Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. septembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Eparchiako Dikastirio Lefkosias – Cyprus) – Sotiris Papasavvas/O Fileleftheros Dimosia Etaireia Ltd a i.
(vec C-291/13)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2000/31/ES – Pôsobnosť – Žaloba pre ohováranie)
Jazyk konania: gréčtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Eparchiako Dikastirio Lefkosias
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Sotiris Papasavvas
Žalovaní: O Fileleftheros Dimosia Etaireia Ltd, Takis Kounnafi, Giorgios Sertis
Výrok rozsudku
Článok 2 písm. a) smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa služby poskytujúce informácie, za ktoré nie je poskytovateľ odmenený príjemcom služieb, ale príjmami plynúcimi z reklamy, ktorá sa objavuje na internetovej stránke.
Smernica 2000/31 nebráni vo veci, akou je tá v konaní vo veci samej, uplatneniu predpisov o občianskoprávnej zodpovednosti za ohováranie.
Obmedzenia občianskoprávnej zodpovednosti upravené v článkoch 12 až 14 smernice 2000/31 nezahŕňajú prípad vydavateľskej spoločnosti, ktorá disponuje internetovou stránkou, na ktorej sa uverejňuje elektronická verzia denníka, pričom táto spoločnosť je navyše odmeňovaná z platenej reklamy, ktorá sa objavuje na internetovej stránke, pretože pozná uverejňované informácie a má nad nimi kontrolu bez ohľadu na to, či je prístup na uvedenú stránku zdarma alebo spoplatnený.
Obmedzenia občianskoprávnej zodpovednosti uvedené v článkoch 12 až 14 smernice 2000/31 sa môžu uplatniť v rámci sporu medzi jednotlivcami týkajúceho sa občianskoprávnej zodpovednosti za ohováranie za predpokladu, že podmienky stanovené v uvedených článkoch sú splnené.
Články 12 až 14 smernice 2000/31 neumožňujú poskytovateľovi služieb informačnej spoločnosti, aby namietal proti podaniu súdnej žaloby týkajúcej sa občianskoprávnej zodpovednosti voči nemu a následnému nariadeniu predbežných opatrení vnútroštátnym súdom. Poskytovateľ sa môže dovolávať obmedzení zodpovednosti, ktoré upravujú tieto články, v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré zabezpečujú ich prebratie, alebo ak také nie sú, na účely jeho konformného výkladu. V rámci sporu, akým je ten v konaní vo veci samej, nemôže naopak smernica 2000/31 sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcovi, a teda sa voči nemu nemožno na ňu, ako takú, odvolávať.
____________1 Ú. v. EÚ C 207, 20.7.2013.