Vec C‑2/15

DHL Express (Austria) GmbH

proti

Post‑Control‑KommissionaBundesminister für Verkehr, Innovation und Technologie

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 97/67/ES – Článok 9 – Poštové služby v Európskej únii – Povinnosť prispievať na prevádzkové náklady regulačného orgánu v poštovom sektore – Rozsah“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 16. novembra 2016

1.        Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický a teleologický výklad

2.        Slobodné poskytovanie služieb – Poštové služby – Smernica 97/67 – Podmienky upravujúce poskytovanie poštových služieb a prístup k sieti – Udelenie povolení na účely zabezpečenia dodržiavania podstatných požiadaviek – Možnosť viazať udelenie povolenia povinnosťou prispievať na prevádzkové náklady vnútroštátneho regulačného orgánu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá všetkým poskytovateľom služieb v poštovom sektore povinnosť prispievať na uvedené náklady – Prípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67, článok 9 ods. 2)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 19)

2.      Článok 9 ods. 2 druhý pododsek štvrtá zarážka smernice 97/67 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb, zmenenej a doplnenej smernicou 2008/6, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá všetkým poskytovateľom služieb v poštovom sektore, vrátane tých, ktorí neposkytujú služby, ktoré patria do rámca univerzálnej služby, povinnosť prispievať na financovanie regulačného orgánu povereného reguláciou tohto sektora.

V druhom rade z analýzy celkovej štruktúry článku 9 ods. 2 druhého pododseku smernice 97/67 vyplýva, že povinnosti stanovené v tomto ustanovení môžu byť uložené podľa dotknutej povinnosti buď len poskytovateľom univerzálnej služby či služby, ktorá sa za takúto službu považuje, alebo všetkým poskytovateľom poštových služieb.

Článok 9 ods. 2 tretí pododsek tejto smernice totiž výslovne stanovuje, že povinnosti a požiadavky uvedené v článku 9 ods. 2 druhom pododseku prvej zarážke sa môžu ukladať iba poskytovateľom univerzálnej služby určeným v zmysle článku 4 tejto smernice.

Okrem toho článok 9 ods. 2 druhý pododsek tretia zarážka smernice 97/67 umožňuje členským štátom podmieniť udelenie povolenia povinnosťou finančne prispievať do kompenzačného fondu uvedeného v článku 7 ods. 4 tejto smernice. Toto ustanovenie, tak ako je koncipované, sa určite výslovne netýka všetkých poskytovateľov univerzálnej služby. Z článku 7 ods. 3 uvedenej smernice však vyplýva, že možnosť členských štátov zriadiť takýto kompenzačný fond je viazaná na možnosť zaviesť mechanizmus spoločného znášania čistých nákladov spojených s poskytovaním univerzálnej služby v prípade, že povinnosti univerzálnej služby predstavujú neprimerané finančné zaťaženie pre poskytovateľov. Predovšetkým z odôvodnenia 27 smernice 2008/6 týkajúceho sa povinnosti poskytovateľov poštových služieb prispievať na financovanie univerzálnej služby v prípade, keď je ustanovený kompenzačný fond, jasne vyplýva, že pri určovaní podnikov, od ktorých možno požadovať príspevok do tohto fondu, by členské štáty mali zvážiť, či sa služby poskytované týmito podnikmi môžu z hľadiska užívateľov považovať za služby, ktoré patria do rámca univerzálnej služby.

Na druhej strane článok 9 ods. 2 druhý pododsek druhá zarážka smernice 97/67 umožňuje členským štátom podmieniť udelenie povolení dodržiavaním podmienok kvality, dostupnosti a vykonávania služieb. Z prípravných prác týkajúcich sa smernice 2008/6 vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal odstrániť nielen posledné prekážky úplného otvorenia trhu pre niektorých poskytovateľov univerzálnej služby, ale aj všetky ostatné prekážky poskytovania poštových služieb. Keďže nie je stanovené inak, a s ohľadom na povahu dotknutej povinnosti z toho vyplýva, že povinnosti uvedené v článku 9 ods. 2 druhom pododseku druhej zarážke smernice 97/67 sa môžu vzťahovať na všetkých poskytovateľov poštových služieb.

Tak isto článok 9 ods. 2 druhý pododsek piata zarážka smernice 97/67 umožňuje členským štátom podmieniť udelenie povolení dodržiavaním pracovných podmienok ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Reštriktívny výklad tohto ustanovenia v tom zmysle, že sa týka len poskytovateľov univerzálnej služby, nemožno prijať, pretože článok 9 ods. 1 tejto smernice viaže udelenie všeobecných povolení, ktoré nepatria do rozsahu univerzálnej služby, na dodržanie podstatných požiadaviek uvedených v článku 2 bode 19 uvedenej smernice, ktoré obsahujú dodržiavanie podmienok zamestnávania stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Pokiaľ ide o osobitnú povinnosť prispievať na financovanie regulačného orgánu povereného reguláciou poštového sektora, uvedenú v článku 9 ods. 2 druhom pododseku štvrtej zarážke smernice 97/67, treba uviesť, že činnosti, ktoré vykonávajú regulačné orgány, sa týkajú celého poštového sektora, a nielen poskytovania služieb patriacich do rámca univerzálnej služby.

Článok 22 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že členské štáty určia pre sektor poštových služieb jeden alebo viaceré národné regulačné orgány. Je pravda, že odsek 2 tohto článku stanovuje, že úlohou uvedených orgánov je zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich z uvedenej smernice, a to najmä vytvorením postupov na monitorovanie a regulovanie poskytovania univerzálnej služby. Toto ustanovenie však tiež stanovuje, že tieto orgány môžu byť poverené zabezpečovaním dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže v celom poštovom sektore.

Keďže funkciu a úlohy zverené národným regulačným orgánom koncipoval normotvorca Únie tak, že z nich majú mať prospech všetky subjekty poštového sektora, článok 9 ods. 2 druhý pododsek štvrtá zarážka smernice 97/67 sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť prispievať na financovanie činností týchto orgánov môže byť uložená všetkým poskytovateľom poštových služieb.

(pozri body 23, 24 – 27, 29 – 32 a výrok)