore uvedené inak, pojem ‚batožina‘ znamená zapísanú batožinu aj nezapísanú batožinu.“

7        Článok 22 uvedeného dohovoru stanovuje „obmedzenia zodpovednosti vo vzťahu k omeškaniu, batožine a nákladu“ v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej v odseku 2:

„Pri preprave batožiny je zodpovednosť dopravcu v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo omeškania obmedzená na 1 000 práv osobitného čerpania pre každého cestujúceho, pokiaľ cestujúci neurobil v čase, keď dopravcovi odovzdával zapísanú batožinu, osobitné vyhlásenie o záujme na dodaní batožiny v mieste určenia a nezaplatil dodatočnú sumu, ak sa to v takomto prípade požaduje. V tomto prípade bude dopravca povinný zaplatiť sumu neprevyšujúcu vyhlásenú sumu, ak nepreukáže, že táto suma je väčšia než skutočný záujem cestujúceho na dodaní v mieste určenia.“

 Právna úprava Únie

8        Montrealský dohovor nadobudol platnosť, pokiaľ ide o Spoločenstvo, 28. júna 2004.

9        Podľa odôvodnenia 1 rozhodnutia 2001/539:

„Je výhodné pre leteckých dopravcov Európskeho spoločenstva vykonávať prepravu podľa jednotných a jednoznačných pravidiel týkajúcich sa ich zodpovednosti za škody; tieto pravidlá by mali byť rovnaké ako pravidlá uplatňované na dopravcov z tretích štátov.“

10      Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (Ú. v. ES L 285, s. 1; Mim. vyd. 07/003, s. 489), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002 (Ú. v. ES L 140, s. 2; Mim. vyd. 07/006, s. 246, ďalej len „nariadenie č. 2027/97“), stanovuje:

„Toto nariadenie vykonáva príslušné ustanovenia Montrealského dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave a ustanovuje určité dodatočné ustanovenia. …“

11      Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97 znie:

„Zodpovednosť leteckého dopravcu spoločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť.“

12      Podľa odôvodnenia 12 nariadenia č. 889/2002 „jednotné limity zodpovednosti za stratu, škodu alebo zničenie batožiny a za škody spôsobené meškaním, ktoré platia pre všetky prepravy vykonávané leteckými dopravcami, zabezpečia jednoduché a jasné pravidlá pre cestujúcich ako aj pre aerolínie a cestujúci budú vedieť, kedy je potrebné dodatočné poistenie“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

13      Pán Espada Sánchez, pani Oviedo Gonzáles a ich dve maloleté deti nastúpili 1. augusta 2008 na let spoločnosti Iberia z Barcelony (Španielsko) do Paríža (Francúzsko). Batožinu tejto štvorčlennej rodiny tvorili dva kufre. Tie sa stratili počas letu a potom sa už nenašli.

14      Z tohto dôvodu štyria cestujúci žiadali od spoločnosti Iberia na základe článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru náhradu škody vo výške 4 400 eur, čo zodpovedalo 4 000 právam osobitného čerpania (ďalej len „SDR“), teda 1 000 SDR pre každého cestujúceho.

15      Rozsudkom z 18. marca 2010 Juzgado Mercantil n 2 de Barcelona čiastočne vyhovel ich žalobe a zaviazal spoločnosť Iberia na zaplatenie sumy 600 eur spolu so zákonom stanovenými úrokmi.

16      V odvolacom konaní proti tomuto rozsudku má Audiencia Provincial de Barcelona pochybnosti týkajúce sa výkladu článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru. V tejto súvislosti uvádza, že nie je vylúčené, že toto ustanovenie v spojení s článkom 3 ods. 3 tohto dohovoru stanovuje, že iba cestujúci, ktorému bol vydaný identifikačný batožinový štítok uvedený v článku 3 ods. 3 tohto dohovoru, má právo na náhradu škody v prípade straty batožiny.

17      Za týchto okolností Audiencia Provincial de Barcelona rozhodol o prerušení konania a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa obmedzenie zodpovednosti dopravcu za zničenie, stratu alebo poškodenie batožiny na 1 000 [SDR] pre každého cestujúceho uvedené v článku 22 ods. 2 [Montrealského dohovoru] v spojení s článkom 3 ods. 3 tohto dohovoru vykladať v tom zmysle, že ide o maximálnu hranicu uplatniteľnú na každého cestujúceho, ak viacerí cestujúci cestujú spoločne a spoločne zapíšu aj svoju batožinu bez ohľadu na to, že počet zapísaných batožín je nižší než počet skutočne cestujúcich?

2.      Alebo sa má obmedzenie zodpovednosti stanovené v tomto ustanovení vykladať v tom zmysle, že každý kus zapísanej batožiny pripadá len na jedného cestujúceho, ktorý môže požadovať náhradu škody, takže maximálna hranica platí len pre jedného cestujúceho, hoci sa preukázalo, že stratená batožina opatrená jediným identifikačným batožinovým štítkom patrí viacerým cestujúcim?“

 O prejudiciálnych otázkach

18      Týmito otázkami, ktoré je potrebné skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 22 ods. 2 Montrealského dohovoru v spojení s článkom 3 ods. 3 tohto dohovoru vykladať v tom zmysle, že sa právo na náhradu škody a obmedzenie zodpovednosti dopravcu v prípade straty batožiny vzťahujú aj na cestujúceho, ktorý si nárokuje náhradu škody z dôvodu straty batožiny zapísanej na meno iného cestujúceho.

19      Na úvod je potrebné pripomenúť, že článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97 stanovuje, že zodpovednosť leteckého dopravcu Spoločenstva voči cestujúcim v leteckej doprave, a pokiaľ ide o ich batožinu, sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru týkajúcimi sa tejto zodpovednosti.

20      Keďže ustanovenia tohto dohovoru od nadobudnutia jeho platnosti tvoria integrálnu súčasť právneho poriadku Únie, Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie v prejudiciálnom konaní týkajúcom sa jeho výkladu, pričom musia byť dodržané pravidlá výkladu všeobecného medzinárodného práva, ktoré platia aj pre Úniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. februára 2010, Brita, C‑386/08, Zb. s. I‑1289, body 39 až 42, a zo 6. mája 2010, Walz, C‑63/09, Zb. s. I‑4239, body 20 a 22, ako aj citovanú judikatúru).

21      Pokiaľ ide o posledný uvedený aspekt, Súdny dvor už rozhodol, že hoci Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969 nezaväzuje ani Úniu, ani všetky členské štáty, odráža pravidlá medzinárodného obyčajového práva, ktoré ako také sú záväzné pre inštitúcie Únie a sú súčasťou jej právneho poriadku (rozsudok Brita, už citovaný, bod 42).

22      Článok 31 tohto dohovoru teda stanovuje, že zmluva sa má vykladať v dobrej viere v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti a takisto s prihliadnutím na jej predmet a účel (rozsudky z 15. júla 2010, Hengartner a Gasser, C‑70/09, Zb. s. I‑7233, bod 36 a citovaná judikatúra, ako aj Walz, už citovaný, bod 23 a citovaná judikatúra).

23      Z článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru v podstate vyplýva, že dopravca je zodpovedný okrem iného za škodu vzniknutú v prípade straty batožiny. Článok 22 ods. 2 tohto dohovoru stanovuje okrem iného, že „pri preprave batožiny je zodpovednosť dopravcu v prípade… straty… obmedzená na 1 000 [SDR] pre každého cestujúceho“.

24      Z ustanovení uvádzaných v predchádzajúcom bode vyplýva, že jednak práve škoda vzniknutá v prípade straty prepravovanej batožiny zakladá zodpovednosť leteckého dopravcu a jednak je to cestujúci, kto má právo na náhradu vzniknutej škody v rozsahu, ktorý je tam vymedzený.

25      Okrem toho z článku 17 ods. 2 Montrealského dohovoru vyplýva, že letecký dopravca je zodpovedný za škodu spojenú so stratou všetkej batožiny patriacej cestujúcim, tak zapísanej, ako aj nezapísanej. Toto konštatovanie potvrdzuje aj to, že sa bez ďalšieho upresnenia v článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru používa pojem „batožina“, ktorý je definovaný v článku 17 ods. 4 tohto dohovoru tak, že znamená, pokiaľ nie je v tomto dohovore uvedené inak, „zapísanú batožinu aj nezapísanú batožinu“.

26      Tento výklad nemožno spochybniť článkom 3 ods. 3 Montrealského dohovoru, podľa ktorého „dopravca [vydá] cestujúcemu identifikačný [batožinový lístok za] každý kus zapísanej batožiny“. Na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Iberia a Európska komisia, toto ustanovenie len znamená, ako správne uvádza nemecká vláda, že letecký dopravca má povinnosť identifikácie zapísanej batožiny a nemožno z neho vyvodiť, že právo na náhradu škody v prípade straty batožiny a s tým súvisiace obmedzenie, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2 tohto dohovoru, by platilo len v prípade cestujúceho, ktorý si zapísal jednu alebo viaceré batožiny.

27      Relevantné ustanovenia Montrealského dohovoru ako celok sa teda musia vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca sa musí považovať za zodpovedného na účely náhrady škody cestujúcemu v prípade straty batožiny zapísanej na meno iného cestujúceho, ktorý cestoval tým istým letom, ak sa v tejto stratenej batožine nachádzali veci patriace tomuto prvému cestujúcemu, ktorých strata predstavuje škodu, ktorá mu vznikla. V dôsledku toho nielen cestujúcemu, ktorý si sám zapísal vlastnú batožinu, ale aj cestujúcemu, ktorého veci sa nachádzali v batožine zapísanej iným cestujúcim, ktorý cestoval tým istým letom, priznáva Montrealský dohovor v prípade straty týchto vecí individuálne právo na náhradu škody, a to za podmienok stanovených v prvej vete článku 17 ods. 2 tohto dohovoru a v hraniciach stanovených v článku 22 ods. 2 tohto dohovoru.

28      Tento záver podporujú aj ciele, ktoré viedli k prijatiu Montrealského dohovoru.

29      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že tretie odôvodnenie Montrealského dohovoru uznáva „dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“. Tieto dva ciele by boli nevyhnutne spochybnené, keby cestujúcemu, ktorého veci sa nachádzali v batožine zapísanej iným cestujúcim, ktorý cestoval tým istým letom, nemohla byť osobne priznaná žiadna náhrada škody, ktorá mu vznikla z dôvodu straty týchto vecí.

30      Navyše vzhľadom na tieto ciele sa zmluvné strany tohto dohovoru rozhodli zakotviť režim objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že sa má zachovať „spravodlivé vyváženie záujmov“, najmä pokiaľ ide o záujmy leteckých dopravcov a cestujúcich (pozri rozsudok Walz, už citovaný, body 31 a 33). Na účely zachovania takého vyváženia Montrealský dohovor stanovuje v niektorých prípadoch – najmä v článku 22 ods. 2 tohto dohovoru v prípade zničenia, straty, poškodenia alebo meškania batožiny – obmedzenie zodpovednosti leteckých dopravcov, pričom obmedzenie náhrady škody, ktoré z toho vyplýva, sa musí uplatniť „na každého cestujúceho“ (pozri rozsudok Walz, už citovaný, bod 34).

31      Nebolo by to však tak, keby v prípade vecí cestujúceho nachádzajúce sa v batožine iného cestujúceho, zapísanej týmto iným cestujúcim, neplatilo právo na náhradu škody zakotvené uvedeným dohovorom, a to z dôvodu, že uvedenú batožinu nezapísal tento prvý cestujúci.

32      Okrem toho nemožno oprávnene tvrdiť, že priznanie práva na náhradu škody stanoveného v článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru cestujúcemu, ktorého veci sa nachádzali v batožine zapísanej iným cestujúcim, má dosah na spravodlivé vyváženie záujmov z dôvodu, že toto priznanie spôsobí, že sa leteckým dopravcom uloží veľmi ťažké bremeno náhrad, ktoré možno len obtiažne určiť a vyčísliť a ktoré by mohlo ohroziť, alebo dokonca ochromiť ich hospodársku činnosť, čiže nemožno oprávnene tvrdiť, že toto priznanie práva je preto v rozpore s týmto dohovorom.

33      V tejto súvislosti je potrebné najprv uviesť, že takéto priznanie práva nie je vôbec prekážkou možnosti, aby leteckí dopravcovia identifikovali a vypočítali jasne na každého cestujúceho výšku náhrady škody, ktorú im možno uložiť.

34      Ďalej, táto potenciálna záťaž sa nemôže považovať za ohrozujúcu alebo paralyzujúcu hospodársku činnosť uvedených dopravcov. Je totiž potrebné zdôrazniť, že obmedzenia zodpovednosti uvedené v bode 29 tohto rozsudku sú v prospech leteckých dopravcov, a že pokiaľ ide o batožinu, stanovená hranica predstavuje podľa článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru hornú hranicu náhrady škody, ktorú nemôže dosiahnuť automaticky a paušálne každý cestujúci v prípade straty svojej batožiny. Okrem toho v súlade s článkom 17 ods. 2 tohto dohovoru nie je dopravca zodpovedný, ak škoda vyplýva z povahy batožiny alebo vlastnej vady batožiny, prípadne je zodpovedný v tomto rozsahu.

35      Nakoniec je potrebné pripomenúť, že na účely náhrady škody stanovenej v článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru prináleží dotknutým cestujúcim, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázali, aký bol obsah stratenej batožiny, ako aj to, že batožina zapísaná na meno iného cestujúceho naozaj obsahovala veci iného cestujúceho, ktorý cestoval tým istým letom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti vnútroštátny súd môže zohľadniť to, že títo cestujúci sú rodinnými príslušníkmi, letenky si kúpili spolu alebo boli odbavení v tom istom okamihu.

36      Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položené otázky odpovedať tak, že článok 22 ods. 2 Montrealského dohovoru v spojení s článkom 3 ods. 3 tohto dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že právo na náhradu škody a obmedzenie zodpovednosti dopravcu v prípade straty batožiny sa vzťahujú aj na cestujúceho, ktorý si nárokuje túto náhradu škody z dôvodu straty batožiny zapísanej na meno iného cestujúceho, ak táto stratená batožina naozaj obsahovala veci patriace prvému cestujúcemu.

 O trovách

37      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 22 ods. 2 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretého v Montreale 28. mája 1999, podpísaného Európskym spoločenstvom 9. decembra 1999 a schváleného v jeho mene rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001, v spojení s článkom 3 ods. 3 tohto dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že právo na náhradu škody a obmedzenie zodpovednosti dopravcu v prípade straty batožiny sa vzťahujú aj na cestujúceho, ktorý si nárokuje túto náhradu škody z dôvodu straty batožiny zapísanej na meno iného cestujúceho, ak táto stratená batožina naozaj obsahovala veci patriace prvému cestujúcemu.

Podpisy


* Jazyk konania: španielčina.