UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 14. novembra 2013

Vec F‑96/09 DEP

Eva Cuallado Martorell

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania – Žalobca, ktorému je poskytnutá právna pomoc – Maximálna suma, ktorá sa má zaplatiť advokátovi za písomnú a ústnu časť konania, stanovená Súdom pre verejnú službu – Neuplatniteľnosť limitu, pokiaľ je druhý účastník konania zaviazaný na náhradu trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie nahraditeľných trov konania na základe článku 92 rokovacieho poriadku, ktorý podala E. Cuallado Martorell na Súd pre verejnú službu v nadväznosti na rozsudok z 18. septembra 2012, Cuallado Martorell/Komisia, F‑96/09 (ďalej len „rozsudok z 18. septembra 2012“)

Rozhodnutie:      Celková výška trov konania, ktorých náhradu môže E. Cuallado Martorell požadovať od Európskej komisie v súvislosti s vecou F‑96/09, sa stanovuje na 3 620 eur.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Žiadosť o bezplatnú právnu pomoc – Podmienky poskytnutia – Neschopnosť znášať trovy konania v súvislosti s právnou pomocou a zastúpením – Poskytnutie právnej pomoci – Určenie výšky odmeny advokáta Súdom pre verejnú službu – Posúdenie

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 95 až 98)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie výšky – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

1.      Ustanovenia rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu týkajúce sa právnej pomoci, t. j. články 95 až 98, neupravujú taxatívnym spôsobom všetky prípady prichádzajúce do úvahy.

Tieto ustanovenia a fortiori neupravujú otázku výšky, ktorú má uhradiť účastník konania zaviazaný nahradiť trovy konania, z dôvodu zaplatenia odmeny advokátovi účastníka konania, ktorému bola poskytnutá právna pomoc.

Z článku 97 ods. 3 tretieho pododseku uvedeného rokovacieho poriadku vyplýva, že účelom uznesenia o priznaní právnej pomoci, v ktorom môže byť uvedená suma, ktorú zaplatí pokladňa Súdu pre verejnú službu advokátovi poverenému zastupovaním dotknutej osoby, alebo stanovená horná hranica, ktorú v zásade výdavky a odmena advokáta nemajú presiahnuť, nie je určiť nahraditeľné trovy konania úspešného účastníka, ale zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti každému účastníkovi konania, ktorý z dôvodu svojej finančnej situácie nie je schopný úplne alebo čiastočne znášať trovy konania v súvislosti s právnou pomocou a právnym zastúpením pred Súdom.

Zo znenia článku 95 ods. 1 druhého odseku uvedeného poriadku vyplýva, že právna pomoc priznaná uznesením môže v celom rozsahu alebo čiastočne pokrývať náklady spojené s právnou pomocou a právnym zastúpením pred Súdom pre verejnú službu. V tejto súvislosti je známe, že odmeny advokátov sa môžu výrazne líšiť podľa členského štátu, v ktorom pôsobia a stupňa špecializácie v určitej oblasti, alebo dokonca ich dobrého mena v profesijných kruhoch. Nie je vylúčené, že vzhľadom na sumy zaručené Súdom v jeho uznesení, sa žalobca zaviaže zaplatiť svojmu advokátovi časť jeho odmeny, na ktorú sa nevzťahuje právna pomoc, v prípade uloženia povinnosti nahradiť trovy konania.

Okrem toho, od advokáta, ktorý súhlasil so zastupovaním pro bono dotknutej osoby pri podaní žaloby, nemožno požadovať, aby sa vzdal časti svojej odmeny, pokiaľ je pri ukončení konania uložená povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi konania.

(pozri body 19 až 23)

2.      Súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie zobrať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

Pri neexistencii ustanovení upravujúcich tarify v práve Únie musí súd voľne posúdiť predmetné údaje pri zohľadnení predmetu a povahy sporu, jeho významu z hľadiska práva Únie, ako aj zložitosti veci, rozsahu práce, aký si mohlo sporové konanie vyžadovať od zúčastnených splnomocnených zástupcov alebo poradcov, a ekonomických záujmov, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.

(pozri body 28 a 29)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 8. novembra 2011, U/Parlament, F‑92/09 DEP, body 38 a 39