Vec T‑38/05

Agroexpansión, SA,

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Španielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhu – Pokuty – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Maximálna hranica 10 % obratu – Odstrašujúci účinok – Rovnosť zaobchádzania – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti

(Článok 81 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

3.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou

(Článok 81 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Samostatnosť dcérskej spoločnosti

(Článok 81 ES)

5.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia

(Články 230 ES a 253 ES)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušovania po zásahu Komisie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarážka)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku

(Nariadenia Rady č. 17 a č. 1/2003; oznámenie Komisie 96/C 207/04)

1.      V oblasti hospodárskej súťaže môže byť správanie dcérskej spoločnosti pripísané materskej spoločnosti najmä vtedy, ak dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala materská spoločnosť, najmä vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi.

V takej situácii sú totiž materská spoločnosť a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik. Skutočnosťou, ktorá Komisii umožňuje, aby za adresáta rozhodnutia ukladajúceho pokuty označila materskú spoločnosť, nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a tým skôr ani účasť materskej spoločnosti na uvedenom porušovaní, ale skutočnosť, že materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

Komisia by sa nemala uspokojiť konštatovaním, že materská spoločnosť má možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti, ale rovnako musí preveriť, či bol tento rozhodujúci vplyv skutočne vykonávaný.

V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.

Na domnienku, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, za týchto podmienok postačuje, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne.

Domnienka založená na vlastníctve podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu sa uplatňuje nielen v prípade, ak je medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou priamy vzťah, ale tiež v prípade, keď je tento vzťah nepriamy, prostredníctvom ďalšej dcérskej spoločnosti.

(pozri body 102 – 106, 108)

2.      Podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 môže Komisia podnikom, ktoré sa dopustili porušenia článku 81 ods. 1 ES, uložiť rozhodnutím pokuty, ktoré nesmú presiahnuť 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku každým z podnikov, ktorý sa porušenia zúčastnil. Rovnaký údaj sa nachádzal v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

Obrat uvedený v týchto ustanoveniach sa týka celkového obratu predmetného podniku, teda podniku, ktorému sa pripisuje porušenie a ktorý je z tohto dôvodu uznaný za zodpovedný.

Pokiaľ ide o pojem „predchádzajúci obchodný rok“, ktorý je uvedený v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, treba ho chápať ako obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, s výnimkou osobitných situácií, keď obrat za tento posledný obchodný rok neposkytuje žiadny užitočný údaj o skutočnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a náležitej výške pokuty, ktorá mu má byť uložená.

Ak teda Komisia prijme záver o existencii jedinej hospodárskej jednotky medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou, a tak uzná túto materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za porušenie, ako aj za zaplatenie pokuty a zaradí ju medzi adresátov svojho rozhodnutia, môže pri výpočte hornej hranice 10 % uvedenej v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 takisto vychádzať z konsolidovaného obratu materskej spoločnosti v roku, ktorý predchádzal prijatiu jej rozhodnutia. V tomto ohľade je úplne indiferentné, že voči tejto spoločnosti nemôže byť vyvodená solidárna zodpovednosť za porušenie v období pred nadobudnutím dcérskej spoločnosti.

(pozri body 109 – 111, 174, 175, 195)

3.      Ak v prípade porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie, na ktorom sa podieľa niekoľko rôznych spoločností, uplatňuje Komisia v rámci určenom judikatúrou určitý postup na rozhodnutie, či je namieste vyvodzovať zodpovednosť tak voči dcérskym spoločnostiam, ktoré sa fakticky dopustili tohto porušenia, ako aj voči ich materským spoločnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzať pri rozhodovaní v prípade všetkých spoločností z rovnakých kritérií. Komisia je totiž povinná dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený.

(pozri bod 133)

4.      V oblasti hospodárskej súťaže nemožno nezávislosť dcérskej spoločnosti od jej materskej spoločnosti posudzovať len z hľadiska jej činnosti v oblasti výrobkov dotknutých porušením. Pri posudzovaní, či dcérska spoločnosť určuje svoje správanie na trhu samostatne, treba zohľadniť všetky podstatné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizačných a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spoločnosť s materskou spoločnosťou a ktoré sa môžu meniť v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto nemôžu byť predmetom vyčerpávajúceho výpočtu.

Skutočnosť, že žiadna zo spoločností skupiny nevykonávala nad činnosťami spoločností dotknutých porušením kontrolu, teda nestačí na preukázanie, že táto dcérska spoločnosť konala na trhu samostatne. To isté platí o skutočnosti, že dcérska spoločnosť nekonzultovala s materskou spoločnosťou alebo inou spoločnosťou skupiny svoju politiku nákupu výrobkov dotknutých porušením.

(pozri body 164, 168)

5.      V rámci žaloby o neplatnosť je žalobný dôvod založený na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia aktu dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, ktorý môže, či dokonca musí súd Únie uplatniť ex offo, a na ktorý sa teda môžu účastníci konania odvolať v ktoromkoľvek štádiu konania.

(pozri bod 182)

6.      V rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie sú veľkosť a ekonomická sila dotknutého podniku faktormi, ktoré možno zohľadniť na účely výpočtu pokuty, a teda určenia násobiteľa, ktorý jej má zabezpečiť odstrašujúci účinok. Zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov dotknutého podniku s cieľom zabezpečiť pokute odstrašujúci účinok pokuty spočíva v zamýšľanom účinku na uvedený podnik, takže sankcia nemôže byť zanedbateľná najmä s ohľadom na finančnú silu tohto podniku.

Keď Komisia v tejto súvislosti používa veľkosť a celkové zdroje dotknutého podniku ako prvky posúdenia pri rozhodovaní o použití násobiteľa na účely odstrašenia, tento podnik môže zahŕňať materskú spoločnosť spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, len v prípade, že skutočne vykonáva na správanie uvedenej dcérskej spoločnosti rozhodujúci vplyv.

Podnik, ktorého veľkosť a celkové zdroje sú takto zohľadnené, nevyhnutne splýva s podnikom v zmysle článku 81 ES, ako ho definuje judikatúra. Zohľadnenie týchto skutočností na zaistenie dostatočného odstrašujúceho účinku pokuty spočíva v zamýšľanom účinku na podnik, ktorému sa táto pokuta ukladá. Sledovaným cieľom je zaručiť účinnosť pokuty prispôsobením jej výšky s prihliadnutím k celkovým zdrojom uvedeného podniku a k jeho schopnosti uvoľniť nevyhnutné prostriedky na jej zaplatenie. V prípade, že sa spoločnosť, ktorá sa dopustila porušenia, správa na trhu samostatne, a teda sama osebe tvorí podnik, sa však tento cieľ môže s ohľadom na túto samostatnosť logicky týkať len uvedenej skutočnosti, a nie aj ďalších spoločností zo skupiny, do ktorej by patrila. Pokiaľ by Komisia mala v takom prípade zohľadniť veľkosť a hospodársku silu uvedenej skupiny pri rozhodovaní o použití násobiteľa na účely odstrašenia, nielenže by očakávaný odstrašujúci účinok dopadal na iný subjekt než na podnik zodpovedný za porušenie, ale navyše by pokuta mohla byť neprimeraná najmä s ohľadom na finančnú schopnosť tohto podniku, a to v rozpore so zásadou proporcionality.

(pozri body 207, 208, 214, 215)

7.      V rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie môže ukončenie porušovania po prvých zásahoch Komisie logicky zakladať poľahčujúcu okolnosť iba vtedy, keď existujú dôvodné predpoklady, že uvedenými zásahmi sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokračovali v konaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, pričom na prípad, keď porušenie skončilo pred prvým zásahom Komisie, sa bod 3 tretia zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nevzťahuje.

Aj keby sa Komisia domnievala, že porušenie bolo ukončené v ten istý deň, ako vykonala svoje prvé prešetrovania, bola by úplne oprávnená nezohľadniť také ukončenie ako poľahčujúcu okolnosť. Zníženie pokuty z dôvodu ukončenia porušovania, len čo zasiahne Komisia, totiž nemôže byť automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej voľnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie bodu 3 tretej zarážky usmernení v prospech podniku zvlášť primerané v situácii, keď protisúťažná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, keď je povaha tohto konania zreteľne protisúťažná, pokiaľ to je preukázané.

(pozri body 229, 231)

8.      V rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie má Komisia širokú právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu výpočtu pokút, a v tejto súvislosti môže zohľadniť viacero prvkov, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov počas vyšetrovania vedeného službami tejto inštitúcie. Komisia v tejto súvislosti disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej podnikom, okrem iného v porovnaní s príspevkami iných podnikov.

Na odôvodnenie zníženia výšky pokuty na základe spolupráce musí konanie podniku uľahčiť úlohu Komisie pozostávajúcu zo zisťovania a sankcionovania porušení pravidiel hospodárskej súťaže a svedčiť o skutočnom duchu spolupráce.

V tomto ohľade dokumenty predložené Komisii v odpovedi na žiadosť o informácie na základe článku 11 nariadenia č. 17 sa poskytujú na základe zákonnej povinnosti a nemožno ich zohľadniť podľa oznámenia o neukladaní alebo znižovaní pokút vo veciach kartelov, hoci môžu slúžiť na preukázanie existencie protisúťažného správania proti podniku, ktorý ich poskytol, alebo proti inému podniku.

(pozri body 252, 253, 268)