UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

z 10. septembra 2010

Vec F‑62/10 R

Jürgen Esders

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Preloženie – Pravidlá rotácie úradníkov na zastúpeniach Komisie – Naliehavosť – Neexistencia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ uplatniteľného na zmluvu ESAE podľa jej článku 106a, ktorou J. Esders, úradník Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu na zastúpení Komisie v Nemecku navrhuje odklad výkonu rozhodnutia z 27. júla 2010 o jeho preložení do sídla Komisie od 1. septembra 2010

Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni juris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 39 a príloha I článok 7 ods. 1; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Odklad výkonu rozhodnutia o preložení úradníka, predtým prideleného na zastúpenie Komisie v inom členskom štáte, do sídla inštitúcie – Podmienky nariadenia

(Článok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a zjavnosti (fumus boni iuris) návrhu sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je jedna z týchto podmienok splnená. Súd rozhodujúci o predbežnom opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov. V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 41 – 43)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: september 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, Zb. VS s. I‑A‑155 a II‑811, bod 18; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171 a II‑783, body 12 a 13

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27 a II‑A‑1‑93, body 20 a 22

2.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu škody, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Okrem toho je na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

Zistenia jedného alebo viacerých lekárov samé osebe nemôžu preukázať, že v prípade, že nebude odložený výkon rozhodnutia o preložení úradníka predtým priradeného na zastúpenie Komisie v inom členskom štáte späť do sídla inštitúcie, hrozí tomuto úradníka závažná a nenapraviteľná ujma. Osoby, ktoré vystavili predložené lekárske potvrdenia totiž vypočuli len stanovisko žalobcu a nie je preukázané, dokonca ani tvrdené, že mali k dispozícii všetky informácie a dokumenty potrebné na to, aby dostatočne porozumeli predmetnému profesijnému kontextu.

(pozri body 45 a 47)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), Zb. s. I‑1857, bod 62

Súd prvého stupňa: Elkaïm a Mazuel/Komisia, už citovaný, bod 25, 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, Zb. VS s. I‑A‑325 a II‑1555, bod 27

Súd pre verejnú službu: 14. júla 2010, Bermejo Garde/EHSV, F‑41/10 R, bod 55