Vec C‑291/13

Sotiris Papasavvas

proti

O Fileleftheros Dimosia Etaireia Ltd a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Eparchiako Dikastirio Lefkosias)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2000/31/ES – Pôsobnosť – Žaloba pre ohováranie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. septembra 2014

1.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronický obchod – Smernica 2000/31 – Poskytovanie služieb informačnej spoločnosti – Pojem

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 2 písm. a)]

2.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronický obchod – Smernica 200/31 – Ustanovenia týkajúce sa vnútorného trhu – Povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa na služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľmi usadenými na ich území uplatňovalo vnútroštátne právo – Podriadenie služieb vnútroštátnemu režimu občianskoprávnej zodpovednosti pre ohováranie – Prípustnosť

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 2 písm. h) a článok 3 ods. 1]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronický obchod – Smernica 2000/31 – Zodpovednosť sprostredkovateľov poskytovateľov služieb – Výnimky v prospech činnosti dopravy, skladovania a ubytovania – Uverejnenie denníka vydavateľskou spoločnosťou na jej internetovej stránke – Spoločnosť, ktorej sú známe uverejnené informácie a vykonáva nad nimi kontrolu – Nemožnosť uplatniť výnimky

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, články 12 až 14)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronický obchod – Smernica 2000/31 – Zodpovednosť sprostredkovateľov poskytovateľov služieb – Výnimky v prospech činnosti dopravy, skladovania a ubytovania – Uplatnenie – Hranice

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 2 písm. b) a články 12 až 14]

1.        Článok 2 písm. a) smernice 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa služby poskytujúce informácie, za ktoré nie je poskytovateľ odmenený príjemcom služieb, ale príjmami plynúcimi z reklamy, ktorá sa objavuje na internetovej stránke.

(pozri bod 30, bod 1 výroku)

2.        Smernica 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, nebráni tomu, aby členský štát prijal predpisy o občianskoprávnej zodpovednosti za ohováranie uplatniteľné na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorí majú sídlo na jeho území, pretože jej článok 3 ods. 1 stanovuje, že každý členský štát zabezpečí, aby služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom služieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti, pričom táto oblasť zahŕňa predovšetkým, ako to upravuje článok 2 písm. h) tejto smernice, predpisy o občianskoprávnej zodpovednosti poskytovateľa.

(pozri body 32, 33, bod 2 výroku)

3.        Obmedzenia občianskoprávnej zodpovednosti upravené v článkoch 12 až 14 smernice 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, nezahŕňajú prípad vydavateľskej spoločnosti, ktorá disponuje internetovou stránkou, na ktorej sa uverejňuje elektronická verzia denníka, pričom táto spoločnosť je navyše odmeňovaná z platenej reklamy, ktorá sa objavuje na internetovej stránke, pretože pozná uverejňované informácie a má nad nimi kontrolu bez ohľadu na to, či je prístup na uvedenú stránku zdarma alebo spoplatnený. Takú spoločnosť totiž nemožno považovať za poskytovateľa sprostredkovateľských služieb v zmysle uvedených článkov 12 až 14.

(pozri body 45, 46, bod 3 výroku)

4.        Keďže článok 2 písm. b) smernice 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode definuje pojem poskytovateľ služieb ako každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje služby informačnej spoločnosti, obmedzenia občianskoprávnej zodpovednosti uvedené v článkoch 12 až 14 uvedenej smernice sa môžu uplatniť v rámci sporu medzi jednotlivcami týkajúceho sa občianskoprávnej zodpovednosti za ohováranie za predpokladu, že podmienky stanovené v uvedených článkoch sú splnené.

V tejto súvislosti uvedené články 12 až 14 neumožňujú poskytovateľovi služieb informačnej spoločnosti, aby namietal proti podaniu súdnej žaloby týkajúcej sa občianskoprávnej zodpovednosti voči nemu a následnému nariadeniu predbežných opatrení vnútroštátnym súdom. Poskytovateľ sa môže dovolávať obmedzení zodpovednosti, ktoré upravujú tieto články, v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré zabezpečujú ich prebratie, alebo ak také nie sú, na účely jeho konformného výkladu. V rámci sporu jednotlivca proti vydavateľskej spoločnosti v rámci žaloby pre ohováranie nemôže naopak smernica 2000/31 sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcovi, a teda sa voči nemu nemožno na ňu, ako takú, odvolávať.

(pozri body 49, 50, 57, body 4, 5 výroku)