ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 15. októbra 2014
Vec F‑23/11 RENV
AY
proti
Rade Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Vrátenie veci Súdu pre verejnú službu po zrušení – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2010 – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Rozhodnutie o nepovýšení žalobcu“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou AY navrhol zrušenie rozhodnutia Rady Európskej únie nepovýšiť ho do platovej triedy AST 9 v rámci povyšovania v roku 2010 a náhradu ujmy, ktorú údajne utrpel
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. AY znáša svoje vlastné trovy konania vynaložené vo veciach F‑23/11, T‑167/12 P a F‑23/11 RENV a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie vo veci F‑23/11. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania vynaložené vo veciach T‑167/12 P a F‑23/11 RENV.
Abstrakt
1. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
2. Úradníci – Povýšenie – Kritériá – Zásluhy – Zohľadnenie odpracovaných rokov v platovej triede – Subsidiárna povaha – Zohľadnenie stálosti trvania zásluh – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
1. Pri posúdení záujmu služby, ako aj kvalifikácie a zásluh uchádzačov, ktoré sa majú zohľadniť v rámci rozhodnutia o povýšení uvedeného v článku 45 služobného poriadku, disponuje menovací orgán širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie súdu Únie v tejto oblasti sa musí obmedziť na otázku, či vzhľadom na spôsoby, ktorými mohla administratíva dospieť k svojmu posúdeniu, postupovala v primeraných medziach a svoju voľnú úvahu nepoužila zjavne nesprávne. Súd Únie teda nemôže posúdenie menovacieho orgánu nahradiť svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov.
Pri zachovaní potrebného účinku, ktorý treba priznať voľnej úvahe menovacieho orgánu, je pochybenie zjavné, ak je ľahko spozorovateľné a môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorým chcel normotvorca podriadiť rozhodnutia v oblasti povýšenia.
Menovací orgán má podľa služobného poriadku právomoc vykonať hodnotenie zásluh stanovené v článku 45 služobného poriadku podľa postupu alebo metódy, ktoré považuje za najvhodnejšie.
(pozri body 38 – 40)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok Bouteiller/Komisia, 324/85, EU:C:1987:59, bod 6
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Komisia/Dittert, T‑51/08 P, EU:T:2011:702, bod 54
Súd pre verejnú službu: rozsudok Canga Fano/Rada, F‑104/09, EU:F:2011:29, bod 35
2. Hoci z článku 45 služobného poriadku nemožno vyvodiť zásadu, podľa ktorej musí byť úradník povýšený, keď sa jeho zásluhy nezmenšili, ani zásadu pravidelného služobného postupu, ktorá by zaväzovala administratívu automaticky povýšiť úradníka iba preto, že dosiahol určitý počet odpracovaných rokov v platovej triede, toto ustanovenie napriek tomu nevylučuje, aby boli na účely povýšenia zohľadnené zásluhy úradníkov počas celého obdobia odpracovaného v platovej triede.
Kritérium stálosti trvania zásluh nie je kritériom odlišným od troch kritérií výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, ktoré treba hlavne zohľadniť na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh, ale je priamo súčasťou prvého z nich založeného na správach o zamestnancoch. Konkrétnejšie, toto kritérium posúdenia umožňuje lepšie zohľadniť všetky zásluhy úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie posudzované z pohľadu tohto prvého kritéria.
Navyše použitie množného čísla vo výraze „správy o zamestnancoch“ nachádzajúcom sa v článku 45 ods. 1 služobného poriadku naznačuje, že menovací orgán je v zásade povinný preskúmať všetky správy o úradníkoch od ich zaradenia do platovej triedy, čo sa zákonite rovná zohľadneniu takého kritéria ako je kritérium stálosti trvania zásluh.
(pozri body 50, 58 a 59)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, body 41 a 42
Súd pre verejnú službu: rozsudky Barbin/Parlament, F‑68/09, EU:F:2011:11, bod 90, a Canga Fano/Rada, EU:F:2011:29, bod 68