ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 5. marca 2015

Vec F‑97/13

Valéria Anna Gyarmathy

proti

Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA)

„Verejná služba – Zamestnanci Agentúry Európskej únie pre základné práva – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Zamietnutie kandidatúry“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou pani Gyarmathy podala prejednávaný návrh smerujúci v podstate k zrušeniu rozhodnutia riaditeľa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA alebo ďalej len „Agentúra“) prijať na pracovné miesto „Senior Programme Manager – sociálny výskum“ iného uchádzača. Okrem toho požaduje náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú podľa jej tvrdenia utrpela

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Pani Gyarmathy znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Agentúra Európskej únie pre základné práva.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania výboru pre výber zamestnancov

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. c); služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek]

2.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode – Povinnosť administratívy vykladať sťažnosti ústretovo – Obyčajné vymenovanie možných dôvodov nezákonnosti sporného rozhodnutia – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Žaloby úradníkov – Dôvody – Dôvod týkajúci sa verejného poriadku – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Povinnosť odôvodnenia uvedená v článku 25 druhom odseku služobného poriadku má na jednej strane za cieľ poskytnúť dotknutej osobe informáciu dostatočnú na to, aby posúdila dôvodnosť aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a vhodnosť podania žaloby na Súd pre verejnú službu, a na druhej strane umožniť tomuto súdu, aby vykonal svoje preskúmanie zákonnosti aktu. Navyše Charta základných práv Európskej únie vo svojom článku 41 ods. 2 písm. c) potvrdzuje, že základné právo na dobrú správu zahŕňa najmä „povinnosť správy zdôvodniť svoje rozhodnutia“.

Táto povinnosť odôvodnenia však musí byť v rámci prijímacieho konania na obsadenie voľného pracovného miesta zosúladená s dodržiavaním tajnosti rokovania výboru pre výber zamestnancov, ktorá bráni tak zverejneniu postojov jednotlivých členov výboru pre výber zamestnancov, ako aj prezradeniu všetkých skutočností spojených s osobným hodnotením alebo porovnávaním uchádzačov.

V oblasti výberového konania predstavuje oznámenie známok dosiahnutých v jednotlivých skúškach so zreteľom na tajnosť rokovania výberovej komisie v zásade dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie. Tieto zásady sa na základe analógie uplatňujú na výberové konanie na pracovné miesto dočasného zamestnanca.

(pozri body 47 – 49)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudky Trentea/FRA, F‑112/10, EU:F:2012:179, body 89 a 90, a De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 94 a tam citovaná judikatúra

2.      Keďže konanie pred podaním žaloby má neformálny charakter a dotknuté osoby vo všeobecnosti konajú v tomto štádiu bez pomoci advokáta, administratíva nesmie vykladať sťažnosti reštriktívnym spôsobom, ale musí ich naopak ústretovo preskúmať. Okrem toho článok 91 služobného poriadku nemá za cieľ striktne a definitívne vymedzovať prípadnú sporovú fázu, pokiaľ žaloba nemení ani dôvod, ani predmet sťažnosti. Platí však, že na to, aby konanie pred podaním žaloby upravené článkom 91 ods. 2 služobného poriadku mohlo dosiahnuť svoj cieľ, je potrebné, aby menovací orgán mohol dostatočne presne poznať výhrady, ktoré dotknuté osoby formulujú proti napadnutému rozhodnutiu.

V tejto súvislosti vymenovanie možných dôvodov nezákonnosti sporného rozhodnutia nijako neumožňuje administratíve, dokonca ani pri ústretovom výklade sťažnosti, pochopiť výhrady, ktoré žalobca formuluje proti tomuto rozhodnutiu. Ústretový výklad sťažnosti v širších súvislostiach totiž neznamená, že by administratíva bola povinná vymýšľať si alebo premýšľať nad tým, na čo chcel sťažovateľ bez poskytnutia iných presných údajov poukázať. Z toho vyplýva, že žalobca sa nemôže odvolávať na obyčajný výpočet týchto prípadných dôvodov nezákonnosti sporného rozhodnutia, aby odôvodnil prípustnosť dôvodu s prihliadnutím na pravidlo zhody.

(pozri body 69 a 72)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Komisia/Moschonaki, EU:T:2013:557, body 76 a 77 a tam citovaná judikatúra

3.      Výklad, podľa ktorého sa každý dôvod založený na porušení základných práv musí považovať za dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí preto súd zohľadniť ex offo, môže žalobcovi umožniť, aby sa na súde po prvýkrát dovolával dôvodu priamo sa vzťahujúceho na zákonnosť aktu spôsobujúceho mu ujmu, ktorý nemá žiadnu súvislosť s dôvodmi uvedenými v sťažnosti. Za týchto okolností administratíva na základe sťažnosti pozná iba časť výhrad, ktoré sú voči nej vznesené. Keďže teda administratíva nemôže dostatočne presne poznať výhrady alebo požiadavky dotknutej osoby, nemôže sa pokúsiť o urovnanie sporu zmierom.

(pozri body 86 a 87)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok BG/Ombudsman, T‑406/12 P, EU:T:2014:273, bod 34

Súd pre verejnú službu: rozsudok CR/Parlament, F‑128/12, EU:F:2014:38