ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2009

Spojené veci F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08

Jorge Aparicio a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Výberové konanie CAST 27/Relex – Nezaradenie do databázy – Zrušenie otázok – Test verbálneho a numerického uvažovania – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet: Žaloby podané podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorými J. Aparicio a 46 iných zmluvných zamestnancov Komisie navrhujú zrušenie rozhodnutí Európskeho úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev z 25. októbra 2007 o ich nezapísaní do zoznamu úspešných uchádzačov a nezaradení do databázy prijímacieho konania CAST 27/Relex

Rozhodnutie: Žaloby F‑20/08, F‑34/08 a F‑75/08 sa zamietajú. J. Aparicio a žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe pod číslami 1 až 18, sú povinní nahradiť trovy konania vo veci F‑20/08 a devätnásť štyridsať šestín trov konania vo veci F‑75/08. A. Simon, ktorá je žalobkyňou vo veci F‑34/08 a jednou zo žalobcov vo veci F‑75/08, je povinná nahradiť trovy konania vo veci F‑34/08 a jednu štyridsať šestinu trov konania vo veci F‑75/08. Žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe pod číslami 19 až 40 a číslami 42 až 46, sú povinní nahradiť dvadsaťšesť štyridsať šestín trov konania vo veci F‑75/08.

Abstrakt

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Spoločenstva – Návrh na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu – Nedostatok právomoci súdu Spoločenstva určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou vo výroku svojich rozsudkov

(Článok 230 ES)

2.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Organizácia skúšok – Spôsob a obsah skúšok

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 82 ods. 5 a ods. 6)

3.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšky – Obsah skúšok – Opatrenia prijaté na nápravu chýb alebo nezrovnalostí, ku ktorým došlo počas konania skúšok

4.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Skúšky – Obsah skúšok – Zrušenie otázok

1.      Aj keď je v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu súd Spoločenstva skutočne oprávnený v incidenčnom konaní určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou, na ktorom je napadnutý akt založený, napriek tomu Súd pre verejnú službu nie je oprávnený na takéto určenie vo výroku svojich rozsudkov.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 4. júna 2009, Adjemian a i./Komisia, F‑134/07 a F‑8/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 38

2.      Podľa článku 82 ods. 5 a 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov poskytuje Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) jednotlivým inštitúciám na ich žiadosť pomoc pri výbere zmluvných zamestnancov vymedzením a usporiadaním výberových konaní v súlade so všeobecnými ustanoveniami vydanými uvedenými inštitúciami. Okrem toho z článku 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 všeobecných vykonávacích ustanovení týkajúcich sa konaní upravujúcich prijímanie a zamestnávanie zmluvných zamestnancov v Komisii vyplýva, že EPSO musí rešpektovať profily osobitných schopností a kvalifikácií, ktoré orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy požaduje. Z týchto ustanovení a článku 3 ods. 2 rozhodnutia 2002/620 o založení EPSO však vyplýva, že EPSO disponuje značnou mierou voľnej úvahy pri organizácii výberových testov.

Oznámenie a korešpondencia Komisie, ktoré sú dvojznačné, pokiaľ ide o skutočnosť, že sporné testy nemajú byť „eliminačné“, tak neumožňujú usudzovať, že EPSO stanovením eliminačného verbálneho a numerického testu prekročil hranice jeho poslania vymedzené Komisiou, pretože tieto dva dokumenty možno chápať na základe výkladu zlučiteľného s článkom 5 týchto všeobecných vykonávacích ustanovení tak, že sporné testy nie sú eliminačné ako výberové konania, pretože nie je vopred stanovený určitý počet úspešných uchádzačov, pričom sa však nedeklaruje, že tieto testy nie sú eliminačné.

(pozri body 57 – 62)

3.      Judikatúra priznáva širokú mieru voľnej úvahy výberovej komisii výberového konania, keď dochádza k nezrovnalostiam alebo chybám počas verejného výberového konania s početnou účasťou, ktoré v súlade so zásadami proporcionality a riadnej správy vecí verejných nemožno napraviť opätovným vykonaním skúšok výberového konania. Táto judikatúra sa môže uplatňovať na Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO), hoci nie je výberovou komisiou, a to aj v rámci výberových testov, ktoré nemajú formu výberového konania, pretože EPSO disponuje významnou mierou voľnej úvahy pri organizácii týchto testov.

(pozri body 77 a 78)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 2. mája 2001, Giulietti a i../Komisia, T‑167/99 a T‑174/99, Zb. VS s. I‑A‑93, II‑441, bod 58

4.      Zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho porušenie zásady rovnosti predpokladá, že sporné zaobchádzanie znevýhodňuje niektoré osoby v porovnaní s inými osobami.

Vzhľadom na to, že vo výzve na vyjadrenie záujmu sa nestanovil obmedzený počet úspešných uchádzačov, výberové testy neobsahujú žiadne priame porovnanie medzi uchádzačmi, a teda rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi tu preto nezohráva rovnakú úlohu ako pri výberovom konaní.

V tejto súvislosti však takisto nemožno vylúčiť, že udelenie dodatočného bodu všetkým uchádzačom, ktorí museli riešiť problémové otázky, v rámci zrušenia týchto otázok, mohlo zvýhodniť niektorých uchádzačov tým, že im umožnilo ľahšie dosiahnuť prah úspešnosti skúšok.

Skutočnosť, že zrušené otázky rozrušili niektorých uchádzačov viac ako iných uchádzačov, a to natoľko, že narušili ich schopnosť odpovedať na celý test, nemôže spôsobiť porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, pretože táto situácia by bola dôsledkom ich vlastného správania pri riešení problémov a zvýrazňuje existenciu rozdielu medzi nimi a inými uchádzačmi.

(pozri body 82 – 85)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. júla 1962, Klöckner‑Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61, Zb. s. 615, 652; 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C‑227/04 P, Zb. a. I‑6767, bod 63; 17. júla 2008, Campoli/Komisia, C‑71/07 P, Zb. s. I‑5887, bod 50; 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, Zb. s. I‑9895, bod 39

Súd prvého stupňa: 17. januára 2001, Gerochristos/Komisia, T‑189/99, Zb. VS s. I‑A‑11, II‑53, bod 26; 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, T‑351/02, Zb. s. II‑1047, bod 137