NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 17. októbra 2019 (1)
Vec C‑766/18 P
Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)
„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Kolektívna ochranná známka – Zemepisné označenie – Rozlišovacia spôsobilosť – Námietkové konanie – Žiadosť o zápis obrazovej ochrannej známky, ktorá obsahuje slovo BBQLOUMI – Zamietnutie námietky“
I. Úvod
1. Od roku 2014 prebieha konanie o vytvorení chráneného označenia pôvodu, ktoré by používanie označenia Halloumi vyhradilo pre syr cyperských výrobcov, ale Komisia doteraz vec ešte neuzavrela.(2) Cyprus a iné organizácie sa zároveň pokúšajú zabrániť používaniu označenia Halloumi na trhu určitými podnikmi.(3)
2. V prejednávanom prípade si Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi (Nadácia pre ochranu tradičného cyperského syra s názvom Halloumi, ďalej len „Foundation“) dala označenie HALLOUMI zapísať ako kolektívnu ochrannú známku EÚ vo vzťahu k syrom. Teraz sa na základe tejto ochrannej známky snaží zabrániť bulharskému podniku v tom, aby tiež vo vzťahu k syrom získal obrazovú ochrannú známku, ktorá obsahuje slovo BBQLOUMI. Podľa tvrdenia Foundation ďalšie konania na základe kolektívnej ochrannej známky prebiehajú na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a na Všeobecnom súde, v jednom prípade Súdny dvor už právoplatne rozhodol v neprospech Foundation.(4)
3. Snahy Foundation v prejednávanom konaní boli doposiaľ neúspešné, lebo EUIPO a Všeobecný súd vychádzajú z toho, že označenie HALLOUMI má slabú rozlišovaciu spôsobilosť, keďže opisuje uvedený syr. V prípade použitia označenia BBQLOUMI preto aj napriek určitej podobnosti nehrozí, že relevantná verejnosť si vytvorí spojitosť s výrobcami združenými vo Foundation.
4. Foundation ale zastáva názor, že kolektívna ochranná známka nevyhnutne podlieha zvýšenej ochrane, čo Všeobecný súd nezohľadnil dostatočne.
II. Právny rámec
5. Odôvodnenie 8 nariadenia o ochrannej známke(5) sa týka funkcie určenia pôvodu ochrannej známky:
„Ochrana poskytovaná ochrannou známkou Spoločenstva, ktorej funkciou je najmä zaručiť, aby ochranná známka predstavovala označenie pôvodu, by mala byť absolútna v prípade zhodnosti medzi známkou a označením a tovarmi alebo službami. Ochrana by sa mala uplatňovať aj v prípadoch podobnosti medzi známkou a označením a tovarmi alebo službami. Je potrebné stanoviť interpretáciu koncepcie podobnosti vzhľadom na pravdepodobnosť zámeny. Pravdepodobnosť zámeny, ktorej určenie závisí od mnohých prvkov, a najmä od uznania ochrannej známky na trhu, asociácie, ku ktorej môže dôjsť v prípade používania používaného alebo zapísaného označenia, stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými tovarmi alebo službami, by mala predstavovať osobitnú podmienku ochrany.“
6. Článok 4 nariadenia o ochrannej známke obsahuje základné požiadavky na ochrannú známku:
„Ochrannou známkou Spoločenstva môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno znázorniť graficky, najmä slová vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslovky, tvar výrobku alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov a služieb iných podnikov.“
7. Článok 7 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia o ochrannej známke zakazuje zápis ochranných známok opisného charakteru:
„Do registra sa nezapíšu:
a) …
b) ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;
c) ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb;
d) ochranné známky, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo údajov, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zachovávaných a zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach;
e) …“
8. Dôvod námietky pravdepodobnosti zámeny vyplýva z článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke, ktorý sa vzťahuje na relatívne dôvody zamietnutia:
„1. Na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše:
a) …
b) ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.“
9. Článok 65 ods. 3 nariadenia o ochrannej známke obsahuje právomoci súdov Únie vo vzťahu k žalobám podaným podľa nariadenia o ochrannej známke:
„Súdny dvor má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.“
10. Článok 66 nariadenia o ochrannej známke pripúšťa prihlášky kolektívnych ochranných známok:
„1. Kolektívnou známkou Spoločenstva je ochranná známka Spoločenstva, ktorá je takto označená už pri podaní prihlášky a je spôsobilá rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov. O kolektívne známky Spoločenstva môžu požiadať združenia výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb alebo obchodníkov, ktorí majú podľa práva, ktorými sa tieto spravujú, právnu spôsobilosť vo vlastnom mene mať práva a povinnosti všetkých typov uzatvárať zmluvy alebo vykonávať ostatné právne úkony a žalovať a byť žalovaní, ako aj právnické osoby, ktoré sa spravujú verejným právom.
2. Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, môžu predstavovať kolektívne známky Spoločenstva v zmysle odseku 1. Kolektívna známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretej osobe, aby používala v rámci obchodovania takéto označenia alebo údaje, za predpokladu, že ich bude používať v súlade s čestnými praktikami v priemysle alebo obchode; najmä nemožno takúto ochrannú známku uplatňovať voči tretej osobe, ktorá je oprávnená používať zemepisný názov.
3. Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatnia na kolektívne známky Spoločenstva, pokiaľ články 67 až 74 nestanovujú inak.“
11. Článok 67 nariadenia o ochrannej známke stanovuje prijatie stanov používania známky:
„1. Prihlasovateľ kolektívnej známky Spoločenstva musí v stanovenej lehote predložiť stanovy používania tejto známky.
2. V stanovách používania sú špecifikované osoby oprávnené používať známku, podmienky členstva v združení, a ak sú, aj podmienky používania známky vrátane sankcií. Stanovy používania známky uvedenej v článku 66 ods. 2 musia oprávňovať každú osobu, ktorej tovary alebo služby majú svoj pôvod v príslušnej zemepisnej oblasti, stať sa členom združenia, ktoré je majiteľom známky.“
III. Doterajšie konanie
12. Dňa 9. júla 2014 spoločnosť M. J. Dairies EOOD podala na EUIPO prihlášku nižšie zobrazenej farebnej obrazovej ochrannej známky(6):
13. Tovary a služby uvedené v prihláškach patria do tried 29, 30 a 43 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zahŕňajú určité potraviny vrátane syra, ako aj určité reštauračné služby.
14. Foundation je majiteľom kolektívnej slovnej ochrannej známky HALLOUMI, ktorú EUIPO zapísal 14. júla 2000 pod číslom 1082965, označujúcej výrobky patriace do triedy 29 a zodpovedajúce tomuto opisu: „Syr“.(7) Dňa 12. novembra 2014 podala voči prihláške námietku, odvolávajúc sa pritom najmä na pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke.
15. Námietkové oddelenie zamietlo námietku a odvolanie, ktoré bolo proti tomu podané, bolo tiež neúspešné. Napadnutým rozsudkom z 25. septembra 2018, Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/EUIPO – M. J. Dairies (BBQLOUMI) (T‑328/17, neuverejnený, EU:T:2018:594), napokon Všeobecný súd zamietol aj žalobu podanú proti rozhodnutiu odvolacieho senátu.
16. Tieto rozhodnutia sa v podstate zakladajú na úvahe, že ochranná známka HALLOUMI zodpovedá označeniu známeho cyperského syra, takže má slabú rozlišovaciu spôsobilosť. Vzhľadom na rozdiely voči prihlásenej ochrannej známke preto jednotlivé inštancie EUIPO a Všeobecný súd nekonštatovali žiadnu pravdepodobnosť zámeny.
17. Súdny dvor musí teraz rozhodnúť o odvolaní, ktoré podala Foundation 5. decembra 2018.
18. Foundation navrhuje, aby Súdny dvor
1. rozhodol, že je prípustné odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu vo veci T‑328/17, Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), EU:T:2018:594, a vyhovel jej žalobe o neplatnosť;
2. rozhodol, že EUIPO a M. J. Dairies EOOD znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Foundation.
19. EUIPO a M. J. Dairies EOOD navrhujú, aby Súdny dvor
1. odvolanie zamietol a
2. zaviazal Foundation na náhradu trov konania.
20. Účastníci konania sa vyjadrili písomne a ústne na pojednávaní 12. septembra 2019.
IV. Posúdenie
21. Foundation zakladá odvolanie na štyroch dôvodoch, ktoré spolu čiastočne súvisia. Prvé dva odvolacie dôvody sa týkajú otázky, či kolektívnym ochranným známkam treba pripísať osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť (k tomu pozri časť B). V treťom odvolacom dôvode Foundation namieta, že Všeobecný súd pri posúdení pravdepodobnosti zámeny medzi dvomi ochrannými známkami uplatnil nesprávne kritérium (k tomu pozri časť A). Napokon, štvrtým odvolacím dôvodom namieta proti tomu, že Všeobecný súd síce zistil, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia jej ochrannej známky, ale napriek tomu nevrátil vec odvolaciemu senátu (k tomu pozri časť C).
A. O kritériu preskúmania uplatnenom Všeobecným súdom
22. Súdny dvor by sa mohol obmedziť iba na rozhodnutie o treťom odvolacom dôvode, pretože v pôvodnej anglickej jazykovej verzii, teda v jazyku konania, sa bod 71 napadnutého rozsudku zakladal na nesprávnom právnom posúdení.
23. V uvedenom bode Všeobecný súd konštatoval, že nemôže existovať pravdepodobnosť zámeny vo vzťahu k príslušnej verejnosti, hoci tovary označené spornými ochrannými známkami s výnimkou služieb označených prihlásenou ochrannou známkou sú čiastočne zhodné a čiastočne do určitej miery podobné. Existencia vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti v prípade staršej ochrannej známky opisného charakteru so slabou rozlišovacou spôsobilosťou totiž nestačí na to, aby bolo možné predpokladať pravdepodobnosť zámeny.(8)
24. Toto tvrdenie je už samo osebe nepochopiteľné, pretože pri preskúmaní pravdepodobnosti zámeny nejde o to, či ju možno predpokladať. Podľa ustálenej judikatúry sa má existencia pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti posúdiť skôr celkovo pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich faktorov konkrétneho prípadu.(9) Treba teda rozhodnúť, či pravdepodobnosť konkrétne existuje.
25. Súdny dvor konštatoval už aj to, že zapísanej ochrannej známke opisného charakteru treba priznať určitú mieru rozlišovacej spôsobilosti, a preto medzi touto a staršou ochrannou známkou môže existovať pravdepodobnosť zámeny.(10) Všeobecný súd tiež uznáva v bode 49 napadnutého rozsudku teoretickú možnosť pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k obom ochranným známkam.
26. Podľa pôvodnej anglickej jazykovej verzie bodu 71 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd neposúdil konkrétne, či existuje pravdepodobnosť zámeny, ale akceptoval pravidlo, podľa ktorého existencia vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti v prípade staršej ochrannej známky opisného charakteru so slabou rozlišovacou spôsobilosťou nestačí na to, aby bolo možné predpokladať pravdepodobnosť zámeny.
27. Bod 71 napadnutého rozsudku sa v pôvodnom znení jazyku konania teda zakladal na nesprávnom právnom posúdení, čo principiálne musí viesť k jeho zrušeniu. Keďže Súdny dvor sám nemôže vykonať posúdenie relevantných aspektov, ktoré Všeobecný súd opomenul, vec sa mala navyše vrátiť Všeobecnému súdu.
28. Ako však poznamenal aj EUIPO, Všeobecný súd vydal napadnutý rozsudok skutočne na základe jeho francúzskej jazykovej verzie, čiže v internom pracovnom jazyku Súdneho dvora. V bode 71 tohto znenia Všeobecný súd najmä konštatuje, že predmetné prvky nestačia na to, aby bolo možné konštatovať pravdepodobnosť zámeny. Všeobecný súd preto skutočne posúdil konkrétny prípad a chybný je len preklad jeho rozsudku do jazyka konania.
29. EUIPO a M. J. Dairies síce navrhujú vykladať anglickú jazykovú verziu bodu 71 napadnutého rozsudku v celkovom kontexte v súlade s francúzskou jazykovou verziou, ale vo vzťahu k posúdeniu pravdepodobnosti zámeny to v každom prípade považujem za vylúčené. V prípade pochybností o výrokoch Súdneho dvora v určitých jazykových verziách jeho rozsudkov je zaiste vhodné obrátiť sa na francúzsku jazykovú verziu, pravidlá týkajúce sa jazyka konania by ale viedli ad absurdum, ak by bolo možné jednoznačné výroky v tomto jazyku výkladom na základe francúzskej jazykovej verzie určitým spôsobom zmeniť contra iudicium.(11) Takéto zmeny treba docieliť skôr opravou podľa článku 164 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
30. Na rozdiel od názoru Foundation oprave tejto chyby v preklade v žiadnom prípade nebráni lehota dvoch týždňov od vyhlásenia rozsudku, zakotvená v článku 164 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. M. J. Dairies totiž správne zdôrazňuje, že táto lehota sa vzťahuje iba na návrhy účastníkov konania na opravu, ale nie na opravy bez návrhu.(12)
31. Oprava podľa článku 164 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je možná v prípade chýb v písaní, počítaní alebo iných zjavných nepresností. Zahŕňa to aj chyby v preklade,(13) ako zjavné nepresnosti.
32. Závažnejšia je však námietka, že Všeobecný súd prostredníctvom opravy prinajmenšom čiastočne zbaví odvolanie právneho základu. Jednako by to len predĺžilo konanie a spôsobilo by to ďalšie náklady, ak by bol napadnutý rozsudok zrušený z dôvodu zjavnej chyby v preklade, ak Všeobecný súd túto chybu už opravil. Po vrátení veci by totiž Všeobecný súd opäť zamietol žalobu s tým istým odôvodnením, no tentokrát správne preloženým.
33. Subsidiárne treba poznamenať, že oprava nesmie narušiť právnu ochranu účastníkov konania. Opravou by preto mala v zásade začať plynúť nová lehota vo vzťahu k podaniu odvolania proti opraveným častiam rozsudku, ale iba proti opraveným častiam. Alternatívne môže Súdny dvor priznať účastníkom konania v prejednávanom konaní lehotu na zmenu svojich tvrdení.
34. Keďže Všeobecný súd uznesením zo 17. septembra 2019, Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi/EUIPO – M. J. Dairies (BBQLOUMI) (T‑328/17, neuverejnené, EU:T:2019:662), opravil chybu v preklade, tretí odvolací dôvod je vo svojej súčasnej podobe neúčinný.
35. Preto sa budem venovať ostatným odvolacím dôvodom.
B. O rozlišovacej spôsobilosti kolektívnych ochranných známok
36. Foundation svojimi prvými dvomi odvolacími dôvodmi namieta primárne proti bodu 41 napadnutého rozsudku a popritom aj proti bodu 71, ale v skutočnosti žiada, aby sa nariadenie o ochrannej známke, a najmä pravidlá týkajúce sa pravdepodobnosti zámeny uplatnili na kolektívne ochranné známky iným spôsobom ako na individuálne ochranné známky. Tvrdenie Foundation obsahuje v tejto súvislosti tri argumentačné stupne: Foundation po prvé tvrdí, že Všeobecný súd od nej žiada, aby preukázala, že jej zapísaná kolektívna ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť. Po druhé zastáva názor, že zapísanej kolektívnej ochrannej známke treba nevyhnutne pripísať zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, aj keď je opisného charakteru. Po tretie vysvetľuje, že rozlišovaciu spôsobilosť zemepisných kolektívnych ochranných známok podľa článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke, čiže kolektívnych ochranných známok obsahujúcich znaky alebo označenia, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, v každom prípade nemožno posudzovať podľa všeobecných kritérií.
37. Tieto argumenty však treba najprv zatriediť v súvislosti s pravdepodobnosťou zámeny ako dôvodom zamietnutia, ktorého sa Foundation dovoláva.
1. Pravdepodobnosť zámeny ako dôvod zamietnutia
38. Argumenty, ktoré uviedla Foundation, sa týkajú údajnej pravdepodobnosti zámeny medzi jej vlastnou ochranou známkou a spornou ochrannou známkou.
39. Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke, ktorý sa v prípade absencie protichodného ustanovenia v článkoch 67 až 74 tohto nariadenia uplatňuje na kolektívne ochranné známky podľa článku 66 ods. 3 tohto nariadenia, stanovuje, že na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky sa ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak z dôvodu jej zhodnosti alebo podobnosti so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti na území, na ktorom je staršia ochranná známka chránená.(14)
40. Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb uvedených v prihláške s tými, pre ktoré bola zapísaná staršia ochranná známka, a že ide o kumulatívne podmienky.(15)
41. Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nízky stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami teda môže byť vyvážený vysokým stupňom podobnosti ochranných známok a naopak. Závislosť faktorov je totiž vyjadrená v odôvodnení 8 nariadenia o ochrannej známke, podľa ktorého treba pojem podobnosť vykladať v súvislosti s pravdepodobnosťou zámeny, ktorej určenie závisí najmä od uznania ochrannej známky na trhu, stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením, a medzi označenými tovarmi alebo službami.(16)
42. Okrem toho podľa judikatúry týkajúcej sa individuálnych ochranných známok je pravdepodobnosť zámeny tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky.(17) Ochranné známky, ktoré majú vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, či už v dôsledku svojej vnútornej povahy, alebo z dôvodu uznania na trhu, sú teda chránené vo väčšom rozsahu ako tie, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia.(18) Ďalej však treba objasniť, do akej miery sú tieto úvahy uplatniteľné na zemepisné kolektívne ochranné známky (k tomu pozri bod 4).
43. Pojem rozlišovacia spôsobilosť v súvislosti s individuálnymi ochrannými známkami označuje spôsobilosť identifikovať tovar alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovar alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov.(19)
44. Podľa článku 66 ods. 1 nariadenia o ochrannej známke kolektívna ochranná známka má rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov. Podstatná funkcia takejto kolektívnej ochrannej známky sa teda zakladá na zaručení kolektívneho obchodného pôvodu tovarov a služieb.(20)
2. O dôkaznom bremene vo vzťahu k rozlišovacej spôsobilosti zapísanej kolektívnej ochrannej známky
45. Foundation namieta najmä proti bodu 41 napadnutého rozsudku. Podľa tohto bodu je úlohou majiteľa kolektívnej ochrannej známky, aby preukázal, akú mieru rozlišovacej spôsobilosti táto známka má, keďže on sa na ňu plánuje odvolávať v konaní o námietkach.
46. Foundation zjavne chápe konštatovanie Všeobecného súdu čiastočne v tom zmysle, že už samotnú existenciu rozlišovacej spôsobilosti zapísanej kolektívnej ochrannej známky je potrebné dokázať.
47. Konštatovanie Všeobecného súdu zjavne v tejto súvislosti vyvoláva pochybnosti, keďže ani rozsudok Tulliallan Burlington/EUIPO(21), na ktorý sa Všeobecný súd priamo odvoláva na účely dôkazu, ani rozsudok Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar(22), na ktorý sa odvoláva nepriamo, neobsahujú vyjadrenia týkajúce sa dôkazného bremena vo vzťahu k rozlišovacej spôsobilosti zapísanej kolektívnej ochrannej známky.
48. Naproti tomu článok 76 nariadenia o ochrannej známke, na ktorý sa Všeobecný súd tiež odvoláva, je relevantný v rozsahu, v akom sa podľa jeho odseku 1 druhej vety úrad v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania. Osobitný dôkaz o rozlišovacej spôsobilosti zapísaných kolektívnych ochranných známok však toto ustanovenie nevyžaduje rovnako ako ani dva spomínané rozsudky.
49. Ako to navrhuje Foundation vo svojej žalobe(23), situáciu lepšie objasňuje rozsudok Formula One Licensing/ÚHVT(24), ktorý Všeobecný súd uplatnil „analogicky“. Tomuto rozsudku rozumiem tak, že zapísaná ochranná známka nutne má určitú mieru rozlišovacej spôsobilosti, pokiaľ nie je zrušená.(25) Na tieto účely nemožno požadovať osobitné dôkazy.
50. Nič iné nevyplýva ani z bodu 41 napadnutého rozsudku, keďže podľa neho treba preukázať iba mieru („level“, „niveau“) rozlišovacej spôsobilosti, zatiaľ čo Všeobecný súd uznáva minimálnu mieru rozlišovacej spôsobilosti („a certain degree“, „un certain degré“), čo potvrdzuje ešte raz aj v bode 47. Potvrdzuje to aj bod 71 napadnutého rozsudku, proti ktorému tiež namieta Foundation, v ktorom Všeobecný súd síce konštatuje, že kolektívna ochranná známka HALLOUMI má len slabú rozlišovaciu spôsobilosť, tým však zároveň vyjadruje aj určitú minimálnu mieru rozlišovacej spôsobilosti.
51. Tvrdenie Foundation, že Všeobecný súd žiada dôkaz o tom, že zapísaná kolektívna ochranná známka vôbec má rozlišovaciu spôsobilosť, sa preto zakladá na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie preto treba zamietnuť.
3. O rozlišovacej spôsobilosti zapísanej kolektívnej ochrannej známky
52. Foundation sa v skutočnosti neusiluje o to, aby jej kolektívnej ochrannej známke bola priznaná minimálna miera rozlišovacej spôsobilosti, ale žiada uznanie vyššej rozlišovacej spôsobilosti kolektívnych ochranných známok vo všeobecnosti. Tým by sa zároveň stala bezpredmetnou aj nevyhnutnosť osobitného dôkazu.
53. Túto požiadavku však treba odmietnuť.
54. Keďže podľa článku 66 ods. 1 nariadenia o ochrannej známke cieľom kolektívnej ochrannej známky je zaručiť kolektívny obchodný pôvod, môžu podľa článku 4, ktorý je na základe článku 66 ods. 3 uplatniteľný na kolektívne ochranné známky, kolektívne ochranné známky Európskej únie tvoriť len označenia spôsobilé rozlišovať obchodný pôvod tovarov alebo služieb, na ktorých sú tieto označenia umiestnené.(26) Zapísanie kolektívnej ochrannej známky preto rovnako ako zapísanie iných ochranných známok predpokladá jej rozlišovaciu spôsobilosť.
55. Nič ale nesvedčí o tom, že by kolektívna ochranná známka mala mať nevyhnutne – a hoci len na základe jej zapísania – osobitnú rozlišovaciu spôsobilosť.(27) Naopak, kolektívne ochranné známky môžu mať rovnako ako všetky ostatné ochranné známky väčšiu či menšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Ako to EUIPO znázorňuje pomocou príkladov, miera rozlišovacej spôsobilosti závisí jednak od konkrétneho zvoleného označenia, a jednak od získania dodatočnej rozlišovacej spôsobilosti v dôsledku používania označenia. Rozlišovacia spôsobilosť kolektívnych ochranných známok sa má preto posúdiť v zásade podľa všeobecných pravidiel.
56. Prvé dva odvolacie dôvody sú teda neopodstatnené aj v tom rozsahu, v akom sa Foundation dovoláva nutne zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti zapísaných kolektívnych ochranných známok.
4. O rozlišovacej spôsobilosti zemepisnej kolektívnej ochrannej známky
57. Ťažšie je odpovedať na otázku, či rozlišovaciu spôsobilosť zemepisných kolektívnych ochranných známok podľa článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke možno posúdiť podľa všeobecných kritérií.
58. Článok 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke umožňuje, aby kolektívne ochranné známky odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) tvorili znaky alebo označenia, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb. Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) sa do registra nezapíšu najmä ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo poskytovania služieb.
59. Kolektívna ochranná známka DARJEELING,(28) ktorá bola predmetom doposiaľ najdôležitejšieho rozsudku týkajúceho sa kolektívnych ochranných známok, je pekným príkladom uplatnenia článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke, pretože [Darjeeling] je názvom mesta a aj samosprávneho celku v Indii. Zároveň je aj názvom mimoriadne známeho čierneho čaju, ktorý sa tam pestuje.
60. Tvrdenie Foundation možno chápať v tom zmysle, že prinajmenšom rozlišovaciu spôsobilosť zemepisných kolektívnych ochranných známok nemožno posudzovať podľa všeobecných kritérií, ale automaticky im treba priznať zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť.
a) O prípustnosti tvrdenia Foundation
61. Už len prípustnosť tohto tvrdenia Foundation je pochybná.
62. Argumenty Foundation týkajúce sa článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke totiž poukazujú na prípadné právne vady napadnutého rozsudku nanajvýš nepriamo, ale neuvádzajú presne v súlade s požiadavkami článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktoré zistenia Všeobecného súdu sa môžu zakladať na nesprávnom právnom posúdení.
63. Foundation najmä vo svojej argumentácii nerozlišuje jasne medzi kolektívnou ochrannou známkou vo všeobecnosti a zemepisnou kolektívnou ochrannou známkou.
64. Rozporuplné je aj tvrdenie Foundation týkajúce sa prípadného porušenia článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke: na jednej strane tvrdí, že nie z dôvodu tohto ustanovenia má byť jej námietka úspešná,(29) na druhej strane je toto ustanovenie predsa len podstatné.(30) Takýto nedostatok koherencie je nezlučiteľný s požiadavkami kladenými na odvolanie podľa článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a tiež vedie k neprípustnosti tvrdenia.(31)
65. Tvrdenie Foundation týkajúce sa rozlišovacej spôsobilosti zemepisných kolektívnych ochranných známok je preto neprípustné.
66. Aj keby bolo prípustné tvrdenie Foundation týkajúce sa právnych následkov, ktoré sú spojené so zemepisnou kolektívnou ochrannou známkou, koniec koncov by bolo neúčinné.
67. EUIPO totiž správne vysvetľuje, že je pochybné, či je ochranná známka HALLOUMI vôbec ochrannou známkou v zmysle článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke, a že Všeobecný súd sa v tejto súvislosti nijako nevyjadril.
68. Foundation nenamieta, že sa Všeobecný súd k tejto otázke nevyjadril.
69. Na rozdiel od DARJEELING‑u totiž HALLOUMI neoznačuje žiadne konkrétne miesto, ale sa len spája s určitým miestom, a to Cyprom, prinajmenšom v doterajšej judikatúre Všeobecného súdu.(32) Aj o tom však možno pochybovať, keďže syr takéhoto druhu je zjavne často rozšírený pod rovnakými alebo podobnými označeniami aj v iných krajinách daného regiónu.
70. Nemožno preto predpokladať, že HALLOUMI je ochrannou známkou v zmysle článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke, a prípadné zistenia týkajúce sa právnych účinkov tohto ustanovenia by už nemohli ovplyvniť výsledok právneho sporu.
b) Subsidiárne: Odôvodnenosť
71. Pre prípad, že Súdny dvor sa bude chcieť predsa meritórne zaoberať článkom 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke, treba najprv povedať, že toto ustanovenie v práve týkajúcom sa ochranných známok je cudzím prvkom. Zákaz ochranných známok opisného charakteru v článku 7 ods. 1 písm. c) a d) sa zjavne zakladá na požiadavke dostupnosti týchto pojmov.(33) Iné subjekty na trhu musia mať právo použiť tieto opisy aj pri svojich tovaroch alebo službách. Verejnosť zároveň nemusí chápať ochranné známky opisného charakteru nevyhnutne ako odkaz na obchodný pôvod, ale ako opis výrobku.(34)
72. Platí to aj pre zemepisné údaje podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia o ochrannej známke. Verejnosť ich totiž môže vnímať ako odkaz na zemepisný pôvod alebo dokonca ako opis výrobku, ktorý sa spája s určitým miestom, a nie ako odkaz na (kolektívny) obchodný pôvod.
73. EUIPO preto na pojednávaní správne vysvetlil, že uprednostňovanie podľa článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke má podobné účinky ako zapísanie ochrannej známky opisného charakteru podľa už citovaného rozsudku Formula One Licensing/ÚHVT(35). Takejto ochrannej známke sa automaticky priznáva nutná minimálna miera rozlišovacej spôsobilosti v záujme odôvodniť jej zapísanie, ale nie nevyhnutne zvýšená rozlišovacia spôsobilosť.
74. To isté tvrdí Všeobecný súd, keď ochrannej známke HALLOUMI priznáva v bode 71 napadnutého rozsudku iba minimálnu mieru rozlišovacej spôsobilosti, a teda odmieta pravdepodobnosť zámeny.
75. V bodoch 50 až 53 a v bode 70 napadnutého rozsudku totiž výslovne konštatoval, že ochranná známka HALLOUMI nie je vnímaná ako označenie (individuálneho alebo kolektívneho) obchodného pôvodu, ale ako označenie syrovej špeciality.(36) Článok 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke však neuprednostňuje opis určitého tovaru ani vtedy, keď si ho verejnosť eventuálne spája s určitým zemepisným pôvodom. Posúdenie vnímania ochrannej známky je okrem toho faktickej povahy, a teda nie je preskúmateľné Súdnym dvorom v odvolacom konaní.(37)
76. Na základe tohto záveru možno vysvetliť názor Foundation, že výslovné pripustenie zemepisných kolektívnych ochranných známok by stratilo praktickú účinnosť, ak by sa takýmto kolektívnym ochranným známkam na účely posúdenia pravdepodobnosti zámeny priznala iba slabá rozlišovacia spôsobilosť.
77. Cieľ posilniť ochrannú známku HALLOUMI, o ktorý sa usiluje Foundation, však nemožno dosiahnuť tým, že sa zemepisným kolektívnym ochranným známkam automaticky prizná väčšia rozlišovacia spôsobilosť. Takáto rozlišovacia spôsobilosť by totiž zostala fiktívna: verejnosť by tým zemepisný údaj ešte stále nevnímala ako odkaz na kolektívny obchodný pôvod výrobku.
78. Zemepisnej kolektívnej ochrannej známke by bolo treba pripísať celkom inú funkciu, napríklad to, že takéto ochranné známky exkluzívne zaručujú určitý zemepisný pôvod dotknutých tovarov alebo služieb.
79. To by však vyžadovalo výslovnú právnu úpravu, lebo podľa článku 66 ods. 3 nariadenia o ochrannej známke sa majú uplatniť (všeobecné) ustanovenia nariadenia, pokiaľ články 67 až 74 nestanovujú inak.
80. Súdny dvor preto rozsudkom týkajúcim sa zemepisnej kolektívnej ochrannej známky DARJEELING potvrdil uplatnenie všeobecných princípov na zemepisné kolektívne ochranné známky. Zdôraznil, že kolektívne ochranné známky tvorené znakmi alebo označeniami, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, sú – ako vyplýva zo samotného znenia článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke – kolektívnymi ochrannými známkami v zmysle odseku 1 tohto článku. Podľa uvedeného odseku 1 však kolektívne ochranné známky Európskej únie môžu tvoriť len označenia spôsobilé rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov.(38)
81. Základnou funkciou ochrannej známky je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru v tom zmysle, že umožňuje identifikovať tovar alebo službu označené ochrannou známkou ako pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar alebo službu od tovarov a služieb iných podnikov.(39)
82. Domnievať sa, že základnou funkciou zemepisnej kolektívnej ochrannej známky upravenej v článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke je slúžiť ako označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb ponúkaných pod takouto ochrannou známkou a nie ich obchodného pôvodu, by popieralo túto základnú funkciu.(40)
83. Aj rozlišovaciu spôsobilosť zemepisnej kolektívnej ochrannej známky preto treba posúdiť podľa toho, do akej miery označuje kolektívny obchodný pôvod daného tovaru alebo služby.
84. Ako som však už uviedla, s ochrannou známkou HALLOUMI sa podľa faktických vyjadrení Všeobecného súdu spája takéto označenie nanajvýš v nepatrnej miere. Úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky HALLOUMI a pravdepodobnosti zámeny, ako aj najmä bodov 41 a 71 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd priznáva ochrannej známke HALLOUMI iba minimálnu mieru rozlišovacej spôsobilosti, ktorá nestačí na to, aby bolo možné predpokladať pravdepodobnosť zámeny so spornou ochrannou známkou, sa teda nezakladajú na nesprávnom právnom posúdení.
85. Tento záver nevyvracia ani skutočnosť, že výrazne obmedzuje praktickú účinnosť článku 66 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke a ochranu zemepisných kolektívnych ochranných známok. Majiteľom zemepisných kolektívnych ochranných známok totiž zostáva minimálna ochrana, ktorá im umožňuje, aby zabránili zapísaniu zhodných ochranných známok pre rovnaké výrobky. Zároveň môžu ovplyvniť vnímanie ochrannej známky, ak ju používajú takým spôsobom, aby nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť.(41)
86. Napokon ani nie je potrebné poskytnúť širšiu ochranu, pretože systémy pre chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia(42) poskytujú dostatočnú ochranu nezávislú od ochranných známok. Táto právna úprava má voči zemepisnej kolektívnej ochrannej známke tú výhodu, že chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia môže podľa článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 používať každý hospodársky subjekt, ktorý na trh uvádza výrobok, ktorý spĺňa príslušnú špecifikáciu. Členstvo v združení predpísané v článku 67 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke k tomu nie je nevyhnutné. Okrem toho EUIPO správne zdôrazňuje, že by bolo rozporuplné, ak by skupiny výrobcov na základe práva týkajúceho sa ochranných známok mohli získať rovnakú alebo dokonca väčšiu ochranu zemepisných označení ako v systéme pre chránené označenia pôvodu.
87. Prvé dva odvolacie dôvody preto treba zamietnuť v celom rozsahu.
C. O nevrátení veci odvolaciemu senátu
88. Foundation vo svojom štvrtom odvolacom dôvode namieta, že Všeobecný súd nahradil odvolací senát namiesto toho, aby vec vrátil.
89. V bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku Všeobecný súd namieta proti zisteniu odvolacieho senátu, že obe označenia sú foneticky rozdielne. Všeobecný súd okrem toho v bodoch 64 až 68 napadnutého rozsudku namieta proti zisteniu odvolacieho senátu, že označenia sú koncepčne rozdielne. Skôr ide o nepatrnú fonetickú a koncepčnú podobnosť.
90. Všeobecný súd následne v bode 71 napadnutého rozsudku s ohľadom na tieto zistenia vykonal vlastné komplexné posúdenie pravdepodobnosti zámeny a dospel k záveru, že nejde o takúto pravdepodobnosť.
91. Štvrtý odvolací dôvod smeruje k tomu, že prinajmenšom toto komplexné posúdenie patrí do pôsobnosti odvolacieho senátu.
92. Tento názor je však mylný, pretože Všeobecný súd podľa článku 65 ods. 3 nariadenia o ochrannej známke môže rozhodnutie odvolacieho senátu nielen zrušiť, ale aj zmeniť.
93. Právomoc na zmenu rozhodnutia priznaná Všeobecnému súdu neznamená, že mu je priznaná právomoc nahradiť posúdenie odvolacieho senátu vlastným posúdením, a tým menej vykonať posúdenie, ku ktorému sa uvedený senát ešte nevyjadril. Výkon právomoci zmeniť rozhodnutie však zahŕňa situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného uvedeným senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal odvolací senát povinnosť prijať.(43)
94. Všeobecný súd ani nič iné neurobil v napadnutom rozsudku, keď opravil posúdenie fonetickej a koncepčnej podobnosti odvolacím senátom a následne s ohľadom na zmenené posúdenia vykonal nové komplexné posúdenie, ktoré viedlo k rovnakému záveru ako posúdenie odvolacieho senátu.
95. Štvrtý odvolací dôvod preto treba zamietnuť.
V. Trovy
96. Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
97. Keďže Foundation je účastníkom konania, ktorý vo veci nemal úspech, treba jej v zásade uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.
98. Bolo by ale neprimerané uložiť Foundation povinnosť nahradiť tie trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s tretím odvolacím dôvodom, pretože tento odvolací dôvod sa zakladá na chybe v preklade Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti by mali všetci účastníci konania najprv znášať svoje vlastné trovy konania. Následne môžu preskúmať, či si v tejto súvislosti uplatnia nároky na náhradu škody voči Súdnemu dvoru Európskej únie.
VI. Návrh
99. Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby rozhodol takto:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. Foundation for the Protection of the Traditional Cheese of Cyprus named Halloumi je povinná nahradiť trovy konania s výnimkou trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s tretím odvolacím dôvodom. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu znášajú všetci účastníci konania svoje vlastné trovy konania.