Žaloba podaná 22. októbra 2007 - Balieu-Steinmetz a Noworyta/Parlament

(vec F-115/07)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Marie-Thérèse Balieu-Steinmetz (Sanem, Luxembursko) a Lidia Noworyta (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a E. Marchal, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobkýň

vyhlásiť za nezákonný prvý článok vnútorných pravidiel, ktoré boli prijaté menovacím orgánom a nadobudli účinnosť 1. mája 2004, teda článok o paušálnej náhrade za prácu nadčas podľa článku 3 prílohy VI služobného poriadku, a to v rozsahu, v akom stanovil podmienku pravidelnosti práce nadčas,

zrušiť výslovné rozhodnutie menovacieho orgánu z 18. decembra 2006, ktorým sa zamieta návrh pani Noworyta zo 6. júla 2006, ako aj rozhodnutie z 13. novembra 2006 o výslovnom zamietnutí návrhu pani Balieu-Steinmetz z 13. júla 2006,

zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne predovšetkým uvádzajú porušenie základných práv, základných zásad a Európskej sociálnej charty, podľa ktorých musí byť každý pracovník podriadený spravodlivým pracovným podmienkam, najmä pokiaľ ide o pracovný čas a kompenzáciu alebo náhradu za prácu vykonanú nadčas alebo z dôvodu osobitných rysov úpravy jeho pracovného času.

Osobitne tvrdia, že na rozdiel od článkov 56 bis a 56 ter služobného poriadku, článok 3 prílohy VI služobného poriadku nepodmieňuje možnosť priznať paušálnu náhradu za prácu nadčas vykonanú za osobitných pracovných podmienok tým, že táto práca je vykonávaná pravidelne. Menovací orgán sa podľa žalobkýň dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže túto podmienku pridal k prijatým vnútorným pravidlám týkajúcim sa náhrady za prácu nadčas.

Menovací orgán sa tiež dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia tým, že uviedol, že úradníci, ktorí nastúpili do zamestnania po 1. máji 2004 nemôžu takúto náhradu získať, napriek tomu, že takáto možnosť bola výslovne uvedená v článku 1 uvedených vnútorných pravidiel.

Navyše žalobkyne tvrdia, že rozhodnutie o zamietnutí akejkoľvek kompenzácie alebo náhrady za tieto osobitné pracovné podmienky nerešpektuje články 56 bis a 56 ter služobného poriadku a ani zásadu rovnosti zaobchádzania.

Napokon podľa žalobkýň nie je stanovisko Parlamentu koherentné, keďže generálny riaditeľ generálneho riaditeľstva predsedníctva tvrdil, že osoba, ktorá disponuje telefonickým štandardom nevykonáva prácu nadčas pravidelne, hoci menovací orgán rozhodol o príprave štúdie, v ktorej sa preskúmajú možnosti zosúladenia podmienok práce v rámci dotknutej služby, a to práve z dôvodu netypického pracovného času mimo všeobecného/normálneho pracovného času.

____________