Language of document : ECLI:EU:F:2013:52

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 24. apríla 2013

Vec F‑96/12

Laurent Demeneix

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Podmienka týkajúca sa odbornej praxe – Miera voľnej úvahy“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Demeneix navrhuje zrušenie rozhodnutia výberovej komisie verejných výberových konaní EPSO/AD/206/11 (AD 5) a EPSO/AD/207/11 (AD 7) o jeho nezapísaní do rezervného zoznamu pre budúci nábor administrátorov v platovej triede AD 7 v oblasti auditu a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnosťou, ku ktorej údajne došlo

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. L. Demeneix znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Stanovenie oznámením o výberovom konaní – Posúdenie odbornej praxe uchádzačov výberovou komisiou – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III, článok 2)

2.      Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o nezapísaní do rezervného zoznamu výberového konania – Možnosť odvolávať sa na nezrovnalosť v oznámení o výberovom konaní na účely spochybnenia nezapísania – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Výberová komisia výberového konania je zodpovedná za posúdenie každého jednotlivého prípadu, či odborná prax uvedená každým uchádzačom zodpovedá úrovni vyžadovanej v oznámení o výberovom konaní. Výberová komisia v tejto súvislosti má v rámci ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa výberových konaní širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie povahy a dĺžky predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj pokiaľ ide o viac alebo menej užší vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť. Súd pre verejnú službu sa v rámci preskúmania zákonnosti musí obmedziť na overenie, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V rámci tohto preskúmania musí súd Únie zohľadniť skutočnosť, že uchádzačovi o výberové konanie prislúcha, aby vo poskytol všetky informácie a dokumenty, ktoré považuje za užitočné na účely posúdenia jeho prihlášky, aby umožnil výberovej komisii overiť, či spĺňa podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní a fortiori, ak bol na to výslovne a formálne vyzvaný. Výberová komisia je teda pri rozhodovaní o pripustení či vylúčení uchádzačov z výberového konania oprávnená obmedziť svoje preskúmanie iba na prihlášku a dokumenty, ktoré sú k nej priložené.

Okrem toho vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanej výberovej komisii na účely preukázania, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie prijatého rozhodnutia, musia byť dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenia administratívy javili ako nepravdepodobné.

(pozri body 42 – 45)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. júla 1989, Belardinelli a i./Súdny dvor, 225/87, body 13 a 24

Súd prvého stupňa: 20. júna 1990, Burban/Parlament, T‑133/89, body 31 a 34; 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, bod 59; 13. marca 2002, Martínez Alarcón/Komisia, T‑357/00, T‑361/00, T‑363/00 a T‑364/00; 25. marca 2004, Petrich/Komisia, T‑145/02, bod 37; 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, bod 221

Súd pre verejnú službu: 25. novembra 2008, Iordanova/Komisia, F‑53/07, bod 34 a tam citovaná judikatúra; 13. júna 2012, Macchia/Komisia, F‑63/11, bod 49, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑368/12 P

2.      Hoci má žalobca právo podať v stanovených lehotách priamo žalobu proti oznámeniu o výberovom konaní, pokiaľ predstavuje rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré mu spôsobuje ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku, nie je pozbavený tohto práva v rámci žaloby proti rozhodnutiu o jeho nepripustení do výberového konania len z toho dôvodu, že nenapadol včas oznámenie o výberovom konaní. Uchádzač vo výberovom konaní nemôže byť zbavený práva napadnúť vo všetkých bodoch, vrátane bodov, ktoré boli vymedzené v oznámení o výberovom konaní, dôvodnosť individuálneho rozhodnutia, ktoré bolo voči nemu prijaté pri vykonávaní podmienok definovaných v tomto oznámení, keďže jedine toto vykonávacie rozhodnutie individualizuje jeho právne postavenie a umožňuje mu s istotou poznať, ako a v akom rozsahu sú dotknuté jeho záujmy. Žalobca teda môže v rámci žaloby proti neskorším aktom namietať nezrovnalosť predchádzajúcich aktov, ktoré sú s nimi úzko spojené.

Naproti tomu v prípade, že neexistuje úzka spojitosť medzi samotným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalobným dôvodom založeným na údajnej nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, treba tento dôvod vyhlásiť za neprípustný na základe kogentných ustanovení o lehotách na podanie žaloby, od ktorých sa v takomto prípade nemožno odchýliť bez toho, aby nedošlo k zásahu do zásady právnej istoty.

(pozri body 59 a 60)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. marca 1986, Adams a i./Komisia, 294/84, bod 17; 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, bod 17 a tam citovaná judikatúra

Súd prvého stupňa: 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, body 21 a 23 a tam citovaná judikatúra; 15. februára 2005, Pyres/Komisia, T‑256/01, bod 19; 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, bod 42