Language of document : ECLI:EU:F:2011:135

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 13. septembra 2011

Vec F‑68/10

Thorsten Behnke

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie a povyšovanie v roku 2009 – Odôvodnenie hodnotenia a povýšenia v stanovisku spoločného výboru – Zjavne nesprávne posúdenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou T. Behnke navrhuje zrušenie rozhodnutí Komisie, ktoré ho zaraďujú do výkonnostnej triedy II na základe hodnotenia týkajúceho sa obdobia medzi 1. januárom a 31. decembrom 2008, a prideľujú mu 5 bodov na povýšenie v rámci povyšovania v roku 2009

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania, ktoré vynaložil žalobca. Žalobca znáša tri štvrtiny svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Spoločný hodnotiaci výbor – Stanovisko

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Skutočnosti, ktorý môžu byť zohľadnené

(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 45)

4.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Potreba koherentnosti medzi opisnými poznámkami a číselným hodnotením

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

5.      Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Formálne stanovenie cieľov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)

1.      S výhradou námietok nezákonnosti a, samozrejme, žalobných dôvodov verejného poriadku obvykle nastane zmena dôvodu sporu a následne neprípustnosť pre nedodržanie pravidla zhody medzi sťažnosťou a žalobou iba v prípade, ak žalobca, ktorý vo svojej sťažnosti spochybňuje iba formálnu platnosť aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, vrátane jeho procesných aspektov, vznesie v žalobe vecné žalobné dôvody, alebo naopak ak žalobca po tom, ako spochybňoval vo svojej sťažnosti iba materiálnu zákonnosť aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, podá žalobu obsahujúcu žalobné dôvody týkajúce sa formálnej platnosti tohto aktu, vrátane jeho procesných aspektov.

Nie je prípustné, aby úradník, ktorý nevzniesol vo svojej sťažnosti žalobný dôvod vonkajšej zákonnosti, vzniesol po prvýkrát vo svojej žalobe žalobný dôvod založený na formálnych nedostatkoch svojej hodnotiacej správy.

(pozri body 32 a 33)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 120

2.      Povinnosť spoločného hodnotiaceho výboru vyjadriť sa k obsahu hodnotiacich správ predstavuje podstatnú formálnu náležitosť. Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 43 služobného poriadku prijaté Komisiou však nestanovujú formálny postup hlasovania v tomto výbore. Okrem toho nemožno stanoviť žiaden iný než čisto sémantický rozdiel medzi stanoviskom prijatým na základe konsenzu a stanoviskom prijatým jednohlasne. Prijatie stanoviska tohto výboru na základe konsenzu ho však nemôže oslobodiť od povinnosti odôvodnenia, ktorá mu prináleží. Článok 8 ods. 4 týchto všeobecných vykonávacích ustanovení stanovuje, že aj jednohlasne prijaté stanoviská musia obsahovať odôvodnenie operatívneho záveru.

Ak je však stanovisko formulované stereotypne a neodkazuje na okolnosti týkajúce sa osobitného postavenia úradníka, takéto stanovisko nie je odôvodnené.

Porušenia procesných pravidiel, najmä tých, ktoré sa týkajú vypracovania hodnotiacich správ, však predstavujú podstatné nezrovnalosti, ktoré môžu spochybniť platnosť správy iba v prípade, ak dotknutá osoba preukáže, že ak by k takým porušeniam nedošlo, obsah správy by mohol byť iný.

(pozri body 38 – 42)

Odkaz:

Súdny dvor: 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, body 71 až 75

Súd prvého stupňa: 9. marca 1999, Hubert/Komisia, T‑212/97, bod 53 a tam citovaná judikatúra

3.      V Komisii existuje úzky korelačný vzťah medzi hodnotiacou správou, ktorá stanovuje úroveň výkonu, a následným rozhodnutím o pridelení bodov na povýšenie, hoci si menovací orgán v rámci povyšovania zachováva širokú mieru voľnej úvahy na stanovenie presného počtu bodov na povýšenie. V tomto zmysle sú postupy hodnotenia a povýšenia v Komisii neoddeliteľné. Z tohto hľadiska je prípustné, aby tento orgán mohol pri hodnotení zásluh úradníka zohľadniť nedávne povýšenie úradníka.

Okrem toho administratíva je povinná pri posudzovaní zásluh úradníka zohľadniť náročné podmienky, v ktorých vykonával svoje povinnosti, a najmä skutočnosť, že jeho oddelenie malo nižší stav zamestnancov, aký sa predpokladal v čase, keď sa stanovovali ciele pridelené tomuto úradníkovi.

(pozri body 52, 56 a 62)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 31. januára 2007, Aldershoff/Komisia, T‑236/05, bod 85 a nasl.

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Semeraro/Komisia, bod 56; 23. februára 2010, Faria/ÚHVT, F‑7/09, bod 53

4.      Opisné poznámky uvedené v hodnotiacej správe majú za cieľ odôvodniť analytické posúdenia uvedené v správe. Tieto poznámky sú základom na vypracovanie hodnotenia a úradníkovi umožňujú pochopiť získané známky. Z tohto dôvodu a vzhľadom na ich významnú úlohu pri vypracovaní hodnotiacej správy musia byť poznámky v súlade s udelenými známkami, aby sa hodnotenie považovalo za číselný alebo analytický prepis poznámok. S prihliadnutím na veľmi širokú mieru voľnej úvahy priznanú hodnotiteľom pri hodnotení práce osôb, ktorých hodnotením sú poverení, môže prípadná nekoherentnosť v hodnotiacej správe odôvodniť zrušenie tejto správy, len ak je zjavná.

(pozri bod 78)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, F‑28/06, body 109 a 110

5.      Podľa ustanovení článku 5 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou je cieľom hodnotenia výkonu úradníka posúdiť, do akej miery boli ciele, ktoré sa stanovili, dosiahnuté. Z týchto istých ustanovení vyplýva, že ciele musia byť definované vzhľadom na predpoklad obvyklých pracovných podmienok. Pokiaľ sa administratíva rozhodne založiť hodnotenie svojich úradníkov na riadne formalizovaných cieľoch, dokument spresňujúci ciele pridelené úradníkovi predstavuje podstatný prvok pri posúdení jeho výkonov.

(pozri bod 79)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, bod 64