Language of document : ECLI:EU:F:2011:67

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 26. mája 2011

Vec F‑40/10

Giorgio Lebedef

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Riadna dovolenka – Neprítomnosť po vyčerpaní riadnej dovolenky a bez predchádzajúceho povolenia – Strata nároku na odmenu – Článok 60 služobného poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou G. Lebedef navrhuje zrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa Eurostatu z 11. augusta 2009 o strate nároku na odmenu za 5,5 dňa z dôvodu neprítomnosti (zodpovedajúcej tomuto počtu dní), ku ktorej došlo po vyčerpaní jeho riadnej dovolenky a bez predchádzajúceho súhlasu jeho priameho nadriadeného

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dovolenky – Riadna dovolenka – Dovolenka vedúca k jej prečerpaniu – Nevyhnutnosť požiadať o predchádzajúce povolenie – Úradník, ktorý je dočasne preložený na 50 % ako odborový zástupca – Neexistencia vplyvu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 60)

2.      Úradníci – Dovolenky – Riadna dovolenka – Režim zavedený Komisiou – Dovolenka vedúca k jej prečerpaniu – Žiadosť o predchádzajúce povolenie – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 60)

3.      Úradníci – Nepovolená neprítomnosť – Neskoršia náprava – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 60)

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

5.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Rozhodnutie patriace do kontextu psychického obťažovania – Požiadavka súvislosti medzi obťažovaním a napadnutým rozhodnutím

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

6.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)

1.      Zo znenia článku 60 služobného poriadku vyplýva, že riadna dovolenka vedúca k jej prečerpaniu si vyžaduje predchádzajúce povolenie priameho nadriadeného dotknutej osoby. V tejto súvislosti sa úradník, ktorý takéto povolenie nedostal, nemôže dovolávať toho, že de facto nepracuje pre svoju službu, pretože je na 50 % dočasne preložený ako odborový zástupca.

Pritom podľa zásady, podľa ktorej porušovateľ z porušenia nesmie mať prospech, nemôžu nepovolené neprítomnosti úradníka počas zvyšných 50 % pozbaviť povinnosti dodržiavať pravidlá v oblasti dovoleniek. Úradník sa tým, že si vopred neoverí, či bola jeho žiadosť o dovolenku schválená, dostane do situácie nepovolenej neprítomnosti vzhľadom na podmienku predchádzajúceho povolenia jeho priameho nadriadeného.

(pozri body 26 a 30)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 16. decembra 2010, Lebedef/Komisia, T‑364/09 P, a Lebedef/Komisia, T‑52/10 P

Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Lebedef/Komisia, F‑39/08; 30. novembra 2009, Lebedef/Komisia, F‑54/09

2.      V rámci ustanovení prijatých Komisiou, ktoré sa uplatňujú v oblasti dovoleniek, si prečerpanie riadnej dovolenky vyžaduje predchádzajúce povolenie zo strany priameho nadriadeného dotknutej osoby, ktoré sa môže udeliť len výnimočne a na základe odôvodnenej žiadosti. Vzhľadom na to, že toto povolenie sa musí dať pred odchodom dotknutej osoby na dovolenku, musí to nevyhnutne platiť aj pre odôvodnenie, na základe ktorého nadriadený rozhodne, či je potrebné poskytnúť požadované povolenie, alebo nie. Žiadosť sa teda nemôže považovať za odôvodnenú, pokiaľ sú vysvetlenia poskytnuté neskôr a priamy nadriadený s nimi nedisponuje v momente, keď sa rozhodne nevyhovieť žiadosti o dovolenku. V dôsledku toho nie je možné nadriadenému vyčítať, že takejto žiadosti nevyhovel.

Okrem toho skutočnosť, že požadované predchádzajúce povolenie sa poskytuje iba výnimočne a na zodpovednosť priameho nadriadeného dotknutej osoby, nevyhnutne znamená, že administratíva disponuje v tejto oblasti širokou mierou voľnej úvahy, ktorú vykonáva podľa svojej vnútornej organizačnej právomoci.

(pozri body 26, 31 a 32)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 7. júla 2009, Lebedef/Komisia, F‑39/08, bod 55; 30. novembra 2009, Lebedef/Komisia, F‑54/09, bod 48

3.      Neskoršie potvrdenia osvedčujúce prítomnosť úradníka v rámci odborového zastupovania alebo zastupovania podľa služobného poriadku nemôžu dodatočne ospravedlniť nedovolené neprítomnosti žalobcu, keďže takéto potvrdenie môže podľa článku 60 služobného poriadku prichádzať do úvahy len v prípade choroby alebo úrazu. V každom prípade aj pri potvrdeniach ex post musí mať príslušná administratíva možnosť zachovať si isté právo kontroly a posúdenia dôvodnosti dodatočného odôvodnenia neprítomnosti považovanej za nedovolenú.

(pozri bod 32)

4.      Prípadný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia inštitúcie Únie prijatého voči úradníkovi môže byť napravený zodpovedajúcim odôvodnením poskytnutým v štádiu odpovede na sťažnosť, pričom sa predpokladá, že toto odôvodnenie je v súlade s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému smeruje sťažnosť.

(pozri bod 38)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. septembra 2003, Lebedef a i./Komisia, T‑221/02, bod 62

Súd pre verejnú službu: 7. novembra 2007, Hinderyckx/Rada, F‑57/06, bod 25

5.      To, že sa preukázala existencia psychického obťažovania úradníka, neznamená, že by každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu, ktoré by malo z časového hľadiska súvislosť s týmto psychickým obťažovaním, bolo nezákonné; ešte je potrebné, aby existovala zjavná súvislosť medzi predmetným obťažovaním a odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

(pozri bod 42)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 24. februára 2010, Menghi/ENISA, F‑2/09, bod 69; 4. apríla 2011, AO/Komisia, F‑45/10, bod 39

6.      Zamietnutie dovolenky s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie služby sa v zásade nemôže považovať za prejav obťažovania. To platí tým skôr, pokiaľ úradník opomenie uskutočniť požadované administratívne formality tým, že nezíska predchádzajúce povolenie svojho priameho nadriadeného pred začiatkom svojej neprítomnosti. Z rovnakých dôvodov nemôže úradník platne tvrdiť, že odmietnutie jeho žiadosti o dovolenku alebo neskoršej nápravy tejto žiadosti je prvkom, ktorý sa môže kvalifikovať ako psychické obťažovanie.

(pozri body 45 a 46)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 4. mája 2005, Schmit/Komisia, T‑144/03, bod 78; 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, bod 107