UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 24. októbra 2014

Vec F‑14/10 DEP

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania – Zastúpenie inštitúcie advokátom – Odmeny advokáta – Nahraditeľné trovy konania – Návrh na zaplatenie úrokov z omeškania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky trov konania, ktorý podala Európska komisia podľa článku 92 ods. 1 vtedy platného rokovacieho poriadku v nadväznosti na uznesenie Marcuccio/Komisia (F‑14/10, EU:F:2011:99)

Rozhodnutie:      Celková suma trov konania, ktoré má L. Marcuccio nahradiť Európskej komisii ako nahraditeľné trovy konania vo veci F‑14/10, Marcuccio/Komisia, je stanovená na 5 065 eur. Suma uvedená v bode 1 sa zvyšuje o úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia do dňa jej skutočného zaplatenia, pričom tieto úroky sú vypočítané na základe úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie, ktorá je platná k prvému kalendárnemu dňu mesiaca príslušného dňa splatnosti, a zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.

Abstrakt

Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Odmeny, ktoré zaplatila inštitúcia svojmu advokátovi – Zahrnutie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely určenia výšky trov konania

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek, a príloha I, článok 7 ods. 1)

Ako vyplýva z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I tohto štatútu, inštitúcie sú oprávnené využiť pomoc advokáta. Na odmenu tohto advokáta sa teda vzťahuje pojem nutných výdavkov vynaložených v súvislosti s konaním, pričom inštitúcia nie je povinná preukázať, že takáto pomoc bola objektívne odôvodnená.

Pokiaľ ide o určenie sumy, do ktorej môžu byť nahradené odmeny advokáta, súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie vziať do úvahy prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

V tomto zmysle paušálna povaha odmeny nemá vplyv na posúdenie sumy, ktorá sa nahrádza z dôvodu trov konania, Súdom pre verejnú službu, keďže súd vychádza z ustálených sudcovských kritérií a z presných údajov, ktoré musia predložiť účastníci konania. Hoci neposkytnutie takýchto informácií nebráni Súdu pre verejnú službu, aby na základe spravodlivého posúdenia určil výšku nahraditeľných trov konania, dostáva ho do situácie, v ktorej musí požiadavky navrhovateľa posúdiť nevyhnutne striktne.

Navyše pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd voľne posúdiť predmetné údaje pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.

Napokon výška nahraditeľných odmien advokáta dotknutej inštitúcie nemôže byť posúdená bez zohľadnenia práce už vykonanej jej službami, a to dokonca aj pred podaním žaloby na Súd pre verejnú službu. Ak je totiž prípustnosť žaloby podmienená podaním sťažnosti a jej zamietnutím menovacím orgánom, služby inštitúcie sú v zásade zapojené do procesu spracovania sporov ešte predtým, ako sú tieto spory predložené Súdu pre verejnú službu.

(pozri body 17 – 21)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenia Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, EU:T:2013:269, bod 20, a Marcuccio/Komisia, T‑366/10 P‑DEP, EU:T:2014:63, bod 33 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: uznesenie Chatzidoukakis/Komisia, F‑84/10 DEP, EU:F:2014:41, body 21 až 24 a tam citovaná judikatúra