NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
NIILO JÄÄSKINEN
prednesené 13. septembra 2012 (1)
Vec C‑547/10 P
Švajčiarska konfederácia
proti
Komisii
„Odvolanie – Žaloba o neplatnosť – Švajčiarska konfederácia – Prípustnosť – Aktívna legitimácia – Preskúmanie ex offo – Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave – Ciele tejto dohody – Výmena prepravných práv – Nariadenie (EHS) č. 2408/92 – Prístup leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva – Články 8 a 9 – Pôsobnosť – Kontrolná právomoc Komisie – Výkon prepravných práv – Rozhodnutie 2004/12/ES – Nemecké opatrenia týkajúce sa priblíženia sa k letisku Zürich – Zásady, ktoré sú súčasťou slobodného poskytovania služieb – Zásada zákazu diskriminácie – Proporcionalita“
I – Úvod
1. Švajčiarska konfederácia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. septembra 2010, Švajčiarsko/Komisia(2) (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorou sa Švajčiarska konfederácia domáhala zrušenia rozhodnutia 2004/12/ES(3) o uplatnení článku 18 ods. 2 prvej vety dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave(4) (ďalej len „dohoda o leteckej doprave“) a nariadenia (EHS) č. 2408/92(5). Európska komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že Spolková republika Nemecko môže naďalej uplatňovať vnútroštátne opatrenia, ktoré boli predmetom dotknutého rozhodnutia a ktorých cieľom bolo stanoviť postupy pristávania a vzlietania na letisku Zürich (Švajčiarsko).
2. Prejednávaná vec je z viacerých hľadísk nová. Po prvé sa týka prvej žaloby o neplatnosť podanej Švajčiarskou konfederáciou na súdy Únie. Táto vec teda poskytuje Súdnemu dvoru možnosť vyjadriť sa k otázke, či tretie krajiny, ktoré majú osobitný právny vzťah s Európskou úniou, môžu podať žaloby o neplatnosť na súdy Európskej únie, a ak áno, za akých podmienok. Ide o otázku, ktorá v prejednávanej veci nebola zodpovedaná, keďže Súdny dvor(6) ani Všeobecný súd nezaujali stanovisko k postaveniu Švajčiarskej konfederácie z procesného hľadiska.
3. Po druhé táto vec poskytuje Súdnemu dvoru možnosť podať výklad ustanovení dohody o leteckej doprave a nariadenia o prístupe, ako aj vyjadriť sa k vzťahu medzi týmito nástrojmi. Otázky, ktoré vyplývajú z odvolania Švajčiarskej konfederácie, sa totiž v podstate týkajú pôsobnosti článkov 8 a 9 nariadenia o prístupe, ako aj kontrolnej právomoci, ktorá Komisii vyplýva z uvedeného nariadenia. Súdny dvor má teda v prejednávanej veci podať výklad aj hmotnoprávnych noriem stanovených v uvedených ustanoveniach vo vzťahu k zásadám slobodného poskytovania služieb, zákazu diskriminácie a proporcionality v osobitnom kontexte dohody o leteckej doprave.
II – Právny rámec
A – Dohoda o leteckej doprave
4. Článok 1 dohody o leteckej doprave znie:
„1. Táto dohoda stanovuje pravidlá pre zmluvné strany v oblasti civilného letectva. Tieto ustanovenia sa nedotýkajú ustanovení obsiahnutých v Zmluve o založení ES… ani príslušných právnych predpisov spoločenstva, ktoré sú uvedené v prílohe tejto dohody.
2. Za týmto účelom sa uplatňujú ustanovenia tejto dohody ako aj nariadenia a smernice uvedené v prílohe za nižšie uvedených podmienok. Keďže sú tieto ustanovenia v súlade s príslušnými pravidlami zo Zmluvy o založení ES a v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli vydané s cieľom vykonávania Zmluvy o založení ES, musia byť tieto ustanovenia s ohľadom na ich vykonávanie a uplatňovanie interpretované v súlade s príslušnými rozhodnutiami a uzneseniami Súdneho dvora a Komisie…, ktoré boli vydané pred podpísaním tejto dohody. Rozhodnutia a uznesenia prijaté po podpise tejto dohod[y] budú oznámené Švajčiarsku. Na žiadosť niektorej zo zmluvných strán budú dôsledky posledne menovaných rozhodnutí a uznesení s ohľadom na riadne vykonávanie tejto dohody definované spoločným výborom.“
5. Článok 2 uvedenej dohody stanovuje, že ustanovenia tejto dohody a jej prílohy platia v rozsahu, v akom sa dotýkajú leteckej dopravy alebo záležitostí priamo súvisiacich s leteckou dopravou, ako je to uvedené v prílohe tejto dohody.
6. Podľa článku 3 tejto dohody v oblasti pôsobnosti tejto dohody je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti.
7. Článok 15 ods. 1 tejto dohody s výhradou nariadenia o prístupe priznáva dopravcom Spoločenstva a švajčiarskym dopravcom prepravné práva medzi akýmkoľvek bodom vo Švajčiarsku a akýmkoľvek bodom na území Spoločenstva.
8. Článok 18 ods. 2 uvedenej dohody stanovuje:
„V prípadoch, ktoré môžu mať dopad na letové služby, na ktoré sa udeľuje povolenie podľa článku 3 [podľa kapitoly 3 tejto dohody – neoficiálny preklad], majú orgány spoločenstva oprávnenia, ktoré na ne boli prevedené na základe nariadení a smerníc uvedených v prílohe. …“
9. Podľa článku 19 ods. 2 tej istej dohody, ak orgány Spoločenstva v rámci oprávnení, ktoré na ne boli prenesené na základe tejto dohody, budú konať vo veciach, na ktorých má Švajčiarska konfederácia záujem a ktoré sa dotýkajú švajčiarskych úradov alebo podnikov, budú švajčiarske úrady podrobne informované a bude im poskytnutá možnosť oznámiť svoje stanovisko pred prijatím konečného rozhodnutia.
10. Podľa článku 20 dohody o leteckej doprave všetky otázky súvisiace s platnosťou rozhodnutí orgánov Spoločenstva, ktoré boli prijaté na základe ich pôsobnosti podľa tejto dohody, spadajú do výlučnej pôsobnosti Súdneho dvora.
11. Podľa prílohy uvedenej dohody vo všetkých prípadoch, v ktorých sa v aktoch vymenovaných v tejto prílohe nachádza odkaz na členské štáty Európskeho spoločenstva alebo na požiadavku väzby s týmito štátmi, musí sa tento odkaz na účely tejto dohody vykladať tak, že sa vzťahuje aj na Švajčiarsku konfederáciu alebo na požiadavku väzby so Švajčiarskou konfederáciou. V tejto prílohe je okrem iného uvedené aj nariadenie o prístupe.
B – Nariadenie o prístupe
12. Článok 2 písm. f) nariadenia o prístupe vymedzuje prepravné právo na účely tohto nariadenia ako „právo leteckého dopravcu prepravovať cestujúcich, náklad a/alebo poštu v rámci leteckej dopravnej služby medzi dvoma letiskami spoločenstva“.
13. Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:
„Pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak, príslušné členské štáty udelia leteckým dopravcom spoločenstva prepravné práva na trasách v rámci spoločenstva.“
14. Podľa článku 8 uvedeného nariadenia:
„…
2. Výkon prepravných práv podlieha uverejneným pravidlám spoločenstva, štátu, regionálnym alebo miestnym pravidlám o bezpečnosti leteckej prevádzky, ochrane životného prostredia a prideľovaní prevádzkových intervalov [Výkon prepravných práv podlieha uverejneným prevádzkovým pravidlám Spoločenstva, štátnym, regionálnym alebo miestnym pravidlám týkajúcim sa bezpečnosti leteckej prevádzky, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov – neoficiálny preklad].
3. Na žiadosť členského štátu alebo na základe svojho vlastného podnetu Komisia preverí použitie odsekov 1 a 2 do jedného mesiaca od obdržania žiadosti a po porade s výborom podľa článku 11 rozhodne, či môže členský štát pokračovať v používaní opatrení. Komisia oznámi svoje rozhodnutie Rade a členským štátom.
…“
15. Článok 9 nariadenia stanovuje:
„1. Ak existuje vážne prehustenie prepravy a/alebo existujú environmentálne problémy, môže zodpovedný členský štát, pokiaľ tento článok neustanovuje inak, uložiť podmienky obmedzenia alebo odmietnutia uplatňovania prepravných práv [podmieniť, obmedziť alebo odmietnuť výkon prepravných práv – neoficiálny preklad], najmä ak dokážu iné druhy dopravy poskytnúť uspokojivú úroveň služieb.
2. Opatrenia prijaté členským štátom v súlade s odsekom 1:
– nesmú diskriminovať na základe štátnej príslušnosti alebo totožnosti leteckých dopravcov,
…
– nebudú obmedzovať v miere väčšej, než je nutné s cieľom riešenia problémov [než je nevyhnutné na vyriešenie problémov – neoficiálny preklad].
3. Ak členský štát rozhodne, že opatrenie podľa odseku 1 je nevyhnutné, najmenej tri mesiace pred nadobudnutím účinnosti opatrenia informuje ostatné členské štáty a Komisiu, pričom poskytne adekvátne zdôvodnenie jeho prijatia. …
4. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu preskúma Komisia opatrenia podľa odseku 1. …“
III – Okolnosti predchádzajúce sporu
16. Letisko Zürich sa nachádza v Klotene, na severovýchod od mesta Zürich a približne 15 kilometrov na juhovýchod od hranice medzi Švajčiarskom a Nemeckom. Vzhľadom na blízkosť nemeckej hranice všetky lety smerujúce zo severu alebo severozápadu musia pri pristávaní v Zürichu využiť nemecký vzdušný priestor.
17. Využívanie nemeckého vzdušného priestoru na priblíženie sa k letisku Zürich a na jeho opustenie sa pôvodne riadilo dvojstrannou dohodou medzi Švajčiarskou konfederáciou a Spolkovou republikou Nemecko zo 17. septembra 1984. V nadväznosti na problémy s vykonávaním uvedenej dohody ju však Spolková republika Nemecko 22. marca 2000 vypovedala s účinnosťou k 31. máju 2001. Dňa 18. októbra 2001 tieto dva štáty podpísali novú dohodu, ktorá nebola ratifikovaná.
18. Dňa 15. januára 2003 nemecké spolkové orgány pre letectvo uverejnili 213. vykonávacie nariadenie nemeckej právnej úpravy v oblasti leteckej dopravy, ktoré stanovilo postupy pristávania a vzlietania pomocou prístrojov na letisku Zürich (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Toto nariadenie stanovilo od 18. januára 2003 viaceré opatrenia obmedzujúce možnosti priblíženia sa k letisku Zürich. Dňa 4. apríla 2003 nemecké spolkové orgány uverejnili prvé nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa uvedené vykonávacie nariadenie, pričom táto zmena nadobudla účinnosť 17. apríla 2003.
19. Cieľom opatrení prijatých Spolkovou republikou Nemecko bolo v podstate zabrániť za normálnych meteorologických podmienok tomu, aby medzi 21. a 7. hodinou v pracovné dni a medzi 20. a 9. hodinou cez víkendy a sviatky dochádzalo k nízkym preletom nad nemeckým územím blízko hranice so Švajčiarskom, aby sa znížil hluk, ktorému bolo miestne obyvateľstvo vystavené. V dôsledku toho dve priblíženia zo severu, ktoré predtým predstavovali najväčšmi využívané priblíženia lietadlami pristávajúcimi na letisku Zürich, už nebol možné počas týchto hodín využívať.
20. Vykonávacie nariadenie obsahovalo okrem toho dve ďalšie opatrenia určené na zníženie hluku v okolí hranice medzi Nemeckom a Švajčiarskom. Po prvé, pokiaľ ide o priblíženie sa k letisku z východu, vykonávacie nariadenie stanovuje určité minimálne letové výšky, ktoré sa majú dodržiavať počas hodín uvedených vyššie. Po druhé stanovuje, že vzlet v smere na sever sa má vykonať tak, aby v okamihu príletu do nemeckého vzdušného priestoru boli dodržané minimálne letové výšky stanovené v závislosti od okamihu vzletu. Ak teda stroj vzlietal počas vyššie uvedených hodín, musel sa pred nemeckou hranicou stočiť tak, aby vstúpil na nemecké územie až po dosiahnutí minimálnej letovej výšky stanovenej vykonávacím nariadením.
21. Dňa 10. júna 2003 Švajčiarska konfederácia požiadala Komisiu, aby určila, že Spolková republika Nemecko nemôže naďalej uplatňovať vykonávacie nariadenie, zmenené a doplnené prvým doplňujúcim nariadením zo 4. apríla 2003, a že Spolková republika Nemecko musí pozastaviť uplatňovanie uvedeného nariadenia až do prijatia rozhodnutia Komisie.
22. Komisia po výmene viacerých listov so švajčiarskymi a s nemeckými orgánmi zaslala týmto orgánom 14. októbra 2003 oznámenie o výhradách, v ktorom ich vyzvala, aby jej oznámili svoje pripomienky. Po výmene pripomienok Komisia listom z 27. októbra 2003 oznámila návrh rozhodnutia, ku ktorému mohla Švajčiarska konfederácia predložiť svoje pripomienky počas zasadnutia konzultačného výboru pre prístup na trh (letecká doprava) 4. novembra 2003.
23. Dňa 5. decembra 2003 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Článok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, že Spolková republika Nemecko môže naďalej uplatňovať vykonávacie nariadenie, zmenené a doplnené prvým doplňujúcim nariadením zo 4. apríla 2003. Podľa článku 2 uvedeného rozhodnutia je toto rozhodnutie určené len Spolkovej republike Nemecko.
IV – Konanie pred Všeobecným súdom, napadnutý rozsudok a konanie pred Súdnym dvorom
24. Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13. februára 2004 Švajčiarska konfederácia podala žalobu o neplatnosť, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 21. júla 2004 bol Spolkovej republike Nemecko povolený vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.
25. Už citovaným uznesením Švajčiarsko/Komisia Súdny dvor postúpil vec Súdu prvého stupňa po tom, ako konštatoval, že Súd prvého stupňa má právomoc rozhodnúť o žalobe podanej Švajčiarskou konfederáciou, či už v prípade, že by sa Švajčiarska konfederácia považovala za členský štát v zmysle článku 230 druhého odseku ES, alebo v prípade, že by sa považovala za právnickú osobu v zmysle štvrtého odseku toho istého článku.(7)
26. Po postúpení veci Súdu prvého stupňa bol uznesením tohto súdu zo 7. júla 2006 povolený vstup Landkreis Waldshut do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie.(8)
27. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podanú Švajčiarskou konfederáciou bez toho, aby sa vyjadril k jej prípustnosti, pričom v bode 55 uvedeného rozsudku konštatoval, že „za okolností veci samej… nie je potrebné vyjadriť sa k prípustnosti tejto žaloby, pretože musí byť v každom prípade zamietnutá ako nedôvodná“(9).
28. Pokiaľ ide o vecnú stránku, Všeobecný súd rozhodol, že Komisii nemožno vytýkať, že
– sa domnievala, že predmetné nemecké opatrenia nepatria do pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia o prístupe,
– pri skúmaní týchto opatrení v kontexte dohody o leteckej doprave a na základe článku 8 ods. 3 tohto nariadenia nezohľadnila práva prevádzkovateľa letiska Zürich a obyvateľov jeho okolia a
– rozhodla, že uvedené opatrenia sú v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality.
29. Švajčiarska konfederácia svojím odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 23. novembra 2010 navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zrušil sporné rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania. Subsidiárne navrhuje, aby bola vec vrátená Všeobecnému súdu a aby bolo o trovách konania rozhodnuté neskôr.
30. Komisia naopak navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a uložil Švajčiarskej konfederácii povinnosť nahradiť trovy konania. Landkreis Waldshut, ako aj nemecká vláda navrhujú v podstate to isté. Landkreis Waldshut navyše subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a zamietol žalobu Švajčiarskej konfederácie ako neprípustnú.
31. Švajčiarska konfederácia, Landkreis Waldshut, nemecká vláda a Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. apríla 2012.
V – Analýza
A – O znakoch dohody o leteckej doprave
32. Na úvod je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor opakovane podal výklad ustanovenia dvojstrannej dohody uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou, najmä dohody o voľnom pohybe osôb(10). Zásady stanovené judikatúrou týkajúcou sa výkladu uvedenej dohody sú užitočné aj v prejednávanej veci.
33. V tejto judikatúre Súdny dvor poukázal na to, že dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskom, medzi ktoré patrí dohoda o leteckej doprave, boli podpísané po tom, ako Švajčiarska konfederácia odmietla pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore(11), a teda sa nepripojila k plánu integrovaného hospodárskeho celku s jednotným trhom, ktorý sa zakladá na spoločných pravidlách medzi jeho členmi, ale uprednostnila v presne vymedzených oblastiach cestu dvojstranných dohôd s Úniou a jej členskými štátmi.(12)
34. Z tohto dôvodu Súdny dvor dospel k záveru, že Švajčiarska konfederácia sa nezačlenila do vnútorného trhu a že v dôsledku toho nemožno výklad ustanovení práva Únie o vnútornom trhu automaticky použiť na výklad dohody, s výnimkou výslovných ustanovení, ktoré samotná dohoda na tieto účely obsahuje.(13)
35. Pokiaľ ide o výklad dohody o leteckej doprave, je potrebné zdôrazniť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorú uzatvorilo Európske spoločenstvo s treťou krajinou a ktorá sa má vykladať nielen podľa jej znenia, ale aj z hľadiska jej cieľov.(14)
36. Tak ako v prípade dohody o voľnom pohybe osôb, ani dohoda o leteckej doprave sa netýka všetkých slobôd jednotného trhu a neobsahuje zámer pristúpenia k Únii. Uvedenú dohodu treba teda vykladať ako klasickú medzinárodnú zmluvu, čiže na základe znenia a cieľov dohody, ako to stanovuje Viedenský dohovor, pričom sa však pri výklade ustanovení sekundárneho práva uplatniteľných v rámci tejto dohody na základe jej článku 1 ods. 2 má brať do úvahy iba judikatúra vydaná pred podpísaním dohody.
37. Vzhľadom na to, že táto vec je nová, pred preskúmaním odvolacích dôvodov uvedených Švajčiarskou konfederáciou rozoberiem prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej Švajčiarskom. Ide najmä o otázku, aké má Švajčiarska konfederácia z procesného hľadiska postavenie v prejednávanej veci, a konkrétne o určenie, či sa má považovať za členský štát alebo za právnickú osobu v zmysle relevantného ustanovenia primárneho práva uplatniteľného ratione temporis, čiže článku 230 štvrtého odseku ES.(15)
B – O prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej Švajčiarskou konfederáciou
1. Prípustnosť vzájomného odvolania Landkreis Waldshut
38. V prejednávanej veci Landkreis Waldshut svojím vzájomným odvolaním subsidiárne vznáša námietku neprípustnosti žaloby o neplatnosť, ktorú podala Švajčiarska konfederácia, a to z dôvodu neexistencie jej aktívnej legitimácie. Švajčiarska konfederácia spochybnila prípustnosť takej námietky na základe článku 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
39. Treba uviesť, že rovnako ako pri hlavnom odvolaní existencia záujmu navrhovateľa na konaní predpokladá, aby vzájomným odvolaním bolo možné dosiahnuť výhodu pre účastníka konania, ktorý ho podal.(16) V prejednávanej veci mal Landkreis Waldshut na prvom stupni vo veci úspech. Nepreskúmanie prípustnosti žaloby o neplatnosť, ktorú podala Švajčiarska konfederácia, Všeobecným súdom teda nemalo vplyv na práva vedľajšieho účastníka konania.
40. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry vedľajší účastník konania nie je oprávnený vzniesť námietku neprípustnosti, ktorá nie je uvedená v návrhoch žalovaného účastníka konania.(17) Keďže Komisia ako žalovaná na prvom stupni nenamietala proti prípustnosti žaloby Švajčiarskej konfederácie, naopak, len navrhla zamietnuť žalobu vo veci samej, domnievam sa, že Landkreis Waldshut nebol oprávnený vzniesť predmetnú námietku neprípustnosti, a preto Súdny dvor nie je povinný preskúmať dôvody, ktoré Landkreis Waldshut v tejto súvislosti uvádza.
2. Potreba preskúmať aktívnu legitimáciu ex offo
41. Znenie článku 230 ES bolo vyložené v zmysle, že zahŕňa doslovne prípustnosť žalôb o neplatnosť.(18) Aktívna legitimácia – rovnako ako každá iná prekážka konania z dôvodu verejného záujmu – je totiž podmienkou konania, ktorej nesplnenie má za následok neexistenciu právomoci súdu na rozhodnutie sporu vo veci samej.(19)
42. Je potrebné zdôrazniť, že v súlade s článkom 92 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek aj bez návrhu rozhodnúť o prekážkach konania z dôvodu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že námietka týkajúca sa aktívnej legitimácie žalobcu je dôvodom verejného záujmu založeným na nedodržaní podmienok prípustnosti stanovených v článku 230 ES, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe článku 56 svojho štatútu, môže, ba dokonca musí rozhodnúť o tomto dôvode.(20)
43. V prejednávanej veci Všeobecný súd na základe judikatúry nazývanej „Boehringer“ odôvodnil svoj prístup spočívajúci v tom, že sa nevyjadril k otázke prípustnosti žaloby o neplatnosť, pričom však vôbec neuviedol, prečo bolo potrebné uplatniť túto judikatúru v prejednávanom prípade.(21)
44. K tomuto prístupu, ktorý sa vyhýba skúmaniu prípustnosti žalôb o neplatnosť, musím uviesť nasledujúce poznámky.
45. Možnosť kedykoľvek aj bez návrhu rozhodnúť o prekážkach konania z dôvodu verejného záujmu na základe článku 92 ods. 2 rokovacieho poriadku podľa môjho názoru nemôže viesť k záveru, že súd Únie sa môže svojvoľne zdržať rozhodnutia. Takýto prístup môže odôvodniť iba existencia výnimočných okolností.(22)
46. Chcel by som zdôrazniť, že ak súd zamietne žalobu vo veci samej, hoci jeden z účastníkov konania vznesie námietku neprípustnosti, tento postup vymieňa logické poradie skúmania žalôb.(23) Preto by takáto metóda mala predstavovať len obmedzenú výnimku z uplatnenia všeobecného pravidla, podľa ktorého skúmanie prípustnosti žaloby predchádza skúmaniu veci samej.
47. Takúto výnimku pritom možno vykladať len doslovne. Z dôvodov právnej istoty, riadneho výkonu spravodlivosti a rovnosti účastníkov konania sa totiž domnievam, že takúto výmenu – a tým skôr nepreskúmanie prekážky konania, ktorá sa týka verejného záujmu – možno odôvodniť iba v prísne vymedzených situáciách a na základe tak relevantných, ako aj transparentných kritérií, ktorých uplatnenie musí byť v každom konkrétnom prípade odôvodnené.
48. Ako je známe, v judikatúre sa uvádzajú dve skupiny dôvodov, ktoré umožňujú vyhnúť sa skúmaniu prípustnosti žaloby o neplatnosť, a to dôvod súvisiaci s hospodárnosťou konania a dôvod týkajúci sa riadneho výkonu spravodlivosti.(24)
49. Ak prípustnosť žaloby o neplatnosť vyvoláva pochybnosti, hospodárnosť konania, ktorá prispieva k urýchleniu konania, podľa môjho názoru vo všeobecnosti nepredstavuje dostatočný dôvod na odôvodnenie nepreskúmania prekážky konania z dôvodu verejného záujmu. Naopak zohľadnenie zásady hospodárnosti konania by prirodzene malo viesť k preskúmaniu prípustnosti pred rozhodnutím vo veci samej, pokiaľ nejde o zjavne nedôvodnú žalobu.
50. Pripúšťam, že ak súd rozhodne vo veci samej, jeho rozsudok môže síce zabezpečiť väčšiu právnu istotu z pohľadu vnútroštátnych orgánov a európskeho občana a v budúcnosti zabrániť sporom. Riadny výkon spravodlivosti však nemožno obmedziť na vecnú stránku právnych otázok, ale vzťahuje sa tiež a z tých istých dôvodov na otázky procesnej povahy a osobitne na otázky prípustnosti.
51. Podstatný argument, ktorý odôvodňuje preskúmanie prípustnosti, totiž súvisí práve so zásadami riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania. Na zabezpečenie dodržiavania týchto zásad je totiž potrebné čo najskôr rozhodnúť o aktívnej legitimácii účastníkov konania. Tento argument považujem za ešte relevantnejší vo vzťahu k osobitnej kategórii žalobcov, ktorými sú tretie krajiny, ktoré uzatvorili dohody s Úniou a ktoré môžu mať často záujem napadnúť rozhodnutia inštitúcií Únie.(25)
52. Zastávam názor, že procesné pravidlá vykladané v súlade s prístupom, ktorého cieľom je zaručiť účinnú súdnu ochranu, majú primárne miesto v riadnej organizácii a priebehu konania. Ich dodržiavanie je zárukou spravodlivého zaobchádzania s účastníkmi konania a zabezpečuje nestrannosť konania.(26) V každom prípade podmienky prípustnosti týkajúce sa verejného záujmu treba uplatňovať jednoznačne, aby sa zabránilo akejkoľvek domnienke, že aktívna legitimácia je podmienkou prípustnosti, ktorá sa nevyžaduje systematicky v prípade každého účastníka konania.
53. Domnievam sa, že samotné konštatovanie Všeobecného súdu, že „za okolností veci samej nie je potrebné vyjadriť sa k prípustnosti tejto žaloby“, nespĺňa kritériá transparentnosti a odôvodnenia.(27) Platí to tým skôr vzhľadom na už citované uznesenie Švajčiarsko/Komisia, ktorým bola vec postúpená Súdu prvého stupňa a podľa ktorého túto otázku výslovne vzniesol Súdny dvor.
54. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd sa v súvislosti s touto otázkou nevyjadril, ako aj vzhľadom na vyjadrené pochybnosti týkajúce sa aktívnej legitimácie Švajčiarskej konfederácie a na skutočnosť, že otázka, ktorá sa teraz týka Švajčiarskej konfederácie, sa bude naďalej týkať iných tretích krajín, ktoré uzatvorili dohody s Úniou, sa domnievam, že aktívna legitimácia Švajčiarskej konfederácie by mala byť predmetom skúmania v prejednávanej veci.(28)
3. Podmienky prípustnosti uplatniteľné vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii v rámci prejednávanej veci
a) O posudzovaní Švajčiarskej konfederácie ako členského štátu Európskej únie na účely článku 230 druhého odseku ES
55. Švajčiarska konfederácia v prvom rade tvrdí, že ako signatár dohody o leteckej doprave má aktívnu legitimáciu. Domnieva sa, že toto postavenie je logickým dôsledkom článku 20 uvedenej dohody, ktorý stanovuje výlučnú právomoc Súdneho dvora preskúmať platnosť rozhodnutí prijatých inštitúciami Spoločenstva na základe ich právomocí podľa tejto dohody. Medzi tieto rozhodnutia patria aj rozhodnutia prijaté v rámci uplatňovania dohody o leteckej doprave, ktorými je Švajčiarska konfederácia z tohto dôvodu viazaná.
56. S týmto stanoviskom však nesúhlasím. Aby bolo možné dospieť k takému záveru, treba pripomenúť jednak judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti a jednak osobitný kontext dohody o leteckej doprave.
57. Je nesporné, že členské štáty majú podľa článku 230 druhého odseku ES privilegované postavenie, keďže nemusia preukazovať svoj záujem na konaní ani svoju aktívnu legitimáciu, pokiaľ ide o všetky akty, ktoré možno napadnúť žalobou. Táto výsada sa vždy vykladala reštriktívne.
58. Ako uviedol Súdny dvor, pripustenie opaku by viedlo k zásahu do inštitucionálnej rovnováhy upravenej zmluvami, ktoré okrem iného určujú podmienky, za akých sa členské štáty, teda štáty, ktoré sú zmluvnými stranami zakladajúcich zmlúv a zmlúv o pristúpení, zúčastňujú na fungovaní inštitúcií Únie. Európska únia teda nemôže zahŕňať vyšší počet členských štátov, než je počet štátov, ktoré ju tvoria.(29)
59. Z toho vyvodzujem, že cesta dvojstrannej spolupráce, ktorú si Švajčiarska konfederácia zvolila, neumožňuje tomuto štátu byť v rovnakom postavení ako členské štáty, pokiaľ ide o postavenie uvedených štátov z procesného hľadiska a ako vyplýva z judikatúry týkajúcej sa spomenutej dohody o voľnom pohybe osôb, nemôže viesť k tomu, aby táto „výberová“ cesta poskytovala výhody, ktoré vyplývajú z pristúpenia k Únii.
60. Obsah dohody o leteckej doprave navyše nepotvrdzuje ani výklad, podľa ktorého sa zásada rovnakého posudzovania vzťahuje na procesné výsady členských štátov stanovené zmluvami. Uvedená dohoda totiž neobsahuje nijaké ustanovenie týkajúce sa posudzovania Švajčiarskej konfederácie ako členského štátu z hľadiska práva Únie vo všeobecnosti. Naopak, ako vyplýva z prílohy dohody, takéto posudzovanie platí len na účely dohody a na uplatňovanie nariadení a smerníc vymenovaných v uvedenej prílohe, a nie na všeobecné uplatňovanie primárneho práva Únie.
61. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa tejto prílohy vo všetkých prípadoch, v ktorých sa v aktoch vymenovaných v uvedenej prílohe nachádza odkaz na členské štáty alebo na požiadavku väzby s týmito štátmi, tento odkaz platí aj pre Švajčiarsku konfederáciu. Musím poukázať na skutočnosť, že uvedené rovnaké posudzovanie sa nemôže vzťahovať na uplatnenie privilegovaného procesného postavenia porovnateľného s postavením členských štátov podľa článku 230 druhého odseku ES.(30)
62. Tento výklad potvrdzuje nielen skutočnosť, že dohoda neobsahuje nijaké výslovné ustanovenie v tomto zmysle, ale aj cieľ tejto dohody uvedený v jej článku 1. Pripomínam, že podľa tohto článku cieľom dohody je stanoviť pravidlá pre zmluvné strany v oblasti civilného letectva. Ten istý článok stanovuje, že ustanovenia dohody sa pri uplatňovaní nedotýkajú ustanovení obsiahnutých v Zmluve o ES. Tieto ustanovenia zahŕňajú okrem iného ustanovenia týkajúce sa podmienok prípustnosti žalôb o neplatnosť, ku ktorým patria privilegované podmienky uplatniteľné na členské štáty podľa článku 230 druhého odseku ES.
63. Opačný výklad, ktorý ide nad rámec znenia uvedenej dohody, a to spôsobom, ktorý vyššie uvedená judikatúra Súdneho dvora výslovne zakazuje, by viedol k tomu, že Švajčiarska konfederácia by mala aktívnu legitimáciu na napadnutie každého rozhodnutia prijatého inštitúciami Únie, ktoré patrí do vecnej pôsobnosti dohody o leteckej doprave. Takéto riešenie by navyše odporovalo samotnému zneniu dohody o leteckej doprave a najmä článku 1 ods. 1 dohody, ktorého cieľom je zaručiť rozhodovaciu nezávislosť Únie. Platí to aj pre článok 1 ods. 2 tej istej dohody, ktorý poskytuje zmluvným stranám možnosť obrátiť sa na spoločný výbor, a článok 19 ods. 2 dohody, podľa ktorého musí byť Švajčiarska konfederácia podrobne informovaná o úkonoch inštitúcií Spoločenstva, na ktorých má záujem.
64. Postavenie zmluvnej strany dohody o leteckej doprave teda nestačí na odôvodnenie aktívnej legitimácie Švajčiarskej konfederácie a jej posudzovania ako členského štátu v zmysle článku 230 druhého odseku ES.
b) O aktívnej legitimácii Švajčiarskej konfederácie podľa článku 230 štvrtého odseku ES
i) Postavenie zmluvnej strany ako odôvodnenie aktívnej legitimácie
65. Na odôvodnenie svojej aktívnej legitimácie na základe článku 230 štvrtého odseku ES by mala byť Švajčiarska konfederácia priamo(31) a osobne(32) dotknutá sporným rozhodnutím Komisie, ktoré je určené Spolkovej republike Nemecko.
66. Článok 20 dohody o leteckej doprave priznáva Súdnemu dvoru výlučnú právomoc rozhodovať o platnosti rozhodnutí prijatých inštitúciami Spoločenstva na základe ich pôsobnosti podľa uvedenej dohody.
67. V prejednávanej veci ide o žalobu o neplatnosť podanú Švajčiarskou konfederáciou proti rozhodnutiu Komisie, ktoré bolo založené na článku 15 a článku 18 ods. 2 dohody o leteckej doprave a článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe. Ide teda o rozhodnutie v zmysle článku 20 dohody o leteckej doprave.
68. Úloha Švajčiarskej konfederácie v správnom konaní pred Komisiou je vymedzená článkom 19 ods. 2 dohody. Toto ustanovenie stanovuje, že ak orgány Spoločenstva prijímajú rozhodnutia, na ktorých má Švajčiarska konfederácia záujem a ktoré sa týkajú švajčiarskych úradov alebo podnikov, budú švajčiarske úrady podrobne informované a bude im poskytnutá možnosť oznámiť svoje stanovisko pred prijatím konečného rozhodnutia. Až po prijatí rozhodnutia sa uplatní článok 20, ktorý priznáva Súdnemu dvoru právomoc preskúmať platnosť rozhodnutia Komisie.
69. Práve to je prípad sporného rozhodnutia napadnutého Švajčiarskou konfederáciou. Sporné rozhodnutie má totiž vplyv na samotnú Švajčiarsku konfederáciu vzhľadom na predmet článkov 8 a 9 nariadenia o prístupe, pri ktorých uplatňovaní sa Švajčiarska konfederácia v súlade s prílohou dohody o leteckej doprave považuje za členský štát.
70. Článok 20 dohody však neupravuje podmienky prípustnosti žalôb o neplatnosť podaných na Súdnom dvore. Vzhľadom na neexistenciu výslovného ustanovenia v tomto zmysle sa uvedené podmienky v súlade s článkom 1 ods. 1 dohody určia na základe príslušných ustanovení Zmluvy o ES.
71. Na podanie žaloby na Súdny dvor teda nestačí len to, aby Švajčiarska konfederácia napadla porušenie kapitol 2 a 3 dohody. Prípadná aktívna legitimácia Švajčiarskej konfederácie na podanie prejednávanej žaloby o neplatnosť proti spornému rozhodnutiu Komisie, ktoré jej nie je určené, na Všeobecný súd sa teda musí skúmať z hľadiska článku 230 štvrtého odseku ES.
ii) Priama a osobná dotknutosť Švajčiarskej konfederácie
72. Článok 230 štvrtý odsek ES má osobitný význam na zaručenie primeranej súdnej ochrany všetkým fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých sa priamo a osobne týkajú akty inštitúcií Spoločenstva, ktoré im nie sú určené.
73. Podľa ustálenej judikatúry sa má aktívna legitimácia priznať len v závislosti od tohto cieľa, a teda žaloba o neplatnosť musí byť prístupná každému, kto spĺňa stanovené objektívne podmienky, čiže má právnu spôsobilosť na to, aby mohol konať pred súdom, a je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutý.(33)
74. Pokiaľ ide o prvú podmienku priamej dotknutosti, pripomínam, že sú s ňou spojené dve požiadavky, a to podmienka, ktorá vyžaduje jednak, že napadnuté rozhodnutie musí mať priame účinky na právne postavenie žalobcu, a jednak, že toto rozhodnutie nemôže adresátovi rozhodnutia ponechať nijaký priestor na voľnú úvahu.(34)
75. Pokiaľ ide o prvé kritérium priamej súvislosti, týkajúce sa zmeny právneho postavenia žalobcu, zo sporného rozhodnutia vyplýva, že na základe článku 8 ods. 2 nariadenia o prístupe Spolková republika Nemecko môže naďalej uplatňovať predmetné opatrenia. Sporné rozhodnutie Komisie, ktoré zaväzuje ostatné členské štáty, ako aj Švajčiarsku konfederáciu, tak potvrdzuje prípustnosť týchto opatrení a z tohto dôvodu má priamy účinok na právne postavenie uvedených štátov. Pokiaľ ide o druhé kritérium priamej súvislosti, týkajúce sa neexistencie voľnej úvahy, konštatujem, že toto kritérium je ťažko uplatniteľné na prípad článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia. Napriek tomu je z hľadiska uplatňovania nariadenia stanovisko Komisie konečné. Toto stanovisko potvrdzuje situáciu, ktorá sa priamo týka Švajčiarskej konfederácie.(35) Obdive podmienky priamej dotknutosti sú teda splnené.
76. Pokiaľ ide ďalej o osobnú dotknutosť, právne postavenie Švajčiarskej konfederácie ako zmluvného štátu dohody by mohlo byť ovplyvnené prípadným porušením dohody.(36) Ako som však uviedol vyššie, údajné porušenie dohody nepostačuje na podanie žaloby na Súdny dvor na základe článku 20 dohody. Domnievam sa však, že Švajčiarska konfederácia je osobne dotknutá sporným rozhodnutím Komisie.
77. Po prvé účasť žalobcu, ktorému sporné rozhodnutie nie je určené, na rozhodovaní predstavuje dôležitý faktor pri skúmaní prípadnej osobnej dotknutosti.(37) Švajčiarska konfederácia sa zúčastnila na správnom konaní týkajúcom sa sporného rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 19 ods. 2 dohody o leteckej doprave. Švajčiarska konfederácia nielenže podala sťažnosť, na základe ktorej sa začalo konanie o preskúmaní v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe, ale počas tohto konania boli tiež vypočuté jej pripomienky.
78. Po druhé rozhodnutia prijaté na základe článkov 8 a 9 nariadenia o prístupe môžu byť určené len členskému štátu.(38) Podľa článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe sa každý členský štát môže obrátiť na Komisiu, ktorá oznámi svoje rozhodnutie všetkým ostatným členským štátom. V kontexte konania upraveného v článku 9 ods. 3 toho istého nariadenia je účasť všetkých členských štátov ešte zjavnejšia, keďže členský štát, ktorý zamýšľa prijať opatrenia, je povinný informovať o nich nielen Komisiu, ale aj ostatné členské štáty. Zdôrazňujem, že vzhľadom na znenie prílohy dohody, ktorá stanovuje, že v prípade, ak nariadenie o prístupe odkazuje na členské štáty, Švajčiarsko sa považuje za členský štát, sa Švajčiarsko na účely uplatňovania článkov 8 a 9 uvedeného nariadenia považuje za členský štát.
79. Poukazujem na to, že z článkov 8 a 9 uvedeného nariadenia jasne vyplýva, že správa vykonávania prepravných práv sa týka nielen štátu, ktorý prijal opatrenie, a štátov, ktorých sa dotýka prevádzkovanie leteckého spoja(39) v zmysle nariadenia o prístupe, ale aj všetkých členských štátov. Toto nariadenie zakotvuje prístup k službám leteckej dopravy, a preto sa uplatňovanie pravidiel, ktoré môžu obmedziť vykonávanie prepravných práv v zmysle nariadenia o prístupe, týka každého členského štátu a na základe dohody o leteckej doprave aj Švajčiarskej konfederácie.
80. V konaniach spomenutých v článkoch 8 a 9 uvedeného nariadenia sa teda tieto etapy týkajú každého členského štátu – za ktorý sa považuje aj Švajčiarska konfederácia. Ide najmä o možnosť obrátiť sa na Komisiu a o prijatie oznámenia o jej rozhodnutí. Uvedené články totiž priznávajú Komisii právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré zaväzujú všetky členské štáty, čiže aj Švajčiarsku konfederáciu.
81. V prejednávanej veci má sporné rozhodnutie účinok na právne postavenie Švajčiarskej konfederácie z dôvodu jej znakov ako na zmluvnú stranu dohody o leteckej doprave a v dôsledku toho ju spolu s vecnou stránkou sporného rozhodnutia vymedzuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe.
82. Z toho vyvodzujem, že za konkrétnych okolností prejednávanej veci je Švajčiarska konfederácia najmä vzhľadom na osobitný kontext dohody o leteckej doprave a na články 8 a 9 nariadenia o prístupe priamo a osobne dotknutá sporným rozhodnutím v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES.
83. Švajčiarska konfederácia je teda oprávnená domáhať sa zrušenia sporného rozhodnutia Komisie.
C – O odvolacích dôvodoch vznesených Švajčiarskou konfederáciou
1. Úvodné poznámky
84. Švajčiarska konfederácia na podporu svojho odvolania uvádza šesť odvolacích dôvodov založených na porušení procesných, ako aj hmotnoprávnych ustanovení. Konkrétne ide o odvolacie dôvody založené na nesprávnom výklade článku 9 ods. 1 nariadenia o prístupe, povinnosti odôvodnenia, ktorou je viazaná Komisia, a článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe, ako aj na porušení zásady slobodného poskytovania služieb, zásad proporcionality a zákazu diskriminácie a pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena.
85. Vzhľadom na to, že odvolacie dôvody sa prekrývajú, po niekoľkých úvodných poznámkach sa nimi budem zaoberať tak, že najprv rozoberiem pôsobnosť článkov 8 a 9 nariadenia o prístupe a potom kontrolnú právomoc Komisie vyplývajúcu z článku 8 nariadenia o prístupe. Napokon sa budem venovať tvrdeniam Švajčiarskej konfederácie v súvislosti s porušením pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena zo strany Všeobecného súdu.
86. Osobitným kontextom prejednávanej veci je dohoda o leteckej doprave. Hoci je integrácia Švajčiarskej konfederácie do vnútorného trhu Únie v leteckom odvetví hlbšia ako v odvetviach, ktorých sa týka šesť ostatných aktov zo série dohôd uzatvorených so Švajčiarskou konfederáciou,(40) nič to nemení na skutočnosti, že ak neexistuje výslovné ustanovenie v tomto zmysle v predmetnej dohode, jej cieľ nespočíva v zaručení slobodného poskytovania služieb, ale obmedzuje sa na stanovenie pravidiel uplatniteľných na civilné letectvo, a to najmä – pokiaľ ide o prejednávanú vec – na výmenu prepravných práv za podmienok vymedzených uvedenou dohodou.(41)
87. Pokiaľ však ide o výklad sekundárneho práva v kontexte dohody, nemyslím si, že by bolo potrebné vykladať ustanovenia sekundárneho práva spomenuté v prílohe tohto nástroja inak ako v situáciách, ktoré sa týkajú výlučne Únie. Takýto prístup uplatnený na výklad hmotnoprávnych ustanovení sekundárneho práva však nemožno prijať v prípade, ak výklad týchto ustanovení vyplýva z judikatúry vyhlásenej po podpísaní dohody o leteckej doprave, ktorá sa týka všeobecných zásad práva Únie, či dokonca ustanovení primárneho práva.
2. Pôsobnosť článkov 8 a 9 nariadenia o prístupe
88. Prvý a druhý odvolací dôvod sa týkajú výkladu článku 9 nariadenia o prístupe. Švajčiarska konfederácia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 9 nariadenia o prístupe a že v dôsledku toho tiež nesprávne vyložil a uplatnil povinnosť odôvodnenia, ktorou je viazaná Komisia.
89. Vzhľadom na pôsobnosť článkov 8 a 9 nariadenia o prístupe sa s týmto názorom nestotožňujem.
90. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, založený na nesprávnom uplatnení článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia, je potrebné pripomenúť, ako to pripomenul aj Všeobecný súd, že podľa článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia výkon prepravných práv v zmysle článku 2 písm. f) toho istého nariadenia podlieha vnútroštátnym prevádzkovým pravidlám týkajúcim sa bezpečnosti, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov.
91. Pokiaľ ide ďalej o pôsobnosť článku 9 nariadenia o prístupe, ako správne poznamenal Všeobecný súd, tento článok sa týka konkrétnejšej kategórie prevádzkových pravidiel uplatniteľných na výkon prepravných práv, a to prevádzkových pravidiel, ktoré stanovujú podmienky a obmedzujú alebo zakazujú výkon prepravných práv. Medzi opatrenia uvedené v článku 9 nariadenia o prístupe teda patria len opatrenia, ktoré zahŕňajú prinajmenšom podmienečný alebo čiastočný zákaz výkonu prepravných práv.
92. Tvrdenia Švajčiarskej konfederácie týkajúce sa kvalifikácie predmetných nemeckých opatrení ako obmedzení uvedených v článku 9 nariadenia o prístupe nemôžu uspieť.
93. V prejednávanej veci Všeobecný súd jasne uviedol dôvody, pre ktoré predmetné nemecké opatrenia neznamenajú v čase ich uplatnenia nijaký zákaz prelietania cez nemecký vzdušný priestor pre lety z letiska Zürich alebo naň.
94. Všeobecný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že tieto opatrenia v podstate len bránia preletom v nízkej výške nad časťou nemeckého územia blízko švajčiarskej hranice v stanovenom čase, pričom prelietanie nad tým istým územím vo vyššej výške umožňujú. V podstate teda predstavujú len zmenu trasy predmetných letov bez obmedzenia výkonu prepravných práv v zmysle článku 9 nariadenia o prístupe.
95. Okrem toho Všeobecný súd jednoznačne konštatoval, že existencia prevádzkových pravidiel, ktoré sa týkajú najmä ochrany životného prostredia, ktorých dodržiavanie sa vyžaduje na povolenie výkonu prepravných práv v zmysle nariadenia o prístupe, sa nerovná uloženiu podmienky alebo obmedzeniu výkonu týchto práv v zmysle článku 9 ods. 1 uvedeného nariadenia. Keby to totiž bolo tak, článok 8 ods. 2 tohto nariadenia by vôbec nemal zmysel, keďže v takom prípade by každé prevádzkové pravidlo patrilo do pôsobnosti článku 9 uvedeného nariadenia.
96. Vzhľadom na tieto úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnuť.
97. Takisto je potrebné zamietnuť druhý odvolací dôvod, založený na nesprávnom výklade povinnosti odôvodnenia, ktorou je viazaná Komisia na základe článku 253 ES. V tejto súvislosti stačí poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a že z rozhodnutia Komisie musí jasne vyplývať jej argumentácia, aby dotknuté osoby mohli pochopiť dôvody prijatého opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať jeho preskúmanie. Na splnenie si tejto povinnosti nie je potrebné uviesť všetky dôvody, ktoré prichádzajú do úvahy, ani podrobne uviesť a posúdiť všetky skutkové okolnosti.(42)
98. Z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že Všeobecný súd mohol na základe dôvodov uvedených v spornom rozhodnutí vykonať preskúmanie. Ako totiž Všeobecný súd konštatoval, z tohto rozhodnutia jasne vyplývajú tak hmotnoprávne, ako aj procesné dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že predmetné nemecké opatrenia treba skúmať z hľadiska článku 8 nariadenia o prístupe, a nie z hľadiska článku 9 toho istého nariadenia.(43)
99. Tvrdenie Švajčiarskej konfederácie založené jednak na nahradení odôvodnenia Komisiou v priebehu konania a jednak na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd, keď neuznal argumentáciu Švajčiarskej konfederácie týkajúcu sa nahradenia odôvodnenia Komisiou, takisto nemôže obstáť. Pojem nahradenie odôvodnenia totiž nemožno chápať tak, že zahŕňa každú reakciu Komisie na tvrdenia druhého účastníka konania pred Všeobecným súdom, keďže, ako Všeobecný súd z právneho hľadiska správne pripustil, zo sporného rozhodnutia jasne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že predmetné nemecké opatrenia nepatria do pôsobnosti článku 9 ods. 1 nariadenia o prístupe.
3. Kontrolné právomoci Komisie na základe nariadenia o prístupe
100. Tretí, štvrtý a šiesty odvolací dôvod sa v podstate týkajú výkladu a uplatňovania článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe v rámci dohody o leteckej doprave. Šiesty odvolací dôvod, ktorý sa týka konkrétneho aspektu skúmania primeranosti predmetných nemeckých opatrení, závisí od posúdenia štvrtého odvolacieho dôvodu, na ktorý v prevažnej miere odkazuje. Ak bude teda štvrtý odvolací dôvod zamietnutý, ako to navrhujem, musí to platiť aj pre šiesty odvolací dôvod.
101. Tvrdenia Švajčiarskej konfederácie, podľa ktorých sa Všeobecný súd údajne dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní článku 8 nariadenia o prístupe, nemôžu obstáť. Naopak, tieto tri odvolacie dôvody vychádzajú z nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o právomoci, ktoré Komisii vyplývajú z nariadenia o prístupe v rámci dohody o leteckej doprave.
a) O vzťahu medzi dohodou o leteckej doprave a nariadením o prístupe
102. Na úvod treba pripomenúť, že právomoci Komisie, ktoré vyplývajú z článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe, pokiaľ ide o preskúmanie nemeckých opatrení Komisiou v zmysle dohody o leteckej doprave, treba vykladať v súlade so znením a s cieľmi predmetných nástrojov.
103. Cieľom dohody o leteckej doprave je zabezpečiť výmenu prepravných práv medzi leteckými dopravcami Spoločenstva a švajčiarskymi leteckými dopravcami za podmienok vymedzených týmto nástrojom. Osobitne z článku 15 ods. 1 tejto dohody vyplýva, že jej cieľom nie je priznať absolútne prepravné práva, ale práva podliehajúce nariadeniu o prístupe. Cieľom nariadenia je zasa umožniť prístup leteckých dopravcov k pravidelným letovým trasám v rámci Spoločenstva. Inak povedané, toto nariadenie upravuje priznanie prepravných práv leteckým spoločnostiam.
104. Priznanie prepravných práv v zmysle tohto nariadenia však podlieha podmienkam, a to najmä tým, ktoré vyplývajú z jeho článku 8 ods. 2. Vykonávanie prepravných práv priznaných na základe uvedeného nariadenia teda okrem iného závisí od vnútroštátnych prevádzkových pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov.
105. Ako Všeobecný súd správne konštatoval, ustanovenia dohody o leteckej doprave nemôžu rozšíriť pôsobnosť nariadenia o prístupe, keď sa uplatňuje na vzťahy medzi zmluvnými stranami tejto dohody. Inak povedané, uvedené nariadenie sa nemá uplatňovať na situácie upravené predmetnou dohodou, ktoré nepatria do pôsobnosti uvedeného nariadenia výlučne v kontexte Spoločenstva.(44)
106. Na tomto závere nič nemení ani znenie článku 2 dohody o leteckej doprave. Je pravda, že tento článok stanovuje, že ustanovenia obsiahnuté v prílohe tejto dohody platia v rozsahu, v akom sa týkajú leteckej dopravy alebo záležitostí priamo súvisiacich s leteckou dopravou. Ako však Všeobecný súd poznamenal v napadnutom rozsudku, toto ustanovenie určuje a vymedzuje výlučne pôsobnosť ustanovení vymenovaných v uvedenej prílohe a vylučuje uplatnenie týchto ustanovení v rámci dohody na prípady, ktoré sa netýkajú leteckej dopravy ani záležitostí priamo súvisiacich s leteckou dopravou. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Švajčiarska konfederácia, toto obmedzenie nemá nijaký vplyv na vecnú pôsobnosť nariadenia o prístupe, ktoré upravuje len priznanie prepravných práv leteckým dopravcom.(45)
107. Preto sú kontrolné právomoci Komisie, ktoré vyplývajú z uvedeného nariadenia, v rámci preskúmania vykonávaného na základe článku 18 ods. 2 dohody o leteckej doprave – ktorý navyše obmedzuje právomoci Komisie v rámci dohody na prípady, ktoré môžu mať vplyv na letové služby – a článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe obmedzené na preskúmanie, ktoré sa týka dôsledkov opatrení pre výkon prepravných práv.
108. Komisia má konkrétne overovať, či také opatrenia boli prijaté z dôvodov bezpečnosti, ochrany životného prostredia a prideľovania prevádzkových intervalov a či sa uplatňujú – pokiaľ ide o výkon prepravných práv – nediskriminačne vo vzťahu k leteckým dopravcom. Záujmy prevádzkovateľa letiska a záujmy obyvateľov sa teda pri preskúmaní nemeckých opatrení vykonanom na základe článku 18 ods. 2 dohody o leteckej doprave a článku 8 ods. 3 nariadenia o prístupe nezohľadňujú.
b) O zásadách, ktoré sú súčasťou slobodného poskytovania služieb
109. Tretím odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia Všeobecnému súdu vytýka, že nesprávne vyložil článok 8 ods. 3 nariadenia o prístupe, keď neoveril súlad sporného rozhodnutia so zásadami slobodného poskytovania služieb a proporcionality.
110. Kritériá skúmania, na ktoré Švajčiarska konfederácia odkazuje v tomto odvolacom dôvode, a najmä kritériá založené na všeobecných zásadách slobodného poskytovania služieb a proporcionality, boli stanovené v kontexte Spoločenstva.(46) Keďže dohoda o leteckej doprave na tieto zásady výslovne neodkazuje, Komisia ich za týchto okolností nebola povinná zohľadniť pri skúmaní sporných opatrení vzhľadom na neexistenciu príslušného základu v dohode o leteckej doprave.
111. Ako som už opakovane zdôraznil, uzatvorenie dohody o leteckej doprave nevedie k automatickému uplatňovaniu práva Spoločenstva ako celku vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii. Naopak, Švajčiarska konfederácia si tým, že si zvolila dvojstranné dohody, vedome vybrala cestu, ktorá neumožňuje účasť na vnútornom trhu, ktorá by bola taká rozsiahla ako účasť zakladajúca sa na pristúpení k Európskej únii alebo Európskemu hospodárskemu priestoru. Znenie uvedenej dohody a najmä jej článkov 1 a 3 jasne svedčí o tom, že jej cieľom nebolo uplatniť v tejto oblasti ani slobodné poskytovanie služieb, ako je upravené v článkoch 49 ES a 51 ES, vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii, ani zásadu proporcionality. Z toho vyplýva, že Komisiu nič nezaväzuje, aby overila, či sú predmetné nemecké opatrenia v súlade so všeobecnými zásadami slobodného poskytovania služieb a najmä so zásadou proporcionality.
112. V prejednávanej veci Všeobecný súd nezaujal výslovne stanovisko k otázke, či sa uvedené zásady uplatňujú v rámci prejednávanej veci. Vykonal však preskúmanie sporného rozhodnutia z tohto hľadiska a rozhodol, že predmetné opatrenia uvedené zásady vôbec neporušujú.
113. Keďže však tieto zásady nie sú uplatniteľné v rámci skúmania predmetných nemeckých opatrení, odvolací dôvod, ktorý smeruje proti odôvodneniu napadnutého rozsudku týkajúci sa údajného porušenia zásady slobodného poskytovania služieb, nemôže viesť k zrušeniu tohto rozsudku.(47)
114. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba tretí odvolací dôvod zamietnuť ako neúčinný.
c) O zásade nediskriminácie
115. Pokiaľ ide o štvrtý odvolací dôvod, ktorým Švajčiarska konfederácia vytýka Všeobecnému súdu porušenie zásady zákazu diskriminácie, je potrebné poukázať na to, že obmedzenie kontrolných právomocí nemá vplyv na preskúmanie nemeckých opatrení z hľadiska zásady zákazu diskriminácie. Vyplýva to z výkladu článku 1 ods. 2 dohody o leteckej doprave v spojení s jej článkom 3, ktorý výslovne zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Ako som však už uviedol vyššie, kontrolné právomoci Komisie sa nevzťahujú na zohľadnenie záujmov švajčiarskych obyvateľov okolia letiska Zürich a prevádzkovateľa tohto letiska.
116. Pokiaľ ide o uplatnenie zásady zákazu diskriminácie vo vzťahu k leteckým dopravcom a najmä vo vzťahu k spoločnosti Swiss, ktorá využíva letisko Zürich ako hlavné letisko,(48) domnievam sa, že Všeobecnému súdu v tejto súvislosti nemožno vytýkať nijaké nesprávne právne posúdenie.
117. Všeobecný súd najprv pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry zásada zákazu diskriminácie zakazuje nielen zjavnú diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti alebo, pokiaľ ide o spoločnosti, založenú na mieste sídla, ale aj všetky skryté formy diskriminácie, ktoré pri uplatnení ďalších rozlišovacích kritérií v skutočnosti vedú k tomu istému výsledku.(49)
118. Na základe uvedenej judikatúry Všeobecný súd následne poukázal na to, že aj keby predmetné nemecké opatrenia vo vzťahu k švajčiarskym leteckým dopravcom a najmä k spoločnosti Swiss z dôvodu, že táto spoločnosť používa letisko Zürich ako základňu prestupov, viedli k tomu istému výsledku ako diskriminácia založená na štátnej príslušnosti, bolo by navyše potrebné, aby uvedené opatrenia neboli odôvodnené objektívnymi okolnosťami a neboli primerané vo vzťahu k cieľu, ktorý sledujú.
119. Všeobecný súd ďalej vykonal posúdenie skutkových okolností, a pokiaľ ide o prvé kritérium, týkajúce sa legitímneho cieľa sporných opatrení, rozhodol, že v prejednávanej veci existovali objektívne okolnosti v zmysle spomenutej judikatúry, ktoré odôvodňovali prijatie vykonávacieho nariadenia, najmä okolnosti súvisiace so znížením hluku v turistickom regióne Nemecka.
120. Pokiaľ ide o druhé kritérium, týkajúce sa primeranosti dotknutých opatrení, Všeobecný súd najprv podrobne preskúmal dôkazy, ktoré mu boli predložené. Okrem iného poznamenal, že členské štáty sú oprávnené prijať opatrenia, ktorých cieľom je znížiť hluk pod stanovené limity, a že vzhľadom na to, že Spolková republika Nemecko nemala vplyv na prevádzkovanie letiska Zürich, nemala k dispozícii iné prostriedky na dosiahnutie sledovaného cieľa. Na základe tejto analýzy Všeobecný súd dospel k záveru, že vzhľadom na neexistenciu dôkazu, ktorý by preukazoval existenciu, alebo dokonca čo i len možnosť podstatných ťažkostí pre letisko Zürich alebo menej zaťažujúcich opatrení, ktoré by umožnili dosiahnuť cieľ spočívajúci v znížení hluku sledovaný vykonávacím nariadením, predmetné nemecké opatrenia treba považovať za primerané vo vzťahu k sledovanému cieľu.
121. Pripomínam, že pokiaľ nedošlo k skresleniu dôkazov, ktoré boli predložené Všeobecnému súdu, také posúdenie nepredstavuje právnu otázku, ktorá by podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom.(50) Okrem toho treba poukázať na to, že skreslenie musí zjavne vyplývať z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.(51)
122. V prejednávanej veci sa vzhľadom na tvrdenia Švajčiarskej konfederácie, ktorými tento štát v podstate len spochybňuje posúdenie skutkového stavu vykonané Všeobecným súdom, nezdá, že zistenia vykonané Všeobecným súdom obsahujú nepresnosti, ktoré by si vyžadovali preskúmanie Súdnym dvorom.
123. Navyše sa domnievam, že opačný záver by viedol k tomu, že každé prevádzkové pravidlo, ktorého cieľom je zabezpečiť bezpečnosť, ochranu životného prostredia alebo prideľovanie prevádzkových intervalov, by bolo automaticky diskriminačné, keďže také opatrenia majú vplyv častejšie na leteckých dopravcov, ktorí dotknuté letisko používajú ako hlavné letisko. Taký výklad zásady zákazu diskriminácie by zbavil článok 8 ods. 2 nariadenia o prístupe potrebného účinku.
124. Vzhľadom na tieto úvahy treba štvrtý odvolací dôvod zamietnuť.
125. Napokon šiesty odvolací dôvod sa týka konkrétneho aspektu skúmania vykonaného Všeobecným súdom, pokiaľ ide o proporcionalitu predmetných nemeckých opatrení. Týmto odvolacím dôvodom Švajčiarska konfederácia Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vylúčil prípadnú existenciu menej zaťažujúcich opatrení. Vzhľadom na svoju analýzu týkajúcu sa štvrtého odvolacieho dôvodu a vzhľadom na to, že ho navrhujem zamietnuť, sa domnievam, že ani šiesty odvolací dôvod nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku, a teda že ho treba zamietnuť ako neúčinný.
4. Pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena
126. Svojím piatym odvolacím dôvodom, založeným na svojvoľnom výklade pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, Švajčiarska konfederácia iba znovu opakuje svoju argumentáciu, čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd pri skúmaní primeranosti predmetných nemeckých opatrení so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. V dôsledku toho sa vzhľadom na poskytnutú odpoveď na štvrtý odvolací dôvod domnievam, že argumentácia Švajčiarskej konfederácie Komisie by mohla byť v prvom rade zamietnutá.
127. V každom prípade osobe, ktorá sa na súde domáha svojho práva, prináleží, aby preukázala skutočnosti, na ktorých zakladá svoj nárok. Preto sa domnievam, že Všeobecný súd správne uplatnil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, keď konštatoval, že Švajčiarskej republike prislúchalo preukázať, že vykonávacie nariadenie nepredstavovalo opatrenie, ktoré bolo nevyhnutné a primerané z hľadiska cieľov, ktoré sleduje. Vzhľadom na neexistenciu takého dôkazu Všeobecný súd vykonal posúdenie skutkových okolností, na základe ktorého dospel k záveru, že existencia menej zaťažujúcich opatrení nebola preukázaná.
128. Keďže však Švajčiarska konfederácia nepreukázala nijaké skreslenie, ktoré by si vyžadovalo preskúmanie Súdnym dvorom, treba piaty odvolací dôvod zamietnuť.
VI – Návrh
129. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie podané Švajčiarskou konfederáciou,
– uložil Švajčiarskej konfederácii povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie a
– uložil Spolkovej republike Nemecko a Landkreis Waldshut povinnosť znášať vlastné trovy konania.