NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 29. októbra 2009 1(1)
Vec C‑386/08
Brita GmbH
proti
Hauptzollamt Hamburg‑Hafen
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht Hamburg (Nemecko)]
„Preferenčný režim – Dohoda medzi ES a Izraelom – Dohoda medzi ES a OOP – Pojem ,výrobky s pôvodom‘ – Výrobky s pôvodom na území izraelskej osady na Západnom brehu Jordánu – Následné overenie sprievodných osvedčení EUR.1 – Pochybnosť o pôvode tovaru – Pojem ,územie štátu Izrael‘“
1. Toto prejudiciálne konanie sa týka výkladu Euro-stredomorskej dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej(2), rovnako, ako aj výkladu Európsko-stredomorskej dočasnej dohody o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, na jednej strane, a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov Západného brehu a Pásma Gazy, na druhej strane(3).
2. Toto konanie má pôvod v opravnom prostriedku podanom spoločnosťou Brita GmbH(4) proti clám, ktorých zaplatenie jej bolo uložené nemeckými colnými orgánmi za dovoz zariadení na výrobu sódovky vyrobených na Západnom brehu Jordánu, pre ktoré izraelské colné orgány poskytli sprievodné osvedčenie osvedčujúce izraelský pôvod týchto výrobkov.
3. Finanzgericht Hamburg (Nemecko) sa Súdneho dvora pýta, či sú na základe dohody medzi ES a Izraelom nemecké colné orgány viazané výsledkom overovania pôvodu uvedených výrobkov následne vykonaného izraelskými colnými orgánmi.
4. Vnútroštátny súd si tiež želá vedieť, či boli nemecké colné orgány povinné iniciovať konanie proti izraelským colným orgánom pred Výborom pre colnú spoluprácu zriadeným touto dohodou.
5. Napokon je Súdny dvor vyzvaný, aby sa vyjadril k možnosti uplatňovať bez rozlišovania dohodu medzi ES a Izraelom alebo dohodu medzi ES a OOP na tovary, pri ktorých bol osvedčený izraelský pôvod, ale pri ktorých sa ukáže, že majú pôvod na okupovaných územiach a, konkrétne, na Západnom brehu Jordánu.
6. V týchto návrhoch Súdnemu dvoru navrhnem, aby rozhodol, že v prípade rozporu medzi colnými orgánmi zmluvných štátov dohody medzi ES a Izraelom týkajúceho sa rozsahu územnej pôsobnosti tejto dohody nie sú colné orgány štátu dovozu viazané výsledkom overovania následne vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu.
7. Potom Súdnemu dvoru navrhnem, aby určil, že nemecké colné orgány neboli povinné predložiť spor s izraelskými colnými orgánmi Výboru pre colnú spoluprácu.
8. Napokon uvediem dôvody, pre ktoré si myslím, že tovary, pri ktorých bol izraelskými colnými orgánmi osvedčený izraelský pôvod, ale pri ktorých sa ukáže, že majú pôvod na okupovaných územiach, a presnejšie na Západnom brehu Jordánu, nemôžu využiť ani preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom, ani preferenčné zaobchádzanie zavedené dohodou medzi ES a OOP.
I – Právny rámec
A – Právo Spoločenstva
9. Európsko-stredomorská ministerská konferencia, ktorá sa konala v Barcelone 27. a 28. novembra 1995, umožnila konkretizovať smerovanie už definované predchádzajúcimi Európskymi radami, konkrétne ustanoviť partnerstvo s krajinami Stredomoria. Uvedené sa týka dvanástich tretích štátov. Ide o Alžírsku demokratickú a ľudovú republiku, Cyperskú republiku, Egyptskú arabskú republiku, štát Izrael, Jordánske hášimovské kráľovstvo, Libanonskú republiku, Maltskú republiku, Marocké kráľovstvo, Sýrsku arabskú republiku, Tuniskú republiku, Tureckú republiku a Palestínske autonómne samosprávne územia.
10. Toto nové partnerstvo prepája tri sféry. Cieľom sféry „politiky a bezpečnosti“ je definovanie spoločného priestoru mieru a stability. Druhá sféra, sféra „hospodárska a finančná“, by mala umožniť vybudovanie zóny spoločnej prosperity. Napokon sféra „sociálna, kultúrna a ľudská“ smeruje k rozvoju ľudských zdrojov rovnako, ako aj k napomáhaniu porozumenia medzi kultúrami a kontaktom medzi občianskymi spoločnosťami.
11. V tom čase boli podpísané dvojstranné dohody medzi Európskym spoločenstvom a členskými štátmi na jednej strane a stredomorskými štátmi na strane druhej. Tieto dohody zodpovedajú rovnakej štruktúre a zahŕňajú tri vyššie uvedené sféry rovnako, ako aj protokol o dohode vzťahujúci sa na definíciu pojmu pôvodu výrobkov a metódy administratívnej spolupráce, ktoré sa týkajú najmä spôsobu vydávania a následného overovania sprievodných osvedčení osvedčujúcich pôvod výrobkov.
12. Spoločenstvo a členské štáty teda podpísali v Bruseli 20. novembra 1995 dohodu medzi ES a Izraelom a 24. februára 1997 dohodu medzi ES a OOP.
13. Tieto dohody boli schválené rozhodnutiami Rady a Komisie 2000/384/ES, ESUA z 19. apríla 2000(5) a Rady 97/430/ES z 2. júna 1997(6).
1. Dohoda medzi ES a Izraelom
14. Dohoda medzi ES a Izraelom nadobudla účinnosť 1. júna 2000. Z preambuly tejto dohody vyplýva, že „Spoločenstvo, jeho členské štáty a Izrael chcú posilniť [existujúce tradičné väzby] a vytvoriť trvalé vzťahy založené na reciprocite a partnerstve a podporovať ďalšiu integráciu hospodárstva Izraela do európskeho hospodárstva“.
15. Preambula dohody medzi ES a Izraelom tiež uvádza, že zmluvné strany uzatvorili túto dohodu „berúc do úvahy význam, ktorý zmluvné strany prikladajú zásade hospodárskej slobody a princípom Charty OSN, najmä dodržiavaniu ľudských práv a demokracie, ktoré tvoria skutočný základ pridruženia“.
16. Na základe článku 7 uvedenej dohody sa ustanovenia dohody medzi ES a Izraelom uplatňujú na výrobky s pôvodom v Spoločenstve a Izraeli. Článok 8 tejto dohody uvádza, že „clá na dovozy a vývozy a akékoľvek iné poplatky s rovnakým účinkom ako clo sú medzi Spoločenstvom a Izraelom zakázané. Toto platí aj pre clá fiškálnej povahy“.
17. Článok 67 dohody medzi ES a Izraelom predpokladá ustanovenie asociačnej rady, poverenej preskúmavaním všetkých vážnych problémov, ktoré vzniknú v rámci uvedenej dohody a akýchkoľvek iných dvojstranných alebo medzinárodných problémov spoločného záujmu.
18. Podľa článku 75 ods. 1 uvedenej dohody môže každá zmluvná strana predložiť asociačnej rade akýkoľvek spor týkajúci sa uplatňovania alebo výkladu dohody medzi ES a Izraelom.
19. Z článku 79 ods. 2 uvedenej dohody tiež vyplýva, že zmluvná strana môže prijať príslušné opatrenia, ak usúdi, že druhá zmluvná strana nesplnila záväzok vyplývajúci z uvedenej dohody, avšak pod podmienkou, že predtým predloží asociačnej rade všetky relevantné informácie, ktoré sa vyžadujú na dôkladné preskúmanie situácie, aby sa našlo riešenie prijateľné pre zmluvné strany.
20. Rozsah územnej pôsobnosti dohody medzi ES a Izraelom je definovaný v jej článku 83. Podľa tohto článku sa táto dohoda uplatňuje na územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele za podmienok ustanovených v týchto zmluvách, a na strane druhej na územie štátu Izrael.
21. Podľa článku 2 ods. 2 písm. a) a b) protokolu č. 4 k uvedenej dohode o definícii pojmu „výrobky s pôvodom“ a metódach administratívnej spolupráce sú za výrobky s pôvodom v Izraeli považované výrobky výlučne získané v Izraeli v zmysle článku 4 uvedeného protokolu,(7) rovnako, ako aj výrobky získané v Izraeli z materiálov, ktoré neboli získané výlučne tam, za predpokladu, že zmienené materiály boli podrobené dostatočnému opracovaniu a spracovaniu v Spoločenstve v zmysle článku 5 uvedeného protokolu.
22. Protokol č. 4 dohody medzi ES a Izraelom zavádza tiež pravidlá týkajúce sa dôkazu pôvodu výrobkov. Článok 17 ods. 1 písm. a) tohto protokolu tak uvádza, že výrobky s pôvodom v zmysle uvedeného protokolu využívajú výhody ustanovení dohody medzi ES a Izraelom pri predložení sprievodného osvedčenia EUR.1.(8) Na základe článku 18 ods. 1 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom toto osvedčenie vydajú colné orgány vyvážajúcej krajiny na základe žiadosti, ktorú písomne podal vývozca, alebo na zodpovednosť vývozcu, jeho splnomocnený zástupca.
23. Článok 32 uvedeného protokolu zavádza administratívnu spoluprácu medzi štátom Izrael a dotknutým členským štátom. To je dôvod, pre ktorý, ak majú colné orgány štátu dovozu pochybnosti o pôvode výrobkov, môžu požadovať následné overenie sprievodných osvedčení EUR.1. Tieto orgány teda vrátia dotknuté osvedčenia colným orgánom štátu vývozu a vysvetlia vecné alebo formálne dôvody, ktoré odôvodňujú vyšetrovanie.
24. Článok 32 ods. 3 uvedeného protokolu stanovuje, že overenie vykonávajú colné orgány štátu vývozu. Článok 32 ods. 6 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom uvádza, že „ak v prípadoch dôvodných pochybností nie je do desiatich mesiacov žiadna odpoveď alebo ak neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravosti daného dokumentu alebo skutočného pôvodu výrobkov, dožadujúce colné orgány zamietnu nárok na preferencie, s výnimkou prípadu vyššej moci (force majeure) alebo výnimočných okolností“.
25. Napokon, podľa článku 33 prvého odseku tohto protokolu, „ak vzniknú spory, pokiaľ ide o overovací postup podľa článku 32, ktoré sa nedajú vyriešiť medzi colnými orgánmi požadujúcimi overenie a colnými orgánmi zodpovednými za vykonanie tohto overenia, alebo keď tieto vznesú otázku ohľadom výkladu tohto protokolu, tieto spory budú predložené Výboru pre colnú spoluprácu“.
26. Otázka pravidla pôvodu a rozsahu územnej pôsobnosti dohody medzi ES a Izraelom je už niekoľko rokov predmetom sporu medzi Spoločenstvom a štátom Izrael. Spoločenstvo tvrdí, že výrobky s pôvodom na okupovaných územiach Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy nemôžu využívať preferenčné zaobchádzanie zavedené dohodou medzi ES a Izraelom, zatiaľ čo štát Izrael má opačný názor.
27. Už v roku 1997 dala Komisia Európskych spoločenstiev v stanovisku určenom dovozcom(9) na vedomie svoje pochybnosti existujúce vo veci platnosti sprievodných osvedčení EUR.1 predkladaných pri dovoze pomarančového džúsu pochádzajúceho z Izraela do Spoločenstva a nedostatočnej administratívnej spolupráce medzi štátom Izrael a Spoločenstvom. Tieto pochybnosti mohli podľa Komisie spochybniť platnosť týchto osvedčení.
28. Dňa 12. mája 1998 Komisia v oznámení Rade a Európskemu parlamentu(10) zdôraznila ťažkosti, s ktorými sa stretáva pri uplatňovaní protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom, ktorý sa uplatňoval do ratifikácie samotnej dohody Spoločenstvom.
29. V tomto oznámení Komisia uviedla, že pretrvávajú dve prekážky správneho uplatňovania tejto dohody. Tieto prekážky sa vzťahovali na vývoz tovaru, pri ktorom bol osvedčený pôvod v Izraeli, zatiaľ čo bol v skutočnosti vyrobený na okupovaných územiach, do Spoločenstva.
30. Okrem toho na druhom zasadaní Asociačnej rady EÚ – Izrael(11) Komisia „vyjadrila poľutovanie nad pretrvávaním rozdielov vo výklade rozsahu územnej pôsobnosti [dohody medzi ES a Izraelom]“. Tiež zdôraznila, že z právneho hľadiska je povinná zaručiť vykonávanie tejto dohody a chrániť vlastné zdroje Európskej únie.(12) Z tohto dôvodu Komisia oznámila zverejnenie nového stanoviska.(13)
31. V tomto stanovisku Komisia informuje dovozcov, že „výsledky overovacieho postupu potvrdili, že Izrael vystavuje dôkazy o pôvode pre tovary, ktoré pochádzajú z území, ktoré patria od roku 1967 pod izraelskú správu, podľa názoru Spoločenstva však nemajú v rámci [dohody medzi ES a Izraelom] nárok na poskytnutie preferenčného zaobchádzania“. Pokračuje tvrdením, že „hospodárske subjekty v Spoločenstve, ktoré predkladajú dôkaz o pôvode, aby dosiahli preferenčné zaobchádzanie pre tovary s pôvodom v izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu, v Pásme Gazy, vo východnom Jeruzaleme a na Golanských výšinách, sú informované o tom, že musia prijať všetky potrebné preventívne opatrenia a že prepustenie tovaru do voľného obehu môže viesť k vzniku colného dlhu“.
2. Dohoda medzi ES a OOP
32. Dohoda medzi ES a OOP nadobudla účinnosť 1. júla 1997. V jej preambule sa uvádza, že zmluvné strany uzatvorili túto dohodu, „berúc do úvahy dôležitosť, ktorú obe zmluvné strany pripisujú zásadám zakotveným v Charte Spojených národov, najmä dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a politickej a hospodárskej slobody, ktoré tvoria základ ich vzájomných vzťahov“. Uvedená dohoda bola tiež uzatvorená, „berúc do úvahy rozdiely v hospodárskom a sociálnom rozvoji existujúce medzi zmluvnými stranami a potrebu zintenzívniť jestvujúce úsilie podporiť hospodársky a sociálny rozvoj na území Západného brehu a Pásma Gazy“.
33. Na základe článku 1 ods. 2 dohody medzi ES a OOP je jej cieľom najmä prispieť k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy rovnako, ako aj podnecovať regionálnu spoluprácu s cieľom konsolidovať mierové spolužitie a hospodársku a politickú stabilitu.
34. Článok 5 tejto dohody uvádza, že „v obchode medzi spoločenstvom a Západným brehom a Pásmom Gazy nebudú zavedené žiadne nové dovozné clá ani iné poplatky s rovnakým účinkom“. Článok 6 uvedenej dohody dodáva, že „pri dovoze výrobkov pochádzajúcich zo Západného brehu a Pásma Gazy do spoločenstva sa neuplatňuje clo ani iné poplatky s rovnakým účinkom a zároveň sa neuplatňujú ani množstevné obmedzenia či iné opatrenia s rovnakým účinkom“.
35. Pojem „výrobok s pôvodom“ je definovaný v protokole č. 3 dohody medzi ES a OOP, ktorý sa týka vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a metód administratívnej spolupráce. V článku 2 ods. 2 písm. a) a b) tohto protokolu sa uvádza, že za výrobky s pôvodom na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy sa pokladajú výrobky celkom získané na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy,(14) ako aj tie, ktoré sú tam získané a obsahujú materiály, ktoré neboli celkom získané na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy za predpokladu, že takéto materiály tam prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním v zmysle článku 5 tohto protokolu.
36. V prípade sporu medzi stranami týkajúceho sa výkladu alebo uplatňovania dohody medzi ES a OOP článok 67 tejto dohody stanovuje, že každá z týchto strán ho môže predložiť spoločnému výboru na vyriešenie.
37. Napokon článok 73 uvedenej dohody uvádza, že sa uplatňuje na územiach Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy.
B – Izraelsko‑palestínska dočasná dohoda
38. Ambíciou madridského procesu začatého v roku 1991 je nastolenie trvalého mieru na Blízkom východe. V rámci tohto procesu štát Izrael a OOP vo Washingtone 28. septembra 1995 podpísali Izraelsko-palestínsku dočasnú dohodu o Západnom brehu Jordánu a Pásme Gazy.(15) Cieľom tejto dohody, ktorá podľa svojej preambuly nahrádza Dohodu o Pásme Gazy a oblasti Jericha(16), Predbežnú dohodu o prenesení právomocí a zodpovednosti(17) a Protokol týkajúci sa následného prenesenia právomocí a zodpovednosti(18), je najmä „zriadiť… Volenú radu… a predsedu Výkonného výboru pre palestínsky ľud na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy… vedúc k trvalému usporiadaniu na základe rezolúcií č. 242 a č. 338 Rady bezpečnosti [Organizácie spojených národov]“.(19)
39. V tejto preambule sa tiež uvádza, že voľby do Volenej rady a voľby predsedu Výkonného výboru budú predstavovať „dôležitú dočasnú prípravnú fázu uskutočnenia legitímnych práv palestínskeho ľudu a jeho spravodlivých požiadaviek a budú predstavovať demokratický základ zavedenia palestínskych inštitúcií“.
40. Na účely dosiahnutia tohto cieľa predpokladá izraelsko-palestínska dohoda, že štát Izrael prenesie právomoci a zodpovednosť z izraelskej vojenskej správy a svojej civilnej správy na Volenú radu a že bude naďalej vykonávať právomoci a zodpovednosť, ktoré prenesené neboli.(20)
41. Po prvej fáze stiahnutia vojsk(21) boli zriadené tri zóny. Ide o zóny A, B a C. Keďže územie, z ktorého pochádzajú výrobky, o ktoré ide v spore vo veci samej, je územím zóny C, budem sa zaujímať výlučne o túto zónu.
42. V uvedenej zóne si štát Izrael ponecháva výlučnú právomoc v záležitostiach bezpečnosti.
43. Na základe článku IX ods. 5 písm. b) bodu 1 izraelsko-palestínskej dohody môže OOP so štátmi alebo medzinárodnými organizáciami viesť rokovania a podpisovať hospodárske dohody.
44. Okrem toho článok XI ods. 2 písm. c) tejto dohody uvádza, že „v zóne C, počas prvej fázy sťahovania vojsk, Izrael prenesie na Radu právomoci a zodpovednosť v civilných veciach nevzťahujúce sa na územie, ako je uvedené v prílohe III“.
45. Článok IV prílohy III uvedenej dohody predpokladá osobitné ustanovenia pre územia zóny C.
46. Uvedená dohoda teda uvádza, že pre tieto územia budú v priebehu prvej fázy stiahnutia vojsk právomoci a zodpovednosť vo vzťahu k oblastiam vymenovaným v dodatku 1 prenesené a zabezpečované Volenou radou v súlade s ustanoveniami tohto dodatku.
47. Podľa článku 6 uvedeného dodatku tvoria obchod a priemysel súčasť oblastí prenesených na Volenú radu. Ustanovenie spresňuje, že oblasť obchodu a priemyslu zahŕňa okrem iného dovoz a vývoz. Hospodárske aspekty tejto oblasti sú obsiahnuté v prílohe V izraelsko-palestínskej dohody.
48. Na základe článku IX (ktorý sa týka priemyslu) ods. 6 tejto prílohy budú mať Palestínčania na základe osvedčení o pôvode vydávaných palestínskymi orgánmi právo vyvážať bez obmedzení svoje priemyselné výrobky na zahraničné trhy.
II – Skutkový stav a spor vo veci samej
49. Brita je spoločnosťou založenou v Nemecku. Dováža zariadenia na výrobu sódovky, ako aj príslušenstvo a sirupy vyrábané spoločnosťou Soda‑Club Ltd(22) usadenou v Mishor Adumin na Západnom brehu Jordánu, východne od Jeruzalema.
50. Na základe izraelsko-palestínskej dohody patrí toto územie, ktoré bolo od roku 1967 okupované štátom Izrael, do území zóny C.
51. Od februára do júna 2002 navrhla spoločnosť Brita prepustenie tovaru dodaného spoločnosťou Soda‑Club do voľného obehu. Z tohto dôvodu predložila 62 colných vyhlásení, na ktorých uviedla, že štátom pôvodu tovaru je štát Izrael. Na faktúrach vystavených spoločnosťou Soda‑Club bolo tiež uvedené, že výrobky o ktoré ide v spore vo veci samej, majú pôvod v Izraeli.
52. Nemecký colný úrad návrhu spoločnosti Brita predbežne vyhovel a v súlade s dohodou medzi ES a Izraelom priznal týmto výrobkom preferenčné zaobchádzanie. Súbežne s tým požiadal o následné overenie týkajúce sa dôkazov o pôvode uvedených výrobkov.
53. Táto žiadosť bola uskutočnená v nadväznosti na ministerský výnos zo 6. decembra 2001, podľa ktorého je potrebné podať žiadosti o následné overenie vo vzťahu ku všetkým dôkazom o preferenčnom pôvode vystaveným v Izraeli, keďže pokiaľ ide o predmetné dodávky tovaru, existuje odôvodnené podozrenie, že by mohli pochádzať z území osád zriadených štátom Izrael na Západnom brehu Jordánu, v Pásme Gazy, vo východnom Jeruzaleme a na Golanských výšinách.
54. Žiadosť o následné overenie bola postúpená izraelským colným orgánom. Tieto odpovedali nemeckým colným orgánom, „že [ich] overovanie preukázalo, že predmetné tovary pochádzajú z územia, ktoré je pod izraelskou colnou správou. Ako také, ide o výrobky s pôvodom podľa dohody o pridružení medzi ES a Izraelom a oprávňujú preferenčné zaobchádzanie na základe tejto dohody“.
55. Keďže nemecké colné orgány zastávali názor, že informácie poskytnuté izraelskými colnými orgánmi boli v zmysle článku 32 ods. 6 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom nedostatočné, listom zo 6. februára 2003 opätovne vyzvali izraelské colné orgány, aby dodatočnými informáciami objasnili, či boli tovary uvedené v dôkazoch o preferenčnom pôvode vyrobené na území izraelských osád na Západnom brehu Jordánu, v Pásme Gazy, vo východnom Jeruzaleme alebo na Golanských výšinách.
56. Izraelské colné orgány na túto žiadosť neodpovedali. Rozhodnutím o vyrubení dovozných ciel z 25. septembra 2003, adresovanom spoločnosti Brita, tak Hauptzollamt Hamburg‑Hafen odmietol priznať výhody preferenčného zaobchádzania z toho dôvodu, že nebolo možné bez pochybností určiť, že dovezené tovary patria do pôsobnosti dohody medzi ES a Izraelom.
57. Pristúpilo sa teda k dodatočnému vymeraniu cla v sume 19 155,46 eura. Proti tomuto výmeru podala Brita sťažnosť na Hauptzollamt Hamburg‑Hafen. Táto sťažnosť bola zamietnutá rozhodnutím z 21. júna 2006 ako nedôvodná.
58. Dňa 10. júla 2006 podala spoločnosť Brita na vnútroštátnom súde žalobu., Keďže mal vnútroštátny súd pochybnosti o výklade dohody medzi ES a Izraelom, konanie prerušil a kladie Súdnemu dvoru súbor prejudiciálnych otázok.
III – Prejudiciálne otázky
59. Súdnemu dvoru sú kladené tieto otázky:
„1. Treba dovozcovi tovaru, ktorý pochádza zo Západného brehu Jordánu, v každom prípade priznať požadované preferenčné zaobchádzanie s ohľadom na to, že preferenčné zaobchádzanie je vo vzťahu k tovarom, ktoré pochádzajú z územia štátu Izrael, prípadne zo Západného brehu Jordánu, upravené v dvoch do úvahy prichádzajúcich dohovoroch, a to v [dohode medzi ES a Izraelom], ako aj v [dohode medzi ES a OOP], aj keď bol predložený iba formálny dôkaz o pôvode tovaru z Izraelu?
V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
2. Je colný úrad členského štátu vo vzťahu k dovozcovi, ktorý požaduje pre tovary dovezené na územie Spoločenstva poskytnutie preferenčného zaobchádzania, na základe [dohody medzi ES a Izraelom] viazaný dokladom o pôvode vydaným izraelským úradom – a overovací postup podľa článku 32 protokolu 4 k [dohode medzi ES a Izraelom] sa nezačne –, pokiaľ nemá colná správa žiadne iné pochybnosti o pôvode tovaru než pochybnosť, či tovar nepochádza z územia, ktoré je výlučne pod izraelskou kontrolou – a to podľa [izraelsko-palestínskej dočasnej dohody] z roku 1995 – a pokiaľ nebol uskutočnený postup podľa článku 33 protokolu č. 4 k [dohode medzi ES a Izraelom]?
V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:
3. Môže colný úrad krajiny dovozu v prípade, že na základe jeho návrhu na začatie postupu overovania podľa článku 32 ods. 2 protokolu č. 4 k [dohode medzi ES a Izraelom] izraelské úrady potvrdili (iba) to, že tovar bol vyrobený na území, ktoré patrí pod izraelskú colnú správu, a teda pochádza z Izraela, a v prípade, že izraelské úrady neodpovedali na výzvu o bližšie doloženie skutočností, ktorú neskôr vydal colný orgán dovozu, už len z tohto dôvodu odmietnuť preferenčné zaobchádzanie, predovšetkým bez ohľadu na to, odkiaľ tovar v skutočnosti pochádza?
V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku:
4. Môže colný úrad odmietnuť poskytnutie preferenčného zaobchádzania podľa [dohody medzi ES a Izraelom] len z dôvodu, že – ako sa už medzitým zistilo – tovar pochádza zo Západného brehu Jordánu, alebo treba poskytnúť preferenčné zaobchádzanie podľa [dohody medzi ES a Izraelom] aj pre tovary s takýmto pôvodom, v každom prípade pokiaľ nebol uskutočnený postup na urovnávanie sporov podľa článku 33 protokolu č. 4 [dohody medzi ES a Izraelom], pokiaľ ide o výklad pojmu ‚územie štátu Izrael‘ používaného v dohode?“
IV – Posúdenie
60. Pokiaľ ide o právomoc Súdneho dvora na účely výkladu asociačných dohôd, o ktoré ide v tejto veci, na úvod by som chcel pripomenúť, že Súdny dvor vo veci asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a Tureckom(23) v rozsudku z 30. septembra 1987, Demirel(24), rozhodol, že dohoda uzatvorená v súlade s článkami 228 a 238 Zmluvy ES(25) Radou predstavuje vo vzťahu k Spoločenstvu akt prijatý jednou z jeho inštitúcií, v zmysle článku 177 prvého odseku písm. b) Zmluvy ES(26), že ustanovenia takejto dohody tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Spoločenstva a že v rámci tohto právneho poriadku má Súdny dvor právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade tejto dohody.(27)
61. Podľa môjho názoru možno prejudiciálne otázky analyzovať takto.
62. Svojou druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sú v rámci článku 32 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom colné orgány štátu dovozu viazané výsledkom následného overenia dôkazu o pôvode vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu.
63. Želá si tiež vedieť, či na účely vyriešenia sporu, ktorý majú s colnými orgánmi štátu vývozu, mali colné orgány štátu dovozu na základe článku 33 tohto protokolu pred podniknutím jednostranných opatrení predložiť tento spor Výboru pre colnú spoluprácu.
64. Napokon je Súdny dvor prvou a štvrtou otázkou vyzvaný, aby sa vyjadril k otázke, či tovar, pri ktorom bol izraelskými colnými orgánmi osvedčený pôvod v Izraeli a ktorý je vyrobený na okupovanom území Západného brehu Jordánu, môže bez rozlišovania využívať buď preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom, alebo preferenčné zaobchádzanie zavedené dohodou medzi ES a OOP.
A – O otázke, či sú colné orgány štátu dovozu viazané výsledkom následného overenia vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu
65. Na úvod je podľa môjho názoru užitočné pripomenúť relevantné ustanovenia dohody medzi ES a Izraelom vzťahujúce sa na overovanie pôvodu výrobku.
66. Aby sa na neho vzťahovalo preferenčné zaobchádzanie musí vývozca na základe článku 17 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom predložiť osvedčenie EUR.1. Toto osvedčenie vystavujú colné orgány štátu vývozu, ktoré musia podniknúť všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom overiť pôvod tovaru a overiť, či sú splnené všetky ostatné podmienky upravené týmto protokolom.(28)
67. Uvedené osvedčenie je potom predložené colným orgánom štátu dovozu výrobku. Ak majú colné orgány štátu dovozu výrobku odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o pravosť osvedčenia EUR.1, pôvod dotknutého výrobku alebo dodržanie ostatných podmienok predpokladaných uvedeným protokolom, vykoná sa následné overenie tohto osvedčenia.(29)
68. Colné orgány štátu dovozu teda postúpia uvedené osvedčenie colným orgánom štátu vývozu a prípadne vysvetlia vecné alebo formálne dôvody, ktoré odôvodňujú vyšetrovanie. Colné orgány štátu vývozu vykonajú overenie a musia informovať svoje náprotivky najneskôr do desiatich mesiacov o výsledku tohto overenia. Musia uviesť, či sú dokumenty pravé, či možno dotknutý výrobok považovať za výrobok s pôvodom v štáte vývozu a či spĺňa ostatné podmienky stanovené uvedeným protokolom.(30)
69. V prípade odôvodnených pochybností a pri neexistencii odpovede v lehote desiatich mesiacov alebo ak odpoveď colných orgánov štátu vývozu neobsahuje dostatok informácií na určenie pravosti dotknutého osvedčenia alebo skutočného pôvodu výrobku, zamietnu colné orgány štátu dovozu nárok na preferenčné zaobchádzanie.(31)
70. Administratívna spolupráca upravená v článku 32 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom bola teda zavedená na overovanie presnosti informácií týkajúcich sa pôvodu výrobku. Cieľom následného overenia môže byť napríklad uistiť sa o tom, že hodnota prvku, ktorý nemá pôvod v štáte Izrael a z ktorého pozostáva finálny výrobok, pre ktorý bolo vystavené osvedčenie EUR.1, neprevyšuje 10 % výrobnej ceny tohto výrobku(32) alebo sa môže týkať overenia spracovania, ktorému sa výrobok mohol podrobiť.(33)
71. Teraz treba odpovedať na otázku, či v prípade tejto veci výsledok následného overenia pôvodu výrobku vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu zaväzuje colné orgány štátu dovozu.
72. Súdny dvor už mal v rámci iných dohôd medzi Spoločenstvom a tretími štátmi príležitosť na túto otázku odpovedať.
73. Vo svojom rozsudku Les Rapides Savoyards a i.(34), ktorý sa týkal výkladu dohody o voľnom obchode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou(35), ktorá obsahuje podobný protokol, ako je protokol dohody medzi ES a Izraelom. Súdny dvor totiž rozhodol, že „určenie pôvodu tovarov… je založené na rozdelení právomocí medzi colné orgány zmluvných strán dohody o voľnom obchode v tom zmysle, že pôvod je stanovený orgánmi štátu vývozu, pričom overenie fungovania tohto režimu je zaistené vďaka spolupráci medzi dotknutými správnymi orgánmi jednej aj druhej zmluvnej strany“.(36)
74. Súdny dvor pokračuje tým, že uvádza, že tento mechanizmus môže fungovať, iba ak colné orgány štátu dovozu uznajú posúdenia vykonané v súlade s právom colnými orgánmi štátu vývozu.(37)
75. Nedávno Súdny dvor vyhlásil, že „colné orgány dovážajúceho štátu [nemôžu] jednostranne vyhlásiť za neplatný certifikát EUR.1 riadne vydaný colnými orgánmi vyvážajúceho štátu. Takisto v prípade následne vykonanej kontroly sú tieto isté orgány viazané výsledkami takejto kontroly“.(38)
76. Mechanizmus administratívnej spolupráce vo všeobecnosti zavedený asociačnou dohodou a najmä článkom 32 protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom teda spočíva na vzájomnej dôvere medzi colnými orgánmi zmluvných strán dohody a na vzájomnom uznávaní aktov, ktoré vydávajú.
77. Predsa však nie je toto vzájomné uznávanie absolútne. Súdny dvor totiž v určitých prípadoch pripustil, že colné orgány štátu dovozu nie sú viazané výsledkom následného overenia vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu.
78. Súdny dvor tak uznal, že za výnimočných okolností, ak colné orgány štátu vývozu nemôžu riadne vykonať následnú kontrolu predpokladanú predmetným protokolom, colné orgány štátu dovozu môžu samy pristúpiť k overeniu pravosti a presnosti osvedčenia EUR.1 s prihliadnutím na iné dôkazy o pôvode dotknutých tovarov.(39)
79. Súdny dvor tiež rozhodol, že v prípade opodstatnených pochybností a ak colné orgány nedostanú odpoveď do uplynutia lehoty desiatich mesiacov odo dňa žiadosti o overenie, alebo ak odpoveď neobsahuje dostatočné informácie umožňujúce určiť pôvod, colné orgány štátu dovozu môžu odňať vystavené osvedčenia.(40)
80. Navyše, keď nie je preferenčné zaobchádzanie zavedené medzinárodnou dohodou viažucou Spoločenstvo a tretí štát na základe vzájomných záväzkov, ale opatrením Spoločenstva samostatnej povahy, colné orgány štátu vývozu nemajú právomoc viazať Spoločenstvo a jeho členské štáty pri ich výklade právnej úpravy Spoločenstva. V takom prípade musí mať posúdenie pôvodu tovarov vykonané Komisiou v rámci vyšetrovania prednosť pred posúdením colných orgánov vyvážajúceho tretieho štátu.(41)
81. Súdny dvor tiež pokiaľ ide o asociačnú dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom,(42) rozhodol, že colné orgány štátu dovozu si ponechávajú možnosť pristúpiť k dodatočnému vymeraniu cla, opierajúc sa o výsledky následných overení dovozov Komisiou bez toho, aby boli povinné využiť mechanizmus riešenia sporov predpokladaný touto dohodou.(43)
82. Teda iba v prípade zlyhania colných orgánov štátu vývozu alebo keď ide o samostatné opatrenie Spoločenstva, nie sú colné orgány štátu dovozu povinné uznať rozhodnutia prijaté uvedenými orgánmi.
83. To je vysvetľované predpokladom, podľa ktorého majú colné orgány vyvážajúceho štátu lepšiu možnosť priamo overiť okolnosti, ktoré podmieňujú pôvod.(44)
84. Colné orgány štátu dovozu sú teda v zásade viazané výsledkom následného overenia vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu.
85. Myslím si však, že prípad, ktorý bol predložený v tejto veci, sa odlišuje od prípadov, v ktorých musel Súdny dvor rozhodovať doteraz.
86. V spore vo veci samej totiž nejde o overenie presnosti informácií vzťahujúcich sa na pôvod výrobku, ktorý zakladá právo na preferenčné zaobchádzanie, pretože tento pôvod je známy a nesporný. Ide v skutočnosti o zistenie toho, či uvedený pôvod patrí do rozsahu pôsobnosti dohody medzi ES a Izraelom.
87. Ako som uviedol,(45) spor medzi colnými orgánmi štátu dovozu a colnými orgánmi štátu vývozu už bol spomenutý počas druhého zasadania Asociačnej rady EÚ – Izrael z 20. novembra 2001. Pripomínam, že Asociačná rada EÚ – Izrael má na základe článku 75 dohody medzi ES a Izraelom právomoc riešiť spory vzťahujúce sa na uplatňovanie alebo výklad uvedenej dohody.
88. Na tomto zasadaní Komisia, ako člen Asociačnej rady,(46) uviedla spor vzťahujúci sa na pravidlá pôvodu, ako aj s tým spojené ťažkosti pri uplatňovaní dohody medzi ES a Izraelom a oznámila, že v dôsledku toho prijme opatrenia. Komisia vyjadrila poľutovanie nad pretrvávaním rozdielov výkladu rozsahu územnej pôsobnosti tejto dohody a oznámila, že v Úradnom vestníku Európskej únie zverejní nové stanovisko pre dovozcov spresňujúce a nahrádzajúce stanovisko z roku 1997.
89. Do dnešného dňa nebol spor medzi Spoločenstvom a štátom Izrael vyriešený.
90. Vnútroštátny súd teraz čelí tomuto problému v rámci sporu medzi nemeckou spoločnosťou, ktorá dováža výrobky s pôvodom na okupovaných územiach, a nemeckými colnými orgánmi. To je dôvod, pre ktorý sa dnes obracia na Súdny dvor, aby tento priniesol riešenie uvedeného problému.
91. Spor medzi Spoločenstvom a štátom Izrael totiž pretrváva už roky, ponechávajúc tak hospodárske subjekty v právnej neistote, pokiaľ ide o prípadné uplatňovanie dohody medzi ES a Izraelom na výrobky s pôvodom na okupovaných územiach.
92. Okrem toho, ak by sme pripustili, aby colné orgány jednej zo zmluvných strán tejto dohody alebo jej súdy jednostranne vykladali otázku, či sa uvedená dohoda uplatňuje na výrobky s pôvodom na okupovaných územiach, nepochybne by to vyvolalo nejednotné uplatňovanie dohody medzi ES a Izraelom, ktorá, pripomínam, tvorí neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku Spoločenstva.
93. Konkrétne by to malo ten následok, že výrobky pochádzajúce z okupovaných území by pri vývoze do členského štátu využívali preferenčné zaobchádzanie zavedené dohodou medzi ES a Izraelom, zatiaľ čo pre tie isté výrobky vyvážané do iného členského štátu by takéto preferenčné zaobchádzanie nebolo priznané.
94. Myslím si teda, že predpoklad, ktorý existuje a týka sa overovania presnosti skutkových okolností colnými orgánmi štátu vývozu, nemôže v takom prípade, ako je spor vo veci samej, pôsobiť, pretože žiadna zo zmluvných strán dohody medzi ES a Izraelom tu nemá lepšiu možnosť poskytnúť jednostranný výklad rozsahu pôsobnosti tejto dohody.
95. V dôsledku toho nevidím, ako by mohli byť nemecké colné orgány viazané výsledkom následného overenia vykonaného izraelskými colnými orgánmi.
96. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že pri existencii sporu medzi colnými orgánmi zmluvných strán dohody medzi ES a Izraelom netýkajúceho sa skutkovej otázky, ale rozsahu územnej pôsobnosti tejto dohody nie sú colné orgány štátu dovozu viazané výsledkom následného overenia vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu v rámci postupu overovania upraveného v článku 32 protokolu č. 4 uvedenej dohody.
B – O povinnosti predložiť vec Výboru pre colnú spoluprácu
97. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či boli nemecké colné orgány povinné, predtým, než prijali rozhodnutie o dodatočnom vymeraní cla, predložiť vec na rozhodnutie Výboru pre colnú spoluprácu v súlade s článkom 33 prvým odsekom protokolu č. 4 dohody medzi ES a Izraelom, ktorý stanovuje, že ak vzniknú spory pri príležitosti následných overovaní alebo ak zmluvné strany vznesú otázku o výklade tohto protokolu, tieto spory sú predkladané Výboru pre colnú spoluprácu.
98. V skutočnosti ide o to, či nemecké colné orgány konali správne, keď prijali opatrenie jednostranným spôsobom, konkrétne dodatočné vymeranie cla bez toho, aby predtým predložili vec Výboru pre colnú spoluprácu na rozhodnutie.
99. Nemyslím si, že by postup zavedený článkom 33 prvým odsekom uvedeného protokolu bol vhodným rámcom pre vyriešenie konfliktu vzťahujúceho sa na rozsah pôsobnosti dohody medzi ES a Izraelom.
100. Tento postup je predpokladaný pre prípad, že nastane spor v nadväznosti na následné overenie upravené článkom 32 protokolu č. 4 tejto dohody, teda overenie, ktoré umožňuje overenie presnosti informácií týkajúcich sa pôvodu výrobku.(47)
101. Myslím si však, že spor medzi colnými orgánmi štátu dovozu a colnými orgánmi štátu vývozu sa netýka skutkových okolností, ktoré podmieňujú pôvod výrobkov, o ktoré ide v spore vo veci samej, ale výkladu rozsahu pôsobnosti uvedenej dohody.
102. Zastávam názor, že postup, ktorý treba použiť v prípade takého sporu, ako je spor vo veci samej, a ktorý aj napokon bol použitý, je postup predpokladaný v článku 75 ods. 1 dohody medzi ES a Izraelom.
103. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že „každá zmluvná strana môže predložiť asociačnej rade akýkoľvek spor týkajúci sa uplatňovania alebo výkladu tejto dohody“. Pripomínam totiž, že asociačná rada je na základe článku 67 tejto dohody poverená preskúmať vážne problémy, ktoré vzniknú v rámci tejto dohody, a akékoľvek iné dvojstranné alebo medzinárodné problémy spoločného záujmu.
104. Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam teda názor, že nemecké colné orgány neboli povinné predložiť Výboru pre colnú spoluprácu spor, ktorý majú s izraelskými colnými orgánmi.
C – O možnosti pristúpiť k určeniu geografického pôvodu voľbou
105. Svojou prvou a štvrtou otázkou si vnútroštátny súd v podstate želá zistiť, či tovary, pri ktorých bol osvedčený izraelský pôvod, ale pri ktorých sa ukáže, že majú pôvod na okupovaných územiach a presnejšie na Západnom brehu Jordánu, môžu bez rozlišovania využívať buď preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom, alebo preferenčné zaobchádzanie zavedené dohodou medzi ES a OOP.
106. Vnútroštátny súd totiž zastáva názor, že napokon málo záleží na zistení, ktoré colné orgány majú právomoc na účely vydania osvedčenia EUR.1 a že je v každom prípade potrebné priznať preferenčné zaobchádzanie výrobkom s pôvodom na okupovaných územiach, pretože tak dohoda medzi ES a Izraelom, ako aj dohoda medzi ES a OOP predpokladajú toto preferenčné zaobchádzanie.
107. Nezdieľam tento názor.
108. Predovšetkým pripomínam, že článok 83 dohody medzi ES a Izraelom uvádza, že „[táto] sa vzťahuje… na územie štátu Izrael“.
109. Hranice štátu Izrael boli vymedzené Plánom rozdelenia Palestíny vypracovaným UNSCOP(48) a schválené 29. novembra 1947 rezolúciou č. 181 Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Dňa 14. mája 1948 vyhlásil predseda dočasnej vlády štátu Izrael vznik tohto štátu na základe hraníc, ktoré boli definované Plánom rozdelenia Palestíny.(49)
110. Okrem iného je v preambule dohody medzi ES a Izraelom uvedené toto:
„Berúc do úvahy význam, ktorý zmluvné strany prikladajú zásade hospodárskej slobody a princípom Charty OSN, najmä dodržiavaniu ľudských práv a demokracie, ktoré tvoria skutočný základ pridruženia“.
111. Rezolúcia č. 242 Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov z 22. novembra 1967 uvedená v preambule dohody medzi ES a OOP vyzvala na stiahnutie izraelských vojenských jednotiek z okupovaných území, na zrieknutie sa všetkých nárokov a ukončenie všetkých vojenských akcií, ako aj na rešpektovanie suverenity, územnej celistvosti a politickej nezávislosti všetkých štátov regiónu. Rada bezpečnosti OSN požadovala uplatnenie tejto rezolúcie v ďalšej rezolúcii, konkrétne v rezolúcii č. 338 z 22. októbra 1973.
112. Vzhľadom na vyššie uvedené sa mi zdá, že Súdny dvor môže len konštatovať, že územia Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy netvoria časť územia štátu Izrael.
113. Dodávam, že v nadväznosti na písomnú otázku P‑2747/00 pána Lipietza, poslanca Európskeho parlamentu,(50) týkajúcu sa územného rozsahu dohody medzi ES a Izraelom Rada uviedla, že „pokiaľ ide o územný rozsah [tejto dohody], článok 83 sa uplatňuje iba na územie štátu Izrael [a že] pojem Izrael pokrýva teritoriálne vody, ktoré obklopujú Izrael a za určitých podmienok tiež určité lode pre námornú plavbu. Žiadna iná definícia sa neobjavuje v dohode [medzi ES a Izraelom]. [Spoločenstvo] zastáva názor, že [táto] dohoda sa uplatňuje výlučne na územie štátu Izrael v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc v súlade s rezolúciami Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov v tejto veci“.(51)
114. Navyše na základe článku XI ods. 1 izraelsko-palestínskej dohody tak štát Izrael, ako aj OOP považujú Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy za jedinú územnú jednotku.
115. Vzhľadom na vyššie uvedené sa mi zdá ťažké tvrdiť, že výrobok s pôvodom na Západnom brehu Jordánu, a všeobecnejšie na okupovaných územiach, by mohol využívať preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom.
116. Určite že pri napätí, ktoré existujú vo vzťahoch medzi štátom Izrael a OOP, by nemali byť trestaní výrobcovia na týchto územiach a nemalo by sa im brániť vo využívaní preferenčného zaobchádzania.
117. Riešenie navrhované vnútroštátnym súdom, akokoľvek môže byť pragmatické, však podľa môjho názoru nie je uspokojujúce a to z nasledujúcich dôvodov.
118. Predovšetkým Súdny dvor rozhodol, že systém preferenčného zaobchádzania je založený na zásade jednostranného priznania colných výhod Spoločenstvom v prospech výrobkov s pôvodom v určitých rozvojových krajinách s cieľom uľahčiť z nich pochádzajúce obchodné toky. Úžitok z tohto režimu je teda viazaný na pôvod tovaru a overovanie tohto pôvodu v dôsledku toho predstavuje nevyhnutný prvok systému.(52)
119. Osvedčenie vystavené colnými orgánmi štátu vývozu musí teda byť spôsobilé jednoznačne osvedčiť, že predmetný výrobok skutočne pochádza z určeného štátu tak, aby sa na tento výrobok uplatnilo preferenčné zaobchádzanie, ktoré sa vzťahuje na tento štát.
120. Nemožno teda podľa mňa pripustiť, aby sa uplatnilo preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom na výrobok pôvodom zo Západného brehu Jordánu.
121. Navyše sa mi zdá, že ak sa Spoločenstvo postaralo, roky po uzatvorení dohody medzi ES a Izraelom a po anexii okupovaných území v roku 1967, o uzatvorenie dohody medzi ES a OOP na účely udelenia preferenčného zaobchádzania výrobkom s pôvodom na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy, bolo to práve Spoločenstvo, ktoré zastávalo názor, že tieto výrobky nemôžu využívať také preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom.
122. Okrem toho zo správy spísanej skupinou „Mashreq/Maghreb“ Rady a určujúcej stanovisko Únie vzhľadom na piate zasadanie Asociačnej rady EÚ – Izrael jasne vyplýva, že podľa technickej dohody, o ktorej sa rokovalo medzi štátom Izrael a Komisiou, sú izraelské colné orgány povinné označiť miesto výroby na všetkých dôkazoch o pôvode vystavených v Izraeli pre výrobky požívajúce preferenčné zaobchádzanie a vyvážané do Únie. Cieľom je rozlišovať medzi tovarmi s pôvodom v Izraeli, ktoré môžu využívať preferenčné zaobchádzanie na základe dohody medzi ES a Izraelom, a tými tovarmi, ktoré pochádzajú zo zón osídlenia, ktoré ho využívať nemôžu.(53)
123. Okrem toho je zjavné, že Spoločenstvo uzatvorením dohody medzi ES a OOP chcelo rozvinúť obchodné toky zo Západného brehu Jordánu a z Pásma Gazy aj do týchto území. Z článku 1 uvedenej dohody totiž vyplýva, že jej cieľom je najmä prispieť k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy, rovnako ako aj podnecovať regionálnu spoluprácu s cieľom konsolidovať mierové spolužitie a hospodársku a politickú stabilitu.
124. Vo svojom oznámení z 12. mája 1998(54) Komisia pripomína, že cieľom zavedenia preferenčného zaobchádzania pre územia Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy je náprava anomálie, konkrétne v tom zmysle, že susedné štáty týchto území taký režim už využívajú, zatiaľ čo žiadny neexistuje pre územia Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy.(55)
125. V roku 2007 zaujímali Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy až 168. miesto v rebríčku obchodných partnerov Únie pre dovoz.(56) Cieľom dohody medzi ES a OOP je odôvodnené stimulovanie obchodnej výmeny medzi týmito územiami a Úniou. Pripustiť, aby výrobky s pôvodom na uvedených územiach mohli ťažiť z preferenčného zaobchádzania na základe dohody medzi ES a Izraelom a boli tak považované za výrobky s pôvodom v Izraeli, by malo za následok odňatie časti užitočného účinku dohody medzi ES a OOP.
126. Napokon, spoločnosť Brita zastáva názor, že palestínske colné orgány v každom prípade nemohli vystaviť sprievodné osvedčenia EUR.1 pre výrobky pochádzajúce zo Západného brehu Jordánu. Je pravda, že vzhľadom na situáciu na okupovaných územiach sa môže zdať pre vývozcov z týchto území ťažké nechať si vystaviť tieto osvedčenia colnými orgánmi Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy. Mohlo by sa teda pripustiť, tak ako to zrejme tvrdí vnútroštátny súd, aby izraelské colné orgány vystavili uvedené osvedčenia a aby vývozcovia výrobkov s pôvodom na uvedených územiach ťažili z preferenčného zaobchádzania zavedeného dohodou medzi ES a OOP.
127. Podľa článku 16 ods. 4 protokolu č. 3 dohody medzi ES a OOP sú to však colné orgány Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy, ktoré majú právomoc na vystavovanie osvedčenia EUR.1.
128. Navyše z prílohy V izraelsko-palestínskej dohody vzťahujúcej sa na hospodárske vzťahy medzi oboma zmluvnými stranami vyplýva, že palestínske orgány nie sú zbavené všetkej právomoci a zodpovednosti týkajúcej sa obchodu a oblasti ciel.(57)
129. Podľa článku VIII ods. 11 a článku IX ods. 6 uvedenej prílohy totiž Palestínčania musia byť schopní vyvážať svoje poľnohospodárske a priemyselné výrobky bez akýchkoľvek obmedzení na základe osvedčení o pôvode vystavených palestínskymi orgánmi.(58)
130. Skutočne teda existujú príslušné orgány s právomocou vystaviť sprievodné osvedčenia EUR.1 pre výrobky s pôvodom na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy. Dokonca by sa zdalo, že hospodársky subjekt by mohol požadovať osvedčenia od palestínskej obchodnej komory.(59)
131. V dôsledku toho, aby mohli využívať preferenčné zaobchádzanie zavedené dohodou medzi ES a OOP, myslím si, že sprievodné osvedčenia EUR.1 preukazujúce pôvod tovaru môžu byť vystavené výlučne palestínskymi colnými orgánmi. Nebolo by logické uplatňovať preferenčné zaobchádzanie zavedené touto dohodou na výrobok, pre ktorý bolo osvedčenie EUR.1 vystavené inými ako palestínskymi orgánmi.
132. Napokon zastávam názor, že táto analýza je potvrdená rozsudkom z 5. júla 1994, Anastasiou a i.(60), v ktorom Súdny dvor musel rozhodovať o prípade, ktorý je podľa môjho názoru podobný prípadu, ktorý mu bol predložený v spore vo veci samej.
133. V tejto veci týkajúcej sa dohody z 19. decembra 1972 vytvárajúcej pridruženie medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Cyperskou republikou(61), ktorej mechanizmus dôkazu o pôvode tovaru je analogický s mechanizmom zavedeným dohodou medzi ES a Izraelom a dohodou medzi ES a OOP, sa totiž Súdny dvor musel vyjadriť k otázke či, na jednej strane, dohoda medzi EHS a Cyprom bráni prijatiu sprievodného osvedčenia EUR.1 vystaveného inými orgánmi, ako sú príslušné orgány Cyperskej republiky zo strany colných orgánov štátu dovozu, alebo naopak ukladá povinnosť tohto prijatia a na druhej strane, či by to bolo inak v prípade, ak sa považovali alebo nepovažovali za splnené určité okolnosti viažuce sa na konkrétnu situáciu Cyperskej republiky.
134. Situácia bola takáto. Výrobcovia a vývozcovia citrusov usadení v severnej časti Cypru vyvážali svoje výrobky do Spojeného kráľovstva. Sprievodné osvedčenia EUR.1 pripojené k týmto výrobkom boli vystavené inými orgánmi, ako orgánmi Cyperskej republiky.
135. Súdny dvor rozhodol, že „hoci je pravda, že faktické rozdelenie cyperského územia v dôsledku intervencie tureckej armády v roku 1974 na zónu, v ktorej orgány Cyperskej republiky naďalej vykonávajú všetky svoje právomoci, a na zónu, kde ich de facto vykonávať nemôžu, nastoľuje ťažké problémy, ktoré je potrebné vyriešiť v rámci uplatňovania dohody [medzi EHS a Cyprom] na celý Cyprus, predsa však z toho nevyplýva, že treba vylúčiť uplatňovanie jasných, presných a bezpodmienečných ustanovení protokolu [vzťahujúcich sa na definíciu pojmu ‚výrobky s pôvodom‘ a na metódy administratívnej spolupráce z roku 1977] [(62)]“.(63)
136. Súdny dvor pokračuje tým, že uvádza, že „prijímanie osvedčení colnými orgánmi štátu dovozu ukazuje, že tieto majú plnú dôveru v systém overovania pôvodu výrobkov tak, ako ho vykonávajú príslušnými orgány štátu vývozu. Ukazuje tiež, že štát dovozu nepochybuje o tom, že následné overenie, porady a riešenie prípadných sporov o pôvode výrobkov alebo o existencii podvodov bude môcť vďaka spolupráci dotknutých správnych orgánov efektívne fungovať“.(64)
137. Taká spolupráca je podľa Súdneho dvora „vylúčená s orgánmi takého subjektu, ako je ten zriadený v severnej časti Cypru, ktorý nie je uznaný ani Spoločenstvom, ani členskými štátmi, ktoré neuznávajú iný cyperský štát, ako je Cyperská republika“.(65) Zastáva tiež názor, že „prijatie osvedčení [o pôvode] nevystavených Cyperskou republikou by pri neexistencii možnosti overovania a spolupráce predstavovalo dokonca popretie účelu a cieľa systému zavedeného protokolom z roku 1977“.(66)
138. Vzhľadom na analýzu Súdneho dvora v už citovanom rozsudku Anastasiou a i. je teda jasné, že nemožno prijať platnosť osvedčení vystavených inými orgánmi, ako sú orgány menovite označené v asociačnej dohode. Ak je aj pravda, že ťažké situácie na takých územiach, ako je územie severnej časti Cypru alebo územie Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy, by mohli hovoriť v prospech riešenia, aké navrhuje vnútroštátny súd, napriek tomu si myslím, že zvoliť si túto cestu by v konečnom dôsledku znamenalo zničenie úsilia vynaloženého s cieľom zaviesť systém administratívnej spolupráce medzi colnými orgánmi členských štátov a colnými orgánmi Západného brehu Jordánu, ako aj Pásma Gazy a na účel podnietenia obchodu s týmito územiami.
139. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastávam teda názor, že tovary, pri ktorých izraelské colné orgány osvedčili izraelský pôvod, ale pri ktorých sa ukáže, že majú pôvod na okupovaných územiach, a presnejšie na Západnom brehu Jordánu, nemôžu ťažiť ani z preferenčného zaobchádzania na základe dohody medzi ES a Izraelom, ani z preferenčného zaobchádzania zavedeného dohodou medzi ES a OOP.
V – Návrh
140. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Finanzgericht Hamburg takto:
1. Colné orgány štátu dovozu nie sú viazané výsledkom dodatočného overenia vykonaného colnými orgánmi štátu vývozu v rámci postupu overovania upraveného v článku 32 protokolu č. 4 Euro-stredomorskej dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, vtedy, keď sa spor medzi colnými orgánmi zmluvných strán tejto dohody týka rozsahu územnej pôsobnosti uvedenej dohody.
2. Okrem toho nemecké colné orgány neboli povinné predložiť Výboru pre colnú spoluprácu spor, ktorý majú s izraelskými colnými orgánmi.
3. Tovary, pri ktorých izraelské colné orgány osvedčili izraelský pôvod, ale pri ktorých sa ukáže, že majú pôvod na okupovaných územiach, a presnejšie na Západnom brehu Jordánu, nemôžu využívať ani preferenčné zaobchádzanie na základe Euro-stredomorskej dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, ani preferenčné zaobchádzanie zavedené Európsko-stredomorskou dočasnou dohodou o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, na jednej strane, a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov Západného brehu a Pásma Gazy, na druhej strane.